Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Igor Ragan

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200804
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8721200804.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: BAFFI AGROCORPORATION,
s.r.o., Areál sušičky tabaku, 930 11 Topoľníky, IČO: 36 248 436, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Námestie sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO:
47 257 113, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s.r.o., Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729

797, o zaplatenie 38.939,71 eur s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 15. februára 2024, č. k. 40Cb/107/2023 - 203,
v znení opravného uznesenia z 15. marca 2024, č. k. 40Cb/107/2023 – 219, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Okresného súdu Prešov z 15. februára 2024, č. k. 40Cb/107/2023 - 203, v znení
opravného uznesenia z 15. marca 2024, č. k. 40Cb/107/2023 - 219 vo výroku I. tak, že návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Zrušuje výrok II. uznesenia Okresného súdu Prešov z 15. februára 2024, č. k. 40Cb/107/2023 - 203,
v znení opravného uznesenia z 15. marca 2024, č. k. 40Cb/107/2023 - 219.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalovaného špecifikovaným vo výroku I. na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 38.939,71 eur

s príslušenstvom a zároveň vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o vydanie
zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáhal
na žalovanom zaplatenia 38.939,70 eur s príslušenstvom. V priebehu konania žalobca návrhom zo
17.1.2024 žiadal, aby súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom vo

výrokovej časti I. napadnutého rozhodnutia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil
tým, že spor je poznačený opakovanými obštrukciami zo strany žalovaného. Žalovaný je zároveň
dlžníkom vo vzťahu k štátu vo výške 25.169,16 eur, k A. B. a zdravotným poisťovniam vo výške 205.642,-
eur. Z výročnej správy žalovaného za rok 2021 vyplýva výška jeho záväzkov 3.954.832,- eur. Podľa
prílohy k účtovnej závierke za rok 2022 žalovaný eviduje záväzky priznané súdnymi rozhodnutiami
vo výške 1.026.385,18 eur, čo vyplýva z portálu C.. Na majetku žalovaného sú zriadené viaceré

(zmluvné, sudcovské a exekučné) záložné práva v prospech jeho ďalších veriteľov. Z uvedeného
vyplýva, že majetok žalovaného je už výrazne zaťažený, preto prípadná budúca exekúcia žalobcu je
ohrozená. Z dôvodu súbehu viacerých skorších záložných práv na majetku žalovaného je nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia dôvodné a zároveň primerané, keďže nejde o zjavný nepomer medzi
výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou zálohu zaťaženého inými záložnými právami.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 343, § 344, § 326, § 329 ods. 1, § 331 ods.
1, § 332 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je dôvodný.

4. Uviedol súd prvej inštancie, že žalobca osvedčil existenciu značných záväzkov žalovaného voči
viacerým veriteľom a zároveň veľmi vysokú mieru zaťaženia nehnuteľného majetku žalovaného, v
dôsledku čoho by mohla byť prípadná exekúcia žalobcu ohrozená. Ďalej uviedol, že žalobca síce v
konaní netvrdil a neosvedčil, že by žalovaný znižoval solventnosť svojej firmy, rozhodujúce je však

to, či majetkové pomery žalovaného vzbudzujú pochybnosť o možnosti eventuálne uhradiť uplatnenú
pohľadávku a existencia reálnej obavy z ohrozenia exekúcie ako základnej podmienky zriadenia
sudcovského záložného práva. S poukazom na záväzky žalovaného, tieto vzbudzujú pochybnosti o jeho
finančných možnostiach, prípadne platobnej disciplíne. Z verejne dostupných zdrojov (C.) vyplýva, že
celková zaťaženosť žalovaného predstavuje 83,92 %. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že voči
žalovanému sa vedú aj ďalšie súdne konania o zaplatenie viac ako 100.000,- eur.

5. Vo vzťahu k proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie dôvodil,
že žalobca žiada zriadiť záložné práva na nehnuteľnostiach, ktoré sú už vo vysokej miere zaťažené
z dôvodu súbehu viacerých skorších záložných práv, preto nie je možné konštatovať neprimerané
obmedzenie žalovaného. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je pritom dočasné zabezpečenie práv

žalobcu pre prípadné vymáhanie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

6. Konštatoval súd prvej inštancie, že z obsahu spisu nevyplýva žalobcom tvrdené vyhýbanie sa
súdnemu konaniu zo strany žalovaného s úmyslom jeho predlžovania, no zvýraznil, že konanie trvá už
takmer tri roky, bez jeho vecného prejednania, čo predstavuje neprimerane dlhú dobu, čo prispelo k

potrebe nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

7. Uviedol súd prvej inštancie, že bez takto poskytnutej predbežnej ochrany pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci, by žalobcovi bezprostredne hrozila ujma v podobe zhoršenia jeho právnej pozície,
keďže bez zriadenia záložného práva by v konečnom dôsledku došlo k zmareniu žaloby žalobcu,

ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia pomerne vysokej sumy 38.939,71 eur s príslušenstvom
(pričom je odôvodnený predpoklad, že sa bude do budúcna zvyšovať) takým spôsobom, že by došlo
k ohrozeniu, resp. zmareniu prípadnej exekúcie, t. j. prípadného núteného výkonu právoplatného
rozhodnutia predovšetkým vzhľadom na výšku záväzkov žalovaného a súbehu viacerých skorších
záložných práv.

8. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol o trovách konania o zabezpečovacom opatrení a to podľa §
255 odsek 1 C.s.p.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.) a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia zamietol, resp. zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko pohľadávka žalobcu je sporná a zároveň absentuje dôvodná
obava, že exekúcia bude ohrozená. Poukázal, že už žalobca uvádzal, že na nehnuteľnostiach,

vo vzťahu ku ktorým bolo napádaným uznesením zriadené záložné právo viaznu skoršie záložné
práva iných veriteľov, resp. exekučné záložné práva. Z uvedeného dôvodu neexistuje obava, že
exekúcia pohľadávky žalobcu by bola ohrozená, nakoľko z dôvodu existencie skorších záložných práv
k pohľadávkam iných veriteľov, žalovaný nemôže reálne nakladať s takto zaťaženými nehnuteľnosťami.
Taktiež je bez významu zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach pre žalobcu, nakoľko v prípade

jeho výkonu je potrebné sa vysporiadať s prednostnými záložnými právami ďalších záložných veriteľov.
Súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodnosťou obavy zmarenia
exekúcie, čo žiadnymi relevantnými právnymi alebo skutkovými argumentačnými postupmi neozrejmil.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere arbitrárne, založené iba na závere o zadlženostižalovaného v rokoch 2021 - 2022, ktoré však nezodpovedá súčasnému stavu. Poukázal, že dňa
28.2.2024 strany uzatvorili vo veci samej súdny zmier, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi pohľadávku 23.760,56 eur. Z uvedeného dôvodu je nemožné predpokladať, že žalovaný

tento záväzok neuhradí. Žalobca disponuje exekučným titulom a môže podať návrh na vykonanie
exekúcie, čo mu zaručuje rovnakú pozíciu ako pri výkone záložného práva zriadeného napadnutým
zabezpečovacím opatrením. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal, či hodnota zálohu korešponduje s pohľadávkou žalobcu, len konštatoval, že považuje
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za primerané, pretože sa nejedná o zjavný nepomer medzi

výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou zálohu zaťaženého inými záložnými právami. Súd prvej
inštancie pritom vôbec neskúmal, aká je hodnota majetku žalovaného. Zo žalobcom predloženej
účtovnej závierky žalovaného vyplýva, že hodnota nehnuteľností žalovaného, na ktoré žalobca navrhol
zriadiť záložné právo je minimálne tisíc násobne vyššia, ako pohľadávka žalobcu, čo predstavuje
značný nepomer medzi výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou zálohu. Súd prvej inštancie pritom
neskúmal ani hodnotu záväzkov žalovaného voči ďalším veriteľom, ktorí majú na nehnuteľnostiach

zriadené záložné právo. Tvrdenie, že majetok žalovaného je výrazne zaťažený je preto taktiež arbitrárne
a neodôvodnené.

11. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním
žalovaného mu bola doručená dňa 11.4.2024.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je dôvodné.

13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a
bez nariadenia pojednávania, pričom súd pred jeho nariadením nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú najmä v
povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje v tomto prípade navrhovateľa.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáhal úhrady
38.939,71 eur s príslušenstvom. V priebehu konania navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie
v znení, ktoré je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, čo odôvodňoval obavou ohrozenia
prípadnej exekúcie. Po vydaní napádaného zabezpečovacieho opatrenia strany dňa 28.2.2024 ukončili

spor schválením súdneho zmieru, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2024.

19. Odvolací súd udáva, že zabezpečovacie opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho sporového
konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, žežalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vykonáva činnosť
smerujúcu k scudzeniu, resp. zaťaženiu nehnuteľností v jeho vlastníctve. Z návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ani z predložených dôkazov nevyplýva, že žalovaný, či už v čase

podania žaloby vo veci samej, alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, mal v úmysle
s nehnuteľnosťami vo svojom vlastníctve nakladať vo forme scudzenia či zaťaženia, ani že by v
tomto smere podnikal akékoľvek kroky. Zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť, keď je ohrozenie
práv žalobcu iba domnelé, bez osvedčenia akýchkoľvek objektívnych skutočností, ktoré by domnienku
žalobcu potvrdzovali.

20. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného sú zaťažené zmluvným záložným právom, zriadeným
v prospech iného veriteľa žalovaného, čo je zrejmé z aktuálnych výpisov z LV, respektíve sú zaťažené
nezávisle od vôle žalovaného, keďže boli zriadené exekučné záložné práva v rámci prebiehajúcich
exekučných konaní voči žalovanému ako povinnému.

21. Len existencia iných dlhov žalovaného, ktoré majú aj povahu judikovanej pohľadávky (bez
osvedčenia aktuálnej výšky v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia) samo o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, pretože dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný
výkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Užalovanéhoakodlžníkažalobcumôžebyťdôvodomnariadenia

zabezpečovacieho opatrenia len také konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného
výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové
pomery.Znamenáto,žeokremexistencienároku,musížalobcaosvedčiťajto,žebezzabezpečovacieho
opatreniabybolprípadnýbudúcivýkonrozhodnutiaohrozený,pričomnebezpečenstvozmareniavýkonu
musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

22. Žalobca nielenže neosvedčil obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia v takej miere, akú je možné po
ňom objektívne v prejednávanej veci žiadať, ale neosvedčil ani existenciu takých skutočností, z ktorých
by bolo možné zistiť akúkoľvek aktuálnu dispozíciu žalovaného s jeho hnuteľným, či nehnuteľným
majetkom, pričom dispozícia s nehnuteľnosťami, na ktorých už je navyše zriadené (exekučné) záložné

právo, je ex offo obmedzená.

23. Napokon pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné vziať do úvahy
aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli byť nariadením zabezpečovacieho opatrenia
dotknuté, zhodnotiť a porovnať záujmy strany, v prospech ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie

nariadiť a záujmy strany, voči ktorej smeruje, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych
vzťahov je významným atribútom aj zásada proporcionality. Žalobca pritom ani len netvrdil, že
navrhované zabezpečovacie opatrenie bude vo vzťahu k predmetu, na ktoré bolo zriadené záložné
právo napadnutým zabezpečovacím opatrením primerané, teda či bude zachovaný práve princíp
proporcionality. Bez osvedčenia všeobecnej hodnoty majetku, na ktorý by malo byť zriadené záložné

právo a vo vzťahu, ku ktorému malo byť obmedzené dispozičné právo v zmysle navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, by nebolo možné v prípade splnenia ostatných podmienok pre vyhovenie
návrhu, posúdiť proporcionalitu medzi hodnotou zabezpečených aktív a hodnotou pohľadávky žalobcu,
teda primeranosť a proporcionalitu zásahu.

24. Absencia konkrétnych skutkových okolností preukazujúcich bezodkladnosť a naliehavosť úpravy
pomerov, absencia bezprostrednej hrozby reálnej ujmy v podobe poškodzovania práv žalobcu, bráni
nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v znení navrhovanom žalobcom a preto odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

25. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného aj proti závislému výroku o trovách konania v konaní
na súde prvej inštancie (výrok II.), ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu, že
žalobca bol v konaní úspešný. Odvolací súd dospel k záveru, že takýto výrok o trovách konania nie je

vecne správny, keďže z obsahu spisu je zjavné, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie sa už viedlo
konanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu v prípade rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
o zabezpečovacom opatrení rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil.26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., ktoré sa v
zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí
konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej.
Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej
inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí. O trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) prináleží rozhodovať súdu prvej inštancie

v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol schválením
zmieru medzi stranami, vrátane rozhodnutia o trovách konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.