Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoEk/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414204714
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4414204714.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, o vymoženie 1.123,55 eura s príslušenstvom, o

odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 26. apríla 2023 pod č.k.
7Er/283/2014-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, § 35 § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §
39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
1.2. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2014 domáhala voči
povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 1 123,55 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.
Pritom poukázala na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 00631/13 zo dňa 03.07.2013,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
19.08.2013 a vykonateľnosť dňa 22.08.2013. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi dňa 02.02.2012. V ten istý deň uzatvorili
účastníci rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej (čl. II) všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do
15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca

ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD.
požiadal podaním doručeným dňa 02.02.2014 súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
1.3. Mal za to, že zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľkou na poskytovanie
finančných prostriedkov, na ktorú je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv, pretože sa jedná o

spotrebiteľskývzťah.Oprávnenávrámcisvojejpodnikateľskejčinnostiposkytujeúveryanaopakpovinný
nie je podnikateľským subjektom, je označený menom priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia,ako základnými identifikačnými údajmi fyzickej osoby a v danej veci pri uzatváraní zmluvy o úvere
preukázateľne nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
na rozdiel od oprávnenej.

1.4. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Túto si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a to aj rozhodcovskému konaniu,

ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy a to ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Z
toho vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ - povinný mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených
listín oboznámiť a uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky

z neho vyplývajúce pre jeho osobu. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú zmluvu len ako celok odmietnuť
alebo sa jej aj rozhodcovskému konaniu podrobiť, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská
zmluvaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvného
vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty
žalujúcehododávateľa.Rozhodcovskázmluvanebolaskutočnealternatívnou.Veriteľkapodanímnávrhu

v rozhodcovskom konaní uskutočnila výber a po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať
návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR
garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom.
1.5. Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných

podmienok je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech
veriteľky a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Rovnako dohodnutý zmenkový úrok vo
výške 91,25% ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávnenej a okolnosti prípadu
za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a takého dojednanie považoval za absolútne neplatné.
1.6. Súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovský súd založil
svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči

povinnému vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať. Exekučný titul je v
rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, pretože bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie.

2.1. Oprávnená podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej
lehote. Žiadala udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Namietala, že

nesúhlasí s tvrdeniami súdu, s dôvodmi zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.
Mala za to, že rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávnenou a povinným je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka
nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávnenou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z toho

jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade
nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia iných súdov.
2.2. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím
podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej
doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť

nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu.
Zmluvné strany si dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo, aby sa konanie uskutočnilo ústnou
formou, ak o to jedna zo strán požiada. Takáto žiadosť, ani námietky voči forme konania podaná
nebola. Napriek tomu, rozhodca je povinný vykonať navrhnuté dôkazy aj v prípade písomného konania
a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých dôkazov nepovažuje za potrebné uskutočniť. V

prípade predmetnej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže
ísť o podmienku neprijateľnú. Navyše pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej
porušeniu, teda k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa
so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán.2.3. Dodala, že po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na
súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Je presvedčená, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá
platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať

žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch
vyplýva zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Poukázala na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci
zo dňa 2. marca 2011, sp.zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
30. októbra 2009, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1.
marca 2011, sp.zn. 19Co 481/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp.zn. 23

Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28. apríla 2010, sp.zn. 23 Cdo 4895/2010,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp.zn. 32 Cdo 1590/2008.
2.4. Medzi oprávnenou a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na
samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň povinný svojím podpisom
vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako

vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s jej uzavretím.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávnenej, spísaným do zápisnice u súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, dňa 02.02.2014, sa začalo exekučné konanie. Súd prvej inštancie o žiadosti
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcierozhodoluznesenímzodňa26.04.2023
pod č.k. 7Er/283/2014-27, na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 03.07.2013 pod sp.zn. SR 00631/13,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.08.2013 a vykonateľnosť dňa 22.08.2013. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v dôsledku odvolania oprávnenej predmetom skúmania odvolacím súdom.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

10. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom

stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.11. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

12. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je neprípustné
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou
alebo šekom.

13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy

o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

15. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
rozhodcovský súd rozhodol, je neprijateľnou zmluvou. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, čl. II.

bod 1, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov
spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o
neprijateľnú rozhodcovskú doložku (zmluvu) ide aj vtedy, ak umožňuje riešenie sporov aj v súdnom
konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom
Slovenskejrepubliky,aleakbypodľatejtorozhodcovskejdoložky(zmluvy)začalorozhodcovskékonanie

na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd
prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná

zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

16. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v

tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka
(zmluva) je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale

aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a
zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujúdostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a
je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku (zmluvu).

17. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinný) nemohol
takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane oprávnenej

je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky (zmluvy). Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver
nie je možné prijať.

18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a
individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na
vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

19. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn.
6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).