Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201503
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1518201503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SEKHO, s.r.o., Priečna 660, 908 48
Kopčany, IČO: 47 597 267, práv. zast. JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 3A,
908 51 Holíč, proti žalovanému ULTIMUS s.r.o., Röntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 46 255 982,
práv. zast. Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, o
zaplatenie 22.120,50 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, č.k. 29Cb/30/2018-126 zo dňa 1.6.2022, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 29Cb/30/2018-126 zo dňa

1.6.2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
22.120,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 22.120,50 EUR od 29.1.2018
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2018 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 22.120,50 EUR s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu záväzne objednal dňa 17.6.2017 práce na hale H3b v
areáliVolkswagenvBratislave,ktoréžalobcaprežalovanéhoriadnevykonal.Pozrealizovaníprvejetapy
prác žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2017039 zo dňa 18.7.2017 na sumu 7.222,87 EUR, ktorú
žalovaný uhradil až mesiac po jej splatnosti. Po vykonaní ďalšej etapy prác vystavil žalobca žalovanému
faktúru č. 2017063 zo dňa 29.9.2017, splatnú dňa 20.10.2017 na sumu 14.506,07 EUR, ktorú žalovaný

uhradil po lehote splatnosti. Po ukončení poslednej etapy prác vystavil žalobca žalovanému dňa
29.12.2017 faktúru č. 2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR, ktorú žalovaný neuhradil
ani napriek písomnej výzve žalobcu zo dňa 8.2.2018.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní listinnými
dôkazmi a výsluchmi svedkov preukázal, že na základe objednávky žalovaného 17.6.2017 vykonal
pre žalovaného práce na hale H3b v areáli Volkswagen v Bratislave. Objednávka bola zaslaná

žalobcovi z emailovej adresy p. D. E. a bolo v nej uvedené “ rozsah prác a ceny podľa dodanej
CP“. Žalobca práce realizoval a v priebehu prác vystavil dve faktúry v zmysle cenovej ponuky,
ktoré boli žalovaným uhradené. Tvrdenia žalovaného, že prvé dve faktúry uhradil na základe dobrej
skúsenosti z minulosti, nakoľko so žalobcom spolupracoval asi 5 rokov, nikdy nemali spor a bolatam veľká dôvera považuje súd za účelové. Žalovaný v konaní nepoprel, že šiesta etapa nebola
zrealizovaná v celosti a uviedol, že práce ktoré neboli zrealizované ani nefakturoval. Ani svedok p. E.,
ktorý je zamestnancom žalovaného a komunikoval so žalobcom ako aj s jeho pracovníkmi nepoprel

vykonávanie prác žalobcom. Žalovaný v konaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu, avšak neuviedol
žiadne vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Popretie skutkových tvrdení žalobcu
musí byť výslovné, nepostačujú všeobecné vyjadrenia. Žalovaný vedel o tom, že žalobca vykonáva
pre neho čistiace práce na hale H3b v areáli Volkswagen v Bratislave a poznal aj cenovú ponuku
žalobcu, na ktorú sám žalovaný odkazuje vo svojej objednávke prác zo dňa 17.6.2017. Žalovaný počas

konania neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (napr. ktoré
konkrétne práce neboli žalobcom vykonané a boli fakturované, v čom vidí nesprávnosť fakturácie a
pod.) ,ostal len v rovine popretia skutkových tvrdení žalobcu a preto súd považoval popretie skutkových
tvrdení žalovaným za neúčinné. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného
záväzku, priznal súd v súlade s § 369 ods. 1,2 Obch. zák. žalobcovi zákonný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti faktúry do jej zaplatenia.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm.
f), h) C.s.p. a uviedol, že predmetom prejednávanej právnej veci neboli a ani nie sú všeobecne práce
na hale H3b, ale konkrétne práce tak, ako je uvedené nielen vo faktúre vystavenej žalobcom, ale aj v

žalobe. Nie je pravdou, že by v konaní bolo vykonanie takýchto prác preukázané. Taktiež nie je pravdou,
že by v konaní bola preukázaná dôkazmi alebo výpoveďami svedkov dohoda strán sporu o rozsahu
a cene fakturovaných prác. Svedok E. - bývalý zamestnanec žalovaného nikdy nemal oprávnenie
dojednávať rozsah a cenu prác, čo napokon sám vo svojej výpovedi ako svedok výslovne uviedol.
Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca mal preukázať svoje tvrdenia aj výsluchmi svedkov - vôbec

neuvádza, ktorý aspoň jeden svedok potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Má za to, že takýto svedok,
resp. svedecká výpoveď neexistuje, nakoľko naopak, zo svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že
ani jeden svedok nepotvrdil skutkové tvrdenia žalobcu. Okrem údajnej objednávky žalovaného zo dňa
17.6.2017 nie je v jedinom bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie ustálil
svoje skutkové zistenia (pozn.: bod 32), zmienka o žiadnom inom listinnom dôkaze, z ktorého súd prvej

inštancie vychádzal. Má za to, že napadnutý rozsudok je zjavne arbitrárny a napriek jasnému právnemu
záveru súdu prvej inštancie, nie je vôbec zrejmé, na základe akých dôkazov sa súd prvej inštancie
ku svojmu právnemu záveru dopracoval. Žalobca nepreukázal ani len dohodu o rozsahu prác a ich
cene a už vôbec nie realizáciu fakturovaných prác. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.: I ÚS
246/2019, podľa ktorého dokonca: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou

§ 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. V konaní
bolo popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného výslovné. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním (v tomto žalovaný poukazuje nielen na zápisnice
z pojednávaní, na ktorých sa výsluchy svedkov realizovali, ale aj na ich zvukové záznamy, z ktorých
vyplýva, že svedkovia žalobcu si ani poriadne nepamätali, čo, kedy a kde žalobca pre žalovaného

vykonával.

5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 4.10.2022 s tým, že formálny
opis odvolacích dôvodov nepochybne nie je (a ani nemôže byť) pre odvolanie relevantným, ak nie je
súčasne vysvetlené v čom konkrétnom odvolateľ pochybenie súdu vidí. Objednávka žalovaného zo dňa

17.6.2017, ako aj následná výzva, v spojení s výsluchom vtedajšieho zamestnanca žalovaného (p. E.)
dokazuje dohodu na cene. Samotný E. totiž podľa žalovaného disponoval právomocou odsúhlasovať
práce za žalovaného. Svedok E. (zamestnanec žalovaného) počas svojho výsluchu dňa 16.2.2022
vypovedal, že rozsah činností, ktorý je súčasťou predmetnej cenovej ponuky, zodpovedá prácam,
ktoré žalobca vykonával, pokiaľ sa jedná o etapu 1-6. Táto cenová ponuka bola podkladom pre cenu

za vykonané práce na diele. Svedok (E.) ďalej potvrdil, že bola dohodnutá cena diela. Svedok T.
taktiež potvrdil rozdelenie haly na 6 častí, a rovnako ako svedok U., potvrdil vykonávanie aj 6 etapy.
Odsúhlasenie jednotlivých prác na diele, ktoré žalobca žalovanému fakturoval, navyše vyplýva aj z
mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. E-mail zo dňa 20.12.2017, v ktorom bol uvedený
zoznam osôb, ktoré využil žalobca na vykonanie diela a ktoré boli oprávnené na vstup do haly 06.

Žalovaný pritom túto komunikáciu (a to ani v odvolaní) nespochybnil. Žalovaný bol nielenže pasívny celé
konanie, ale úplne zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania v odvolacom konaní v plnom rozsahu.6. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 16.1.2023 vyjadril žalovaný a uviedol, že objednávka na
rozsah prác, ktorých zaplatenie je predmetom súdneho konania nebola v konaní predložená. Svedok
E. nikdy nebol osobou oprávnenou rozhodovať o obchodných záležitostiach žalovaného, teda ani v

rozhodnom čase nebol oprávnený dohodnúť cenu prác. Svedok E. taktiež nikdy nepotvrdil, že rozsah
prác zodpovedá akýmkoľvek objednávkam žalovaného a že tieto práce boli ukončené a odsúhlasené.
Naopak, svedok žalobcu - pán U. si ani poriadne nepamätal, kde práce robil a označil inú budovu
aj firmu. Žalovaný v žiadnej mailovej komunikácii neodsúhlasil cenovú ponuku, naopak, v e-maily sa
dožadoval vysvetlenia cenovej ponuky, ktorá bola premrštená. Zoznam osôb s povolením na vstup

nijakým spôsobom nepreukazuje rozsah a kvalitu vykonania, resp. nevykonania prác.

7. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 30.12.2023 vyjadril žalobca a uviedol, že vyjadrenie
žalovaného zo dňa 16.1.2023 ako aj odvolanie žalovaného potvrdilo, že žalovaný bol pasívny celé
konanie a úplne zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, v čom pokračuje aj ďalej s cieľom predlžiť
súdneho konanie. Žalovaný svojím vyjadrením sa teraz pokúša prekrúcať tvrdenia jeho zamestnancov

a svedkov, ktorí potvrdili uplatnený nárok. Svedok E. bol zástupca žalovaného, ktorý v danej veci
zastupoval žalovaného a disponoval právomocou odsúhlasovať práce za žalovaného. Potvrdil nielen to,
že odsúhlasoval práce, ale aj cenu prác.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods.
3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v súlade s § 380 ods. 1, C.s.p.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na

ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že strany sporu
uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol
zhotoviteľom diela a žalovaný objednávateľom diela. Uzavretie zmluvy potvrdzuje mailová správa ktorú
zaslal za žalovaného D. E. dňa 17.6.2017, a v ktorej záväzne objednal u žalobcu práce na hale H3b v
areáli automobilky Volkswagen v Bratislave s tým, že rozsah prác a ceny boli dohodnuté podľa dodanej /

od žalobcu/ cenovej ponuky. Z preukázaného správania žalovaného je zrejmé, že po zrealizovaní prvej
etapy prác žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2017039 zo dňa 18.7.2017 na sumu 7.222,87 EUR,
ktorú žalovaný oneskorene uhradil. Po vykonaní ďalšej etapy prác vystavil žalobca žalovanému faktúru
č. 2017063 zo dňa 29.9.2017, splatnú dňa 20.10.2017 na sumu 14.506,07 EUR, ktorú žalovaný uhradil
po lehote splatnosti a po ukončení poslednej etapy prác vystavil žalobca žalovanému dňa 29.12.2017

faktúru č. 2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR, ktorú žalovaný neuhradil ani napriek
písomnej výzve žalobcu zo dňa 8.2.2018.

12. Z odôvodnenia rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že súd prvej inštancie
náležitým spôsobom zistil a mal za riadne preukázané, že žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela

vznikol, že zo strany žalovaného došlo k dvom čiastočným úhradám, ktoré žalovaný počas konania
žiadnym spôsobom nerozporoval. V konaní nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by fa. č.
2017091 splatnú dňa 28.1.2018 na sumu 22.120,50 EUR žalobcovi vrátil ako nedôvodne vystavenú, že
by akýmkoľvek spôsobom u žalobcu namietal rozsah a kvalitu vykonaných prác, alebo že by namietalvýšku fakturovanej ceny diela. Žalovaný uvedenú fa. č. 2017091 bez odôvodnenia nezaplatil. Podľa
názoru odvolacieho súdu takáto pasivita žalovaného jednoznačne nasvedčuje nezákonnému konaniu
žalovaného, ktorý si svoju povinnosť zo zmluvy nesplnil. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil na

základe vykonaného dokazovanie, že v konaní nebolo spochybnený rozsah vykonaných prác žalobcom
ani jej cena. Nemôže byť na škodu žalobcu ak realizoval dohodnuté práce na základe potvrdzujúcej
mailovej správy od p. D. E.. Žalobca nie je povinný skúmať a zisťovať, či p. D. E. mal oprávnenie
zmluvu uzavrieť. Podľa § 15 ods. 1, Obch. zák. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa

§ 15 ods. 2, Obch. zák., ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto
konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. V súlade s § 16 Obch. zák. podnikateľa
zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba
na to nie je oprávnená. Žalovaný zaplatil dve faktúry za čiastočné vykonanie diela bez vznesených
námietok jednak na dôvodnosť vykonaného diela, platnosti zmluvy, rozsahu vykonaného diela alebo

výšky fakturovanej ceny diela. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú
spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2, C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).