Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100210
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:0923100210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1S/11/2023

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu
JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Martina Ľ. Fafaľáka, v právnej veci žalobov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., obaja právne zastúpený
JUDr. Mgr. Radim Komka, LLM, advokát so sídlom advokátskej kancelárie, ul. Hlavná č. 27, IČO:
41343859, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru
3, za účasti ďalších účastníkov: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H. I., 2/ J.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. K. XX, XXX XX I. J., 3/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/
X, XXX XX D., 4/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako ďalší účastník, 5/ E. C. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2023/20252/73548 zo dňa 28.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1S/11/2023

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňový správny orgán – Obec Kapušany, ako stavebný úrad, vydal dňa 19.12.2022 stavebné
povolenie (rozhodnutie č. SÚ 13-81/301/2021) v spojenom územnom konaní
o umiestnení stavby a stavebnom konaní na stavbu Rodinný dom, kanalizačná prípojka a žumpa,
vodovodná prípojka na pozemku KN „C“ parc. Č. 1566/3 k. ú. D.. V stavebnom povolení určil podmienky,

pričom v podmienke č. 24 zaviazal stavebníka situovať oplotenie pozemku tak, aby medzi krajnicou
cesty a oplotením vznikol priestor šírky 1,75 m, pre budúcu výstavbu chodníka.

2. Žalovaný – Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky napadnutým rozhodnutím č. OU-
PO-OVBP2-2023/20252/73548 zo dňa 28.04.2023, na základe odvolania žalobcov, zmenil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu tak, že zo znenia výroku vypustil slová „vodovodná prípojka“ a
vypustil podmienku č. 24 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. V ostatnom ostal výrok nezmenený.

3. Žalobcovia v prvom a druhom rade podali voči rozhodnutiu žalovaného žalobu zo dňa 03.07.2024,
doručenú správnemu súdu nasledujúceho dňa, v ktorej navrhli rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie, zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok.Stručné zhrnutie relevantných častí napadnutých rozhodnutí

4. Stavebný úrad odôvodnil vydanie stavebného povolenia tým, že zistil, že realizáciou stavby a
jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené Zákonom č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) ďalej len „stavebný zákon“. Zistil tiež vzájomný súlad
predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácii, stavebník zabezpečil plnenie požiadaviek
vlastníkov a správcov. Projektová dokumentácia spĺňa technické požiadavky na výstavbu. Umiestnenie

stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

5. Námietke účastníkov konania (žalobcov) na nesplnenie podmienok v oblasti dopravy, vo vzťahu
k prístupovej obslužnej komunikácii, ktorá musí spĺňať príslušné technické parametre stavebný úrad
nevyhovel, keď poukázal na stanovisko dopravného inžiniera E. I. D., zo dňa 08.11.2022, podľa ktorého
súčasné parametre cesty zodpovedajú STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácii.

6. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobcovia namietali vážnu nepresnosť podkladov pre
vydanie stavebného povolenia, ktoré spočívalo v chybnom stanovisku E. I. D. zo dňa 08.11.2022;
nesprávnu interpretáciu tohto stanoviska, ktorá odkazuje iba na tie časti, ktoré vyhovujú vydaniu
kladného stanoviska k stavebnému povoleniu; procesné pochybenie pri vydaní stavebného povolenia,

ktoré spočíva v nedodržaní územného usporiadania stavby tak, ako to bolo prezentované stavebným
úradom na ústnom pojednávaní dňa 27.10.2022.

7. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že základným zákonným predpokladom na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby a určenia podmienok na jej umiestnenie je jej súlad so záväznou

časťou územného plánu obce, ktorý odvolací orgán v odvolacom konaní v zmysle zásady materiálnej
pravdy je povinný preskúmať. Východiskovým podkladom pre posúdenie podanej žiadosti na vydanie
stavebného povolenia pre predmetnú stavbu bol územný plán obce Kapušany schválený uzn. č. 30/2003
zo dňa 25.04.2003 v znení neskorších zmien. Jeho záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2003 zo dňa
25.04.2003. V roku 2020 bola schválená Zmena a doplnok č. 4/2019, uzn. Obecného zastupiteľstva č.

46/2020 zo dňa 26.06.2020 a jej záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 4/2020.

8. Navrhovaný rodinný dom je napojený na miestnu komunikáciu, v súčasnosti aj podľa územného plánu

obce ide o jednostrannú zástavbu. Pre toto územie platí aj reg. B10) Regulatívy pre tvorbu uličných
priestorov v zastavanom území. Ide o uličný koridor ostatných miestnych obslužných komunikácii v
jestvujúcej zástavbe: Celková šírka uličného priestoru by mala byť min 9 m, z toho šírka cestnej
komunikácie min. 5,5 m u jednostrannej zástavby jednostranný chodník š. 1,75 m + jednostranný zelený
pás š. 1,75

m. Umiestnenie rodinného domu nie je v kolízií s vytvorením uličného koridoru, ale oplotenie pozemku v
časti mimo stavby rodinného domu pravdepodobne môže byť prekážkou pri realizácii uličného priestoru.
Odvolací orgán uviedol, že umiestnená a povolená stavba je v súlade s platným a záväzným územným
plánom obce Kapušany.

9.Vovzťahukzmenenémuvýrokurozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuodvolacíorgánuviedol,žekeďže
vodovodná prípojka bola povolená na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti jej
uskutočneniu nemá námietky, nemôže byť predmetom ďalšieho povoľovacieho konania. K vypusteniu
podmienky č. 24 rozhodnutia odvolací orgán poukázal na skutočnosť, že predmetom konania na prvom
stupni bolo umiestnenie a povolenie stavby rodinného domu, kanalizačnej prípojky a žumpy a jeho

predmetom nebolo povolenie oplotenia, teda podmienka č. 24. je neopodstatnená, netýka sa predmetu
konania.

10. K námietkam účastníkov žalovaný uviedol, že predmetom konania na prvom stupni bolo umiestnenie
a povolenie stavby pričom stanovisko E. D. je odpoveďou na otázky, či miestna komunikácia na pozemku

KNC č. 1561, k.ú. D. zodpovedá STN 736110, či vyhovuje tejto STN pre posúdenie dopravného
napojenia na predmetný RD, ďalej aké by mala cesta mať parametre, ak sa plánuje do budúcna výstavba
na pozemkoch parc. KN C č. 1556 a 1557, k.ú. D. a či existujú nejaké obmedzenia pre rozšírenie cesty,resp. výstavbu chodníka. Stanovisko nie je relevantným dokladom, na základe ktorého by stavebný úrad
mal preukázané, že predmetná stavba je dopravne napojená v zmysle § 47
b) stavebného zákona. Čo sa týka možnosti rozšírenia miestnej komunikácie, odvolací orgán uvádza,

že povolenie predmetnej stavby rodinného domu neznemožňuje budúce možné vytvorenie uličného
koridoru. K uvedenej námietke žalovaný uviedol aj to, že podľa záväzného stanoviska obce Kapušany,
akopríslušnéhocestnéhosprávnehoorgánuzodňa6.12.2022,tentosprávnyorgánsúhlasilsnapojením
vjazdu na pozemok z miestnej kommunikácie na pozemku parc. KN C č. 1561, k.ú. D..

11. Žalovaný tiež uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že tým, že účastníkom boli predložené
stanoviská obce Kapušany na ústnom pojednávaní, pričom stavebný úrad neumožnil účastníkom
vyjadriť sa k týmto podkladom a tým odoprel účastníkom toto právo, avšak samotné porušenie § 33 ods.
2 správneho poriadku nie je dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak nemalo
vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

12. K námietke, že stavebný úrad nedodržal územné umiestnenie stavby tak, ako ho prezentoval na
ústnom pojednávaní, že stavba musí byť posunutá o 2 m oproti predloženej dokumentácii odvolací orgán
uviedol, že zo zápisnice takýto záver nevyplýva, pričom ak by došlo k posunu stavby oproti predloženej
dokumentácii, došlo by k nedodržaniu odstupových vzdialeností v zmysle § 6 vyhlášky MŽP SR č.
532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie.

Podstatné zhrnutie žaloby, vyjadrenia, repliky, dupliky

13. Žalobcovia sa včas podanou žalobou doručenou súdu elektronicky so zaručeným elektronickým
podpisom dňa 04.07.2023, domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci žalovanému na

ďalšie konanie a náhrady trov konania. Zároveň navrhli priznať žalobe odkladný účinok do právoplatnosti
rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

14. Žalobcovia v žalobe namietali nesprávne a neúplne zistený skutkový stav veci; nesprávne právne
posúdenie; rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcov pre nedostatok dôvodov neurčité, nezrozumiteľné

anepreskúmateľné;vdôsledkuprocesnýchvádbolažalobcomakoúčastníkomkonaniaodňatámožnosť
riadne konať pred správnym orgánom.

15. Konkrétne žalobcovia namietali:

- uličný priestor prístupovej obslužnej komunikácie musí spĺňať podmienky stanovené v Záväznej časti
regulatív č. b. 10 a miestna komunikácia musí spĺňať požiadavky STN 73 61 10, pričom podľa žalobcov
nespĺňa, resp. nebude spĺňať,
- neobjektívne odpovede E. D., keď súčasná miestna komunikácie má dĺžku 134 m a nie 85 m, ktorý
svojou odpoveďou zaviedol stavebný úrad,

- porušenie ustanovenia § 47 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého stavba má byť prístupná z
cesty miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie,
- argumentáciu žalovaného, ktorý považoval námietky žalobcov za nedôvodné s poukazom na
stanovisko E. D., kde následne žalovaný uvádza, že toto stanovisko nie je relevantným dokladom,
-ničímneodôvodnenéstanoviskožalovanéhokmožnostirozšíreniamiestnejkomunikáciepodľaktorého

povolenie stavby rodinného dobu neznemožňuje budúce vytvorenie uličného koridoru, ktoré je navyše v
rozpore s obsahom administratívneho spisu, ktorý navyše obsahuje aj stanovisko E. F. H., ktorá uvádza,
že stavba „by nemala“ znemožniť budúce vytvorenie koridoru,
- nevysporiadanie sa s námietkou vlastníka susednej parcely, ktorý podľa žalobcov odpovedal negatívne
na otázku, či by súhlasil so záberom svojej parcely pre rozšírenie miestnej komunikácie,

- zrejmú nemožnosť vytvorenia a výstavby miestnej komunikácie, ktorá by zodpovedala dopranej norme
STN 73 61 10 a to vzhľadom na prijaté závery zmeny územného plánu č. 5, keď miestna komunikácia
musí mať celkovú šírku uličného priestoru min 9 m, z toho šírka miestnej komunikácie musí byť min. 5,5m a chodník + zelený pás musí mať šírku 2x 1,75m, pričom v súčasnej dobe šírka asfaltu na miestnej
komunikácii dosahuje v najužšom mieste 2,8 m.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v žalobe sa jedná o obsahovo totožné námietky,
ktoré žalobcovia ako odvolatelia vzniesli vo svojom odvolaní, pričom žalovaný sa s nimi dostatočne
vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Do pozornosti dal žalovaný skutočnosť, že v danom konaní bolo
predmetom preskúmania rozhodnutia obce Kapušany o stavbe rodinného domu, pričom predmetom
odvolacieho konania, ani konania na správnom súde nie je umiestnenie žalobcami namietanej

prístupovej komunikácie. Navyše, umiestnenie

rodinného domu nie je v kolízii s vytvorením uličného koridoru podľa platného a záväzného územného
plánu obce Kapušany a napadnutým rozhodnutím umiestnená a povolená stavba je v súlade s platným
a záväzným územným plánom.

17. Žalobcami namietané stanovisko E. D. nie je záväzným stanoviskom v zmysle § 140b ods. 1
stavebného zákona, ide len o vyjadrenie k spornej otázke, ktoré slúži stavebnému úradu na zistenie
skutkového stavu veci. Záväzným je stanovisko obce Kapušany, ktorá vyjadrila svoj súhlas s napojením
stavby z miestnej komunikácie.

18. K námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov neurčité, nezrozumiteľné
a nepreskúmateľné žalovaný uviedol, že rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle
§ 47 správneho poriadku a žalovaný sa podrobne vysporiadal so všetkými námietkami. Žalobcami
vytýkané procesné nedostatky neboli dostatočným dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, keď

nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Námietka vo vzťahu k podmienke č. 24, ktorá je podľa
žalobcov nesplniteľná žalovaný uviedol, že vzhľadom na zmenu rozhodnutia je táto irelevantná. Potrebu
zmeny výroku v rozhodnutí žalovaný riadne zdôvodnil. V závere žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

19. K žalobe sa v podaní doručenom súdu dňa 05.03.2024 vyjadrili aj ďalší účastníci – D. D. a J. D.,
stavebníci predmetnej stavby. Vo vyjadrení citovali príslušnú právnu úpravu a uviedli, že zamedzenie
výstavby stavby na ich pozemku z dôvodu v budúcnosti plánovanej výstavby rodinných domov na
pozemkoch žalobcov by bolo jednoznačným uprednostňovaním vlastníckych práv žalobcov na ich úkor,
čo by bolo v rozpore s Ústavou SR a Občianskym zákonníkom, nakoľko vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných, všetci vlastníci
majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. So zriadením vjazdu
a napojením pozemkov vo vlastníctve stavebníkov súhlasila obec Kapušany ako stavebný orgán,
jedná sa o napojenie na existujúcu komunikáciu parc. č. 1564 k.ú. D.. Vhodnosť tohto napojenia bola
konštatovaná aj v projekte protipožiarneho zabezpečenia stavby. K rozšíreniu miestnej komunikácie je

použiť aj pozemky parc. č. KNC 1562/3 a 1563 k.ú. D., ktorých vlastník sa síce vyjadril, že nesúhlasí
so záberom len časti jeho pozemku, ale navrhol riešenia a to buď predaj celého pozemku alebo jeho
výmenu z čoho vyplýva, že obec D. má aj iné možnosti ako rozšíriť cestu. Zároveň existuje aj možnosť
vyvlastnenia.

20. K namietanému stanovisku E. D. stavebníci uviedli, že sa jedná o vyjadrenie autorizovaného
stavebného inžiniera pre Dopravné stavby zapísaného v zozname, ktorý vedie Slovenská komora
stavebných inžinierov a takéto vyjadrenie môže byť pre stavebný úrad podporným vyjadrením
zhodnocujúcim pomery v území z odborného hľadiska v oblasti dopravy.

21. Stavebníci tiež uviedli, že predmetom žiadosti o vydanie stavebného povolenia nebolo rozšírenie
miestnej komunikácie, čo v zlúčenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním
ani nie je prípustné a na podanie takejto žiadosti ani nie sú stavebníci oprávnení. Zastávajú názor, že
stavebný úrad aj odvolací orgán postupovali v konaniach správne a vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade
so zákonom.

22. Ďalej stavebníci v podaní vyjadrili nesúhlas k nariadeniu odkladného účinku uznesenímSprávneho súdu v Košiciach zo dňa 25.1.2024, popísali dôvody, pre ktoré považujú toto rozhodnutie za
nesprávne, kde opkrem iného uviedli, že stavba je pred dokončením.

23. Žalobcovia replikou na vyjadrenia k žalobe nereagovali.

Konanie na správnom súde

24. Žalobcovia podali zároveň so žalobou (doručenou 03.07.2023) aj návrh na priznanie jej odkladného
účinku. Administratívny spis spolu s vyjadrením žalovaného bol súdu doručený dňa 28.12.2023. Správny
súd v Košiciach, uznesením č.k. 1S/11/2023-62 zo dňa 25.01.2024, t.j. v zákonnej lehote rozhodol o
priznaní odkladného účinku

25. Žiaden z účastníkov správneho súdneho konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, preto

správny súd dňa 25.07.2024 verejne vyhlásil rozsudok.

Výber u relevantnej právnej úpravy

26. Podľa Čl. 1 ods. 1 prvej vety a Čl. 141 ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je záväzná časť
územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby so záväznou

časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným stanoviskom
orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu.1fd)

Podľa §62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu alebo

podmienky územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so
stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak
urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo

záväzného stanoviska orgánu územného plánovania.1fd)

Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona ak ide o stavebné konanie, ktoré je podľa § 39a ods. 4 spojené
s územným konaním, dotknutými orgánmi sú všetky orgány, ktoré sú oprávnené uplatňovať požiadavky
v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom v územnom konaní a v stavebnom

konaní, a orgán územného plánovania, ktorý overuje súlad so záväznou časťou územnoplánovacej
dokumentácie.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o
územnoplánovacíchpodkladochaúzemnoplánovacejdokumentácii(ďalejlen„Vyhláška“)dokumentácia

územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

Podľa § 12 ods. 6 písm. d) Vyhlášky záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja
s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území,
podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa
začleňujú zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia.

Podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia

alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Právny názor správneho súdu27. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V žalobe namietal nesprávne a neúplne zistený skutkový

stav veci; nesprávne právne posúdenie; neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť; procesné
vady a tým odňatie možnosti konať pred súdom, t.j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c),
d), e), g) SSP.

28. Správy súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom

administratívneho spisu, a obsahom administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnuté
rozhodnutie, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe a dospel k záveru, že podaná
správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť.

29. Je možné zosumarizovať, že predmetom tohto konania je zodpovedanie v zásade dvoch otázok:
1/ či sa žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán pri vydávaní stavebného povolenia mal

zaoberať otázkou, či povoľovaná stavba zasiahne do miestnej komunikácie, na ktorú je napojená tým
spôsobom, že znemožní jej budúce rozšírenie tak, aby spĺňala príslušné normy, ktoré by v budúcnosti
mala spĺňať tak, že neznemožní výstavbu rodinných domov na pozemkoch žalobcov; alebo sa touto
otázkou zaoberať nemusel; 2/ ak áno, či táto vada spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

30. Správny súd dospel k záveru, že prvou otázkou sa žalovaný zaoberať mal. Táto povinnosť mu
vyplývazust.§62ods.1písm.a)stavebnéhozákona,vzmyslektoréhovstavebnomkonanímáskúmať,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu. Žalobcovia
v priebehu celého konania nedostali jasnú odpoveď na uvedenú otázku, pričom ju jasne a zrozumiteľne
pokladali.

31. Záväzná časť územného plánu obce Kapušany v znení jej dodatku č. 5 z roku 2022 uvádza vo vzťahu
k pozemkom žalobcov nasledovné: Komunikačne budú pozemky sprístupnené z jestvujúcej miestnej
obslužnej komunikácie v ulici Bardejovská. Uličný priestor prístupovej obslužnej komunikácie musí
spĺňať podmienky stanovené v Záväznej časti – regulatív č.b10. Komunikácia musí spĺňať požiadavky

Záväznej časti - kap. C ZÁSADY A REGULATÍVY PRE UMIESTNENIE VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO
A TECH. VYBAVENIA ..., časť „Doprava“ a STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácii.“

32. Zo záväznej časti územného plánu obce Kapušany súd poukazuje na znenie pre toto

konanie relevantnej časti a síce regulatív b10 kde sa uvádza: U navrhovanej zástavby ulice s
obojstrannou zástavbou dlhšie ako 100m – celk. šírka min. 10,25m, z toho: šírka cestnej komunikácie
min 5,5 m (MOU 6,5/30) obojstranný chodník š. 2x 1,75m, jednostranný zelený pas medzi chodníkom a
cestou o min. šírke 1,25m. Ulice s jednostrannou zástavbou a obojstrannou zástavbou do 100m – celk.

šírka min 9,5m, z toho: šírka cestnej komunikácie min 5,5 m (MOU 6,5/30) jednostranných chodník š.
1,75 m, jednostranný zelený pás š. 1,75m (možnosť zriadenia chodníka).

33. V zmysle vyššie uvedeného, správny súd dáva za pravdu žalobcom, že správne orgány mali skúmať
splnenie parametrov budúcej prístupovej cesty k ich pozemkom, ktoré určuje záväzná časť územného

plánu. K žalobnej námietke ohľadom neurčitosti stanoviska E. H. zo dňa 26.04.2023, že stavba „by
nemala“ znemožniť budúce možné vytvorenie uličného koridoru súd dáva za pravdu žalobcom a dodáva,
že výpovedná hodnota tohto vyjadrenia je nulová.

34. Odpoveď na druhú otázku je zložitejšia, správny súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti

dospel k záveru, že sporná vada (nezaoberanie sa možnosťou rozšírenia cesty) nezakladá nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného, pochybenie správnych orgánov nebolo tej intenzity, že by malo zakladať
dôvody pre zrušenie rozhodnutia. V rámci tohto záveru súd vzal do úvahy predovšetkým: 1/ správne
dopravné napojenie stavby, 2/ faktický stav, 3/ budúce usporiadanie vzťahov a zásah do práv žalobcov
a 4/ spravodlivé usporiadanie vzťahov.

Ad 1/35. Stavbe nemožno vytknúť nesprávne dopravné napojenie na miestnu komunikáciu. Táto skutočnosť
nebola ani spornou. K stavbe je zabezpečený dopravný prístup prostredníctvom miestnej komunikácie,
ktorej parametre mal s ohľadom na platný územný plán obce Kapušany skúmať stavebný úrad k čomu

síce nedošlo, avšak táto skutočnosť nezakladá samotnú nesprávnosť napojenia stavby. Napojenie
stavby je teda nesporné. Je faktom, že ak správnosť napojenia stavby využíva žalovaný nato,
aby zdôvodnil svoj postup, že sa preto nezaoberal možnosťami budúceho rozšírenia cesty, takáto
argumentácia kríva. Napojenie stavby na cestu je jedna vec a iná odlišná vec je budúce rozšírenie cesty,
ktorú žalovaný mal skúmať.

36. Napojenie stavby na miestnu komunikáciu je teda v poriadku, rozšírenie cesty bude predmetom
budúceho stavebného konania a povolenia. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na podľa nich chybné
stanovisko E. D., je irelevantné, či chybné je, alebo nie je a irelevantné je aj to, či ho správne orgány vzali
alebo nevzali na zreteľ pri svojom rozhodovaní, a to preto, že žalovaný sa otázkou budúceho rozšírenia
cesty v zásade nezaoberal a uvedené stanovisko sa týka práve tejto otázky, nie otázky napojenia stavby

na cestu.

Ad 2/

37. Aktuálny stav, ako vyplýva z fotodokumentácie doloženej stavebníkmi je taký, že stavba je de facto

pred dokončením. Stavebníci stavbu realizovali na základe právoplatného stavebného povolenia, teda
v dobrej viere a ich postupu nemožno nič vyčítať. Stavebné povolanie po rozhodnutí druhostupňového
správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2023, pričom uznesenie správneho súdu o
priznaní odkladného účinku žalobe bolo

stavebníkom doručené 05.02.2024 a 21.02.2024. Pokiaľ za uvedenú dobu stavali a dostavali dom, tak
akotovyplývasfotodokumentácieminimálnedofázyhrubejstavby,konalivsúladesozákonomvsúlade
so zásadou prezumpcie správnosti správnych rozhodnutí.

Ad 3/

38. Nie je možné konštatovať, že rozhodnutím žalovaného došlo k trvalému znemožneniu rozšírenia
miestnej komunikácie, tak ako si ju želajú žalobcovia, teda tak ako to aj vyplýva zo záväznej časti
územného plánu. Cestu je možné rozšíriť jednak z opačnej strany, kde nie je pravdou tvrdenie žalobcov,

že vlastník dotknutého pozemku (ďalší účastníci tohto súdneho konania v rade 3/ a 4/) sa k rozšíreniu
cesty postavili negatívne, pretože z ich odpovede na možnosť odpredaja časti ich pozemku zo dňa
05.12.2022 jasne vyplýva, že síce neposkytnú len časť ich parcely na rozšírenie cesty, keďže zvyšná
časť by sa pre nich stala nepotrebnou, avšak súhlasia s odpredajom celej parcely, prípadne jej výmenu
za iný obecný pozemok. Dokonca k tomuto vyjadreniu pripojili aj mapku s návrhom na výmenu pozemku.

39. Zároveň zo znenia vyjadrenia architekta pre obec Kapušany zo dňa 03.11.2022 vyplýva, že aj v
takýchto prípadoch je možné udelenie príslušnej výnimky z noriem, ktoré určujú parametre ciest, pričom
existujúci stav na danom mieste nie je natoľko kritický, aby zabránil výstavbe dvoch domov v preluke a
v súčastnosti sa realizuje nová výstavba aj s horšími parametrami uličných koridorov ako je to v tomto

konkrétnom prípade.

40. K uvedenému súd dodáva, že rozšírenie cesty v rozsahu parametrov vyplývajúcich z územného
plánu bude v budúcnosti predmetom samostatného stavebného konania a povolenia, ku ktorému sa
budú môcť žalobcovia vyjadriť ako účastníci konania. Ak žalovaný tvrdí, že napadnuté rozhodnutie

neznemožňuje vytvorenie prístupovej cesty k pozemkom žalobcom, bude musieť na tento fakt brať
ohľad aj v budúcnosti pri vydávaní stavebného povolenia a rešpektovať právne závery uvedené
v tomto rozhodnutí. K priamemu zásahu do práv žalobcov nedošlo, keďže miestna komunikácia je v
obecnom vlastníctve, nepochybne odlišná situácia by bola, ak by dotknutá cesta bola vo vlastníctve
žalobcov. Avšak nie je. Obec ako vlastník cesty, viazaný územným plánom, bude povinný dostáť

svoje tvrdenia, že napadnutým rozhodnutím nebolo znemožnené zabezpečenie prístupu k pozemkom
žalobcov. Stavebný úrad sa nezaoberal otázkou súladu stavby s časťou územného plánu týkajúcou sa
otázky rozšírenia miestnej komunikácie, avšak miestnej komunikácie vo vlastníctve obce, teda fakticky
vo svojom vlastníctve, a takáto chyba nemôže ísť na vrub stavebníkov, ale na vrub obce samotnej,ktorá musí hľadať možnosti, aby bol zabezpečený riadny vstup žalobcov na ich pozemky, ktoré sú podľa
územného plánu určené na výstavbu rodinných domov. A tieto možnosti ako je vyššie uvedené boli a sú.

41. Správny súd tiež k uvedenému dodáva, že má zato, že nie každé porušenie objektívneho práva
musí vždy nevyhnutne znamenať aj porušenie subjektívneho práva žalobcu. V prejednávanej veci mohlo
dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcov len okrajovo, priamy zásah do ich subjektívnych práv (v
danom prípade vlastníckych k ich vlastným pozemkom) nedošlo. Aj uvedenú skutočnosť súd pri svojom
rozhodovaní zhodnotil tak, že porušenie objektívneho práva žalovaným nenadobudlo tej intenzity, ktoré

by malo viesť k zrušeniu jeho rozhodnutia. Súd teda na tomto mieste skúmal proporcionalitu, zásah do
práv žalobcov na jednej strane, kedy sa žalovaný mal zaoberať ich námietkami a zásah do

práv stavebníkov na strane druhej, ktorým by bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom dospel k
záveru, že takéto rozhodnutie by bolo vo vzťahu k stavebníkom neproporčné.

Ad 4/

42. Správny súd v úvahách, pokiaľ by mal žalobe vyhovieť a zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokladal si
otázku „Cui bono?“. V čí prospech by bolo takéto rozhodnutie. V stavebnom konaní nebola zodpovedaná

otázka, či stavba s určitosťou zasiahne do prostredia tak, že nebude možné spornú cestu rozšíriť.
Samotný žalovaný uvádza, že „nemala by“ zasiahnuť. Počítajúc teda s alternatívou, ktorú tvrdia
žalobcovia, teda že stavba znemožní rozšírenie cesty správny súd podotýka, že žalobcovia by aj tak
nedospeli k nimi požadovanému výsledku, teda nedosiahli by stav v ktorom by bolo možné rozšíriť
cestu tak, aby táto spĺňala príslušné parametre, pretože by muselo dôjsť k odstráneniu stavby, čo súd

predbežne posúdil tak, že nato nie sú splnené zákonné podmienky, keďže stavebníci postupovali v
zmysle vydaného a právoplatného stavebného povolenia. Vyhovenie žalobe by samozrejme nemalo
pozitívny dopad ani na stavebníkov, a teda ak by súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako nezákonné,
vytvoril by stav nikým neželaný, ktorého riešenie by bolo v nedohľadne, ktorého výsledok nebude iný ako
ten, ktorý bude korešpondovať so súčasným faktickým stavom. Na vyššie položenú otázku si správny

súd zodpovedal -
„Neminem“ (v nikoho prospech).

43.Správnysúdpovažujerozhodnutieozamietnutížalobysohľadomnavšetkyokolnostizaspravodlivé.
Samotné konštatovanie súdu v odôvodnení súdneho rozhodnutia, že svoj právny záver považuje za

súladný so spravodlivosťou, ešte neznamená, že týmto konštatovaním naplnil znaky správnosti a
presvedčivostirozhodnutia.Abyzmienkaospravodlivostinezostalalenprázdnoufloskulou,ktorejcieľom
je len ozdoba rozsudku, správny súd považuje v stručnosti za potrebné povenovať sa aj tejto otázke.

44. Hlavný rozdiel medzi formálnou a materiálnou spravodlivosťou spočíva v ich prioritách. Formálna

spravodlivosť kladie dôraz na prioritu formy, dôležitý je teda formálny proces, postup, pomocou
ktorého dôjdeme ku konkrétnemu výsledku. Formálna spravodlivosť je založená na myšlienke, že ak
je spravodlivý samotný proces, automaticky bude spravodlivý aj výsledok tohto procesu. Koncepcia
materiálnej spravodlivosti však stojí proti tejto téze a hovorí o tom, že dôležité je, aby sa hodnotil ako
spravodlivý najmä samotný výsledok.

45. Áno, tak ako bolo vyššie uvedené, rozhodnutie a postup žalovaného a pred ním rozhodnutie
a postup prvostupňového správneho orgánu, nieslo vyššie uvedené nedostatky, (predovšetkým to,
že správne orgány sa nezaoberali otázkou možnosti rozšírenia cesty), avšak vo výsledku nemožno
stanoviť, že by napadnuté rozhodnutie nieslo známky výslovnej nespravodlivosti, a to predovšetkým

preto, že hlavný cieľ žalobcov, teda výstavba cesty podľa platných noriem a územného plánu k budúcim
domom na ich pozemkoch nebol rozhodnutím znemožnený. Aristoteles popisuje spravodlivosť ako stred
a nespravodlivosť ako krajnosť, najprv je potrebné určiť tieto krajnosti, teda nespravodlivosť a až potom
identifikovať samotný stred, teda spravodlivosť. Bez poznania nespravodlivosti nie je možné, aby sme
vedeli nájsť spravodlivosť. Ak by žalovaný svojim rozhodnutím nadobro znemožnil žalobcom realizovať

ich cieľ, jednalo by sa o rozhodnutie nespravodlivé, to sa však nestalo.

46. S poukazom na uvedené považuje správny súd za potrebné na tomto mieste dodať, že jeho
111S/11/2023

rozhodnutie nie je výsledkom bezbrehého právneho naturalizmu, v ponímaní prednosti spravodlivosti
pred zákonom. Žalovaný nekonal contra legem ani in fraudem legis, pravdou však zostáva, že sa
dôsledne neriadil zákonom, avšak toto porušenie nemožno pripísať na vrub s ohľadom na všetky
okolnosti poctivým stavebníkom, preto sa zamietnutím žaloby správny súd zo všetkých síl snažil o

priblíženie k spravodlivosti a k čomu na záver odkazuje na citát popredného právneho teoretika O.
„...môžeme sa vždy len snažiť o priblíženie sa pravde alebo spravodlivosti tým, že budeme vytrvalo
eliminovať to nesprávne alebo nespravodlivé, nikdy si však nemôžeme byť istí, že sme dosiahli konečnej
pravdy alebo spravodlivosti.“

***

47. V súhrne uvedeného a s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti a úvahy, ktorými sa
správnysúdprisvojomrozhodovaníriadil,atojednotlivoavovzájomnýchsúvislostiach,dospelkzáveru,
že rozhodnutie žalovaného nebolo nezákonné, žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno c), d),
e), g) SSP neboli správnym súdom posúdené ako relevantné do tej miery, že by zakladali nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech
celkom, ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od

žalobcov spravodlivo požadovať. Ďalším účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože im
neuložil žiadnu povinnosť (§ 169 SSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostnýnávrh).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti

(§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba
2

1S/11/2023

dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené
v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnostialeboj/podaniebolonezákonneodmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1
písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod
kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským
súdom.