Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724200900.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore navrhovateľky: W.. M. Y., N. XX,
Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou V.. W. Z., M..L..T.., IČO: XX XXX XXX, L. XX, Z., proti
povinnej z neodkladného opatrenia: W.. W. W., B. XD, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.04.2024, č.k.

4C/17/2024-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej z neodkladného opatrenia nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia (výrok I.) a povinnej z neodkladného opatrenia (ďalej len „povinná“) nepriznal
nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaním doručeným mu elektronicky dňa
07.03.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnej, aby a/

upustila od neoprávneného užívania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj „LV“) č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, a to pozemku parcely registra „H.“ č.
XXXX/XXX, o výmere 687 m2, ostatná plocha, parcely registra „H.“ č. XXXX/XXX, o výmere 276
m2, zastavaná plocha a nádvorie, k.ú Z., obec Z., okres M., stavby - rodinný dom, súp. č. XXXX,
postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX, druh stavby rodinný dom (ďalej len „rodinný dom“), (ďalej
spolu ako „nehnuteľnosti“), b/ sa vysťahovala spolu s jej blízkymi osobami z predmetných nehnuteľností

a c/ vypratala svoje a ich osobné veci; zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Dôvodila, že
nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) s bývalým
manželom, W. W., pričom ich manželstvo rozviedol Mestský súd Bratislava II rozsudkom zo dňa
07.09.2023, sp. zn. B3-40P/221/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.2023;
k uvedenému dátumu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo a jeho vyporiadanie je predmetom
konania na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/13/2024. Navrhovateľka žije toho času, resp.

od mesiaca január 2024, spolu s maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva v rodinnom dome,
z ktorého bola nútená sa vysťahovať na určitú dobu pred rozvodom manželstva ku svojim rodičom.
Bývanie v dome, do ktorého si bývalý manžel nasťahoval povinnú ako svoju súčasnú partnerku, je
neúnosné,dochádzamedzinimikhádkam,zktorýchniektorévyústiliaždoprivolaniapolicajnejhliadkya
šetrenia políciou; uvedené veľmi nepriaznivo vplýva tak na zdravie navrhovateľky, ako i maloletých detí.
Navrhovateľka pre prítomnosť povinnej nemôže nehnuteľnosti riadne užívať, je výrazným spôsobom

obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv a preto s ich užívaním povinnou nesúhlasí. Pritom
povinná nie je odkázaná na bývanie v rodinnom dome, keďže je vlastníčkou bytu na E. U. O. Z. ajej maloleté deti, W. O. F. O. O., sú vlastníkmi ďalších nehnuteľností spôsobilých na bývanie. Naproti
tomu ona sama nemá v danom čase zabezpečenú inú možnosť uspokojenia bytových potrieb ako
v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou, pričom od nej nemožno spravodlivo požadovať, aby za

účelom ich naplnenia vynakladala v tomto smere náklady. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje
právnym titulom užívania nehnuteľností, za ktorý podľa navrhovateľky nemožno považovať súhlas
jej bývalého manžela, vyzvala ju výzvou zo dňa 30.01.2024, aby bezodkladne upustila od ďalšieho
neoprávneného konania v podobe užívania nehnuteľností bez právneho titulu a tiež, aby do dvoch
pracovných dní odo dňa doručenia výzvy tieto opustila a osobné veci z nich vypratala. Podľa jej názoru

koná povinná účelovo s úmyslom zastrašovať ju a vyvíjať na ňu v súčinnosti s jej bývalým manželom
psychický nátlak, aby ju prinútili pristúpiť k jeho nezákonným požiadavkám vo veci vyporiadania ich
BSM; vedome tak zasahuje do jej práv a obmedzuje ju v pokojnom užívaní nehnuteľností. Na uvedenom
základe navrhovateľka žiadala o poskytnutie bezodkladnej ochrany v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) meritórneho charakteru, nakoľko
navrhovaným neodkladným opatrením podľa jej mienky možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov.

Rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia považovala za primeraný sledovanému účelu, s tým,
že jeho nariadením povinnej nevznikne žiadna ujma. Navrhovateľka k návrhu pripojila listinné dôkazy,
a to rozsudok Mestského súdu Bratislava II zo dňa 07.09.2023, sp. zn. B3-40P/221/2022, s doložkou
právoplatnosti, výpisy z LV č. XXXX, LV č. XXXX, k. ú. I., okres Z. R. a LV č. XXXX, k. ú. I. N.F., okres
M. a výzvu zo dňa 30.01.2024 s doručenkou.

3. Súd prvej inštancie oboznámiac sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
a jeho prílohami, konštatoval, že navrhovateľka sa ním domáhala uloženia povinnosti povinnej upustiť
od neoprávneného užívania nehnuteľností podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., majúc zrejme na mysli
zdržať sa ich užívania, vysťahovať sa z nich a vypratať ich spolu s osobnými vecami, z dôvodu, že

povinná užívaním nehnuteľností, i keď so súhlasom jej bývalého manžela, vyvíja na ňu neprimeraný
psychický nátlak, zastrašuje ju, obmedzuje ju vo výkone jej vlastníckeho práva a v pokojnom užívaní
nehnuteľností, ktorý stav vyústil do niekoľkých hádok a privolania polície. Keďže uvedená situácia je
neúnosná, nepriaznivo vplýva na jej zdravie, ako i na zdravie maloletých detí, bola navrhovateľka toho
názoru, že navrhované neodkladné opatrenie by malo splniť funkciu ochrany pokojného bývania a

užívania spoluvlastníckeho práva v nehnuteľnostiach.

4. Konajúci súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že manželstvo navrhovateľky
s W. W. bolo právoplatne rozvedené dňa 29.09.2023, s tým, že obe maloleté deti, t.j. I. a M.
W., boli podľa rodičovskej dohody na čas po rozvode zverené do striedavej starostlivosti rodičov.

Navrhovateľka a jej bývalý manžel W. W. sú podľa výpisu z LV č. XXXX, k.ú. Z. bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, na ktorých vypratanie navrhovateľka povinnú vyzvala písomne výzvou
zo dňa 30.01.2024. Podľa ostatných predložených výpisov z listov vlastníctva je povinná výlučnou
vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v k.ú. I., v Z., kým jej maloleté deti sú podielovými spoluvlastníkmi
chaty a pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. I. N..

5. Vyhodnotiac uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade navrhovateľka
nesplnila predpoklady pre nariadenie ňou požadovaného neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčila
aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, pričom neosvedčila ani potrebu zásahu zo strany súdu požadovanou formou. Zo

žiadneho z listinných dôkazov totiž podľa mienky konajúceho súdu nemožno vyvodiť, resp. mať za
osvedčené, tvrdenie navrhovateľky, že povinná s jej deťmi reálne užíva nehnuteľnosti, ani to, že týmto
konaním ju obmedzuje vo výkone jej spoluvlastníckych práv k nim; uvedené pritom treba vzťahovať
i k tvrdeniam navrhovateľky o vyvíjaní psychického nátlaku a hádok zo strany povinnej, s nutnosťou
ich riešenia prostredníctvom polície. Pokiaľ navrhovateľka v záujme budúceho zdravého psychického

a fyzického vývoja maloletých detí mienila zvrátiť tvrdený faktický stav užívania nehnuteľností,
nebolo konajúcemu súdu zrejmé, prečo k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila
dostatok listinných dôkazov osvedčujúcich splnenie predpokladov prinajmenšom vo vzťahu k výroku I.
požadovaného neodkladného opatrenia, napr. správu polície o vykonanom zásahu, trestné oznámenie,
prípadne lekárske správy; jednostrannú písomnú výzvu na bezodkladné vypratanie nehnuteľností zo

dňa 30.01.2024 adresovanú povinnej na jej adresu trvalého pobytu v Z. pritom nepovažoval za dôkaz
majúci silu osvedčiť tvrdenie o neoprávnenom užívaní predmetných nehnuteľností, či obmedzovaní
vlastníckeho práva navrhovateľky. So zreteľom na uvedené, za súčasnej aplikácie § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1C.s.p.,§123,§126ods.1,§146ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občiansky
zákonník“) súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 a ods. 2 a článku
17 C.s.p. tak, že povinnej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v danom štádiu konania žiadne
trovy nevznikli.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Nesúhlasila so záverom konajúceho súdu,
že na účely osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia nepredložila dostatok listinných
dôkazov. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2012,
sp. zn. 1Cdo/147/2011 a sp. zn. 3Cdo/149/2010, zdôraznila, že pri neodkladnom opatrení súd
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je tomu pri riadnom procesnom
dokazovaní, keď postačuje, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

javili ako nanajvýš pravdepodobné. Navrhovateľka uviedla, že nedisponovala listinami, ktoré od nej
súd prvej inštancie požadoval, ako je správa polície o vykonanom zásahu, trestné oznámenie, či
lekárska správa, podotýkajúc, že v tomto smere ani netvrdila vznik potreby lekárskeho ošetrenia.
Podľa jej mienky rovnocenným listinným dôkazom ako trestné oznámenie je výzva, ktorú adresovala
povinnej na vysťahovanie sa z rodinného domu, a preto jej nebolo zrejmé, a nevyplývalo to ani

z odôvodnenia napadnutého uznesenia, z akého dôvodu pripisoval konajúci súd pri preukazovaní
opísaných skutočností väčšiu váhu práve trestnému oznámeniu; trestné oznámenie by predstavovalo
rovnako len spísanú formu jej tvrdení, a nie aj ich preukázanie; považovala pritom za absurdné, aby
povinnú vyzývala na vypratanie nehnuteľností, resp. navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia,
pokiaľ by povinná nehnuteľnosti skutočne neužívala.

8. Navrhovateľka pripojila k odvolaniu i rozkaz Okresného úradu Senec, odbor všeobecnej vnútornej
správy, zo dňa 09.04.2024, ktorým jej uložil sankciu za priestupok na základe oznámenia podaného
povinnou. Uvedomujúc si, že ide o rozhodnutie v jej neprospech, tento dôkaz predložila za účelom
preukázania prítomnosti povinnej v rodinnom dome, ktorú okolnosť spochybňoval súd prvej inštancie.

Konanieopísanévpredmetomrozkazepritomhodnotilaakovýsledokpsychickéhovypätiaazúfalstvazo
vzniknutej situácie, ktorú nedokáže vyriešiť. V označenom rozhodnutí sa pritom nachádzali nepravdivé
tvrdenia údajne zachytené i na audionahrávke predloženej správnemu orgánu o tom, že okrem
rodinného domu disponuje i dvoma bytmi, a teda nie je odkázaná na bývanie v ňom. Odhliadnuc od
skutočnosti, že audionahrávku si nemohla vypočuť a tak sa ani vyjadriť k jej autenticite, z verejne

dostupných portálov je podľa nej zrejmé, že iné nehnuteľnosti nevlastní; naopak je to povinná, ktorá
disponuje a vlastní iné nehnuteľnosti, a teda nie je odkázaná zotrvávať v rodinnom dome. Proti rozkazu
správneho orgánu nepodala odpor, keďže nemala energiu vec ďalej riešiť.

9. Ďalším dôkazom, ktorý navrhovateľka k odvolaniu pripojila bol aj znalecký posudok č. 403/2022 na

stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu z roku 2022, obsahujúci na str. 6 jeho špecifikáciu.
Išlo o dvojpodlažný rodinný dom, ktorý má jeden vstup a z hľadiska konštrukčného a dispozičného
riešeniamávybudovanújednubytovújednotku;isohľadomnatútoskutočnosťbolopodľanavrhovateľky
nepochybné, že rodinný dom nemožno užívať bez obmedzenia, pokiaľ ho užíva aj povinná. Za
stavu, keď povinná spolu s maloletými deťmi obsadila izby na druhom poschodí, môže priestory

na prvom poschodí /kuchyňa, obývačka, technické zázemie/ využívať len v čase, keď sa v nich
táto nevyskytuje. Navrhovateľka sa totiž v záujme predchádzania vzniku konfliktných situácií snaží
stretu s povinnou vyhnúť, čo však pri užívaní celej nehnuteľnosti nie je možné; jej vlastnícke práva
sú tak naďalej obmedzované neoprávneným konaním povinnej. So zreteľom na tieto skutočnosti
považovala navrhovateľka závery prijaté súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení za nesprávne,

keď neprihliadol na ňou opísané okolnosti a predložené dôkazy; uvedené viedlo k nesprávnemu
vyhodnoteniu dôkazov, k prijatiu nesprávnych skutkových zistení, a v konečnom dôsledku i k
nesprávnemu rozhodnutiu. Navrhovateľka preto navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil a navrhované neodkladné opatrenie nariadil.

10. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolanienavrhovateľky
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
nie je dôvodné.11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je
osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti

nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov,
ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej

ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

16. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„navrhovateľka“ a „odporkyňa“, resp. vo výroku „žalobkyňa“ a „žalovaná“, s ktorým označením nemožno
bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy
označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“, resp. tu

„navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu
určitých činností, resp. povinnosti niečo vykonať ako „povinná z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene
„povinná“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovateľka“ a „povinná“,
ktoré sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobkyňu“ a „odporkyňu“,
resp. „žalovanú“.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu navrhovateľky,
bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľky v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, s listinnými dôkazmi ňou k návrhu predloženými, berúc zreteľ

i na skutočnosti vyplývajúce z jej odvolania, dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej
inštancie, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení nie je
opodstatnený,keďženavrhovateľkaneosvedčilasplneniezákladnýchpredpokladovprejehonariadenie.

18. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľka výpisom z LV č. XXXX, k.ú. Z., preukázala, že je

bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a teda osvedčila existenciu vlastníckeho práva k nim, a
to v rovnakom rozsahu, v akom toto právo patrí jej bývalému manželovi ako druhému bezpodielovému
spoluvlastníkovi. Navrhovateľka má z titulu svojho vlastníctva k nehnuteľnostiam nepochybne právo
tieto užívať a spravovať, pričom je oprávnená domáhať sa i súdnej ochrany v prípade neoprávneného
zásahu do týchto práv, tak ako to podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia učinila vo vzťahu k povinnej; tá mala podľa nej neoprávnene zasahovať a brániť
jej vo výkone jej vlastníckeho práva neoprávneným užívaním nehnuteľností. Podľa mienky odvolacieho
súdu navrhovateľka na účely konania o neodkladnom opatrení osvedčila, že sa povinná zdržiava a je
prítomná v nehnuteľnostiach jej patriacich; bolo by totiž nelogické, aby navrhovateľka, zdôrazňujúc svojnesúhlas s ich užívaním povinnou, túto výzvou zo dňa 30.01.2024 vyzvala na ich opustenie a vypratanie.
Pokiaľ za účelom preukázania prítomnosti povinnej v nehnuteľnostiach navrhovateľka spolu s odvolaním
predložila i rozkaz Okresného úradu Senec, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 09.04.2024,

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p. obsahuje
špeciálne procesné pravidlo, ktoré má osobitný význam pre odvolacie konanie, nakoľko aj pre odvolací
súd je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadať
a založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia; na

tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

19. Navrhovateľka bola v ďalšom povinná osvedčiť tvrdenia, že povinná nielenže prebýva v
nehnuteľnostiach, ale že tak robí bez právneho titulu, t.j. neoprávnene, pričom svojim konaním jej v
užívaní rodinného domu bráni, vyvíja na ňu neúnosný psychický nátlak, ktorý nie je schopná ďalej ona,
ani jej maloleté deti znášať. Tieto skutočnosti ako predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia

v danej veci však navrhovateľka neosvedčila.

20. V prvom rade treba uviesť, že pokiaľ navrhovateľka zdôrazňovala, že povinná obýva nehnuteľnosti
bez právneho titulu, keď za taký nepovažovala súhlas s ich užívaním, ktorý udelil povinnej jej bývalý
manžel, hodno uviesť, že rozhodovanie o tom, kto bude s tou ktorou vecou patriacou do BSM nakladať a

akým spôsobom tvorí súčasť rozhodovania o správe spoločného majetku manželov. V prípade nezhody
rozhoduje na návrh niektorého z bezpodielových spoluvlastníkov súd podľa § 146 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom súdna prax priznáva právo domáhať sa ochrany v zmysle tohto ustanovenia nielen
v čase trvania manželstva, a teda existencie BSM, ale aj vtedy, keď BSM už zaniklo. Do času, kým
nedošlokvyporiadaniuBSMrozhodnutímsúdu,dohodoubývalýchmanželovalebouplatnenímzákonnej

domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže každý z bývalých manželov
podať návrh na súd, aby rozhodol o spornom výkone práv a povinností k spoločnej veci. S poukazom
na vyššie uvedené, pokiaľ navrhovateľka nesúhlasila s rozhodnutím jej bývalého manžela týkajúceho
sa spoločného majetku, ktorým umožnil povinnej užívať nehnuteľnosti, a nepodarilo sa jej dosiahnuť
dohodu o konkrétnom výkone práv a povinností k nim, nič jej nebránilo v tom, aby sa obrátila na súd a

žiadala v tomto smere o poskytnutie ochrany.

21. Odvolací súd ďalej udáva, že vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé,
že navrhovateľka vnímala už len samotnú prítomnosť povinnej v rodinnom dome ako obmedzenie vo
výkone jej vlastníckych práv, čo však samo o sebe nepredstavuje dôvod pre nariadenie neodkladného

opatrenia. Jeho účelom je totiž urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv zo strany súdu,
a tak vytvorenie okamžitého stavu, v ktorom k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv strany nebude
dochádzať; táto ochrana sa pritom vyznačuje osvedčením naliehavosti, hrozby bezprostrednej ujmy
na právach, ktorá neznesie odklad; túto navrhovateľka neosvedčila. I keď v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v ďalšom doplnila, že v súvislosti s pobytom povinnej dochádza ku konfliktom

a hádkam, ktoré vyústili do privolania polície, pričom situácia nepriaznivo vplýva na jej psychický stav a
negatívnesaprejavujeinajejmaloletýchdeťoch,tietoskutočnostinijakoaničímneosvedčila;jejtvrdenia
preto ostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. V tejto súvislosti možno súhlasiť s názorom
konajúceho súdu, že za dôkazy spôsobilé osvedčiť navrhovateľkou uvádzané tvrdenia by bolo možné
považovať napríklad správy polície o vykonanom zásahu, príp. trestné oznámenie, keďže navrhovateľka

sa o prítomnosti policajnej hliadky v nehnuteľnostiach a o ňou vykonanom šetrení zmienila sama v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka však dôkazy osvedčujúce jej tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach zakladajúcich existenciu, príp. len hrozbu bezprostrednej ujmy na jej
právach zo strany povinnej nepredložila.

22. Vyššie uvedené skutočnosti mali podľa mienky odvolacieho súdu v danom štádiu konania v
súhrne za následok, že navrhovateľka nepreukázala splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie
ňou navrhovaného neodkladného opatrenia stanovených v § 325 ods. 1 C.s.p., pričom tento záver
nespochybnili ani ňou uvádzané skutočnosti v odvolaní proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §

387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že v zmysle § 366 C.s.p. nemohol prihliadať na znalecký posudok
č. 403/2022, ktorý navrhovateľka, rovnako ako i rozkaz Okresného úradu Senec, odbor všeobecnejvnútornej správy, zo dňa 09.04.2024, predložila až v rámci odvolacieho konania, za účelom preukázania
dispozičného riešenia rodinného domu, tvrdiac, že sa v ňom nenachádzajú viaceré bytové jednotky, a
preto povinná svojou prítomnosťou obmedzuje jej užívacie právo. Navrhovateľke nič nebránilo v tom,

aby tento listinný dôkaz pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pokaľ ho považovala
za opodstatnený; pritom povaha tohto dôkazu, najmä s prihliadnutím na čas jeho vypracovania,
vylučuje, že by išlo o dôkaz nový, z objektívnych príčin navrhovateľke neznámy, ktorú okolnosť napokon
navrhovateľka ani netvrdila.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a povinnej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke, nakoľko je zjavné, že povinnej žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).