Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122448031
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122448031.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: REMOPEL, s.r.o., sídlo:
Hollého 30/352, 083 01 Sabinov, IČO: 36 474 614, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslavom Balážom,
sídlo: Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42 238 871, proti žalovanému: Obec Ďurďoš, sídlo: 094 31
Ďurďoš 36, IČO: 00 332 364, zastúpeného advokátskou kanceláriou: OROS & Partners s.r.o., so sídlom:

Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 728 842, o zaplatenie 13.773,78
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 23Cb/89/2023
– 161 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku II.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 23Cb/89/2023 – 161 zo dňa 21. februára
2024 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a žalovaný má vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.).

2. Výrok I. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil skutočnosťou, že žalobca vzal návrh na začatie
konania späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím súhlasil.

3. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia
dôvodu, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“). Pre použitie § 357 CSP súd nezistil žiadny dôvod. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo/4/2010.

4.ŽalobcadoručilvzákonomstanovenejlehotesúduprvejinštancieodvolanieprotiII.výrokuuznesenia,
ktoréopreloodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f)ah)CSP.Navrhol,abyodvolacísúduznesenie
v napadnutom výroku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Žalobca

vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalovaný v predmetnom konaní postavil svoju obranu na ním
uvádzanej právnej argumentácii, avšak nikdy nepoprel, že by žalobca vykonal práce nad rámec písomne
uzatvorenej zmluvy o dielo, a že by výsledky týchto prác neprevzal a neužíval. Toto podľa žalobcu
vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 2.10.2023, kde žalovaný uvádza, že zhotoviteľ
plnil na základe existujúcej a platnej zmluvy o dielo a ak zhotoviteľ počas zhotovovania diela zistil, že
je potrebné vykonať ďalšie práce, mal o tom v prvom rade informovať žalovaného ako objednávateľa

diela a mal dohodnúť špecifikáciu týchto prác a cenu za ich uskutočnenie na základe dodatku k zmluve odielo. Za tejto situácie považuje žalobca za amorálne, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania
a s ohľadom na špecifickosť prejednávanej veci je tu podľa žalobcu dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie
v jeho odvolaním napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne. Ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej
judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010
či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či

v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Dodal, že strane, ktorá mala vo veci
úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného
záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov, pričom hranice sudcovskej úvahy
sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi
pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového

konania (§ 255 ods. 1). Podľa žalovaného priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd
by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. V danom prípade sa podľa názoru
žalovaného jednalo od počiatku o zjavne nedôvodnú žalobu a žalobca napokon po aktívnej a právne
kvalifikovanej obrane žalovaného vzal žalobu späť v celom rozsahu. K tvrdeniam žalobcu uvedeným
v odvolaní o tom, že by žalovaný nerozporoval nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, uviedol, že sú

nepravdivé. Žalovaný konštatoval, že sa bránil v súdnom konaní aktívne a kvalifikovane, pričom od
prvého úkonu vo veci, ktorým bol odpor proti vydanému platobnému rozkazu neuznal uplatnený nárok
žalobcu v tomto súdnom konaní čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný opakovane vo svojich rozsiahlych
písomných podaniach poukázal na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ním
uplatnený nárok ani čo do reálnosti plnenia, tzn. rozporoval aj samotné vykonanie ním uvádzaného/

fakturovaného plnenia. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a v parafrázovanej
časti vytrhnuté z kontextu vyjadrenia žalovaného. Dôvody na aplikáciu § 257 CSP v danom prípade nie
sú dané a preukázané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v

zákonnejlehote,oprávnenouosobouaprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné.Odvolanie
bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie
prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd z nižšie

uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Podľa § 365 (Odvolacie dôvody) ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom

s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v jeho
odvolaním napadnutom výroku a konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho
rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody

podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku
uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia.

11. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu o zaplatenie

13.773,78 eur s príslušenstvom voči žalovanému titulom prác naviac realizovaných na stavbe Dom
nádeje Obec Ďurďoš.12. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a navrhol
žalobu zamietnuť. Žalovaný zaplatil žalobcovi celú dohodnutú cenu diela v súlade so Zmluvou o dielo č.
A./XX zo dňa 22.11.2017, ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa

zhotoviť dielo „Dom nádeje – Obec Ďurďoš“. V zmysle článku IV. ods. 4.2. zmluvy o dielo, cena za
zhotovenie diela bola dohodnutá vo výške 138.844,54 eur ako cena maximálna. Žalobca potvrdením
o úhrade zo dňa 02.02.2022 (ktoré žalovaný predložil súdu) potvrdil žalovanému, že faktúra za
zhotovenie zákazky „Dom nádeje – Obec Ďurďoš“ je ku dňu 02.02.2022 v celkovej výške 138.844,54
eur uhradená. Žalobou si však žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie prác naviac, na ktoré v zmysle

písomnej zmluvy o dielo nemal nárok (čl. IV. ods. 4.1, 4.1.1. a 4.1.2.). Podľa zmluvy o dielo práce naviac
mohli byť účtované len na základe písomného dodatku k zmluve na základe písomnej objednávky.
Žalovaný si u žalobcu neobjednal práce naviac a nedošlo ani k uzatvoreniu dodatku k zmluve. Žalobcom
predložený krycí list súpisu prác nie je podpísaný zo strany žalovaného.

13. Žalobca k podanému odporu žalovaného len stručne uviedol, že v ňom uvedené námietky považuje

za nedôvodné.

14. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.07.2023 predložil súdu 14 ks fotografií
zobrazujúcich realizáciu stavby, ktoré navrhuje vykonať ako dôkaz, stavebný denník a navrhol vypočuť 3
svedkov. Navrhol tiež znalecké dokazovanie vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia žalovaného

s poukazom na skutočnosť, že strany sporu dojednali svoj záväzok ústne.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 02.10.2023 uviedol, že žalobca
v rozpore s § 132 ods. 1 CSP neuviedol rozhodujúce tvrdenia v samotnej žalobe a nepredložil dôkazy.
Poukázal na skutočnosť, že podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označený dôkaz a na § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého strany sú povinné
uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, čo žalobca nesplnil. Opätovne uviedol,
že si neobjednal u žalobcu žiadne práce naviac a nedošlo k uzatvoreniu dodatku.

16. Žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.02.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť

a navrhol konanie zastaviť a stranám sporu náhradu trov konania nepriznať.

17. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril súhlas. Náhradu trov konania navrhol priznať žalovanému
v rozsahu 100 %.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

20. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán
sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto
zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania
a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Podľa názoru

odvolacieho súdu je nesporné a zrejmé, že v tomto konaní zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý
vzal žalobu späť. Za tejto procesnej situácie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 256
ods. 1 CSP) bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania
žalovaného. Takýto záver platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP).Súduprvejinštanciežalobcanetvrdilaaninepreukazovalexistenciudôvodovhodnýchosobitného

zreteľa v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania. Žalobca v odvolaní poukázal na
špecifickosť prejednávanej veci. Odvolací súd nezistil žiadnu špecifickosť právnej veci, a to ani vo
vzťahu k samotného charakteru sporu ako takému všeobecne, ako ani charakteru konkrétneho sporu
medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca najprv podal žalobu o zaplatenie v obchodnoprávnej veci voči
žalovanému a následne sa rozhodol žalobu vziať späť. Práve uvedené prípady rieši znenie ustanovenia

§ 256 ods. 1 CSP. Žalovanému pritom v súvislosti s uvedeným vznikli trovy, ktoré by mu inak nevznikli
a ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s podaním žaloby žalobcu. Žalovaný od začiatku konania žalobu
ako nedôvodnú navrhoval zamietnuť a na svoju obranu riadne využíval prostriedky procesnej obrany.
Nakoľko žalobca nešpecifikoval dôvod späťvzatia žaloby (ktorú povinnosť zo zákona nemá), možno salen domnievať, že k späťvzatiu žaloby prispeli aj žalovaným uplatnené prostriedky procesnej obrany.
Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nikdy nepoprel, že by žalobca vykonal práce nad rámec
písomne uzatvorenej zmluvy o dielo a že by výsledky týchto prác neprevzal a neužíval. K uvedenému

odvolací súd uvádza, že žalovaný vo všetkých svojich podaniach nárok žalobcu uplatnený žalobou
neuznával a tvrdil, že rozsah diela bol dohodnutý zmluvnými stranami v písomnej zmluve o dielo a cena
diela bola žalovaným zaplatená vo výške, ktorá bola v písomnej zmluve o dielo dohodnutá ako cena
maximálna, ktorú nie je možné prekročiť bez uzatvorenia písomného dodatku k zmluve. Žalovaný teda
nárok žalobcu neuznával a poukazoval na ustanovenia písomnej zmluvy o dielo a na skutočnosť, že

zmluvné strany neuzatvorili písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorým by bol rozšírený rozsah diela
a žalovaný si písomne neobjednal žiadne práce naviac. Podľa odvolacieho súdu žalovaný vo svojom
písomnom podaní zo dňa 02.10.2023 poukázal okrem iného na skutočnosť (s ktorou je potrebné sa
v zásade stotožniť, keďže vyplýva z písomnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu), že
zhotoviteľ si bol vedomý, že ak vykoná akékoľvek plnenie nad rámec zmluvou určeného rozsahu diela,
je povinný si k tomuto vyžiadať písomnú objednávku a uzatvoriť k zmluve o dielo písomný dodatok.

Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva zo samotnej zmluvy o dielo a len takýto poukaz
na zmluvné dojednanie zmluvných strán nemožno hodnotiť ako nepopretie prevzatia a užívania prác
naviac zo strany žalovaného. Žalovaný už vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2023 uviedol aj to, že
neeviduje voči žalobcovi žiadne svoje záväzky titulom vykonania predmetného diela. Ak žalobca opieral
svoj žalobný nárok o vykonanie prác naviac, musel si byť vedomý zmluvných dojednaní (vyplývajúcich

najmä z písomnej zmluvy o dielo), ako aj skutočností, ktoré v konaní vie, alebo nevie preukázať. Na
povinnosť tvrdenia strany sporu nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Žalobcu v danom prípade zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti fakturácie žalovanej
sumy žalovanému a existencie nároku voči žalovanému. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť pred
rozhodnutím súdu vo veci samej, nie je s konečnou platnosťou zrejmé, či by bol žalobca v konaní

úspešný. Platí pritom zásada, kde niet žalobcu, tam niet sudcu. V prípade, že žalobca dospel v konaní
k záveru, že nevie dôkazmi preukázať, že žalovaný je povinný zaplatiť mu žalovanú sumu, je povinný
znášať riziko aj v podobe náhrady trov konania protistrane.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, priznal odvolací súd

žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).