Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201814
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423201814.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, E. F., zastúpená advokátom Mgr. Csaba Bodnár, so sídlom
Továrenská 1, Štúrovo, proti žalovanému: DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o., so sídlom

Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/48/2023-54 zo dňa 24. mája 2023,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok) a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil § 230 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému

domáha určenia neexistencie zmluvného záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobkyne zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie G. ako byt č. XX na X. poschodí vchodu č. XX v
bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. 3307 a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na LV č. XXXX, parc. č. 3307 vrátane spoluvlastníckeho podielu k nemu. Zo spisu
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13C/85/2020 súd prvej inštancie zistil, že pod uvedenou spisovou
značkou prebiehalo súdne konanie žalobkyne A. B. C. proti žalovanému Slovenskej sporiteľni a.s.

Bratislava, IČO: 00 151 653, v ktorom sa žalobkyňa totožne domáhala určenia neexistencie zmluvného
záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne (zapísaným na LV č. XXXX
pre kat. územie G. ako byt č. XX na X. poschodí vchodu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX postavenom
na parc. č. 3307 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na LV č. XXXX,
parc. č. 3307 vrátane spoluvlastníckeho podielu k nemu). V tejto veci bola žaloba žalobkyne zamietnutá
rozsudkom č. k. 13C/85/2020-310 zo dňa 27.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2022.

Z LV č. XXXX pre kat. územie G. súd zistil, že žalobkyňa je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí vchodu
č. XX v bytovom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. 3307 a podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na LV č. XXXX, parc. č. 3307 vrátane spoluvlastníckeho podielu
k nemu, ku ktorému je v prospech žalovaného zriadené záložné právo zmluvou o zriadení záložného
práva zo dňa 26.11.2010, ktoré právo bolo na neho postúpené postupcom Slovenská sporiteľňa a.s.
Bratislava zmluvou o postúpení pohľadávky č. 1018/2019CE zo dňa 09.12.2019. Súd prvej inštancie

konanie zastavil, pretože z vyššie uvedeného je zrejmé, že o totožnej veci totožných strán sporu súd
už právoplatne rozhodol a to rozsudkom č. k. 13C/85/2020-310 zo dňa 27.05.2022, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 27.06.2022. Je zrejmé, že toto konanie je začaté totožnou žalobkyňou a týka sa
totožného predmetu konania ako tomu bolo v konaní Okresného súdu Nové Zámky 13C/85/2020. Pokiaľ
ide o totožnosť strany sporu na strane žalovaného, súd s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 4

tohto uznesenia konštatuje, že aj v tejto časti ide o totožnosť účastníka konania, keď terajší žalovaný
DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930 je (ako to je uvedené
v bode 5 tohto uznesenia), pokiaľ ide o záložné právo, ktorého určenie neexistencie je predmetom tohto
konania, právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 1018/2019CE zo dňa 09.12.2019.

3. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Žalobkyňa namietala, že napadnuté uznesenie bolo
vydané v rozpore s konštantnou judikatúrou NS SR. Uviedla, že v roku 2020, teda v čase podania
pôvodnej žaloby sp. zn. 13C/85/2020 voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. už Slovenská sporiteľňa
a.s. nemohla byť účastníkom súdneho konania, keďže rok pred tým, t. j. v roku 2019 postúpila svoju

pohľadávku na žalovaného. Na základe uvedeného tvrdila, že chýba prekážka totožnosti osôb na strane
žalovaného, preto o res iudicata v tomto prípade nemožno hovoriť. V tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/1/01 (R 25/2002): „O prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) nejde,
ak v predchádzajúcom súdnom konaní, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o určení vlastníckeho
práva k totožnej nehnuteľnosti, právna predchodkyňa navrhovateľa nemala v priebehu celého konania

spôsobilosť byť účastníčkou konania.“ Žalobkyňa tiež podala sťažnosť proti trovám konania vo veci sp.
zn.13C/85/2020,avšakrozhodnutiekrajskéhosúdujejnebolodoposiaľdoručené.Tožemáuhradiťtrovy
konania Slovenskej sporiteľni a.s. považuje v rozpore so zásadou právneho štátu. Záverom uviedla,
že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, ale zároveň platí, že neboli
splnené podmienky res iudicata, konanie malo vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, pričom došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že žalobkyňa nesplnila svoju
procesnú povinnosť tvrdenia ani dôkaznú, keď len stručne bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia,
teda pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, v závere jej odvolania namietala, že súd

porušil právo na spravodlivý proces a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto podľa názoru
žalovaného nie je z procesného hľadiska možné vyhovieť jej odvolaniu z dôvodov podľa § 365 písm. b)
apísm.h)CSP.Žalovanýsaplnestotožňujesprávnymposúdenímsúduprvejinštancie,tedažesajedná
o totožnú vec, totožné strany sporu. Už v totožnej veci právoplatne rozhodnutej rozsudkom okresného
súdu č. k. 13C/85/2020-310 zo dňa 27.05.2022. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie NS

SR sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009, v ktorom najvyšší súd uviedol, „...konanie sa týka tých
istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už
z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). ...“. V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde
Nové Zámky pod sp. zn. 13C/85/2020 bola žaloba zamietnutá, pretože súd dospel k záveru, že záložné
právo právneho predchodcu žalovaného nezaniklo vykonaním dražby, v ktorej žalobkyňa nadobudla

predmetnénehnuteľnosti,atedažalobažalobkynebolanedôvodná.Podľanázoružalovaného,súdprvej
inštancie rozhodol v súlade s ustálenou judikatúrou a jeho rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu
existencie tejto prekážky (res iudicata) je vecne správne. Tiež sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne
o tom, že bola uvedená do omylu ohľadne osoby veriteľa konajúcim súdom a právnym predchodcom
žalovaného. Povinnosť označenia strany ako žalovaného v súdnom konaní prináleží žalobcovi. Ak si

žalobca túto povinnosť nesplnil, nepovažujeme za spravodlivé (s odkazom na č. l. 2 ods. 2 CSP), aby
takéto opomenutie povinnosti zo strany žalobcu bolo v konaní na príťaž práve žalovanému, ktorý svoje
povinnosti žiadnym spôsobom neporušil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil.

5. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu sa vôbec nezaoberá
najzásadnejšou otázkou, ktorá má byť posúdená v tomto odvolacom konaní: či je možné hovoriť
o prípade res iudicata v prípad, ak v pôvodnom konaní účastník (Slovenská sporiteľňa a.s.) nemohol
byť účastníkom súdneho konania a ani nebol spôsobilým účastníkom súdneho konania, a to od začiatku
až po ukončenie súdneho procesu? Žalovaný nereflektoval na to, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa,

a.s. v čase pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 13C/85/2020 nemohla byť účastníkom súdneho
konania,keďžeešterokpredtým,t.j.vroku2019postúpilasvojupohľadávkunažalovaného.Boltopráve
pôvodný žalovaný (Slovenská sporiteľňa a.s), ktorý mal oznámiť súdu po podaní žaloby, že on žiadnou
pohľadávkou a ani záložným právom, ako záložný veriteľ nedisponuje, a preto mal súd bezodkladnepôvodnékonaniezastaviťanierozhodnúťvovecisamej.Tiežuviedla,žesúdprvejinštancievpôvodnom
konaní sp. zn. 13C/85/2020 nemohol vedieť o postúpení, ako mu to Slovenská sporiteľňa a.s. a/ alebo
DPS financial consulting, s.r.o. neoznámili. Opätovne zdôraznila, že záložcom a dlžníkom bol bývalý

vlastník nehnuteľností pán H. E. a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam príklepom
na dražbe, pričom bola uvedené do omylu, čo potvrdzuje aj Notárska zápisnica o priebehu dražby,
z ktorej vyplýva, že dražba sa vykonáva na základe návrhu veriteľa, ktorý je prvý v poradí a že žalobkyňa
nadobúda nehnuteľnosti bez tiarch. V závere trvala na tom, že v predmetnom prípade nemožno hovoriť
o prekážke rozsúdenej veci z dôvodu, že chýba prekážka totožnosti osôb na strane žalovaného.

6. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že je presvedčený, že v tomto konaní existuje prekážka res
iudicata, pretože žalobkyňa sa domáha rovnakého nároku ako v pôvodnom konaní, týka sa rovnakého
predmetu konania a zároveň sa toto konanie týka tých istých osôb (záložného veriteľa, totožného
záložného práva, ktoré žalobkyňa namietala aj v pôvodnom konaní). V nadväznosti na uvedené
opätovne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR formulované v uznesení sp. zn. 5Cdo/120/2009

zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého ... konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní
vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov. ...

7. Keďže konajúci súd v pôvodnom konaní, právoplatným rozsudkom rozhodol vo veci samej, pričom sa
vysporiadal (aj) s námietkami žalobkyne, smerujúcimi k poradiu postavenia veriteľa čo do jeho poradia

a samotnej existencie namietaného záložného práva, pričom v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej
praxe najvyššej súdnej autority sa toto rozhodnutie týkalo tých istých účastníkov, je absolútne zrejmé,
že ak má súd postupovať v súlade s pravidlami sporového konania, potom nemožno o námietkach
žalobkyne opätovne konať v tomto konaní a prípadným (nesprávnym) opätovným posudzovaním týchto
skutočností dôjde k zásadnému zásahu do právnej istoty žalovaného, ktorý má za to, že námietky

žalobkyne v predmetnom konaní sú náležitým spôsobom (aj voči nemu) vyriešené právoplatne.

8. Žalovaný tiež opätovne poukázal na § 132 CSP, podľa ktorého je pánom sporu žalobca, ktorý
disponuje konaním, ako aj právom označiť strany sporu. Plnenie procesných povinností čo do správneho
označenia strán sporu zaťažuje žalobcu. Tiež poukázal na odpoveď na list z 18.02.2020, ktorým bolo

právnemu zástupcovi žalobkyne oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky z veriteľa E., ktorá
je zabezpečená záložným právom v prospech žalovaného. Uvedená listina bola právnym zástupcom
žalobkyne prevzatá dňa 04.05.2020, teda v čase prebiehajúceho konania sp. zn. 13C/85/2020
právny zástupca mal vedomosť o postúpení pohľadávky a teda aj samotného záložného práva
zabezpečujúceho túto pohľadávku. Preto považuje za zavádzajúce tvrdenie zo strany žalobkyne, že v

priebehu konania nemala strana žalobkyne vedomosť o postúpení pohľadávky. Tiež nepovažoval za
relevantnú námietku žalobkyne, že práve pôvodný žalovaný E. mal oznámiť súdu po podaní žaloby
postúpenie pohľadávky. Takúto povinnosť CSP žalovanému neukladá a právny predchodca žiadny
spôsobom neporušil ustanovenia príslušných právnych predpisov.

9. K námietke žalobkyne, že na dražbe bola uvedená do omylu, čo má potvrdzovať Notárska zápisnice
uviedol, že žalovaný (ani jeho právny predchodca), nebol navrhovateľom dražby ani jej účastníkom,
pričomtujepotrebnézdôrazniť,ževzmyslepríslušnýchprávnychpredpisovzaeventuálnunepravdivosť
povinného vyhlásenia navrhovateľa dražby o možnosti dražiť predmet dražby (a prípadne aj v akom
poradí pre uspokojenie je jeho záložné právo zapísané) zodpovedá výlučne navrhovateľ dražby. Vo

vzťahu k žalobkyňou uvádzanej dražbe, ktorú žalovaný (ani jeho právny predchodca) nenavrhol,
tak nemôže za takéto pochybenie navrhovateľa dražby zodpovedať žalovaný (alebo jeho právny
predchodca). Taktiež poukázal na možnosť žalobkyne, ako vydražiteľky, podať žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby (o ktorej bola v zmysle ňou odkazovanej Notárskej zápisnice aj poučená), v prípade
ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a boli takým porušením dotknuté

jej práva. Podľa vedomosti žalovaného žalobkyňa predmetnú žalobu nepodala a nenamietala žiadne
porušenie zákona a ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách ani navrhovateľom predmetnej dražby,
ani inou osobou, preto aj tu uvedené námietky žalobkyne považujeme za výlučne účelové a aj preto
za nedôvodné.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdiť.11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že 03.05.2023 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie žalobu voči

žalovanému, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti: byt č. XX vo výlučnom vlastníctve (1/1)
žalobkyne na X. poschodí, vchod č. XX v bytovom dome š. č. XXX na parc. reg. C-KN č. 3307, podiel
priestoru na spoločných častiach a zariadeniach a na príslušenstve domu č. 7532/243332 evidovaný na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, mesto Štúrovo, katastrálne
územie G. a pozemok parc. reg. C-KN č. 3307, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
617 m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne (vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7532/243332

k celku) evidovaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, mesto
Štúrovo, katastrálne územie G., nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. Súd prvej
inštancie si po doručení žaloby nechal pripojiť spis vedený na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 13C/85/2020 a výzvou doručenou žalobkyni dňa 23.05.2023 vyzval žalobkyňu podľa § 138 CSP na
späťvzatie zjavne bezdôvodne podanej žaloby z dôvodu prekážky res iudicata. Žalobkyňa vo vyjadrení

k výzve uviedla, že podľa jej vedomia v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi konania neprebiehalo
žiadne súdne konanie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

14. Súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 13C/85/2020 zistil, že pod uvedenou spisovou
značkou prebiehalo súdne konanie žalobkyne A. B. C. proti žalovanému Slovenskej sporiteľni a.s.

Bratislava, IČO: 00151653, v ktorom sa žalobkyňa totožne domáhala určenia neexistencie zmluvného
záložného práva žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne (zapísaným na LV č. XXXX
pre kat. územie G. ako byt č. XX na X. poschodí vchodu č. XX v bytovom dome súp. č. XXX postavenom
na parc. č. 3307 a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na LV č. XXXX,
parc. č. 3307 vrátane spoluvlastníckeho podielu k nemu). V tejto veci bola žaloba žalobkyne zamietnutá

rozsudkom 13C/85/2020-310 zo dňa 27.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2022. Súd
prvej inštancie konanie zastavil, pretože toto konanie je začaté totožnou žalobkyňou a týka sa totožného
predmetu konania ako tomu bolo v konaní Okresného súdu Nové Zámky 13C/85/2020. Pokiaľ ide o
totožnosť strany sporu na strane žalovaného, súd s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 4 tohto
uznesenia konštatoval, že aj v tejto časti ide o totožnosť účastníka konania, keď terajší žalovaný DPS

financial consulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 46 713 930 je (ako to je uvedené v
bode 5 tohto uznesenia), pokiaľ ide o záložné právo, ktorého určenie neexistencie je predmetom tohto
konania, právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 1018/2019CE zo dňa 09.12.2019.

15. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a napadnuté uznesenie je vecne správne, pričom odvolací súd považuje za správne aj odôvodnenie
samotného rozhodnutia.

16. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia vedie v
každom štádiu konania (bez ďalšieho) k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v
novom konaní prejednaná tá istá vec, o ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide
vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a

ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné,
či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,
kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie
žalovaného) a na totožnosť osôb právna teória i prax usudzuje tiež v prípadoch právneho nástupníctva

osôb vystupujúcich či už na jednej alebo i na oboch stranách sporu. Ten istý predmet konania je daný
vtedy,aktenistýnárokalebostavvymedzenýžalobnýmpetitomvyplývazrovnakýchskutkovýchtvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bolpredmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý
skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne
(a tiež inak).

18. V konaní vedenom pod sp. zn. 13C/85/2020 začatom dňa 19.11.2020 žalobkyňa podala žalobu
o určenie neexistencie záložného práva proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, v prospech ktorého bolo v čase podania žaloby zapísané
na dotknutých nehnuteľnostiach záložné právo, ktoré je evidované na LV č. XXXX I. XXXX pre. Kat. úz.

G., v časti „C“. Žalobkyňa tvrdila, že záložné právo žalovaného po dobrovoľnej dražbe D53/2017 konanej
dňa 17.10.2017, na ktorej nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, zaniklo a nemalo
byť v katastri zapísané, a to preto, že návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby podal prednostný záložný
veriteľ a toto záložné právo preto podľa § 151ma ods. 3 OZ zaniklo.

19.Vkonanívedenompodsp.zn.13C/48/2023začatomdňa03.05.2023žalobuourčenie,žepredmetné

nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom smerovala proti žalovanému DPS financial consulting,
s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava 917 01, IČO: 46 713 930. Dôvodila, že z výpisov
LV č. XXXX I. XXXX pre kat. úz. G. vyplýva (zápis z roku 2022), že pohľadávka spoločnosti Slovenská
sporiteľňa, a.s. bola postúpená ešte dňa 09.12.2019 v prospech žalovaného DPS financial consulting,
s. r. o., v ktorého prospech je v súčasnosti záložné právo evidované. V tomto konaní žalobkyňa žiadala

určiť neexistenciu záložného práva z dôvodu jeho premlčania.

20. Súd prvej inštancie predmetné konanie zastavil pre prekážku res iudicata. Súd prvej inštancie
totožnosť predmetu konania videl v tom, že žalobkyňa sa v oboch konaniach domáhala určenia
neexistencie zmluvného záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. Súd

prvej inštancie konštatoval, že totožnosť účastníkov konania je tiež zachovaná, keď terajší žalovaný
DPS financial consulting, s. r. o., pokiaľ ide o záložné právo, ktorého určenia neexistencie sa žalobkyňa
domáha, je právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s., a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 1018/2019CE zo dňa 09.12.2019.

21. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že nebola splnená podmienka res iudicata, pretože nejde o spor
medzi tými istými účastníkmi konania, pretože Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola spôsobilou účastníčkou
konania vedeného pod sp. zn. 13C/85/2020 a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/1/2001 zo dňa 24. júla 2001. V predmetom rozhodnutí najvyšší súd uviedol, že
o prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) nejde, ak v predchádzajúcom súdnom konaní, v ktorom bolo

právoplatne rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti, právna predchodkyňa
navrhovateľa nemala v priebehu celého konania spôsobilosť byť účastníčkou konania.

22. Žalobkyňa v prejednávanej veci tvrdí, že v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/85/2020 nemala
Slovenská sporiteľňa, a.s. spôsobilosť byť účastníčkou konania. Závery však z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo/1/2001 zo dňa 24. júla 2001 nie je možné aplikovať na prejednávanu vec, pretože
predmetné rozhodnutie riešilo situáciu, keď pred konaním, ktoré malo tvoriť prekážku právoplatne
rozhodnutej veci došlo k strate subjektivity fyzickej osoby. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten,
kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Slovenská sporiteľňa,
a.s. je právnická osoba, ktorá má zo zákona právnu subjektivitu odo dňa jej vzniku a spôsobilosť

právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom (§ 18, § 19a zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). V danej veci však procesná subjektivita žalovanej Slovenskej
sporiteľne v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/85/2020 nebola obmedzená, preto nemožno súhlasiť
s názorom žalobkyne, že pokiaľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zabezpečenú pohľadávku pred
začatím konania vedeného pod sp. zn. 13C/85/2020 nebola spôsobilou účastníčkou konania. Práve

naopak, odvolací súd je toho názoru, že Slovenská sporiteľňa a.s. mala v čase pôvodného konania
procesnú subjektivitu a bola spôsobilou účastníčkou konania. Od spôsobilosti byť stranou konania
je však potrebné odlišovať pojem vecná legitimácia, čím rozumieme stav vyplývajúci z hmotného
práva, kedy je jedna strana sporu subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom sporu. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,

či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp.
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní
ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). V pôvodnom konaní však pasívna

vecná legitimácie žalovanej Slovenskej sporiteľne, a.s. nebola namietaná, a preto aj keď by právoplatný
rozsudok vykazoval nejaké vady, je právoplatným, a teda záväzný pre strany sporu aj ich právnych
nástupcov.

23. V prejednávanej veci je sporné, či v prípade, že žalovaná Slovenská sporiteľňa, a. s. ešte v čase pred

začatím konania postúpila zabezpečenú pohľadávku spoločnosti DPS financial consulting, s. r. o., ktorá
je žalovaným v tomto konaní, môžeme hovoriť o totožnosti sporových strán. Ako bolo vyššie uvedené,
z hľadiska totožnosti strán sporu ide aj v prípade právneho nástupníctva osôb vystupujúcich či už na
jednej alebo i na oboch stranách sporu.

24.OdvolacísúdzvýpisuLVč.XXXXI.XXXXprekat.úz.G. zistil,ževroku2022podč.zmeny849/2022

bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1018/2019/CE zo dňa 09.12.2019 v prospech postupcu DPS financial consulting, s.r.o., Trnava (IČO 46
713 930), Z 839/2022.

25. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. Podľa ods. 2 citovaného ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. Právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a
postupníkom,pokiaľsazmluvnéstranynedohodnúinak.Elementárnymúčinkompostúpeniapohľadávky

je singulárna sukcesia postupníka do subjektívnych práv, ktoré sú predmetom postúpenia a viažu sa
na pohľadávku. Ide v zásade o derivatívny spôsob nadobudnutia práva. Z tohto dôvodu nadobúda
postupník pohľadávku v stave, v akom sa táto nachádza v čase jej postúpenia. Spolu s pohľadávkou
nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postupník nemôže vo vzťahu
k pohľadávke cesiou nadobudnúť žiadne právo, ktorým by pred postúpením nedisponoval postupca. V

súlade s princípom identity pohľadávky sa obsah dlžníkovho záväzku v dôsledku cesie nemení a nemení
sa ani zabezpečenie tohto záväzku. Občiansky zákonník obsahuje právnu konštrukciu, na základe ktorej
prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka ex lege aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.Ideoakcesoricképráva,ktorésúspojenéspohľadávkouakohlavnýmzáväzkom,aktorévznikli
a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú na

postupníka predovšetkým práva z titulu zabezpečenia záväzku ručením a záložným právom. Na ručiteľa
ako tretiu osobu mimo hlavného záväzkového vzťahu sa popri ustanovení o povinnej notifikácii (§ 528
ods. 1) primerane aplikuje aj § 526 ods. 1. Pre záložné právo obsahuje Občiansky zákonník v § 151c
ods. 3 osobitné ustanovenie o jeho prechode v dôsledku singulárnej sukcesie. Napriek tomu, že samotný
vznik záložného práva je v niektorých prípadoch viazaný na registráciu v osobitnom registri alebo na

zápisvkatastrinehnuteľností(§151eods.1až3),následnýprechodprávzozáložnéhoprávanazáklade
cesie nie je takouto intabuláciou podmienený. Postupník sa účinnosťou postúpenia pohľadávky stáva
zo zákona záložným veriteľom vo vzťahu k zálohu, ktorým je pohľadávka zabezpečená. Súčasne ho
zaväzuje notifikačná povinnosť v zmysle § 151g ods. 2 a 3, spojená so vznikom zodpovednosti za škodu
v prípade jej porušenia (§ 151g ods. 4).

27. Vzhľadom na uvedený výklad je zrejmé, že v čase vedenia pôvodného konania sp. zn. 13C/85/2020
prešlo na žalovaného spolu s pohľadávkou Slovenskej sporiteľne, a.s. aj záložné právo, ktorého určenia
neexistencia sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala. Skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s. nemala
v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu nie je relevantná, pretože ak aj právoplatné rozhodnutie bolo

nesprávne, nemení to nič na tom, že je pre strany a ich právnych nástupcov zaväzujúce (§ 228 ods.
1 CSP). Navyše podľa CSP je výlučne v rukách žalobcu, aby označil strany sporu (§ 132 ods. 1 CSP)
a v prípade, že po začatí konania došlo k prevodu práv alebo povinností, o ktorých sa koná, výlučne
žalobca mal možnosť navrhnúť, aby do konania na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto
právaalebopovinnostiprevedené(§80ods.1CSP).Námietkužalobkyne,žetotožnosťsubjektovnebola

zachovaná odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že žalovaný
v tomto konaní je právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne a.s., a to na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky č. 1018/2019CE zo dňa 09.12.2019.28. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal
nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).