Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 2, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204751
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623204751.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. nar.
XX.X.XXXX bývajúcom v A. na ulici C. D. E. XXXX/XX právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom v Prešove na Konštantínovej ulici č. 3 IČO: 36 868 434 proti žalovaným
1/ C. B., 2/ C. F., G. B., 3/ H. B., X/XXXXX D., rod. B., 5/ I. B., 6/ J. B., 7/ J. B., G. B., 8/ C. B., o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská
Nová Ves z 9.11.2023 č.k. 1C/69/2023-78 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovaným voči žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením podanie – žalobu žalobcu zo dňa 20.9.2023 odmietol
(výrok I.) a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Konštatoval,
že žalobca uviedol zmätočné označenie žalovaných, kedy v jednej časti žalobného nároku majú mať
ako zástupcu Slovenský pozemkový fond a v druhej časti majú mať procesného opatrovníka. V časti
označenia žalovaných ako zastúpených Slovenským pozemkovým fondom žalobca neuviedol, z akého
dôvodu ich má tento orgán zastupovať. Jeho zastupovanie nie je zapísané v katastri nehnuteľností

na predmetnom liste vlastníctva, a preto je ich označenie ako neznámych vlastníkov pre súd sporné.
Žalobca nepreukázal, že vykonal všetky dostupné úkony pred podaním žaloby, ktoré by mohli viesť k
identifikácii žalovaných alebo ku konečnému vyvodeniu záveru, že sa jedná o neznámych vlastníkov.
V samotnom liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. je uvedené pri všetkých žalovaných, že
titul nadobudnutia je „II etapa - 114/89“, k čomu sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril a nepreukázal
snahu o ich identifikáciu vo vzťahu k tomuto údaju. V liste vlastníctva je tiež v závere uvedené, že sa

jedná o bývalú „pozemnoknižnú vložku č. XXX“, čo žalobca rovnako tiež žiadnym spôsobom neskúmal
a sám vyvodil záver, že vlastníci sú neznámi a tým pádom ich zastupuje Slovenský pozemkový fond.
Žalobca ako preukázanie svoje snahy o identifikáciu žalovaných vykonal iba jednoduchý dotaz na
register obyvateľov a na dedičské oddelenie konajúceho súdu, ktorých negatívny výsledok mu musel
byť zrejmý vopred, keďže iba na základe mena a priezviska je objektívne takmer nemožné poskytnúť
konkrétnejšie informácie o neznámej fyzickej osobe z akejkoľvek databázy. V tomto smere sa žalobca

pokúšal celú svoju materiálnu ale aj procesnú pasivitu presunúť na súd, od ktorého pôvodne žiadal,
aby všetky nevyhnutné úkony zisťovania informácií o žalovaných vykonal za neho. Takýto postup
je za normálnych okolností jednak narušením princípu tzv. rovnosti zbraní a jednak prichádza do
úvahy iba v prípade, kedy žalobca sa z objektívnych dôvodov nemôže k určitým informáciám dostať,
napríklad z dôvodu ochrany osobných údajov a podobne. Žalobca preukázateľne nevyčerpal všetky
jemu dostupné spôsoby identifikácie žalovaných, aby ich bolo možné konštatovať za neznámych

vlastníkov.Súdtedakonštatoval,žežalobcanepreukázal,žežalovanísúneznámivlastníci,ateda,žeich
v zmysle § 34 ods. 3 a 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkovéhovlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách a v zmysle
§ 13 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
zastupuje pred súdom Slovenský pozemkový fond. Za zmätočné súd považoval zároveň označenie

rôzneho zástupcu žalovaných vzhľadom na jednotlivé časti žalobných nárokov. Vo vzťahu k označeniu
Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu sa súd už vyjadril vyššie. Vo vzťahu k označeniu
procesného opatrovníka ako zástupcu žalovaných súd poukázal na § 68 ods. 1 CSP, podľa ktorého v
rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník a na § 69 prvú vetu CSP, podľa ktorého súd ustanoví procesného

opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu.
Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným nedokázal posúdiť, či tieto fyzické osoby majú alebo nemajú
spôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdomaprípadnevakomrozsahu,keďžeichžalobcaneidentifikoval
v dostatočnom rozsahu. Samotné uvedenie mena a priezviska a oznámenie, že o takejto osobe nemá
žalobca iné informácie, nemôže bez ďalšieho automaticky znamenať, že takáto osoba nemôže pred
súdom samostatne konať. Navyše je viac než pravdepodobné, v prípade, že nepôjde skutočne o

neznámych vlastníkov, že niektorá zo žalovaných fyzických osôb už nežije a takáto osoba stratila
spôsobilosť na práva a povinnosti, čo nie je možné napraviť ustanovením procesného opatrovníka,
pretože by sa v tomto prípade jednalo o neodstrániteľnú procesnú podmienku konania. Súd nie je
povinný ustanoviť procesného opatrovníka vtedy, keď si to želá žalobca, ale iba v zákonom určenom
prípade, pričom v tomto spore má súd za to, že tu okolnosti na ustanovenie procesného opatrovníka

na strane žalovaných v súčasnosti neexistujú. Vo vzťahu k vykonateľnému petitu žaloby žalobca síce
upravil výšku náhrady, ktorú má vyplatiť jednotlivým žalovaným, avšak všeobecný súd už v súčasnosti
nedisponuje oprávnením prijímať tzv. solučné úschovy, takže žalobný petit je v tomto smere naďalej
nevykonateľný a to aj v nadväznosti na spornú a nedostatočnú identifikáciu žalovaných. Vzhľadom na
to, že žalobca bol o následkoch odmietnutia podania poučený, no napriek výzve súdu na odstránenie

nedostatkov podania, tieto nedostatky podania v lehote určenej, resp. aj predĺženej súdom, neodstránil
a pre uvedené nedostatky nebolo možné v konaní pokračovať, súd podanie, ktoré by mohlo byť podľa
svojho obsahu podaním vo veci samej, odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec
súdu na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd ČR, pri rovnakej právnej úprave,
ako je v SR, vo veci 22Cdo/1476/2009 uviedol, že k tomu, aby žaloba o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, bola prejednateľná bez rizika jej odmietnutia, v zásade postačí,
aby vedľa všeobecných náležitosti žaloby obsahovala označenie účastníkov ako spoluvlastníkov,

uvedenie predmetu spoluvlastníctva a tvrdenie, že sa spoluvlastník domáha zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva. Ani neuvedenie konkrétneho spôsobu vyporiadania, nie je v situácii, keď v konaní
súd nie je viazaný žalobou a z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi
účastníkmi vadou, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní. Pokiaľ ide o označenie strán sporu, a to
najmä žalovaných, odmietnutie spravodlivosti zo strany súdu prvej inštancie vyplýva najmä z toho, že

súd prvej inštancie po žalobcovi požadoval iné označenie týchto osôb, ako je ich označenie vo verejnej
listine, orgánom oprávneným viesť kataster nehnuteľnosti. Veď predsa ak by kataster nehnuteľnosti mal
k dispozícii ďalšie údaje o žalovaných spoluvlastníkoch, túto skutočnosť by uviedol v liste vlastníctva.
Z katastra nehnuteľností si žalobca vyžiadal zodpovedajúcu pozemnoknižnú vložku, kde žiadne bližšie
údaje o spoluvlastníkoch nie sú, čo súdu prvej inštancie malo byť známe, keďže jedným z nedostatkov

pozemkovej knihy bolo to, že sa účastníci právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, označovali iba menom
a priezviskom. Ani v zbierke listín na katastrálnom odbore Okresného úradu Spišská Nová Ves sa
nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by umožnili bližšiu identifikáciu žalovaných. Žalobca mal za to,
že s poukazom na rozhodnutie NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 preukázal, že v obdobných prípadoch
je postačujúce ním zvolené označenie, v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, keďže ide o

nezistených vlastníkov, pretože v katastri je uvedené iba meno a priezvisko, bez napríklad dátumu
narodenia a bydliska. V časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k stavbe rodinného
domu, žalobca ako nástupcu neoznačil SPF ale požadoval ustanovenie opatrovníka, urobil tak preto, že
SPF je zástupcom nezistených vlastníkov iba k pozemkom a nie k stavbám a z tohto dôvodu požadoval
ustanovenie opatrovníka. Žalobca je teda presvedčený, že ním podaná žaloba je prejednateľná a

označenie žalovaných, ako aj obsah žaloby nedávajú dôvod ju odmietnuť, tak ako to urobil súd prvej
inštancie. Ako dôkaz žalobca doložil pozemnoknižnú vložku č. XXX. Dňa 7.12.2023 žalobca doložil
listiny zaslané mu Štátnym Archívom v Košiciach, Archív Spišská Nová Ves zo dňa 6.12.2023, ktoré
však bližšie údaje k osobám žalovaných spoluvlastníkov neobsahujú. V listinách zo štátneho archívupri spoluvlastníkovi C. B., G. B. je uvedené bydlisko L. E. XX, K., pričom však žalobca upozornil
na to, že po menovanom sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves neviedlo dedičské konanie a
rovnako o menovanom nemá žiadne vedomosti ani mesto K.. K spoluvlastníčke C. F., G. B., je v

listinách zo štátneho archívu uvedené bydlisko B., M. N. E. XX, J.. Pri tejto spoluvlastníčke platí to, že
prostredníctvom Okresného súdu Spišská Nová Ves a mesta Krompachy, sa nepodarilo zistiť žiadne
údaje,napriektomužalobcanavrhol,abysúdprvejinštancievrámcimedzinárodnejjustičnejspolupráce,
oslovil príslušný orgán Maďarskej republiky, či nemá znalosti o uvedenej osobe. U spoluvlastníčky C. F.,
G. B., je v listinách uvedené bydlisko B., M. E.XX, J.. Pri tejto spoluvlastníčke platí to, že prostredníctvom

Okresného súdu Spišská Nová Ves a mesta Krompachy, sa nepodarilo zistiť žiadne údaje, napriek tomu
žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci medzinárodnej justičnej spolupráce, oslovil príslušný
orgán Maďarskej republiky, či nemá znalosti o uvedenej osobe. U spoluvlastníčky C. D., rod. Sedlackej,
je uvedená rovnaká adresa, preto žalobca uviedol a navrhol, to čo je uvedené pri spoluvlastníčke C. F.,
G. B.. K spoluvlastníkovi H. B., G. B., je uvedené, že bol kominárom v A. O. P., bez bližšej adresy, preto
žalobca dal súdu na vedomie, že osloví Okresný súd Trenčín a mesto Púchov, či sú im známe nejaké

skutočnosti o tejto osobe. Pokiaľ ide o spoluvlastníkov pôvodne maloletých J. B. a J. B., terajší žalovaní
spoluvlastníci J. B. a J. B., G. B., je uvedené, že ich zastupoval otec, preto u týchto spoluvlastníkov,
žalobca robí rovnaké kroky vo vzťahu k Okresnému súdu Trenčín a mestu Púchov, ako k ich otcovi H.
B., spoliehajúc sa na to, že bývali spolu. Z priložených listín je zároveň zrejmé, že v období 2. svetovej
vojny existoval Okresný súd Gelnica, preto žalobca žiadal súd o oznámenie, či mu nie je zrejmé aký

orgán príp. prevzal dedičské spisy po Okresnom súde Gelnica, keďže žalobcovi uvedená informácia nie
je známa a v archíve sa dané dokumenty nenachádzajú.

3. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podal oprávnený subjekt v rámci zákonnej odvolacej lehoty, preskúmal napadnuté

rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal
predmetné odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

6. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

9. Podľa § 133 ods. 1 CSP, fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

10. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 a sp.zn. 8Cdo/31/2018, vyplýva, že
v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom aj obnovenia
dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských

podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy (podľa písm. d) rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov

zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (čl. I. § 13 a § 16 ods. 1
písm. b) zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a
v súbore popisných informácií, alebo ak sa nepreukáže inak (článok I. § 16ods. 1 písm. c) zákona 180),zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na
zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (článok I. § 16 ods. 2
zákona 180). Uvedená právna konštrukcia podľa názoru Najvyššieho súdu SR spôsobuje udržateľnosť

označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (aj v žalobe či inom
podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len
u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície ust. článku 1 § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180,
teda len u tých, u ktorých je nepochybné, že existujú, čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u
právnických osôb, že vznikli a doposiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy

alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia
do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). V citovanom rozhodnutí Najvyšší
súd SR ďalej uvádza, že takého označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,
ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z

podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho
ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je
totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i §
121 O.s.p.), že mŕtva fyzická osoba a ani zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a
povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide tak povediac ruku v ruke jej nedostatok spôsobilosti

byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia
fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných
postupmi podľa § 107 O.s.p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho
konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí
dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1

vety prvej O.s.p.).

11. Inými slovami, žalobca nijak hodnoverne nepreukázal, že v žalobe označení žalovaní existujú, ale
nie je známy ich pobyt, preto je na mieste ich zastúpenie fondom ako legálne vytvoreným „subjektom“
nezistených vlastníkov. Žalobca nepreukázal ani to, že u označených žalovaných existuje absencia

hmotnoprávnej alebo procesnej subjektivity, ktorá je neodstrániteľná podmienka konania, kedy by bol
súd povinný konanie voči žalovaným pre výskyt tejto neodstrániteľnej podmienky (nedostatok procesnej
subjektivity) na ich strane zastaviť.

12. Nakoľko zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán

sporu/účastníkov, uvedené konajúci súd nemôže nahradiť vlastnou iniciatívou, ale uznesením vyzve
žalobcu na odstránenie vád podania v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia pod následkom
odmietnutia predmetného podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP s upozornením na možnosť odmietnutia
podania, čo v danom prípade súd prvej inštancie urobil. Zároveň je nutné dodať, že súd nemá povinnosť
tieto údaje zisťovať v už prebiehajúcom konaní za žalobcu, ktorý si riadne nesplnil svoje procesné

povinnosti, keď v žalobe riadne neoznačil žalovaných (fyzické osoby), údajmi v súlade s ust. § 133 ods.
1 CSP.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že úspešným žalovaným v tomto konaní voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože im žiadne odvolacie trovy nevznikli.

15.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).