Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010018
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7923010018.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

9.11.2023 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove,
trvale bytom C., D. XXXX/X, spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákona, ktorý mal spáchať tak, že
- dňa 20.06.2022 v čase okolo 21.50 hod. v meste Trebišov na ulici A. E. F. na chodníku pred predajňou
Večierka č. 2104/20 po predchádzajúcich slovných nezhodách zaútočil na B. G. tým spôsobom, že

ho jedenkrát udrel päsťou do hlavy, v dôsledku čoho B. G. spadol na betónovú dlažbu, čím mu takto
spôsobil podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ľahké
zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s malým posunom úlomkov, tržno-pomliaždenú ranu na hlave
vľavo /v spánkovej časti/ a zlomeninu bočného dolného okraja ľavej očnice bez posunutia úlomkov s
nevyhnutnou dobou liečby a práceneschopnosti 14 dní, pričom ku škode na majetku nedošlo, a taktiež
po prechádzajúcich slovných nezhodách zaútočil na A. A. tým spôsobom, že ho udrel jedenkrát päsťou
do hlavy, pričom A. A. neboli spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie a nebola mu

spôsobená ani škoda na majetku,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, s jej nárokom na náhradu škody o d k a z u j
e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného A. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených a svedkov,
prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný, pretože on konflikt s poškodenými
nezačal. Iba sa bránil, nakoľko ho napadol poškodený B. G. ako prvý, a to tak, že k nemu pristúpil, rukou
mu chytil sánku a zatlačil mu ju tak, že mu zatlačil hlavu dozadu, na čo ho odhodilo dozadu. Následne sa
ho G. snažil aj udrieť, keď sa rozmachol svojou rukou. Obžalovaný sa vtedy zľakol a z reflexu sa potombránil tak, že udrel G. zovretou päsťou niekde do oblasti hlavy. Pokiaľ si dobre spomína, tak ho takto
udrel asi iba raz. Následne však obžalovaný pripustil, že ak v prípravnom konaní vo svojej výpovedi
uvádzal, že poškodeného G. udrel celkovo dvakrát päsťou do tváre, a to jedenkrát na nos a druhýkrát

na líce, tak ho mohol udrieť aj dvakrát tak, ako to uvádzal v tejto výpovedi. G. však určite nebil na zemi a
pokiaľ mu dal dva údery, tak mu ich dal ešte vtedy, keď stál na nohách. Obžalovaný dal potom kamarátovi
peniaze, aby išiel kúpiť papierové servítky, a s týmito papierovými servítkami následne utieral G. krv,
pretože mu išla krv z nosa. Čo sa týka poškodeného A., ten sa na neho tiež ako prvý namachol, a to v
okamihu, keď G. po jeho údere spadol na zem. A. ho išiel takisto udrieť, ale jemu sa podarilo nejakým

spôsobom sa mu vyhnúť, chytiť ho za telo tak, aby nemáchal rukami a následne ho takisto v reflexe asi
dvakrát udrel niekde do oblasti hlavy, ale určite to nebol nejaký vážny úder. Od seba ich potom oddelili
kamaráti. Obžalovaný sa následne venoval G., ktorému utieral krv, snažil sa ho dať aj do stabilizovanej
polohy a potom spolu všetci čakali na políciu. A. síce ešte kričal nejaké blbosti, napríklad to, že ho zabije,
ale obžalovaný si to nevšímal, keďže sa snažil ošetriť zraneného G..

Z výpovede svedka - poškodeného B. G. vyplynulo, že v predmetný večer bol vonku s bratrancom A.
A. a ujom H. A.. V ten deň spolu popíjali, a to najprv v Grile a z tohto miesta sa potom presunuli k
večierke, kde popíjali ďalej a kde došlo ku konfliktu s obžalovaným. Čo sa stalo neskôr si nepamätá. V
ten večer mal dosť vypité, a až na druhý deň mu potom povedali kamaráti, že ho napadol obžalovaný
pred večierkou, v dôsledku čoho mal zlomený nos a tržnú ranu na hlave. Bolo mu povedané, že dostal

úder od obžalovaného, po ktorom spadol. Úder bol asi jeden a pri páde si udrel hlavu do lampy. Čiže je
možné, že pri tomto páde si poranil hlavu a vznikla mu tam tržná rana. Na otázku, či si pamätá, či aj on
na obžalovaného nejakým spôsobom útočil, uviedol, že si myslí, že áno, pričom zároveň pripustil, že na
obžalovaného mohol zaútočiť aj ako prvý, a že pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadroval, že z tvrdení
svojich kamarátov vie, že mal ako prvý zaútočiť na obžalovaného, tak je to možné.

Svedok – poškodený A. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň mal dosť vypité, nakoľko
spolu s jeho otcom a B. G. popíjali alkohol, pričom spolu šli do večierky, aby tam kúpili ďalší alkohol.
Potom si pamätá len to, že vyšiel z večierky a videl, ako sa háda obžalovaný s B. G. a následne už
videl iba to, ako G. leží na zemi. Pamätá si, že obžalovaný bol z toho všetkého dosť vystresovaný,

pretože na mieste hovoril, že G. nechcel udrieť. Na otázku, aby sa vyjadril, či obžalovaný udrel aj jeho,
uviedol, že mohol tam byť jeden úder, ale nebolo to nič vážne, a preto to nechce nijako riešiť. Osobne
s obžalovaným nemal žiaden konflikt, iba prišiel k ostatným z večierky, pretože videl, že B. G., ktorý je
jeho bratrancom, leží na zemi. Prečo vznikol konflikt medzi obžalovaným a G. nevie. G. mal vtedy tiež
vypité a aj on bol v ten večer opitý.

Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vonku boli vtedy štyria chlapci, boli pri Kauflande,
a keďže Kaufland už bol zatvorený a boli smädní, tak išli do večierky, pretože to bol jediný otvorený
obchod v okolí. Čakali tam v rade, pričom ako prvý išiel dnu do večierky ich kamarát A. B.. On bol dnu
a svedok čakal v rade, keď v tom do neho poškodený B. G. začal zozadu štuchať. Potom sa nejako

dostali bližšie do reči nielen s B. G., ale aj oboma A.. Následne to pokračovalo tak, že otec A. A. chytil
obžalovaného rukou okolo ramien a pod krk a niečo mu išiel hovoriť, pričom bol evidentne pod vplyvom
alkoholu. Obžalovaný ho nechcel mať pri sebe, preto zo seba dal jeho ruku dole. V tom na to zareagoval
B. G., a to tak, že obžalovanému jednu vrazil takým spôsobom, že akoby otvorenou dlaňou mu dal
ruku pod krk. V tom nasledovala druhá rana od B. G., ktorej sa obžalovaný vyhol a vrazil mu on, a to

päsťou do tváre. Po tomto údere G. spadol na zem, ležal tam, pričom na zemi už obžalovaný G. nebil.
Obžalovaný mohol udrieť G. celkovo dvakrát, ale či sa jednalo o jeden úder alebo dva údery si svedok
s istotou nepamätal. Na to potom zareagoval A. A., a to tak, že začal zozadu útočiť na obžalovaného.
Chcel ho udrieť päsťou, ale to si obžalovaný všimol, zachytil to a potom sa tam obaja už len naťahovali.
Do toho všetkého sa potom išiel zamiešať aj A. A. otec H. A., na čo svedok s J. C. vošli medzi nich

a snažili sa ich oddeliť. Ešte nejakých pár sekúnd sa tam A. A. s obžalovaným naťahovali, ale potom
si všimli, že G. leží na zemi a krváca. Preto z tohto dôvodu privolali sanitku. Všetci následne ostali na
mieste a krátko na to prišla polícia.

Svedok J. C. vo svojej výpovedi potvrdil, že pred Večierkou vtedy napadli ako prvého obžalovaného B..

Napadol ho najskôr A. starší a to takým spôsobom, že ho akoby otvorenou dlaňou udrel, resp. drgol
zospodu do oblasti sánky. Potom sa tam všetci traja začali naťahovať, teda obžalovaný, A. starší a
zaplietol sa do toho aj poškodený B. G., ktorý chcel udrieť obžalovaného B., a to tak, že mu mieril rukou
na hlavu, on sa ale jeho úderu vyhol a potom sa začal brániť a G. udrel asi dvakrát do oblasti tváre.Potom sa na obžalovaného B. rozbehol A. A. a pribehol tam aj jeho otec A. starší. Čo sa týka A. A., ten sa
vtedy rozbehol na obžalovaného a chcel ho udrieť, ale obžalovaný sa jeho úderu vyhol, a v sebaobrane
ho potom raz udrel do hlavy. Následne všetkých začali aj so I. I. od seba odťahovať. Keďže G. mal

rozbitú hlavu, A. mladší si dal dole tričko, ktoré dal pod hlavu G. a následne sa zavolala sanitka. Konflikt
teda podľa svedka začali A. s B. G., ktorí v ten večer boli zjavne opití, pokrikovali po ľuďoch naokolo
a potom začali pokrikovať aj po nich. Obaja boli najskôr bokom na lavičke, ale potom prišli aj k nim,
konkrétne k obžalovanému B., a začali ho provokovať. Obžalovaný sa iba bránil a poškodených určite
neudrel ako prvý.

Zprečítanejzápisniceo výpovedisvedkyne–poškodenejK.L.G.zprípravnéhokonaniajezrejmávýška
liečebných nákladov, ktoré vznikli Všeobecnej zdravotnej poisťovni v dôsledku poskytnutia liečebnej
starostlivosti poškodenému B. G..

Svedok H. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol len to, že v ten večer vypil väčšie množstvo

vodky a iba matne si spomína na to, že jeho synovec B. ležal na zemi a tiekla mu krv. Na nič iné sa
nepamätá.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu so
súvisiacou fotodokumentáciou, lekárskymi správami a zápisom o dychovej skúške, ako aj prečítaným

znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia A. M. N., ktorý v
záveroch posudku konštatuje, že mechanizmus vzniku poranení u poškodeného B. G. zodpovedá tomu,
čo uvádzal poškodený pri kontrolnom vyšetrení, a čo uvádzali aj svedkovia, teda že poškodený bol
útočníkomudretýpäsťoudotváre(dooblastinosa),následnespadolnazemanárazomnatvrdýpredmet
si poranil ľavú strany hlavy a tváre.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k týmto skutkovým a právnym záverom:

Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal, a že ho spáchal
obžalovaný A. B.. Na základe skutočností, ktoré sú zrejmé z vyššie uvedených dôkazov, však má

samosudca za to, že v prípade konania obžalovaného ide o konanie v nutnej obrane podľa § 25 Tr.
zákona, v zmysle ktorého čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na
záujem chránený Trestným zákonom, nie je trestným činom.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že obžalovaný vo svojej výpovedi

opakovane uviedol, že konflikt s poškodenými nezačal, iba sa bránil, a že bol ako prvý napadnutý
najskôr poškodeným B. G. a následne aj poškodeným A. A.. Uvedené je pri tom zrejmé nie len z jeho
výpovede, ale aj z výpovedí svedkov I. I. a J. C., navyše aj poškodený B. G. vo svojej výpovedi pripustil,
že ako prvý zaútočil na obžalovaného, pričom bližšie sa k priebehu celého incidentu vyjadriť nevedel.
Skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol obžalovaný B., v podstate nepoprel ani poškodený A. A.,

podľa ktorého dôvodom konfliktu s obžalovaným mohol byť alkohol. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že
u obžalovaného B. necelú hodinu po incidente s poškodenými nebol zistený žiaden alkohol, na druhej
strane obaja poškodení ako aj svedok H. A. uvádzajú zhodne vo svojich výpovediach požitie veľkého
množstva alkoholu.

Konanie obžalovaného v nutnej obrane teda nevyvracia žiaden zo zabezpečených dôkazov, práve
naopak, potvrdzujú ho svedkovia I. I. a J. C., pričom skutočnosť, že obžalovaný nebol iniciátorom
konfliktu a konal v nutnej obrane z dôvodu, že bol ako prvý napadnutý poškodeným G., možno vyvodiť
aj z výpovede samotného poškodeného B. G..

V súvislosti s konaním obžalovaného je potrebné uviesť aj to, že obrana obžalovaného nebola podľa
názoru samosudcu celkom zjavne neprimeraná útoku (najmä k jeho spôsobu, miestu a času, ako aj k
okolnostiam týkajúcich sa oboch poškodených) a pokiaľ prokurátor vo svojej záverečnej reči prezentoval
právny názor, že u obžalovaného nemožno hovoriť o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť, nakoľko
incident sa odohral na verejnom priestranstve a obžalovaný mohol z miesta odísť, prípadne ujsť, aby

sa vyhol údajným útokom zo strany poškodených, tak s takýmto názorom prokurátora sa nie je možné
v žiadnom prípade stotožniť. Uvedené platí aj pre ďalšie tvrdenia prokurátora, ktorý poukazuje taktiež na
to, že obžalovaný poškodeného G. udrel päsťou dvakrát, a zároveň napadol aj ďalšieho poškodeného, a
že obaja poškodení boli pod vplyvom alkoholu a obžalovaný požitý alkohol nemal, teda k stretu s nimi samohol obžalovaný podľa prokurátora opäť vyhnúť buď odídením z miesta alebo útekom, čo má rovnako
podľa prokurátora u obžalovaného vylučovať posúdenie jeho konania ako nutnej obrany.

V nadväznosti na uvedené je potrebné dodať, že pre posúdenie, či v prejednávanej veci u obžalovaného
ide alebo nejde o nutnú obranu ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, je irelevantné, či ku konfliktu
medzi obžalovaným a poškodenými došlo na verejnom priestranstve a rovnako je irelevantné aj to,
že obaja poškodení boli pod vplyvom alkoholu a obžalovaný požitý alkohol nemal. Taktiež je potrebné
uviesť, že posúdenie konania obžalovaného ako konania v nutnej obrane nemôže vylučovať skutočnosť,

že obžalovaný mohol z miesta odísť, prípadne ujsť, aby sa vyhol útokom zo strany poškodených,
a obžalovaný tak neurobil, keďže nikto nemá právnu povinnosť pred útočníkom ujsť alebo odísť, ak je
schopnýsajehoútokuubrániť,pričomkaždáosoba,ktorámávúmyslefyzickynapadnúťinúosobu,musí
znášať riziko, že pri takomto útoku môže dôjsť aj k jej zraneniu. Konanie v nutnej obrane u obžalovaného
nakoniec nemôže vylučovať ani tá skutočnosť, že obžalovaný poškodeného G. udrel dvakrát a zároveň
udrel aj ďalšieho poškodeného, keďže ako už bolo uvedené vyššie, podľa názoru samosudcu obranu

obžalovaného voči obom útočníkom, ktorí majú v tomto konaní procesné postavenie poškodených,
možno hodnotiť ako primeranú a je zrejmé, že úmysel fyzicky napadnúť obžalovaného bol preukázaný
aj u poškodeného A..

Samosudca ďalej dodáva, že v tomto smere je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v podmienkach

mesta Trebišov sú bezdôvodné fyzické útoky minoritnej časti obyvateľstva, sústredenej prevažne
v miestnom tábore, na príslušníkov jeho majoritnej časti, pomerne častým javom, pri ktorom pravidelne
dochádza u obetí týchto útokov aj k vážnej alebo menej vážnej ujme na zdraví. Aj z tohto pohľadu možno
preto reakciu obžalovaného na konanie poškodených považovať za pochopiteľnú a plne primeranú.
Samosudca zároveň poukazuje aj na následné konanie obžalovaného, ktorý z miesta činu so svojimi

kamarátmi neodišiel, ale zotrval na ňom až do príchodu zdravotníkov a policajnej hliadky, pričom
poškodenému B. G. sa preukázateľne snažil poskytnúť aj potrebnú pomoc.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti preto samosudca rozhodol o podanej obžalobe
oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, keďže skutok, ktorý je predmetom

trestného stíhania obžalovaného A. B. nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci,
nakoľkokonanievnutnejobranejeokolnosťou,ktorávylučujenielenprotiprávnosťčinu,aleajposúdenie
takéhoto konania ako priestupok (§ 2 ods. 2 písm. a/ Priestupkového zákona).

Z dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňa,

a.s. (tá si v trestnom konaní uplatňovala nárok na náhradu škody z titulu vzniknutých nákladov
vynaložených na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému B. G.) odkázal s jej nárokom na
náhradu škody obligatórne na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.