Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201471
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8619201471.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: Q. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. XXX, XXX XX W., právne zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom
Nám SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanej: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpenej Advokátska kancelária Branislava

Máčaja, s.r.o., so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava- mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 759 875,
o ochranu osobnosti, odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/36/2019-152
zo dňa 06. októbra 2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

(cit.):
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3 300 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. O trovách prvoinštančného konania súd vo výroku III. rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu a to napriek
zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti, pretože žalobkyňa bola úspešná, čo do preukázania základu
svojho nároku, pričom výška nemajetkovej ujmy záležala od úvahy súdu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovanej proti výroku I. a III. v časti, ktorým

súd vyhovel žalovanému nároku vo výške 3 300 eur, ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania.
Žalovaná nesúhlasila o. i. s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadom výroku o trovách konania.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil prečo nevyhovel
jej návrhu o uplatnení moderačného práva podľa ust. § 257 CSP. Namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne právne vec posúdil, keď žalobkyni priznal trovy konania v plnej výške, a to aj napriek tomu,

že žalobkyňa bola v spore len čiastočne úspešná. Rozhodnutie súdu považovala za arbitrárne, nakoľko
tento neodôvodnil prečo nepovažoval žalovanou uvádzané dôvody za dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 257 CSP. Uviedla, že aj žalobkyňa musí niesť zodpovednosť za
výsledok sporu v prípade, že uplatňuje neprimeranú, či premrštenú sumu a táto skutočnosť by sa mala
prejaviť aj v rozhodnutí o trovách konania s tým, že súd by mal využiť inštitút v ust. § 257 CSP a
trovy konania nepriznať, prípadne ich primerane znížiť s tým, že pri tomto bezpečnostnom incidente boli

postihnuté viaceré osoby, pričom už v predošlom konaní ďalších 42 žalobcov uplatnilo nárok na náhradu
trov konania s tým, že u každého vznikli trovy konania vo výške 1.183,20 eura, čo je viac ako desaťnásobok priznanej náhrady. Priznané trovy tak viac ako 10 násobne prevyšovali výšku peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy, pričom v tomto prípade šlo o peňažné plnenie, ktoré malo byť vyplatené výlučne
právnemu zástupcovi. Zároveň dôvody osobitného zreteľa vzhliadla žalovaná v tom, že v konaní vo

veci žaloby žalobcu sa vzhľadom na počet ďalších identických konaní ohľadom žalôb ďalších žalobcov
opakuje veľký počet obsahovo aj formálne tých istých úkonov. Ďalej v súvislosti s aplikáciou ust. § 257
CSPžalovanápoukázalaajnaskutočnosť,žedosúdnehosporusožalobcom,akoajsďalšímižalobcami
vinýchkonaniachbolareálnedonútená,nakoľkožalobcamipožadovanáanáslednežalobamiuplatnená
suma 5.000,- eur na každého zo žalobcov bola a je neprimeraná, neadekvátna, neproporcionálne. Podľa

názoru žalovanej je takáto suma aj v rozpore so zásadou slušnosti a s dobrými mravmi a jej uplatňovanie
považuježalovanázavyslovenešikanózneataktouplatnenásumanedávalažalovanejanilenteoreticky
možnosť sa súdnemu sporu vyhnúť.

4. K podanému odvolaniu sa následne vyjadrila aj žalobkyňa, ktorej vyjadrenie, a rovnako aj odvolacia
replika a duplika sú súčasťou súdneho spisu.

5.Opodanomodvolanížalovanejrozhodoltunajšíodvolacísúdrozsudkomč.k.2Co/16/2023-249zodňa
21. júna 2023, tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o uloženej povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni istinu 110 eur a v prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu o
zaplatenie nemajetkovej ujmy nad sumu 110 eur zamietol. Vo výroku III. uložil žalovanej povinnosť

nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení predmetného rozhodnutia odvolací súd uviedol, že o trovách celého konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a procesne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

6. Voči výroku II. rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/1158/2023 zo dňa 27.03.2023,a to tak, že rozsudok odvolacieho
súdu v časti trov konania zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zrejmé, že tento sa v odôvodnení
nezaoberal odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa náhrady trov konania. Ďalej uviedol, že
žalovaná v podanom odvolaní poukázala na to, že v odvolaní, že žalobkyňa bola v spore úspešná iba

čiastočne a žiadala aby odvolací súd pri určovaní trov konania využil svoje moderačné právo podľa ust §
257 CSP a posúdil, či priznanie trov konania nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom odvolací súd túto
argumentáciu žalovanej vôbec nezohľadnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považovala žalovaná
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, a to do takej miery, že nerešpektovaním pravidla riadneho odôvodnenia

rozhodnutia súdu došlo v konaní k procesnej vade v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.

7. Po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobkyňa podala vyjadrenie v tejto veci, v ktorom zotrvala na názore,
že argumentácia žalovanej je nesprávna, pretože v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu alebo od znaleckého posudku sa za základné považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva

bolo zasiahnuté. Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Podporne poukázala na
rozhodnutia vyšších súdnych autorít, a to nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2020 zo dňa
27.08.2020. Uviedla, že v konaniach o ochranu osobnosti je vždy základným konštatovanie zásahu do
osobnostných práv, pričom priznanie nemajetkovej ujmy, prípadne jej výška je sprievodnou okolnosťou.
Aj pri nepriznaní žiadnej nemajetkovej ujmy za súčasného konštatovania zásahu do osobnostných práv

žalobcu má žalobca nárok na plnú náhradu trov konania (rozdiel je len vo výške trov vychádzajúc z
rôzneho výpočtového základu - § 10 ods. 8 advokátskej tarify).
K argumentácii žalovanej, že trovy konania násobne prevyšujú judikovanú čiastku žalovaná opakovane
zdôraznila, že ide o konanie o ochranu osobnosti, v ktorom je základné a rozhodujúce konštatovanie
súdu o zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktorý sa pre účely rozhodovania o trovách v takomto

prípade považuje za stranu v spore plne úspešnú. Poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR
(II. ÚS 225/2020, II. ÚS. 223/2022, IV. ÚS 599/2013) je konštatovanie žalovanej o nepomere medzi
priznanou sumou peňažnej náhrady a výškou trov konania bez právneho významu a rovnako je bez
právneho významu aj konštatovanie žalovanej o nevyhnutnosti žalobcu niesť „zodpovednosť (aspoň
čiastočnú) za výsledok sporu“. Žalobkyňa odmietla argumentáciu žalovanej o opakovaní veľkého počtu

obsahovo a formálne rovnakých úkonov zo strany žalobkyne, keďže súd priznáva náhradu trov konania
zásadne vždy úspešnej strane konania. Žalobca je zastúpený v konaní právnym zástupcom a sám
žalobca neopakuje v konaní žiadne úkony. Žalovaná však zámerne, účelovo a tendenčne podsúva súdu
naratív o „platení trov právnemu zástupcovi“, ktorý už „má zarobené“, pričom podľa názoru žalobcu jejmusí byť celkom zrejmé, že trovy v súdnom konaní patria strane (účastníkovi konania), ktorá bola v
konaní úspešná. Právny zástupca úspešného účastníka je pritom len „platobným miestom“ (§ 263 ods.
1 CSP). Žalovaná v konaní celkom nepravdivo konštatuje, že bola do súdneho sporu „reálne donútená“,

pretože žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur a táto bola neprimeraná
a neadekvátna. Túto argumentáciu zo strany žalovanej považuje žalobkyňa za nepoctivú, pretože ani
v tomto konaní, ani v žiadnom inom konaní s identickým skutkovým a právnym základom neponúkla
žalobcovi, ani žiadnej z dotknutých osôb, ani len symbolickú nemajetkovú náhradu. V predmetnej veci
neboli splnené žiadne podmienky pre možnosť aplikácie § 257 CSP o použití moderačného práva súdu,

pretože nebolo možné konštatovať výnimočné okolnosti prípadu ani dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práve naopak, tvrdošijný postoj žalovanej, ktorá popierala samotný základ nároku žalobcu napriek už
spomínanému mnohonásobnému judikovaniu jeho danosti odvolacími súdmi, priamo vylučuje aplikáciu
§ 257 CSP.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie opätovne preskúmal rozsudok v napadnutej časti a
rozsahu zrušenia dovolacím súdom, viazaný jeho právnym názorom, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku o trovách
konania nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, no zo zistených
skutočností prijal sčasti nesprávny právny záver. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z
uvedeného dôvodu zmenil nad sumu 110 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (§ 388 CSP), o
veci samej, pričom toto rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť.

10. O trovách celého konania súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP, tak že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni v celom rozsahu proti žalovanej s poukazom na jej
úspech v konaní pričom výška priznanej náhrady závisela od úvahy súdu.

11. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

12. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

13. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že ide o vec patriacu do skupiny viacerých
vecí s rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré sú prejednávané na Okresnom súde Svidník

z dôvodu, ktorý aj v prejednávanej veci bol nepochybne ustálený súdom prvej inštancie a ktorý bol
dôvodom pre rozhodnutie ÚOOÚ SR zo 16.8.2017, číslo: XXXXX/XXXX-Os-XX, v ktorom tento orgán
konštatoval porušenie zákona tým, že pri likvidácií obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. v rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo
(IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis

povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste, nepostupoval s náležitou starostlivosťou.
Táto okolnosť, teda porušenie zákona na ochranu osobných údajov v prejednávanej veci, bola dôvodom
pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd v toto smere poukazuje na to, že otázka náhrady trov konania v týchto veciach bola

predmetom prieskumu tak odvolacieho súdu, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci II. ÚS
233/2022, pričom Ústavný súd v uznesení z 24.5.2022 uvedenej spisovej značky konštatoval, že možno
konštatovať plný úspech žalobcu v spore o ochranu proti zásahu do jeho osobnostných práv, ak súd
skonštatuje takýto zásah, pričom za tejto situácie patrí žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania v
zmysle uplatnenia zásad úspechu. Zároveň Ústavný súd konštatoval, že z tohto hľadiska je irelevantné,

či a prípadne v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

16. Do pozornosti odvolací súd dáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS
225/2020 z 27. augusta 2020, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskejrepublikypodč.31/2020konštatovalcit.:„Vtýchtoprípadochvšakžalobcu,ktorémubolapriznanáaspoň
časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o

náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.“
Obdobne rozhodol ústavný súd vo veciach pod sp. zn. I. ÚS 24/2021, II. ÚS 225/2020, II. ÚS 399/2019,
III. ÚS 475/2018, II. ÚS 397/2020.

17. Z týchto názorov Ústavného súdu vychádzali potom rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajského súdu
v Prešove) v otázke náhrady trov konania a z tohto názoru treba vychádzať aj v prejednávanej veci pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov.

18. Zo samotného znenia § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (advokátskej tarify do 31.12.2023)
vyplýva, že tarifnou hodnotou je suma 1.000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a suma

2.000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Okolnosť v akej výške v konečnom dôsledku táto
náhrada nemajetkovej ujmy bude priznaná, nie je právne významná z pohľadu nárokov na náhradu
trov konania. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že žalobkyňa mala vo veci úspech, nakoľko zásah do jej
osobnostných práv v súvislosti s nesprávnym nakladaním s jej osobnými údajmi, bol zistený a preto má
nárok v zmysle citovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky na plnú náhradu trov konania.

19. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že žalobkyni ako plne úspešnej strane, čo do
základu, patrí plná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, pričom ide o štandardný a zaužívaný výrok
o nároku na náhradu trov konania používaných v prípadoch, kedy výška plnenia závisí od úvahy súdu
a kde za plne úspešného sa považuje žalobca vtedy, ak vo výške plný úspech nemal.

20. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

21.ZNálezuÚSIII.98/2018z02.05.2018vyplýva,žepodľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje
odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie

(§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania
úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza
ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým
vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať

náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad
rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu
k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS
303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. III. ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania,

ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1).

22. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide

konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1
ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (porovnaj Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012).

23. Odvolací súd v súvislosti s prípadnou aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257

CSP, ktorej sa dožaduje žalovaný Orange, a.s. (ďalej len zodpovedná osoba za porušovanie osobných
údajov GDPR) pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov (anglicky General Data Protection
Regulation, skrátene GDPR), plným názvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679
z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchtoúdajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), je nariadenie
Európskej únie, ktorého cieľom je výrazné zvýšenie ochrany osobných údajov občanov.

24. V Úradnom vestníku Európskej únie bolo vyhlásené 27. apríla 2016. Nariadenia, v schválenom
znení, sú priamo účinné pre každý členský štát EÚ. V slovenskom právnom poriadku je nariadenie
premietnuté aj do zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov z 29. novembra 2017. Zákon 18/2018 Z.z. je účinný na Slovensku rovnako ako GDPR od 25.
mája 2018. Zákon bol priamo aj nepriamo aktualizovaný v roku 2019 (v znení č. 35/2019 Z.z. (nepriamo),

221/2019 Z.z.).

25. Nariadenie chráni základné práva a slobody fyzických osôb so zameraním na právo ochrany
osobnýchúdajov.Stanovujepravidláochranyfyzickýchosôbapravidláprevoľnýpohyb(ktorýsanesmie
obmedziť ani zakázať) osobných údajov v Európskej únii (Článok 1, ods. 1-3). Táto konzistentná úroveň
ochranyfyzickýchosôbvcelejÚniimázabrániťrozdielom,ktorésúprekážkouvoľnéhopohybuosobných

údajov v rámci vnútorného trhu (preambula, ods.13).

26. GDPR niektoré osobné údaje považuje za „citlivé“ (článok 4 ods. 13, 14 a 15, článok 9 a odôvodnenia
51 - 56 GDPR, ktoré sa takto súhrnne nenazývajú ale sú uvádzané ako „genetické údaje“, „biometrické
údaje“ „údaje týkajúce sa zdravia“), ktorých spoločným znakom je, že podliehajú osobitným podmienkam

spracovania. Na stránkach Európskej komisie sú uvedené tieto

i. osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo
filozofické presvedčenie

ii. členstvo v odborových zväzoch;
iii. genetické údaje, biometrické údaje spracúvané len na účely identifikácie ľudskej bytosti;
iv. zdravotné údaje;
v. údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie danej osoby.

27. V rámci stanovenia „kategórií“ osobných údajov, ktoré patria do osobitnej kategórie osobných údajov,
došlo na Slovensku k zmenám platným od 25.5.2018. Podľa Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky (ÚOOÚ)
i. zákon č. 122/2013 Z. z. pozná osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré sú v uvedené v § 13 a odtiaľ
vypadol z týchto citlivých osobných údajov údaj o členstve v politickej strane alebo hnutí a tiež

ii. rodné číslo. Slovenská republika prijala novú úpravu spracúvania rodného čísla, ako národného
identifikátora a to v § 78 ods. 4 zákona č. 18/2018 Z.z., a to na základe splnomocňujúceho ustanovenia
nariadenia v čl. 87. Stále platí, že rodné číslo je zakázané zverejňovať, právo zverejniť rodné číslo ma
iba dotknutá osoby, ktorej sa týka
iii. Zo zoznamu citlivých osobných údajov tiež vypadli údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a

priestupky, ktoré sa stali samostatnou kategóriou osobných údajov a sú uvedené v čl. 10 nariadenia.

28. Pre uvedené skutkové okolnosti porušenie práva na ochranu osobných údajov a najmä 400 násobné
porušenie ochrany GDPR citlivých údajov obyvateľov okresu W. a W. by zvýhodniť porušovateľove práva
a jeho majetok bolo nielen nerozumné, ale aj v príkrom rozpore s princípom spravodlivého usporiadania

pomerov so zreteľom na priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Uprednostniť osobu zodpovednú
za porušenie práva pred obeťou porušenia osobných údajov podľa presvedčenia odvolacieho súdu je
neakceptovateľné.

29. Iný záver by predstavoval presadenie typických prvkov zabránenia alebo odradenie od legitímneho

výkonu prirodzených a zákonných práv hrozbou právnej sankcie, tzv. Chilling Effects. Inak povedané je
neakceptovateľné, aby osoba zodpovedná za čím rozsiahlejšie porušenie práva na ochranu osobných
údajov spotrebiteľov, očakávala zvýhodnenie svojho postavenia prostredníctvom rozhodovania o
náhrade trov konania. Aj preto je ustanovenie § 257 CSP v danej veci v prospech obchodnej spoločnosti
neaplikovateľné.

30. Odvolací súd je presvedčený, že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu, by došlo k
porušeniu práv odvolateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.31. Je potrebné poukázať na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní

(obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Hypotetické priznanie trov
konania v rozsahu 200.000,- eur v iných, avšak skutkovo podobných konaniach, nemohlo mať dopad
na prejednávanú vec, totižto nepochybne nárok na náhradu trov konania je nárokom patriacim strane
sporu a advokát je platobným miestom (pozri § 263 CSP.

32. Odvolací súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa žalovanou tvrdené opakovanie
veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov (žalôb) zo strany žalobkyne pretože rovnaká
skutočnosť svedči aj žalovanej strane, ktorá je teda (stranou) vo viacerých súdnych konaniach s
identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju zastupuje ten istý právny
zástupca.

33. Odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalovanej o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa
spočívajúcom v tom, že žalovaná bola do súdneho konania reálne donútená v dôsledku uplatnenia
neprimeranej sumy vo výške 5.000,- eur a takto uplatnená suma jej nedávala možnosť vyhnúť sa tomuto
súdnemu konaniu.

34. Z úradnej činnosti je známe odvolaciemu súdu, že v tejto skupine prípadov s rovnakým skutkovým
a právnym základom ani po opakovanom právoplatnom judikovaní právneho základu nároku iných
dotknutých osôb tým istým bezpečnostným incidentom žalovaná stále namietala nielen neprimeranosť
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale najmä popierala samotný právny základ nároku dotknutých osôb
a to napriek stále pribúdajúcim a v súčasnosti už desiatkam rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré danosť

nároku dotknutých osôb právoplatne judikovali. Pre takýto prípad si žalovaná musí byť dobre vedomá
všetkých dôsledkov, ktoré sú s neúspešným sporom spojené, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania
úspešnej strany. Zásada úspechu vo veci (zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre
sporové konania a jej obsahom je stále povinnosť nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania.
Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať

v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť
znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu
jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez
právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť
rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm. (pozri rozsudok SD EU C-714/22)

35. Z týchto stručných dôvodov odvolací súd nezistil ani jeden akceptovateľný dôvod na použitie
zmierňujúceho ustanovenia § 257 CSP, a to ani čiastočne v prospech osoby zodpovednej za masívne
porušenie osobných údajov podliehajúcej ochrane únijovému právu.

36. Odvolací súd tak rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle ust. § 396
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni voči
žalovanej v celom rozsahu s poukazom na úspech žalobkyne v konaní, pričom výška priznanej náhrady
závisela od úvahy súdu. Na základe judikatúry Ústavného súdu v bodoch 17-18 tohto rozhodnutia je
nepochybné, že žalobkyni patrí plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bez

ohľadu na to, že v konečnom dôsledku jej bola priznaná suma 110,- eur náhrady nemajetkovej ujmy,
aj keď táto uplatňovala pôvodne vo výške 5.000,- eur. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobkyňa bola, čo sa týka základu nároku,
plne úspešná, a to čo sa týka prvoinštančného aj odvolacieho konania, má preto právo na plnú náhradu

trov konania.

37. V rámci výroku tohto uznesenia odvolací súd rozhodol aj trovách dovolacieho konania podľa §
453 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaná síce bola úspešná v rámci
dovolacieho konania, keď dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania

a vznikol by jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však
zohľadnil v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, spočívajúce v tom, že na
žalovanej strane ide o osobu zodpovednú za rozsiahle porušenie práva na ochranu osobných údajov
spotrebiteľov a bolo by rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami sporu,pokiaľ by jej bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania, obzvlášť za situácie pokiaľ odvolací súd po
vrátení veci dovolacím súdom opätovne rozhodol tak, že priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).