Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35T/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011176
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124011176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

obžalovaného: F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z., pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Trnave, dňa 29.05.2024 , takto

r o z h o d o l :

F. Q., nar. XX.XX.XXXX v Z.,
trvale bytom: M.
t. č. vo výkone väzby v P. Y.

sa uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase v období minimálne od mesiaca október 2023 až do 19. januára 2024 v
obci M.-M. Nová Ves v rodinnom dome na adrese Obrancov mieru číslo XXX/XX, kde žil v spoločnej
domácnosti so svojimi rodičmi, prevažne pod vplyvom alkoholu prípadne aj iných návykových látok
opakovane s určitou pravidelnosťou a viackrát hrozbami zabitím, rozbíjania vecí a zariadenia v dome
požadoval od svojich rodičov-poškodených W. Q. a B. Q. a tak ich nútil, aby mu dávali finančné

prostriedky v rôznych výškach, keď mu rodičia odmietli ním žiadanú peňažnú hotovosť poskytnúť
vulgárne im nadával, kričal na nich, rozbíjal veci a zariadenie v dome, vyhrážal sa im zabitím až kým mu v
obave o svoj život a zdravie vyvolanej jeho správaním odovzdali finančné prostriedky v rôznych sumách,
pričom okrem iných útokov dňa 05. januára 2024 v čase približne o 14:00 h v mieste spoločného bydliska
obžalovaný žiadal od svojho otca peňažnú hotovosť vo výške 50 € a pritom sa poškodeným vyhrážal
pozabíjaním, rozhadzoval veci a zariadenie v dome, búchal s dverami a vecami, vykrikoval a vulgárne im
nadával potom ako mu otec nechcel peniaze poskytnúť v dôsledku čoho poškodení zo strachu zavolali
na políciu, ďalej dňa 18. januára 2024 v presne nezistených poobedňajších hodinách v mieste bydliska

obžalovaný pýtal od otca finančné prostriedky, ktorému sa popritom vyhrážal zabitím, že môže dostať
ak sa mu neľúbi, vulgárne sa vyjadroval na jeho adresu, lebo ho chce nechať skapať, kedy mu otec pod
vplyvom takéhoto správania dal hotovosť vo výške 2 €, nakoniec konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa
19. januára 2024 v presne neustálenom čase približne od 07:00 h do 08:00 h v spoločnom bydlisku
kde obžalovaný od svojich rodičov požadoval finančné prostriedky vo výške 50 € a nútil ich k vyplateniu
hotovosti tým spôsobom, že sa rodičom-obom poškodeným viacnásobne vyhrážal zabitím, porozbíjaním
zariadenia a vecí v dome, kričal a vulgárne im nadával, tlačil a sácal do otca a tak ho vytláčal z dverí,

aby išiel vybrať peniaze, rozbil keramickú sviečku, zhodil kvetináč, chcel zobrať a rozbiť televízor, v čom
mu zabránila jeho matka, v zúrivosti chodil po dome, pričom v dôsledku strachu z takéhoto konania
obžalovaného poškodený pred ním predstieral, že ide vybrať finančné prostriedky z bankomatu, odišiel
z domu a privolal políciu, čím spôsobil poškodeným W. Q. a B. Q. ich prinútením k vyplácaniu peňažnej
hotovosti škodu v nezistenej výške

t e d a

iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní
32 (tridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné
protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe

Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 22.04.2024, sp. zn. 2Pv 51/24/2207-30.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené

otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať jeho vyhlásenie
o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený
v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4
zákonnéformálneznakytohtotrestnéhočinu,t.j.subjekt,subjektívnastránka,objektiobjektívnastránka,

podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v
prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

II. Výrok o treste a ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku

o treste a ochrannom opatrení výsluchom znalca, prečítaním záverov znaleckých posudkov a
oboznámením listinných dôkazov. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné.

Znalkyňa PhDr. Z. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 19/2024. Z jeho záverov vyplýva,
že osobnosť obžalovaného je emočne a sociálne nezrelá, so závažnými poruchami v oblasti sociálneho

kontaktu. Je podozrievavý, vzťahovačný s tendenciami agresívnym prejavom. Celkové správanie
je okrem iného ovplyvnené pudovosťou prenikajúcou jeho osobnosťou, čo v záťažových situáciách
vedie k impulzivite vyúsťujúcej do agresivity. Extrémne je zvýšená nepriama agresivita. Je u neho
zaznamenaná vysoká miera prekračovania všeobecne platných hraníc a nízka citlivosť voči nim. Hranice
prekračuje cielene, vedome a bezohľadne. Znalkyňa v štruktúre osobnosti nezistila psychopatológiu,

no identifikovala zvýšenú agresivitu, ktorá vykazuje vysoké hodnoty s ofenzívnymi reakciami v
záťažových situáciách, bez úvahy o dôsledkov svojho správania. Už jednorazové požitia alkoholu
či drog znižuje ovládacie schopnosti, keďže ich dlhodobé užívanie postupne viedlo k organickým
zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém psychicky zaútočil a zraniť. Dôsledky svojho
správania nerieši, za vznik konfliktov obviňuje okolie, vlastné chyby má ťažkosti priznať si. Z hľadiska

osobnostnej štruktúry znalkyňa poukázala aj na vzťah k rodičom, ktorý vyhodnotila ako indiferentný,bez akýchkoľvek kamarátskych či citovo saturovaných väzieb. V prípade nadmerného užívania alkoholu
alebo psychotropných látok je pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa pri výsluchu doplnila, že riziko
sociálneho zlyhania je u neho prítomné stále, ale k vzhľadom na to, že intelekt nemá ešte poškodený,

vidí veľký predpoklad, že resocializácia by mohla byť u obžalovaného úspešná.

Znalec MUDr. N. v znaleckom posudku č. 09/2024 diagnostikoval u obžalovaného rozvinutú polymorfnú
látkovú závislosť okrem iného aj od alkoholu, metamfetamínov a kanabinoidov a nelátkovú
závislosť - patologické hráčstvo. Odporúčal nariadiť obžalovanému ochranné protialkoholické a

protitoxikomanického liečenie ústavnou formou. Znalec tiež konštatoval, že v dôsledku polymorfnej
závislostí došlo k depraváci osobnosti, čo sa prejavuje v oblasti morálne a sociálnej, je prítomná
porucha vyšších citov ako nezodpovednosť, ľahostajnosť k osudu blízkych, manipulatívne tendencie
a egocentrizácia. Znalec nezistil prítomnosť vážnej duševné poruchy v pravom slova zmysle, ktorá by
mala vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil nasledovné:

Obžalovaný má jeden záznam v registri trestov, a to odsúdenie Okresným súdom Trnava, sp. zn.
6T/48/2018, pre trestný čin ublíženia na zdraví a neposkytnutie pomoci a bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody, spolu so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá. Odsúdenie je zahladené.

V minulosti bol taktiež 6-krát priestupkovo postihovaný za porušenie právnych predpisov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 06.08.2017, 11.09.2018, 03.06.2020, 16.07.2020,
27.11.2021 a 12.02.2022. Všetkých priestupkov sa dopustil v súvislosti s užitím alkoholu a bol za
ne sankcionovaný blokovými pokutami, resp. pokutou v rozkaznom konaní a v prípade priestupku na

úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu)
aj zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 6 mesiacov.

Obžalovaný je slobodný, bezdetný, v čase pred vzatím do väzby bez pracovného pomeru, občasná
výpomoc otcovi. V čase pred vzatím do väzby býval u rodičov. Z hodnotenia ústavu na výkon väzby

vyplýva, že obžalovaný vo výkone väzby plní a rešpektuje pokyny a príkazy, jeho správanie je na
požadovanej úrovni, konflikty nevyvoláva, nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľovod páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.

Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže

dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí

súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.

Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk súd zistil u obžalovaného existenciu jednej

poľahčujúcej okolností, že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval
(§ 36 písm. l) Tr. zák.) a nezistil existenciu priťažujúcej okolnosti. V konečnom dôsledku teda u neho
prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho súd modifikoval
trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 189 ods. 2 Tr. zák. v rozmedzí 4 až 10 rokov postupom podľa §
38 ods. 3 Tr. zák. znížením jej hornej hranice o jednu tretinu, t. j. na 8 rokov.

Vzhľadom k priznaniu sa obžalovaného k spáchaniu stíhanej trestnej činnosti už od prvopočiatku jeho
trestnéhostíhania,akoajspoukazomnaprevahupoľahčujúcichokolnostínadpriťažujúcimiokolnosťami
v prípade obžalovaného a tiež k jeho vyhláseniu na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie súd aj prijal, bolo možné postupovať v predmetnej

trestnej veci aj v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016 týkajúceho sa zjednotenia v otázke možnosti /
nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Tr. zák. v prípade prijatia
vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por., podľa ktorého
„ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť

trestpodľa§39ods.2písm.d/,ods.4Tr.zák.,tedavsituáciivopreddohodnutéhotrestu,možno(tedanie
obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior
(od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie

súdu o druhu a výške uloženého trestu.“

Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), teda inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu ako pridohode o vine a treste, ktorý je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie
Tr. zák. a umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by
nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone

by bola pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a

preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také
okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a
kvantite pravidelne nevyskytujú.

Za takéto okolnosti prípadu súd považoval (i) postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na
hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ii) oľutovanie

spáchania skutku obžalovaným, (iii) trestná minulosť odsúdeného, kedy v jeho prípade bol v minulosti
1x súdne trestaný, odsúdenie je zahladené a nebol mu doteraz uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody.

Súd preto v prípade obžalovaného po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie

druhu a výmery trestu, pokiaľ ide o minimálnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorej uloženie mu hrozilo
(teda 4 rokov), dospel k záveru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 32
mesiacov, teda trest mimoriadne znížený o 1/3 pod dolnú hranicu trestnej sadzby (48 mesiacov - 16
mesiacov = 32 mesiacov).

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany
spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným a súčasne na to, aby iných trest odradil
od páchania trestných činov, majúc tiež na zreteli vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného
k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal a aby trest zároveň vyjadril
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. a súčasne na to, aby iných trest odradil od páchania

trestných činov. Preto súd dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody na úplne spodnej hranici
mimoriadneho zníženia trestu, plne odzrkadľuje spáchaný trestný čin, teda súd takýto trest považuje za
primeraný,nieneprimeraneprísny,plnespôsobilýzabezpečiťochranuspoločnostipredpáchanímďalšej
trestnej činnosti zo strany obžalovaného, viesť obžalovaného k náprave, odradiť iných od páchania
trestnej činnosti a zároveň vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd z hľadiska druhu trestu posudzoval možnosť uloženia tzv. alternatívneho trestu, teda trestu
nespojeného s odňatím slobody. V tomto smere súd vychádzal zo závažnosti spáchaného trestného
činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým,
že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny,

zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, prípadne povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody. Pri prejednávanom
trestnom čine stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí 4 až 10 rokov. Už týmto ho zákonodarca
zaraďujemedzizločiny,avšakpodstatnýmtujehlavneto,žestanovenímrozpätiatrestnejsadzby,zaradil
zákonodarca tento trestný čin medzi závažnejšie trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho

spáchanie súd musí súd povinne vôbec ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Súd tiež posudzoval možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu u obžalovaného, pričom sa
nestotožňuje s návrhom obhajoby obžalovaného, že účel trestu sledovaný ust. § 34 Tr. zák. u
obžalovaného splní aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu

s prípadným probačným dohľadom vzhľadom na jeho resocializačnú prognózu, keďže na takýto postup
nie sú splnené zákonné podmienky tak, ako ich predpokladá ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., podľa
ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu

páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., súd môže za
podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody musí súd zhodnotiť všetky okolnosti
týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj
činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený záver, či sa účel trestu dosiahne aj bez jeho

výkonu alebo nie (R 56/1970).

Pri ukladaní trestu je teda nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu, či osoby
obžalovaného aj z toho, že trest odňatia slobody je trestom ultima ratio (poslednou a krajnou
možnosťou), ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, nemôžu celkom zjavne viesť k

náprave obžalovaného. V tomto smere súd vychádzal z toho, že obžalovaný sa dopustil závažného
trestného činu, ktorý spáchal v súvislosti s užívaním alkoholu a omamných a psychotropných látok voči
blízkymosobám.Uobžalovanéhojeznaleckykonštatovanádlhoročnározvinutápolymorfnázávislosťod
alkoholu a omamných a psychotropných látok, ako aj nelátková závislosť. Obžalovaný o svojej závislosti
vie, napriek tomu žiadne liečenie a odbornú pomoc doteraz nevyhľadal, túto odmietal. Z jeho trestnej a
priestupkovej minulosti je zjavné, že užívanie alkoholu má významný vplyv na jeho protiprávne konania.

Svedčí o tom tá skutočnosť, že doterajšej protiprávnej činnosti sa dopustil aj v súvislosti s užívaním
alkoholu, a to či už ide o predchádzajúcu trestnú činnosť ale aj opakovaných priestupkov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri úvahe o ukladaní primeraného trestu súd môže prihliadať
aj na zahladené odsúdenie, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne
zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.

Jeho protiprávne konanie vykazuje známky gradácie z hľadiska závažnosti skutkov, od priestupkov,
cez prečiny a v súčasnosti je uznaný za vinného zo zločinu. Alkohol bol prítomný vo všetkých formách
jeho protiprávneho konania. Obžalovaný nepreukázal žiadnu mieru sebareflexie pri uložení doterajších
miernych trestov za svoje protiprávne konanie (či už podmienečne odložený trest odňatia slobody alebo
peňažné sankcie za priestupky) a snahu o nápravu svojho správania v súvislosti s predchádzajúcim

odsúdením. Naopak predchádzajúce odsúdenie a peňažné sankcie nemali na obžalovaného želaný
výchovný vplyv, keďže naďalej, napriek predchádzajúcim postihom, požíval alkohol a omamné látky.
Ak doposiaľ nedošlo ku korekcii správania obžalovaného, práve naopak závažnosť jeho protiprávneho
konania sa postupne stupňovala, je plne dôvodné prognózovať, že k takejto korekcii nedôjde ani v
prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, teda podmienečný odklad výkonu trestu

obžalovaného úplne stráca opodstatnenie.

Závažnou a determinujúcou okolnosťou pri ukladaní trestu je aj osoba obžalovaného. Podľa znaleckého
posudku je v jeho osobnosti prítomná extrémne zvýšená nepriama agresivita, jeho osobnosť je emočne
a sociálne nezrelá. Celkové správanie je okrem iného ovplyvnené pudovosťou, prenikajúcou jeho

osobnosťou, čo v záťažových situáciách vedie k impulzivite, vyúsťujúcej do agresivity. Miera agresivity
v osobnosti obžalovaného a jeho závislosť potencujú riziko možného ďalšieho zlyhania, keďže aj
jednorazové použitie alkoholu alebo drog sú spôsobilé znížiť ovládacie schopnosti obžalovaného, a v
prípade nadmerného užívania je pre spoločnosť nebezpečný.

V dôsledku polymorfnej závislosti došlo k depravácii jeho osobností v oblasti morálnej a citovej, ich
dlhodobé užívanie postup viedlo k organickým zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém
psychicky zaútočil a zraniť. Vývin jeho osobnosti je abnormný, zaznamená je sociopatia, ktorá má
podstatný vplyv na jeho bezohľadné správanie v sociálnom prostredí.

Súd je toho názoru, že kombinácia ochranného liečenia a podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody nie sú samostatne spôsobilé zabezpečiť resocializáciu obžalovaného, vzhľadom na
charakteristiku jeho osobnosti. Obžalovaný mal opakovanú možnosť preukázať, že jeho resocializácia je
možná aj mimo ústavného prostredia. Rodičia mu opakovane navrhovali liečbu, túto možnosť nevyužil.
Dlhoročná závislosť a užívania alkoholu a omamných a psychotropných látok mali podľa znaleckého

posudku negatívny vplyv na zmeny v jeho osobnosti. Ak aj znalkyňa pripustila úspešnosť resocializácie
v prípade, ak by ochranné liečenie bolo úspešné, nie je možné opomínať tú skutočnosť, že v osobnosti
obžalovaného je okrem iného prítomná aj agresivita vykazujúca vysoké hodnoty.

Náprava obžalovaného si vyžaduje nielen elimináciu a potlačenie látkových závislosti, ale aj nápravu

jeho osobnosti a jeho vôľu rešpektovať spoločenské, morálne a právne hranice. Je u neho zaznamenaná
vysoká miera v prekračovaní všeobecne platných hraníc a nízka citlivosť voči nim. Hranice prekračujú
cielene, vedome a bezohľadne. Jeho citlivosť voči ich zachovávaniu je totiž nízka, tieto hranice si
nevšíma, nezamýšľa sa nad nimi, prekračuje ich cielene a vedome. Súd je toho názoru, že ak osobnosťobžalovaného a jeho postoj k právnym a spoločenským normám vykazuje tak výrazné odchýlky, jeho
náprava mimo prostredia ústavu, vzhľadom na mieru narušenia jeho osobnosti vplyvom závislosti, je
významne sťažená, ak nie nemožná.

Výkon trestu je nielen obmedzením osobnej slobody páchateľa trestného činu (preventívna funkcia), ale
má vytvoriť aj podmienky na jeho výchovu, tak aby v budúcnosti viedol riadny život (výchovná funkcia).
V prostredí ústavu sa výchovný účel trestu realizuje individuálnym programom zaobchádzania.
Obžalovaný sám, vzhľadom na negatívny dopad závislostí na jeho duševné zdravie a osobnosť, nie je

schopný dosiahnuť nápravu. Výchova obžalovaného v domácom prostredí tiež zjavne zlyhala, rodičia,
s ktorými žil, nedokázali žiadnym spôsobom pozitívne ovplyvniť jeho správanie, dokonca sa stali obeťou
jeho trestnej činnosti. Rodičia obžalovaného ako poškodení sa vyslovili za uloženie podmienečného
trestu s tým, že majú za to, že tento v kombinácii s ochranným liečením je pre nápravu obžalovaného
postačujúci.Vtomtosmere,alesúdpoukazujenavzťahobžalovanéhokrodičom,ktorýznalkyňahodnotí
ako ľahostajný, bez akýchkoľvek kamarátskych, či citovo saturovaných väzieb. Teda ani rodičia, nie

sú schopní pozitívne vplývať na resocializáciu a správanie obžalovaného, keďže pre obžalovaného
nepredstavujú žiadnu autoritu, práve naopak, jeho vzťah k nim možno hodnotiť ako ľahostajný, skôr sa
vo vzťahu k nim cíti ako dominantný.

Výchovný aspekt trestu nie je podľa názoru súdu možné zabezpečiť výlučne ochranným liečením a

hrozbou podmienečne odloženého trestu, teda v prostredí mimo ústavu. Je potrebné tiež zdôrazniť, že
obžalovaný nenastúpi na výkon ochranného liečenia bezprostredne po jeho nariadení, ale spravidla s
časovým odstupom. Dosiahnutie účelu ochranného liečenia je dlhodobý proces, vo významnej miere
závislý od spolupráce a prístupu obžalovaného.

Vzhľadom na mieru závislosti a tú skutočnosť, že riziko zlyhania obžalovaného aj v prípade
jednorazového požitia drogy alebo alkoholu nie je možné vylúčiť, uloženie trestu s podmienečným
odkladom by nenaplnili účel individuálnej prevencie.

Negatívne rysy osobnosti obžalovaného (agresivita, impulzivita, pudovosť, prekračovanie platných

právnych a morálnych hraníc), ktoré vznikli aj ako následok dlhoročného užívania alkoholu a omamných
a psychotropných látok (polymorfná závislosť), povaha skutku (zločin spáchaný voči vlastným rodičom)
a jeho doterajší život (jeho spôsob života do vzatia do väzby je možné charakterizovať ako parazitický),
vylučujú možnosť ukladať obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Preto súd nepristúpil u obžalovaného k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody podľa§
49 ods. 1 alebo 51 ods. 1 Tr. zák.

Keďže obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému súd uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona ochranné
protialkoholické a protitioxikomanické liečenie ústavnou formou, vzhľadom na znalcom konštatovaný
syndróm závislosti od alkoholu a drog, za súčasného návrhu znalca uložiť takéto liečenie. Zároveň aj

obžalovaný na hlavnom pojednávaní deklaroval záujem liečiť sa zo svojej závislosti. Súd sa s návrhom
znalca stotožnil, nakoľko sú splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti

sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech

jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.