Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121541181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6121541181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu:

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: AMZ Slovakia, s. r.o., Nám. A. Hlinku
36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 518 391, zastúpeného: JUDr. Róbert Fatura advokát, s. r.
o., Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 46 528 644, proti žalovanému: Incheba, akciová
spoločnosť (v skratke Incheba, a.s.), Viedenská cesta 3 - 7, 851 01 Bratislava, IČO: 00 211 087,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., Vajnorská 32A, 831 04 Bratislava,
IČO: 51 265 656, o zaplatenie 4.044,60 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III, č.k. B5-58Cb/10/2022-102 zo dňa 26.9.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B5-58Cb/10/2022-102 zo dňa
26.9.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 4.044,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.044,60
EUR od 06.07.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
40,-- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok

na náhradu trov konania 100%.

2. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca sa
žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.044,60 EUR
s príslušenstvom. V žalobe skutkovo tvrdil, že na základe Záväznej prihlášky na výstavu CONECO
RACIOENERGIAvdňoch25.až28.03.2020siužalovanéhoobjednalvprihláškeoznačenéslužby,resp.
nájom plochy, pričom za túto žalobca uhradil na základe vystavených zálohových faktúr zálohu, pričom

mu následne žalobca vystavil riadne faktúry, a to vo výške 1.386,60 EUR (faktúra č. 601200184), 354,--
EUR (faktúra č. 601200178), 1.980,-- EUR (faktúra č. 604190076) a 324,-- EUR (faktúra č. 604190075),
spolu 4.044,60 EUR. Vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa výstava v určenom termíne v roku 2020
neuskutočnila, pričom sa mala uskutočniť v termíne 24. až 27. marca 2021. Keďže sa ani v tomto termíne
výstava neuskutočnila, žalobca listom zo dňa 06.05.2021 odstúpil od zmluvy uzatvorenej na základe
Záväznej prihlášky a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4.044,60 EUR.

3. Žalovaný tvrdil, že z dôvodu prijatých legislatívnych opatrení v súvislosti s pandemickou situáciou
a zákazom konania hromadných podujatí informoval žalobcu o zmene termínu konania výstavnej
akcie Coneca. Vo sfére usporadúvania kultúrnych a spoločenských podujatí sa stalo zaužívanou praxou
aplikovať do zmlúv ustanovenia o tom, že organizátor si vyhradzuje právo zmeny termínu - predná stranaprihlášky dolu, alebo aj podmienok. Odkázal na ČI. VII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti, ktorý
taktiež pojednáva o výhradnom práve organizátora na zmenu termínu a nachádza sa priamo v texte. Z
objektívnych príčin sa zmenil len obsah zmluvných záväzkov, a to na základe oznámenia žalovaného

o zmene termínu. Žalobca ako dôvod odstúpenia uvádza, že už naďalej nemá záujem o objednané
služby. Žalovaný má za to, že dané odôvodnenie nie je relevantné pre dôvodnosť odstúpenia, a preto
je neplatným právnym úkonom. Zmluva medzi žalovaným a žalobcom nezanikla žiadnym zo zákonom
predpokladaných dôvodov a nie sú splnené žalobcom uvádzané podmienky na odstúpenie od zmluvy.
Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným

uzavretá na základe akceptácie záväznej prihlášky stále trvá, zmenil sa len obsah zmluvných záväzkov
na základe oznámenia žalovaného o zmene termínu z dôvodu prijatia platných legislatívnych opatrení
v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom konania hromadných podujatí.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí. Zo Všeobecných
podmienok účasti, ktoré má žalovaný dostupné na webových stránkach nevyplýva, že žalovaný je

oprávnený preložiť termín výstavy. V zmysle čl. III bod 2 Všeobecných podmienok účasti sa zaviazal
žalobca dodržiavať Všeobecné podmienky účasti, no v žiadnom ustanovení nie je uvedené, že žalovaný
je oprávnený preložiť termín výstavy. Jediné ustanovenie Všeobecných podmienok účasti, kde je
uvedená vis major je ustanovenie Čl. XIII. bod 1, v zmysle ktorého „v prípade, že organizátor v dôsledku
ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu, alebo zabezpečiť jej

konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky záväzky vzniknuté
organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká žiadny nárok na
náhradu.“ Žalobca mal záujem vystavovať na uvedenej výstavnej akcii, no vzhľadom na značný odstup
času od pôvodného termínu výstavy (2 roky) a už druhému preloženiu výstavnej akcie sa žalobca
rozhodol od zmluvy odstúpiť. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúry za služby, ktoré nedodal a teda

žalobcovi vznikol nárok po zákonnom odstúpení od zmluvy na vrátenie finančných prostriedkov.

5. Žalovaný uvádza, že žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o údajnom
omeškaní žalovaného dozvedel a ani neuvádza dôvod.

6. Nebolo sporné, že vzhľadom na pandémiu COVID-19 sa výstava v určenom termíne v roku 2020
neuskutočnila. Mala sa uskutočniť v termíne 24. až 27. marca 2021 a ani v tomto termíne sa výstava
neuskutočnila.

7. Žalobca listom zo dňa 06.05.2021 označeným - odstúpenie od zmluvy, odstúpil od zmluvy vytvorenej

záväznou prihláškou z odvodu, že nemá naďalej záujem o objednané služby a žiadal, aby uhradenú
zálohu za služby vo výške 4.044,60 EUR uhradili žalobcovi na účet, ktorý v odstúpení uviedol.

8. Z listu žalovaného zo dňa 25.05.2021 vyplýva, že žalovaný presunul veľtrhy Coneco a Racioenergia
do tradičného termínu roka 2022 a to 23.-26.marca 2022.

9. Žalobca výzvou na vrátenie dlžnej sumy zo dňa 11.06.2021 opätovne vyzval žalovaného na vrátenie
sumy 4.044,60 EUR do troch dní od obdržania tejto výzvy.

10. Nebolo sporné záväzné prihlásenie žalobcu na predmetnú výstavnú akciu Coneco Racioenergia

2020 v dňoch 25.-28.03.2020 a zaplatenie sumy 4.044,60 EUR, ďalej nebolo sporné, že z dôvodu
pandémie COVID-19 sa výstavná akcia nekonala a žalovaný stanovil nový termín na marec 2021.
Nebolo sporné, že ani tento termín sa pre pandémiu COVID-19 neuskutočnil a žalovaný stanovil nový
termín výstavnej akcie o rok neskôr na marec 2022.

11. Na základe nesporného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že sporové strany uzavreli
nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď sa žalovaný ako organizátor
zaviazal žalobcovi ako vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne
25.-28.3.2020 a žalobca sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz
na všeobecné obchodné podmienky žalovaného - Všeobecné podmienky účasti - podľa § 273 ods.

1 Obchodného zákonníka, ktoré boli na zadnej strane tejto prihlášky a okrem toho sú uverejnené
na webovom sídle žalovaného na www.incheba.sk. Tieto Všeobecné podmienky účasti s poukazom
na § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sú sporovým stranám známe, keď žalobca netvrdil opak.
Ďalej súd mal z týchto Všeobecných obchodných podmienok preukázané, že žalovaný v nich upravilzánik záväzku medzi stranami sporu v prípade skutočnosti vis major a to v Čl. XIII. záverečných
ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, podľa ktorého v prípade, že organizátor v
dôsledku ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu, alebo zabezpečiť

jej konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky záväzky vzniknuté
organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká žiadny nárok
na náhradu. V predmetnej veci pandémia COVID-19 bola prekážkou vis major, teda žalovaným
nezavinenou okolnosťou, pre ktorú nemohol zrealizovať výstavu Coneco Racioenergia v marci 2020.

12. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný oznamoval, že pre pandémiu COVID-19 termín neuskutočnil
túto výstavnú akciu (a bude o rok v tradičnom termíne), čím žalovaný naplnil ustanovenie citovaného
článku Čl. XIII. ods. 1. Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením
výstavnej akcie, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd s poukazom na citovaný čl.
XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Teda
ako bolo uvedené pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou okolnosťou vis major, pre ktorú

nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a podľa týchto všeobecných zmluvných
podmienok, došlo k zániku záväzku medzi sporovými stranami.

13. Z toho je zrejmé, že uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému zaplatiť
istinu 4.044,60 EUR.

14. Súd zároveň uviedol, že iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl. VII. ods. 1
(ustanovenia montáže, priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil, nakoľko

sa na ňu nevzťahovali. Naviac ohľadom zmeny termínu, jeho presunutia, či náhradného termínu súd
uvádza, že žalovaný nemenil termíny. Hoci v oznámení žalovaného, ktoré zasielal účastníkom výstavy
je uvedené, že tieto riadne termíny akcií neuskutočnil a oznamoval ich presunutie do tradičného termínu
o rok. Súd má za to, že meniť termín v danom prípade je možné iba vopred a to pred uskutočnením
riadneho termínu, ale nie následne. Preto tieto námietky žalovaného, že menil termín výstavnej akcie,

teda menil obsah záväzku medzi stranami sporu, súd nepovažoval za dôvodné. Naviac okolnosťou vis
major t. j. naplnením Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti došlo k zániku zmluvného vzťahu
medzi stranami v marci 2020. Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 a vzniku
prípadného zmluvného záväzku by bolo potrebné podpísať a doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom
na Všeobecné podmienky účasti a to Čl. III. ods. 3, keď tieto obchodné podmienky sú zverejnené na

webovom sídle žalovaného, čo sa však v súdenej veci nestalo.

15. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania v uplatnenej sadzbe odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3 dňovej lehoty uvedenej vo
výzvezodňa11.06.2021,doručenejžalovanému2.7.2021,tedapotom,čožalobcažalovanéhopožiadal

o vrátenie dlžnej sumy s poukazom na § 340 ods. 2, § 365, § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná
podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia č. 21/2013 Z. z.

16. Žalobca mal proti žalovanému plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v

plnom rozsahu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení. O výške trov súd rozhodne v súlade
sust. § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

17. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil nasledovne:

18. Žalovaný predmetný rozsudok napáda v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“): písm. b), h ). Rozsudok je arbitrárny a nespĺňa požiadavky na
odôvodnenia rozhodnutia stanovené v § 220 ods. 2 CSP. V dôsledku nesplnenia zákonných náležitostí je
Rozsudok nezrozumiteľný, nepreskúmateľný, zmätočný a nepresvedčivý, pričom žalovanému ním bolo
znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva zaručené Ústavou SR do takej miery, že mu

bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať argumentáciu,
ktorá je spôsobilá zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom vysvetliť výrok rozhodnutia, teda z
odôvodnenia Rozsudku by malo vyplývať prečo súd rozhodol tak ako rozhodol. Žalovaný namieta, že
súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s podstatnýmitvrdeniami a skutočnosťami uvedenými žalobcom v jeho ústnych vyjadreniach a písomných podaniach,
ktoré boli zásadné pre posúdenie predmetu sporu. Odôvodnenie Rozsudku je mimo citácie zákonných
ustanovení a opisu skutkového stavu obmedzené na štyri odseky, z ktorých vôbec nevyplývajú

právne úvahy súdu vo vzťahu k zisteným skutkovými tvrdeniam, ani dostatočné zdôvodnenie prečo
a na základe čoho súd dospel k právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, dostatočne právne
nevyvrátil argumentáciu žalovaného a ani nezdôvodnil, ako sa vysporiadal s podstatnou argumentáciou
žalovaného. Rozsudok nespĺňa obligatórne náležitosti stanovené právnymi predpismi, právnou teóriou
a ustálenou judikatúrou, je prejavom svojvôle a porušením práva žalovaného na spravodlivý proces.

19. Žalovaný konkrétne namieta, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé nasledovné:
-úvahy ani právna argumentácia vo vzťahu k argumentácii žalovaného spočívajúcej v zmene termínu
výstavnejakcienazákladeoprávneniažalovanéhodojednanéhozmluvnýmistranamiakopodnikateľmiv
rámci ich zmluvnej autonómie (v danom prípade nešlo o zmluvu fixnú) - súd síce v bode 31. odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatuje, že „iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl.

VII. ods. 1 (ustanovenia montáže, priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil,
nakoľko sa na ňu nevzťahovali“, avšak súd uvedené vôbec bližšie nezdôvodnil a vôbec sa nezaoberal
skutočnosťou, že na prednej strane Záväznej prihlášky dolu (ktorá sa v prejednávanej veci považuje
spolu so Všeobecnými podmienkami účasti za zmluvu) je upravené, že „Organizátor si vyhradzuje
právo zmeny termínov a podmienok“ a navyše Čl. III. ods. 9, ktorý súd spomína, ani nie je vôbec

vo Všeobecných podmienkach upravený; prečo sa podľa súdu na predmetnú vec neaplikovali ďalšie
ustanovenia Všeobecných podmienok účasti najmä Čl. IV ods. 3, Čl. IV. ods. 9. VPÚ, Čl. VII. ods. 1, ani
úprava na prednej strane Záväznej prihlášky dolu, ale len čl. XIII odseku 1;
- ako a prečo súd dospel k záveru, že došlo k údajnému zániku záväzkov medzi zmluvnými stranami,
resp. z akého dôvodu malo k tomuto zániku dôjsť, a to vzhľadom na dočasnú povahu prekážky vis

major, ako aj dôvodu, že v danom prípade nenastala nemožnosť plnenia a neodpadol dôvod plnenia,
nakoľko ihneď ako to bolo objektívne možné (na základe štátnych opatrení), žalovaný výstavnú akciu
zrealizoval (v zmenenom termíne) - súd síce v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza,
že žalovaný upravil v Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti zánik záväzku, avšak vôbec sa
nezaoberalargumentáciuanámietkamižalovaného,ktorývýslovnenamietal,ženaprejednávanýprípad

nie je predmetné ustanovenie Čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti aplikovateľné, nakoľko nie
je pravdou, že sa výstavná akcia neuskutočnila a ani ju žalovaný nezrušil (čo predpokladá predmetné
ustanovenie Čl. XIII. ods. 1) - keďže výstavná akcia sa uskutočnila, avšak v zmenenom termíne, pričom
žalovaný bol výslovne oprávnený zmeniť termíny a podmienky výstavnej akcie, nie len v zmysle Čl.
VII. ods. 1 (ktorý súd bez bližšieho zdôvodnenia neuplatnil), ale aj v zmysle úpravy na prednej strane

Záväznej prihlášky dolu, ktorou sa súd vôbec nezaoberal;
- ako sa súd vysporiadal so skutočnosťou, na ktorú poukázal žalovaný na pojednávaní vo veci, a to
že žalovanému vznikli značné náklady na prípravu výstavnej akcie, ktoré mali byť v prípade zrušenia
akcie (keďže súd nesprávne vyhodnotil, že akcia bola údajne zrušená) v súlade s čl. IV. bodom 9.
Všeobecných podmienok účasti odpočítané od platieb vracaných žalobcovi, a to v súvislosti s tvrdeným

vznikom majetkového prospechu na strane žalovaného (ako predpokladu vzniku súdom priznaného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia),
- ako sa súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného s poukazom na čl. IV. ods. 3 Všeobecných
podmienok účasti, a teda, že žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na storno poplatok v plnej
výške nájomného za plochu, registračný poplatok a objednané služby, vzhľadom k tomu, že žalobca sa

výstavnej akcie (konanej v zmenenom termíne - pričom na zmenu termínu bol žalovaný oprávnený v
zmysle Záväznej prihlášky a Všeobecných podmienok účasti) nezúčastnil.

20. Závažné nedostatky Rozsudku a súdu prvej inštancie opísané vyššie sú, podľa žalovaného,
dôvodom pre zrušenie napadnutého Rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť a zmätočnosť a pre vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyloží. Súd nárok uplatňovaný žalobcom v uvedenej právnej veci nesprávne posúdil ako
dôvodný z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V

posudzovanom prípade však až do marca 2022, kedy sa konala predmetná výstavná akcia, nedošlo
k vzniku žiadneho dôvodu pre zánik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vyššia moc
nepredstavuje samostatnú právnu skutočnosť, ktorá by spôsobovala zánik záväzku. Žalovaný oznámil
zmenu termínu v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, nie zrušenie. Pandémia je dočasnáprekážka, po odpadnutí, ktorej je možné záväzok plniť, čo sa aj stalo - žalovaný zrealizoval výstavu
ihneď ako to bolo možné s poukazom na pandemické opatrenia štátu. Preto čl. XIII ods. 1 Všeobecných
podmienok účasti nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad, a to z dôvodu, že v danom prípade

nenastala nemožnosť plnenia. Uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil (bod 30. ako aj
31.odôvodneniaRozsudku).Súdprvejinštancietiežnesprávneprávnevyhodnotil(bod30.odôvodnenia
Rozsudku), že medzi stranami údajne nebolo sporné, že výstavná akcia sa z dôvodu pandémie
nekonala, resp. neuskutočnila, pritom žalovaný v priebehu celého konania opakovane uvádzal, že nie
je pravdou, že by sa výstavná akcia neuskutočnila, ale, že sa uskutočnila, avšak v inom termíne,

pričom žalovaný bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený termín akcie zmeniť - presunúť. V konaní
napokon bolo nesporné, že výstavná akcia sa uskutočnila v zmenenom termíne 25.-28.03.2022. Nie
je preto správne ani právne vyhodnotenie súdu, že údajne nebolo sporné, že žalovaný oznamoval, že
pre pandémiu COVID-19 termín neuskutočnil - uvedené žalovaný nikdy žalobcovi neoznámil - nikdy mu
neoznámil, že výstavnú akciu nemieni uskutočniť, resp., že sa neuskutoční. Žalovaný oznámil žalobcovi,
že termín akcie sa z objektívnych príčin (vládne opatrenia) presúva, resp. prekladá (nie ruší) na iný

termín (na čo bol v zmysle zmluvných dojednaní oprávnený), a to na termín - dátum, ktorý umožní
jej bezpečnú a bezproblémovú organizáciu a realizáciu. Uvedené napokon ani nevyplýva zo žiadneho
dôkazu založeného v súdnom spise. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca a žalovaný si uvedené oprávnenie
žalovaného na zmenu termínu dojednali ako dva podnikateľské subjekty s využitím zmluvnej autonómie
v Záväznej prihláške a vo Všeobecných podmienkach účasti. Vzhľadom na vykonanú zmenu termínu

výstavnej akcie bol po celý čas daný nárok žalovaného na držanie žalobcom uhradenej zálohy, a to až do
momentu, kedy sa výstavná akcia uskutočnila. Žalovaný si teda splnil svoj zmluvný záväzok uskutočniť
výstavnú akciu (ktorý nezanikol presunutím termínu), avšak žalobca sa jej nezúčastnil z titulu zálohy
oprávňujúcej ho na účasť a po neúčasti žalobcu na akcii vznikol žalovanému nárok na storno poplatok
z titulu aplikácie bodu 3. čl. IV. Všeobecných podmienok účasti, ktorý žalovaný aj uplatnil. Žalovaný

navrhuje, aby odvolací súd v nadväznosti na skutočnosti uvedené vyššie v tomto odvolaní, napadnutý
Rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. B5-58Cb/10/2022 zo dňa 26.09.2023 zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

21. Žalobca k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 58Cb/10/2022 zo dňa

26.09.2023 vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 4.044,60 € s príslušenstvom,
pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že sporové strany uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď žalovaný ako organizátor sa zaviazal žalovanému ako
vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne 25.-28.3.2020 a žalobca
sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz na všeobecné obchodné

podmienky žalovaného podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z týchto všeobecných obchodných
podmienokmalsúdzapreukázané,žežalovanývnichupravilprípadyvismajoratovčl.XIIIzáverečných
ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, podľa ktorého v dôsledku ním nezavinených
okolností (vis major) nemôže realizovať výstavnú akciu s tým, že všetky záväzky vzniknuté z uzatvorenej
zmluvy žalovanému zanikajú, pričom žalobcovi ako vystaviteľovi nevzniká žiadny nárok na náhradu.

Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením výstavnej akcie, ale na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd s poukazom na tento čl. XIII odsek 1 Všeobecných podmienok
účasti dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou
okolnosťou vis major, pre ktorú nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a
vzhľadom na to záväzky z uzatvorenej zmluvy medzi sporovými stranami zanikli. Z toho je zrejmé, že

uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol a preto súd priznal žalobcovi nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia podľa §
451 a nasl. Občianskeho zákonníka a uložil žalovanému zaplatiť žalovanú sumu. Súd zároveň uvádza,
že iné články Všeobecných podmienok účasti - Čl. III. ods. 9 a Čl. VII. ods. 1 (ustanovenia montáže,
priebehu výstavnej akcie a demontáže) na predmetnú vec neuplatnil, nakoľko sa na ňu nevzťahovali.

Naviac ohľadom zmeny termínu, jeho presunutia, či náhradného termínu súd uvádza, že žalovaný
nemenil termíny. Hoci v oznámení žalovaného, ktoré zasielal účastníkom výstavy je uvedené, že tieto
riadne termíny akcií neuskutočnil a oznamoval ich presunutie do tradičného termínu o rok. Súd má za to,
že meniť termín v danom prípade je možné iba vopred a to pred uskutočnením riadneho termínu, ale nie
následne. Preto tieto námietky žalovaného, že menil termín výstavnej akcie, teda menil obsah záväzku

medzi stranami sporu, súd nepovažoval za dôvodné. Naviac okolnosťou vis major t. j. naplnením čl. XIII.
ods. 1 Všeobecných podmienok účasti došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami v marci 2020.
Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 a vzniku prípadného zmluvného záväzku by
bolo potrebné podpísať a doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom na Všeobecné podmienky účastia to čl. III. ods. 3, keď tieto obchodné podmienky sú zverejnené na webovom sídle žalovaného, čo
sa však v súdenej veci nestalo. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III,
č.k. 58Cb/10/2022 zo dňa 26.09.2023 ako vecne a právne správny potvrdil a zaviazal žalovaného na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Odvolateľ sa v odvolacom konaní vyjadril, že vzhľadom na dočasnú povahu prekážky vis major,
ako aj dôvodu, že v danom prípade nenastala nemožnosť plnenia a neodpadol dôvod plnenia, žalovaný
výstavnú akciu zrealizoval Nie je pravdou, že sa výstavná akcia neuskutočnila a ani ju žalovaný nezrušil

(čo naopak predpokladá predmetné ustanovenie Čl. XIII. ods. 1) - keďže výstavná akcia sa uskutočnila,
avšak v zmenenom termíne. Žalovaný však poukazuje, že preloženie termínu výstavnej akcie (nie jej
zrušenie) oznámil žalobcovi ešte pred 25.03.2020, kedy bol stanovený prvý termín výstavy, a to dňa
13.03.2020. Ako žalovaný poukázal aj v podanom odvolaní, nie je správny ani záver súdu, že ohľadne
nového termínu údajne mali strany sporu uzavrieť, resp. podpísať novú záväznú prihlášku. Navyše
súd uvedený záver ani nijako bližšie nezdôvodnil. Záväzná prihláška (prvá strana dolu hneď vedľa

podpisu žalobcu) a jej neoddeliteľná príloha Všeobecné podmienky účasti (čl. VII. bod 1) oprávňovali
žalovanéhojednostrannezmeniťtermínyapodmienky,čožalovanývyužil,apretoneboldôvoduzatvárať
novú zmluvu. Žalovaný poukazuje, že zmluva medzi ním a žalobcom zanikla až v marci 2022, kedy
sa výstavná akcia uskutočnila v zmenenom termíne (a nie v marci 2020) a vzhľadom k tomu, že
žalobca sa výstavnej akcie nezúčastnil, s poukazom na čl. IV. ods. 3 Všeobecných podmienok účasti

žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na storno poplatok v plnej výške nájomného za plochu,
registračného poplatku a objednaných služieb - ani s uvedeným sa však súd v napadnutom Rozsudku
vôbec nezaoberal. Pandémia bola v danom prípade dočasná prekážka, po odpadnutí, ktorej bolo možné
záväzok plniť .V konaní napokon bolo nesporné, že výstavná akcia sa uskutočnila v zmenenom termíne
25.-28.03.2022. Žalovaný pred pôvodne plánovaným termínom akcie oznámil žalobcovi preloženie

termínu výstavnej akcie, a to na čo najskorší objektívne možný termín, ktorý umožní jej bezpečnú a
bezproblémovú organizáciu a realizáciu. S poukazom na uvedené teda nie je pravdou, že žalovaný v
čl. XIII ods. 1 Všeobecných podmienok účasti upravil podmienky výstavných akcií pre všetky prípady
vis major (ktoré sú podľa súdu a žalobcu vždy dočasnej povahy), nie je pravdou ani že by záväzok
žalovaného, resp. zmluva medzi stranami sporu definitívne zanikla predmetnou okolnosťou vis major

v marci 2020 - v danom konkrétnom prípade vyššej moci (pandémie COVID-19) zmluva nezanikla v
03/2020,aleažv03/2022,kedysaakciauskutočnila-vdanomkonkrétnomprípadesajednaloodočasnú
prekážku (kedy zmluva nezanikla automaticky, keďže žalovaný oznámil žalobcovi, že termín výstavnej
akciepresúva/meníanieruší),poodpadnutíktorejsaakciauskutočnila.Žalovanýnavrhuje,abyodvolací
súd v nadväznosti na žalovaným podané Odvolanie, napadnutý Rozsudok Mestského súdu Bratislava III

58Cb/10/2022 zo dňa 26.09.2023 zrušil a vrátil vec príslušnému súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej

stránke súdu dňa 22.7.2024 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.7.2024.

24. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu,
odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom
rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec

i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil.

26. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého Rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom
uvedenými a na odôvodnenie odkazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a
správne ustálil, že žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Odvolací súd po preskúmaní sporu v

odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a na zdôraznenie správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia uvádza:27. K argumentácií odvolateľa založenej na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolací súd
konštatuje, že:

- napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky
podstatné otázky, preto nie je možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu spojeného s porušením
práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu
poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09.).

- Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje,

že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú
odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

- Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí

byť preskúmateľné. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).

- Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1
Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6

ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis

c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod na zrušenie rozhodnutia. Odvolací

súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva

na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/2004).29. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď žalovaný ako organizátor sa zaviazal žalobcovi ako

vystavovateľovi zabezpečiť účasť na výstave Coneco Racioenergia v termíne 25.-28.3.2020 a žalobca
sa zaviazal uhradiť odplatu za služby. Súčasťou záväznej prihlášky bol odkaz na všeobecné obchodné
podmienky žalovaného - Všeobecné podmienky účasti - podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktoré boli na zadnej strane tejto prihlášky a okrem toho sú uverejnené na webovom sídle žalovaného
na www.incheba.sk. Na spodnej stane záväznej prihlášky je uvedené: Organizátor si vyhradzuje právo

zmeny termínov a podmienok.

30. Podľa Čl. XIII. záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti podmienky, v prípade, že
organizátor v dôsledku ním nezavinených okolností („vis major“) nemôže zrealizovať výstavnú akciu,
alebo zabezpečiť jej konanie po celý čas trvania, upovedomí o tejto skutočnosti vystavovateľov. Všetky
záväzky vzniknuté organizátorovi z uzatvorenej zmluvy týmto zanikajú. Vystavovateľovi týmto nevzniká

žiadny nárok na náhradu.

31. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že v predmetnej veci pandémia
COVID-19 a s ňou súvisiace obmedzenia bola prekážkou vis major, teda žalovaným nezavinenou
okolnosťou, pre ktorú nemohol zrealizovať výstavu Coneco Racioenergia v marci 2020.

32. Podľa citovaného čl. XIII. Záverečných ustanovení Všeobecných podmienok účasti teda súd prvej
inštancie správne dospel k záveru, že došlo k zániku záväzkové vzťahu medzi stranami s tým, že
vystavovateľovi nevznikol žiadny nárok na náhradu, tým sa, podľa názoru odvolacieho súdu, myslí aj
právo na náhradný termín výstavy (prenájmu plochy).

33. Zánik všetkých záväzkov jednej zmluvnej strany zo zmluvy znamená zánik zmluvy, nakoľko jej
obsahom už nie je žiadna povinnosť organizátora, neexistuje ďalej žiadny predmet zmluvy. Žalovaný
nesplnil svoj záväzok z dôvodu vis major, preto záväzok žalovaného zanikol, to ho však nezbavuje
zákonnej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie.

34. Zánik zmluvy nastáva na základe splnenia zmluvných predpokladov pre zánikov záväzkov, nie
samotnou vis major.

35. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Zmluvné dojednanie podľa čl. VII ods. 1 a čl. XIII. ods. 1 všeobecných podmienok účasti, podľa

ktorých žalobca nemá nárok na akúkoľvek/žiadnu náhradu, nemožno vykladať ako vylúčenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ani priestor pre žalovaného svojvoľne meniť podstatné náležitosti
zmluvy. V opačnom prípade by zmluva bola natoľko nevyvážená v právach a povinnostiach, že by
vytvárala priestor pre svojvôľu organizátora.

37. Žalobca si žalobou neuplatnil nárok na náhradu v súvislosti s neuskutočnením zmluvne dojednanej
výstavnej akcie na marec 2020, ale zákonný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. nejedná
sa zmluvne vylúčený nárok.

38. Súd prvej inštancie správne s poukazom na citovaný čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti

dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Pandémia COVID-19 bola žalovaným nezavinenou
okolnosťou „vis major“, pre ktorú nemohlo dôjsť k zrealizovaniu predmetnej výstavy v marci 2020 a
podľa týchto všeobecných zmluvných podmienok došlo k zániku záväzku medzi sporovými stranami. Z
toho je zrejmé, že uhradenie peňažných plnení na základe záväznej prihlášky žalobcom bolo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto žalobcovi patrí nárok na vydanie tohto bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 4.044,60 EUR s príslušenstvom.

39. Rozhodujúce na posúdenie sporu podľa názoru odvolacieho súdu je, že:- k zmene termínu výstavy/nekonaniu výstavy v marci 2020 - nedošlo z dôvodu na strane organizátora,
ale z dôvodu „vis major“ sa nemohla výstava v dojednanom termíne konať, a teda je potrebné aplikovať
osobitné zmluvné dojednanie čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti, pre ktoré dochádza k

zániku záväzku.
- Vyhradenie si práva na zmenu termínu výstavy organizátorom v zmysle čl. VII ods. 1 všeobecných
podmienokúčastisanevzťahujenatentoosobitnýprípadvismajor,nakoľkosanejednáozmenutermínu
z dôvodu na strane organizátora. Iný výklad by totiž vylučoval aplikáciu osobitného ustanovenia čl. XIII.
ods. 1 záverečných ustanovení v praxi.

- Výstava sa v marci 2020 nekonala pre pandémiu a nebolo to z dôvodov na strane žalovaného, iný
výklad je mätúci a nevychádza zo zmluvných dojednaní, nejedná sa teda o postup žalovaného podľa čl.
VII ods. 1 všeobecných podmienok účasti ale o nekonanie výstavy z dôvodu vis major.
- Námietka odvolateľa, že si vyhradil právo zmeniť termíny nemôže obstáť, nakoľko zmeny termínu
sa nemožno dovolávať pri aplikácii čl. XIII. ods. 1 Záverečných ustanovení. Námietky žalovaného, že
menil termín výstavnej akcie, teda menil obsah záväzku medzi stranami sporu, súd preto nepovažoval

za dôvodné. Naviac okolnosťou vis major t. j. naplnením čl. XIII. ods. 1 Všeobecných podmienok účasti
došlo k zániku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu v marci 2020.

40. Právo žalovaného jednostranne meniť termíny a podmienky, ktoré je uvedené na spodnej časti
záväznej prihlášky nemožno vykladať v intenciách ako sa domáha odvolateľ. Jednostranne meniť

zmluvu nie je možné, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon, pre ktorý je potrebný súhlas oboch
zmluvných strán. Pre zmluvný vzťah sú záväzné všeobecné podmienky účasti, nakoľko sú odsúhlasené
oboma zmluvnými stranami a teda dojednanie podľa čl. VII ods. 1 je súčasťou zmluvy (zmena termínu
výstavy z dôvodov na strane organizátora), avšak jednostranná svojvoľná zmena termínov (všeobecne,
nie iba termínov výstavy) a podmienok (bližšie nešpecifikovaných) pod čiarou na prihláške, neoprávňuje

žalovaného na jednostrannú zmenu zmluvy.

41. Vo vzťahu k novému termínu výstavnej akcie v marci 2021 bolo potrebné uzatvorenie novej zmluvy
tak, ako uvádza súd prvej inštancie, a teda doručiť záväznú prihlášku a to s poukazom na Všeobecné
podmienky účasti a to Čl. III. ods. 3.

42. Podľa § 344 Obchodného zákonníka: Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

43. Keďže výstava sa nekonala v marci 2020, nekonala sa ani v marci 2021, žalobca odstúpil listom zo

dňa 06.05.2021 od zmluvy z dôvodu, že nemá naďalej záujem o objednané služby a žiadal o vrátenie
uhradenej zálohy za služby vo výške 4.044,60 EUR. Odstúpenie od zmluvy, podľa názoru súdu, bolo
nadbytočné, preto aj námietka neplatnosti takého odstúpenia od zmluvy je bez právnej relevancie na
posúdenie nároku uplatneného žalobou. Keďže došlo k zániku zmluvy, nárok na bezdôvodné obohatenie
vznikol odpadnutím právneho dôvodu, na základe ktorého žalobca plnil. Odstúpenie od zmluvy teda

nemalo vplyv na žalobou uplatnený nárok.

44. K zániku zmluvy došlo už v dôsledku nekonania termínu výstavy v marci 2020 a nemožno sa
stotožniť s názorom odvolateľa, že k zániku záväzku došlo až v dôsledku neúčasti žalobcu na výstave
v roku 2022 a teda, že na strane žalobcu malo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností s nárokom

žalovaného na storno poplatky, príp. náhradu iných nákladov organizátora (čl. IV ods. 3 všeobecných
podmienok účasti). Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať, že vystavovateľ zrušil svoju
účasť na výstave po podpísaní záväznej prihlášky. Čo sa týka storno poplatku, žalovaný vznik nároku
ani jeho platné započítanie v konkrétnej výške nepreukázal, teda jeho argumentácia nemá vplyv na
dôvodnosť žaloby.

45. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok na príslušenstvo a teda
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v zákonnej výške, nakoľko na výzvu žalobcu o vydanie bezdôvodného
nereagoval včas, pritom táto bola dôvodná a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.044,60 EUR od 06.07.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,-- EUR.46. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady
úspechu v konaní, odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako
správny.

47.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdvyhodnotilodvolacienámietkyžalovanéhoakonedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštanciepodľa§387ods.1a2C.s.p.akovecnesprávnypotvrdil,keďženebolinaplnenéodvolacie
dôvody žalovaného.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní bol úspešný žalobca, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny

úradník.

49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa(§419C.s.p.).Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom

rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 . V
dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.