Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1111215632.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: O.. A. A., S., S. S. M. X, I. W. S.
D. Z. Ú.: Y., S.. X.. F.., S. S. A. XX, I., U.: XX XXX XXX, v zast.: 1/ Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom
Medená18,Bratislava,2/Mgr.TomášZárecký,advokátsosídlomMedená18,Bratislavaa3/JUDr.Jana
Ďurišová, advokátka so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátova 1, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 00 212 008
a 2/ Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody so sídlom Chorvátska 5, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 738 255, o zaplatenie náhrady škody 250.000,- eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7C/94/2011 - 486 zo dňa
23.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r z d u j e.

II. Žalovanému 1/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému 2/ n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti

žalovanému 1/ a žalovanému 2/ zaplatenia sumy vo výške 250.000,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 16.05.2011 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Súd prvej inštancie ani jednému zo žalovaných nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 281, § 286 ods. 1 a ods. 2, § 287 ods. 1 a ods. 2,
§ 373, § 757 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 21 ods.
1 a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. V rámci konania bolo preukázané, že žalovaní vyhlásili v zmysle § 281 Obchodného zákonníka súťaž
o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na prenájom predajní pre neurčité osoby, čím vytvorili výzvu
na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že samotné
vyhlásenie súťaže pritom nepredstavuje a ani v tomto prípade nepredstavovalo aj samotný návrh na

uzavretie zmluvy a v prípade neúspechu v súťaži neexistoval kauzálny nexus zodpovednosti za škodu. V
predmetnej právnej veci nedošlo k výberu návrhu žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní
nemali povinnosť návrh prijať, nakoľko si vopred vo vyhlásení verejnej obchodnej súťaže vyhradili
právo odmietnuť všetky návrhy. Súd prvej inštancie uviedol, že verejná obchodná súťaž prebieha vniekoľkých stupňoch. K uzatvoreniu zmluvy teda dochádza až po tom, čo navrhovateľ je vyhlasovateľom
informovaný o tom, že jeho návrh bol prijatý. Uvedené oznámenie je pritom obligatórnou náležitosťou
podmienok súťaže pri jej vyhlásení. Skrátene ide o lehotu na prijatie návrhu. Súd prvej inštancie v

predmetnej právnej veci konštatoval, že nedošlo uvedeným spôsobom k uzavretiu zmluvy, pretože
žalobcovi nebolo doručené oznámenie o tom, že by jeho návrh bol žalovanými prijatý. Z toho, že
takéto oznámenie neprišlo v lehote, nespôsobilo automatické prijatie práve návrhu žalobcu. V rozsudku
súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že vyhlasovateľom nevznikla kontraktačná povinnosť, a to voči
žiadnemu z navrhovateľov, a teda ani žalobcovi. Kontraktačná povinnosť vzniká vtedy, ak si vyhlasovateľ

nevyhradil právo odmietnuť všetky súťažné návrhy. V tomto prípade si však vyhlasovatelia toto právo
vyhradili. čo však v tomto prípade splnené bolo. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného vyjadril, že
nebola splnená podmienka týkajúca sa preukázania obratu v posledných dvoch rokoch 2007 a 2008, a to
ani u jedného z dvoch navrhovateľov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že komisia
mala prijať záver, že nezahrnie predmetné ponuky do súťaže a spoločnosti bezodkladne písomne
oznámivýsledokvyhodnoteniasúťaže.Skutočnosť,žesivyhlasovateliavyhradiliprávoodmietnuťvšetky

návrhy bolo preukázané aj v konaní pred súdom, a to vyhlásením zo dňa 30.12.2008, pričom vo
vyhlásení verejnej obchodnej súťaže si určili, že o výsledkoch súťaže budú účastníkov informovať do
20.01.2009. Súd prvej inštancie z dokazovania mal za to, že žalovaní nepostupovali v súlade s § 288
Obchodného zákonníka, nakoľko o výsledkoch súťaže informovali účastníkov až 23.01.2009, a teda
bolo zrejmé, že vyhlasovatelia, t. j. žalovaní si nesplnili svoju povinnosť. V nadväznosti na uvedené

však súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto prípade nešlo o prekluzívnu lehotu, a teda ani jej márnym
uplynutím nevznikol nárok na uzatvorenie zmluvy tomu uchádzačovi, ktorému nebolo včas doručené
oznámenie prijatie návrhu, resp. nebol informovaný o tom, že jeho návrh úspešný nebol. Dôsledkom
oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných návrhov pri obchodnej verejnej súťaži nebola teda
povinnosť vyhlasovateľa súťaže uzatvoriť zmluvy so súťažiacim, ktorý sa domnieval, že súťaž vyhral.

Uvedené pritom nevyplývalo ani z právnej úpravy, ani z ustálenej judikatúry. V napadnutom rozhodnutí
súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka vzniká ak sa
preukáže porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti druhej strany, že vznikla určitá škoda a zároveň
existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V nadväznosti na uvedené
súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie ani splnenie prvej z uvedených

podmienok, a to protiprávneho konania spočívajúce v porušení zmluvnej alebo zákonnej povinnosti
niektorým zo žalovaných. Žalovaní nemali právnu povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom.
Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že jediným preukázaným porušením bolo zo strany žalovaných
porušenie povinnosť odmietnuť ponuky v stanovenej lehote. Prípadným dôsledkom nedodržania tejto
lehoty by ale mohol byť len vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 v spojení s § 757 a § 28 ods. 1

Obchodného zákonníka vzniknutej z oneskoreného oznámenia o odmietnutí ponúk. Vznik škody titulom
porušenia tejto povinnosti však žalobca netvrdil, ani sa ho nedomáhal, a preto súd prvej inštancie žalobu
zamietol.

4.Protirozsudkusúduprvejinštanciezodňa23.01.2023podalžalobcaodvolanie,ktorýmžiadalodvolací

súd, aby zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby vydal odvolací súd rozsudok,
ktorýmbyuznalnárokžalobcu,čodoprávazadôvodnýavovecinárokuvecvrátilsúduprvejinštanciena
ďalšiekonanie.Žalobcapritomodvolanímnamietal,žesasúdprvejinštancienevysporiadalspodstatnou
argumentáciou žalobcu a zároveň mal za to, že mu bola odňatá možnosť uplatňovať svoje procesné
práva. Žalobca v odvolaní opakovane poukázal na neplatnosť odmietnutia všetkých návrhov v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka nakoľko takýto úkon bol podľa názoru žalobcu v rozpore nielen so zákonom,
ale aj s dobrými mravmi. Závery súdu prvej inštancie týkajúce sa nesplnenia preukázania obratu v
posledných dvoch rokoch považoval žalobca za svojvoľné závery pričom uviedol, že medzi žalovanými
a ním ako žalobcom počas celého konania nebolo sporným, že by žalobca nesplnil podmienky súťaže.
V tejto súvislosti tiež uviedol, že samotné podmienky súťaže preukázanie obratu nijako nepožadovali,

pričom odkázal na bod 3 písm. d) podmienok súťaže, z ktorých vyplývala povinnosť predložiť potvrdenie
o dosiahnutom obrate a nie preukázanie obratu. Žalobca v nadväznosti na uvedené konštatoval, že
aj potvrdenie o nulovom obrate bolo potvrdením. Žalobca ďalej namietal nevykonanie dôkazov súdom
prvej inštancie. V tomto kontexte uviedol, že nevykonaním uvedeného dokazovania súd prvej inštancie
znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, a zároveň bolo jeho rozhodnutie nedostatočné, nakoľko nevykonal dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V súvislosti so samotným odmietnutím všetkých
ponúk žalobca uviedol, že z § 287 Obchodného zákonníka vyplýva, že vyhlasovateľ bol oprávnený
odmietnuť všetky predložené návrhy, avšak iba v lehote na prijatie návrhu, resp. na oznámenie výberunajvhodnejšieho návrhu. Uvedený výklad vyplýva najmä zo znenia § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého sa oznámenie o prijatí návrhu musí uskutočniť v stanovenej lehote. Ustanovenie §
287 ods. 2 Obchodného zákonníka teda logicky nadväzuje na predchádzajúci odsek, ktorý bolo podľa

názoru žalobcu potrebné vykladať tak, že v lehote na prijatie návrhu je vyhlasovateľ povinný buď oznámiť
prijatie návrhu alebo odmietnutie všetkých predložených návrhov.

5. Vyjadrením zo dňa 03.04.2023 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že žalobca v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nepoužil a neuviedol žiadne prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré by neboli známe ako súdu, tak aj žalobcovi a žalovanému 1/,
aj žalovanému 2/ pred samotným konaním súdu.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 1/, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru žalobca vo svojom
odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie odvolania v zmysle
§ 365 CSP. Žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie odvolacích dôvodov a nedokázal

spochybniť závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku. Žalovaný 1/ sa v plnom rozsahu stotožnil
s výrokom, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Vo
vyjadrení žalovaný 1/ ďalej uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a nebol splnený ani jeden zo
zákonných dôvodov na podanie odvolania. Záverom žalovaný 1/ konštatoval, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci konania v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, naplňujúcimi atribúty § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní
neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery.

9. Žalobca v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s argumentáciou

žalobcuazároveňodmietolvykonaťžalobcomnavrhnutédokazovaniespočívajúcevovýsluchusvedkov.
Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v rámci civilného konania sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Je
výlučne na konajúcom súde, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Zároveň konajúci
súd je povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, a pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Záver, ktorý si sudca
urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho
vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V nadväznosti na uvedené odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym záverom.

V tomto kontexte odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v
spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy,
ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú (I. ÚS 64/1997).

10. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku zaoberal s preukázaním obratu v posledných dvoch
rokoch 2007 a 2008, ktoré boli podmienkou súťaže. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že splnenie
podmienok súťaže nebolo v rámci konania medzi stranami sporným. Zároveň uviedol, že predložil
potvrdenie o dosiahnutom obrate za roky 2007 a 2008, ktoré boli nulové, nakoľko k vzniku úpadcu

došlo až v roku 2008, resp. 2009. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v samotnom vyhlásení
verejnej obchodnej súťaže bola uvedená ako jedna z podmienok povinnosť účastníka predložiť zoznam
obdobných zariadení prevádzkovaných účastníkom a potvrdenie o ich dosiahnutom obrate za roky 2007
a 2008 (bod 3 písm. d) vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže). Na základe uvedeného je zrejmé, žeúspešným uchádzačom, môže byť len ten uchádzač, ktorý splnil vopred stanovenú podmienku. Odvolací
súd sa v tejto súvislosti stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že komisia mala v
tomto prípade prijať záver, že nezahrnie do súťaže tie ponuky, ktoré stanovenú podmienku nespĺňajú

a o takomto výsledku vyhodnotenia súťaže mala bezodkladne informovať účastníkov. Odvolací súd
v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, že s ohľadom na § 384 ods. 1
Obchodného zákonníka nemala komisia prijať záver zahrnutia ponuky úpadcu do súťaže, nakoľko ani
jedna z účastníkov nespĺňala požiadavku na preukázanie obratu v posledných rokoch.

11. Žalobca rozhodnutie vyhlasovateľov, ktorým sa rozhodli odmietnuť všetky predložené návrhy
považuje za rozporujúce zásady dobrých mravov, pričom podľa jeho názoru malo dôjsť k obchádzaniu
zákona. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že vyhlasovateľ súťaže môže
odmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže. Zo spisového
materiálu je nepochybné, že v samotnom vyhlásení verejnej obchodnej súťaže si vyhlasovatelia vyhradili
práva odmietnuť všetky predložené návrhy (bod 6 vyhlásenia verejnej obchodnej súťaže). Nakoľko

vyhlasovatelia využili svoje právo odmietnuť všetky návrhy, pričom si toto právo vopred vyhradili,
nemožno tvrdiť, že by išlo o nekalé praktiky, resp. praktiky v rozpore s dobrými mravmi. Jednou
zo základných zásad súkromného práva je vstupovať do zmluvných vzťahov na základe vlastného
rozhodnutia, a teda nikoho nemožno nútiť do uzatvorenia zmluvného vzťahu so subjektom, s ktorým
uzatvorený právny vzťah nechce.

12. Záverom odvolací súd potvrdzuje záver súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa pochybenia na
strane vyhlasovateľov, nakoľko vyhlasovatelia nepostupovali v súlade s § 288 Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na to, že si vo vyhlásení verejnej obchodnej súťaže stanovili termín upovedomenia o výsledku
súťaže na deň 20.01.2009, vyhlasovatelia mali účastníkov informovať do tohto dátumu. V rámci konania

bolo pritom aj odvolaciemu súdu preukázané, že vyhlasovatelia tak urobili až 23.01.2009, t. j. po vopred
stanovenom termíne. Je zrejmé, že zo strany vyhlasovateľov teda došlo k porušeniu § 288 Obchodného
zákonníka, ktorý vyžaduje, aby účastníci súťaže boli informovaní bezodkladne. V tomto kontexte však
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dodáva, že táto lehota nepredstavuje prekluzívnu lehotu,
a teda ani jej márnym uplynutím nevznikol nárok na uzatvorenie zmluvy s tým uchádzačom, ktorý nebol

včas informovaný o odmietnutí jeho návrhu. Dôsledkom oneskoreného odmietnutia súťažných návrhov
v rámci verejnej obchodnej súťaže nie je povinnosť vyhlasovateľa uzatvoriť zmluvu so súťažiacim, ktorý
mal za to, že mal súťaž vyhrať.

13. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na

náhradu trov konania. Zo spisu je však zrejmé, že v odvolacom konaní žalovaným trovy nevznikli. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, ak podľa
obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného
sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov
konania nepriznáva. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu

a procesnú hospodárnosť súdneho konania žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada ( § 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).