Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 48C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200508
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M.
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1624200508.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1/ X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ X.. T. F., nar.
XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX N., právne zast.: HHB advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: Ing. K. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX, XXX XX I., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 06.03.2024 bol tunajšiemu súdu postúpený návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhajú zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným

v petite návrhu za účelom zabezpečenia ich pohľadávky vo výške 168.000,- Eur z titulu poskytnutej
pôžičky.

2. Návrh odôvodnili nasledovne. V úvode podania dali žalobcovia do pozornosti súdu existenciu
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 7Up/1275/2023, ktoré úzko
súvisí s podaným návrhom. Predmetom tohto upomínacieho konania je žalobný nárok žalobcov

uplatnený proti žalovanému a p. PaeDr. K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 8, XXX XX D. (otec
žalovaného), o zaplatenie 168.000,- Eur s príslušenstvom. V upomínacom konaní bol dňa 18.09.2023
vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany žalovaného a jeho otca podaný odpor. Bližšie
uviedli, že predmetný nárok si uplatnili titulom poskytnutej bezúročnej pôžičky, na základe Zmluvy
o pôžičke uzatvorenej medzi nimi (ako veriteľmi) na jednej strane a žalovaným a jeho otcovi (ako
dlžníkmi)nadruhejstranedňa28.02.2018,ktorousažalobcoviazaviazaliposkytnúťdlžníkombezúročnú

pôžičku vo výške 250.000,- Eur, ktorú sa dlžníci zaviazali vrátiť do 10.12.2018. Časť pôžičky vo
výške 232.000,- Eur poukázali žalobcovia dlžníkom bankovým prevodom na účet uvedený v Zmluve
o pôžičke a zvyšnú časť vo výške 18.000,- Eur im poskytli v hotovosti. Keďže pôžička nebola zo
strany dlžníkov v lehote vrátená, žalovaný a jeho otec poskytli žalobcom dňa 09.12.2021 čestné
vyhlásenie, v ktorom uznali zostatok svojho dlhu na základe Zmluvy o pôžičke vo výške 188.000,-
Eur. V Čestnom vyhlásení zároveň výslovne uviedli, že z pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o

pôžičke bolo ku dňu poskytnutia Čestného vyhlásenia splatených spolu 62.000,- Eur, z toho 32.000,-
Eur prevodom dňa 27.06.2019 a ostatné prostriedky vo výške 30.000,- Eur boli žalobcom uhradené
v hotovosti dňa 09.12.2021. Následne bolo zo strany žalovaného vrátených z titulu Zmluvy o pôžičke
ešte ďalších 20.000,- Eur, a to bezhotovostným prevodom dňa 30.01.2023. Dlžná časť pôžičky tak
predstavuje ku dnešnému dňu sumu vo výške 168.000,- Eur. Žalobcovia vyslovili názor, že žalovaný
a jeho otec sú si dobre vedomí svojho dlhu voči nim, ako aj jeho výšky. O tejto skutočnosti svedčí

aj list zo dňa 16.06.2023 adresovaný žalobcom od právneho zástupcu žalovaného a jeho otca -
advokátskej kancelárie AK HERCEG, s.r.o., v ktorom sa výslovne uvádza, že žalovaný a jeho otecsú si vedomí, že do dnešného dňa nesplatili v celosti pôžičku poskytnutú vo výške 250.000,- Eur,
pričom navrhujú nesplatený zostatok vysporiadať prevodom nehnuteľnosti špecifikovanej v Liste do
vlastníctva žalobcov, s čím však žalobcovia nesúhlasia. Žalobcovia súčasne dali súdu do pozornosti

skutočnosť,žežalovanýbolnazačiatkuupomínaciehokonania(krátkopodoručeníPlatobnéhorozkazu)
vlastníkom viacerých nehnuteľností (zapísaných na LV č. XXXX k.ú. S., LV č. XXXX k.ú. N. a LV č.
XXXX k.ú. I.), pričom len niekoľko mesiacov po doručení platobného rozkazu žalovanému, ten previedol
jednu zo svojich nehnuteľností (zapísanú na LV. Č. XXXX, k.ú. I.) na tretí subjekt. Žalovaný sa začal
postupne zbavovať svojho majetku, a to práve v dôsledku jeho vedomosti o existencii upomínacieho

konania a s tým súvisiacej hrozby možnej exekúcie proti jeho majetku. Vyjadrili obavu, že rovnako
bude žalovaný pokračovať, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Je pritom zjavné, že cieľom
opísaného zbavovania sa majetku žalovaného je výlučne vyhnutie sa povinnosti zaplatiť svoj dlh voči
žalobcom. Takéto konanie žalovaného navyše nepochybne ohrozuje vymoženie pohľadávky žalobcov
uplatnenej v upomínacom konaní. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na základe

tohto návrhu, a teda naliehavý právny záujem žalobcov na nariadení zabezpečovacieho opatrenia na
základe tohto návrhu je dôvodná obava, že prípadné exekučné vymáhanie peňažného nároku žalobcov
proti žalovanému titulom samotným žalovaným uznanej pohľadávky žalobcov vo výške 168.000,- Eur
spolu s príslušenstvom, môže byť v dôsledku opísaného zbavovania sa majetku zo strany žalovaného
ohrozené. Zdôraznili, že v tomto prípade skutočne existuje dôvodná obava, že prípadná následná

exekúcia, ktorá by bola vedená v prospech žalobcov proti žalovanému titulom ich pohľadávky na
zaplatenie 168.000,- Eur spolu s príslušenstvom, bude vzhľadom na vyššie opísané zbavovanie sa
majetku zo strany žalovaného ohrozená. Dodali, že z pohľadu tohto návrhu je právne irelevantný motív
zbavovania sa majetku zo strany žalovaného, teda či dôvodom na takéto konanie je napríklad jeho zlá
finančná situácia, na ktorú mimochodom odkazujú tak žalovaný ako aj Otec Žalovaného v Čestnom

vyhlásení a v Liste. V tejto súvislosti poukázali na nález Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 502/2017,
ktorý sa v ňom jednoznačne vyjadril, že aj prípadnú nemajetnosť strany je potrebné v týchto intenciách
skúmať ako premennú pri hodnotení obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobcovia sú aj s poukazom
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R (ČR) 6/1994 presvedčení, že na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenie nie je rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých má byť zriadené záložné právo

(v tomto štádiu konania sa to z pohľadu možností žalobcov objektívne ani len nedá posúdiť), ale už
vyššie preukázaná dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Záverom tejto časti návrhu vyjadrili svoje
presvedčenie, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nebude podľa ich názoru v rozpore so zásadou
proporcionality, keďže toto opatrenie žalovaného de facto žiadnym spôsobom neobmedzí. Dodali, že v
prípade, ak žalovaný prejaví záujem vyrovnať sa so žalobcami, t.j. dobrovoľne uhradiť ich pohľadávku

uplatnenú v upomínacom konaní, ktorú mimochodom uznal, čo do dôvodu ako aj výšky, navrhované
zabezpečovacie opatrenie bude pre žalovaného právne bezvýznamné. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti žiadajú súd, aby ich návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a súčasne
im priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K návrhu pripojili: Platobný rozkaz, Odpor žalovaného a jeho otca, nedatovaný, doručený do súdneho
spisu vedeného k upomínaciemu konaniu dňa 02.10.2023, Zmluva o pôžičke zo dňa 28.02.2018, Výpis
z účtu žalobcu v 1. rade za obdobie mesiaca marec 2018, Čestné vyhlásenie, Výpis z účtu žalobcu v
1. rade za obdobie mesiaca jún 2019, Výpis z účtu žalobcu v 1. rade za obdobie mesiaca január 2023,
List zo dňa 16.06.2023, Návrh Kúpnej zmluvy, Lustrácia v záznamoch Úradu geodézie, kartografie a

katastra Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2023, Výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX ku
dňu 14.11.2023, Výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX a XXXX ku dňu podania Návrhu.

4. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 1 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.7. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že
by exekúcia mohla byť ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa,
a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,

ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Pri rozhodovaní o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať
opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným
znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej

ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci
samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné,
aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť

a dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že
osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš
pravdepodobné.

8. Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase

vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré
existovali v danom čase použiteľného práva.

9. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b) spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka, c) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzoval, či
predmetom návrhu je spôsobilý predmet záložného práva, či zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia môže zabezpečovať peňažnú pohľadávku a tiež, či existuje obava z
budúceho zmarenia exekúcie.

11. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. V tejto veci navrhovateľ
ako záloh označil nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, na základe čoho súd skúmal, či
uvedené nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom záložného práva.

12. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Postihuje tak majetok patriaci dlžníkovi za účelom zabezpečenia
budúcej vymožiteľnosti pohľadávok, ktoré má navrhovateľ voči dlžníkovi. Z ustanovenia § 343 ods. 1
CSP je tak zrejmé, že záložné právo možno zriadiť iba k veciam, právam, či iným majetkovým hodnotám,
ktoré (v čase rozhodnutia) vlastnícky patria dlžníkovi, t.j. dlžník (žalovaný) musí byť v čase rozhodnutia

vlastníkom majetku, ktorý má slúžiť ako záloh.

13. Z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku žalobcov, ktorému sa má poskytnúť ochrana v
podobe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, má súd za to, že žalobcovia osvedčili existenciu
právneho vzťahu medzi stranami sporu, poukazujúc pritom na Zmluvu o pôžičke zo dňa 28.02.2018

(č.l. 16-20), čestné vyhlásenie žalovaného a jeho otca o uznaní dlhu voči žalobcom (č.l. 23), ako aj
vydaný platobný rozkaz na zaplatenie sumy 168.000,- Eur s príslušenstvom v rámci upomínacieho
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (č.l. 33-36), či oznámenie právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 16.06.2023 (č.l. 29). Žalobcovia taktiež v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia preukázali aj splnenie ďalšej podmienky, a to spôsobilý predmet záložného práva. Z návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že predmet záložného práva je spôsobilý na
zabezpečenie, keď predmetom záložného práva majú byť nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve
žalovaného.14. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd musí zohľadniť
aj zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska zabezpečenia tak nesmie

vzniknúť celkom zjavný nepomer. Zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením v súlade
s ust. § 343 CSP musí spĺňať kritérium primeranosti a proporcionality a nesmie neprimeraným
spôsobom zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov strán, najmä žalovaného. Primeranosť
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je súd povinný skúmať a žalobca povinný osvedčiť.
Zriadením záložného práva prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia dochádza k

zásahu do právneho postavenia žalovaného zhľadiskaobmedzenia,resp.sťaženiamožnostinakladať
s jeho majetkom zaťaženým súdom zriadeným záložným právom, kedy v zmysle ust. § 151h
ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo v zásade pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu pri
jeho prevode alebo prechode. Kritérium primeranosti a proporcionality zabezpečovacieho opatrenia tak
musí zohľadňovať na jednej strane hodnotu zabezpečovanej pohľadávky veriteľa v pomere na druhej
strane k hodnote veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ku ktorej súd zabezpečovacím opatrením

zriaďuje záložné právo. V danom prípade pohľadávka žalobcov predstavuje sumu 168.000,- Eur, pričom
hodnotu nehnuteľností, ktoré žalobcovia žiadajú podaným návrhom zaťažiť záložným právom, súdu
neosvedčili. Z uvedeného dôvodu súd nemal osvedčený predpoklad proporcionality navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia, keď nemal žalobcami osvedčenú ani približnú hodnotu navrhovaného
zálohu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcov, aby v podanom návrhu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčili primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho
opatreniavovzťahukosvedčovanejpohľadávkežalobcovvočižalovanému.Žalobcoviavnávrhuuviedli,
pričom toto svoje tvrdenie opreli o rozhodnutie, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie nie je
rozhodujúca hodnota nehnuteľných vecí, na ktorých má byť zriadené záložné právo, nakoľko podľa ich
názoru sa to v tomto štádiu konania z pohľadu možností žalobcov objektívne ani len nedá posúdiť.

Súd sa s týmto tvrdením žalobcov nestotožňuje, nakoľko približný odhad ceny nehnuteľností sa dá
preukázať napríklad nezávislým stanoviskom niektorej z realitných kancelárií na obdobné pozemky, či
byty, resp. nebytové priestory v uvedenej lokalite, kde sa nachádzajú pozemky, byt a nebytové priestory,
ktoré žalobcovia žiadajú zaťažiť záložným právom na zabezpečenie ich pohľadávky, ktorú evidujú voči
žalovanému.

15. Súd zároveň dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili ani dôvodnosť obavy, že prípadná budúca
exekúcia ich pohľadávky je ohrozená. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, avšak skutočnosťami, ktoré osvedčujú, že by exekúcia mohla byť
zmarená, je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,

ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje
jeho majetkové pomery. Žalobcovia neosvedčili správanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu reálnej
hodnoty jeho majetku tým, že sa ho žalovaný zbavuje jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo
zámenouzavecinižšejhodnoty,resp.zaťažujehozáložnýmiprávamiinýchveriteľov.Súduniejezrejmé,
akým spôsobom by malo opísané konanie žalovaného ohroziť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v

prípadnom exekučnom konaní. Za zbavovanie sa majetku nemožno považovať, ak žalovaný majetok
scudzil za primeranú protihodnotu, čím by nijakým spôsobom neohrozili vymožiteľnosť pohľadávky
žalobcov, nakoľko predajom dochádza len k zmene formy vlastníctva z vlastníctva nehnuteľnosti na
vlastníctvo peňažných prostriedkov v hodnote zodpovedajúcej predanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti
žalobcovianijakoneosvedčiliaanilennetvrdili,žebyžalovanýchcelnehnuteľnostivosvojomvlastníctve

scudzovať pod cenu, prípadne za neprimerané protiplnenie či darovaním, kedy by bolo možné hovoriť
o zbavovaní sa majetku. Naopak z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný
spolu so svojim otcom navrhli žalobcom nesplatený zostatok pohľadávky vysporiadať prevodom
nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v Oznámení zo dňa 16.06.2023 (List, č.l. 29), čo však žalobcovia
neakceptovali, pričom bližšie nezdôvodnili svoje rozhodnutie. Navyše tvrdenie žalobcov ohľadne zlej

finančnej situácie žalovaného a jeho otca, na ktorú sa vraj odvolávajú aj samotní dlžníci v Čestnom
vyhlásení zo dňa 09.12.2021 (č.l. 23) a Oznámení zo dňa 16.06.2023 (č.l. 29), na podporu dôvodnosti
podaného návrhu (ako obava z ohrozenia budúcej exekúcie), však z predložených listinných dôkazov
vôbec nevyplýva, nakoľko ani v čestnom vyhlásení ani oznámení nie je žiadna zmienka o tom, že
žalovaný a jeho otec sú vo finančnej tiesni.

XX. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za použitia citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku
súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré musia byť splnené kumulatívne, nakoľko žalobcovia dostatočne neosvedčili dôvodnosťobavy z exekúcie a taktiež nepreukázali hodnotu majetku, na ktorý sa malo vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcov
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.

17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomna§255ods.1CSP.Žalobcoviabolivkonaníneúspešní
a preto by úspešný žalovaný mal proti nim nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť,
že žalovanému žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd mu nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).