Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2005

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Z47CB/483/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave rozhodol samosudkyňou Mgr. Soňou Pekarčíkovou v obchodnej veci

navrhovateľa: S. K., a.s., C. XX, XXX. XX. B., IČO: XX. XXX. XXX,. (predtým S. S., a.s., B., pobočka
N.), proti odporcovi: v I. rade: Ing. V. D., N. H. X, XXX. XX. N., zast. JUDr. J. G., advokát, Ž. X,. XXX.
XX. Z. M., II. rade: D. P.-J., N. X,. XXX. XX. N., III. rade: Ing. S. H., M. O. XXX/XX,. XXX. XX. P., zast.
opatrovníkom p. J. K., tajomníčkou Krajského súdu v Bratislave, v IV. rade: Ing. Ľ. S., ul. J. K. XXXX/
XX, P., V. rade: J. D., M. O. XXX/XX,. P., obaja zastúpení JUDr. M. S., advokátom, Š. N.. č. X,. XXX.
XX. T., o zaplatenie 1.078.679,60 Sk s prísl.

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 150.000,- Sk z a s ta v u j e.

Odporcovia v I., II. a III. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 928.219,60 Sk, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Súd návrh v časti o zaplatenie 5% úroku z omeškania odo dňa 21.11.1995 až do zaplatenia z a m i e t a.

V tejto časti konania sú odporcovia v I., II. a III. rade povinní zaplatiť navrhovateľovi na náhradu trov
konania sumu 43.411,- Sk, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z
odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných odporcov.

Súd návrh voči odporcovi v IV. a V. rade z a m i e t a.

V tejto časti konania je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi v IV. a V. rade na náhradu trov konania

sumu 26.255,50 Sk, k rukám právneho zástupcu odporcov v IV. a V. rade, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu 8.2.1996 sa právny predchodca navrhovateľa domáhal voči odporcom pôvodne
v I. až IV. rade zaplatenia sumy 1.078.679,60 Sk i spolu so 16,56% úrokom z omeškania od 1.1.1996 do
zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcom zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
odporcov.

Dňa 19.4.1996 vydal tunajší súd v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcov v I. až IV.
rade k úhrade žalovanej pohľadávky v zmysle petitu návrhu.

Vzhľadom k tomu, že uvedený platobný rozkaz, nebolo možné doručiť všetkým účastníkom konania do
vlastných rúk súd uvedený platobný rozkaz uznesením č.k. 5 ROB 129/96 - 37 zo dňa 13.9.1996 zrušil.Dňa 7.7.1997 navrhovateľ zobral svoj návrh voči odporcovi v I. rade späť, pričom súčasne upravil
petit žaloby v súvislosti so späťvzatím návrhu voči odporcovi v I. rade, pričom súčasne zmenil aj
výšku úrokovej sadzby, ktorú si uplatnil vo výške 5% zo žalovanej pohľadávky odo dňa 21.11.1995 do

zaplatenia.

Úkonom zo dňa 4.12.1997 zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie 150.000,- Sk späť,
vzhľadom k tomu že uvedená čiastka bola uhradená po podaní žaloby a to dňa 11.7.1997 vo výške
30.000,- Sk, dňa 20.8.1997 suma 30.000,- Sk, dňa 30.9.1997 suma 30.000,- Sk a dňa 17.11.1997 suma
60.000,- Sk. Navrhovateľ trval naďalej na úhrade sumy 928.219,60 Sk.

Úkonom zo dňa 1.4.1998 navrhovateľ zobral svoj návrh voči odporcovi v IV. rade späť a súčasne navrhol
súdu rozšíriť žalobu o odporcov Ing. S. H., Ing. Ľ. S., J. D.. Preto súd konanie v tejto časti v súvislosti
s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. Z-2-47 Cb 483/96-80 zo dňa 2.4.1998 pripustil rozšírenie
účastníkov konania na strane odporcu a to o hore uvedených odporcov ako odporcu v III. až V. rade.

Úkonom zo dňa 31.5.2001 požiadal navrhovateľ o zámenu účastníka konania na strane navrhovateľa,

pričom navrhol aby do konania pripustil navrhovateľa a to S. K., a.s., B..

Súd jeho návrhu vyhovel a to uznesením č.k. Z-2-47 Cb 483/96-99 zo dňa 26.7.2004 a pripustil zámenu
na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ poskytol
odporcovi pôvodne v I. až III. rade (H. R., Ing. V. D., D. P.) strednodobý úver na investičný rozvoj a

zásoby tovaru a to na základe Zmluvy o úvere č. 78/300137-8 zo dňa 20.11.1991 v celkovej výške
1.500.000,- Sk s dohodnutými pravidelnými štvrťročnými splátkami vo výške 131.000,- Sk splatnými k
16. dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia s úrokovou sadzbou vo výške 13% nad základnú
sadzbu navrhovateľa. Odporcovia pôvodne v I. až III. rade tak ako sú uvedení v zátvorke sa zaviazali
splatiť úver najneskôr do 20.11.1995.

Súčasne označení odporcovia v I. a II. rade i spolu s R. H. (voči ktorému z dôvodu úmrtia zobral
navrhovateľ svoj návrh späť), ktorým bol úver poskytnutý, vystupovali pod spoločným názvom „D.“ v
zmysle Dohody o spoločnom podnikaní uzatvorenej dňa 21.10.1991. Na základe tejto Dohody podľa čl.
2 bod 4 si náklady potrebné pre výkon podnikateľskej činnosti ako aj záväzky z tohto výkonu uhradzovali
každý zo spoločníkov v jednej tretine, pričom za škody a záväzky zodpovedali spoločne a nerozdielne.

Na zabezpečenie pohľadávky z úveru sa žalovaný pôvodne označený ako odporca v IV. rade -
H. v.o.s. P. ako ručiteľ zaviazal na základe vyhlásenia o ručiteľskom záväzku zo dňa 14.11.1991
uspokojiť navrhovateľa v súlade s ut. § 129 l/ Hosp. zákonníka. Podľa navrhovateľa je H. v.o.s. P.
právnym nástupcom konzorcia H. vzniknutého v P. dňa 25.9.1990. Vzhľadom k tomu, že odporcovia
jednak ako dlžníci z úverovej zmluvy a tiež ako ručiteľ v prípade odporcu H. v.o.s. si riadne neplnili

svoje povinnosti vyplývajúce z úverového a ručiteľského vzťahu domáhal sa navrhovateľ uspokojenia
žalovanej pohľadávky súdnou cestou.

Navrhovateľ vo svojej žiadosti zo dňa 1.4.1998 kedy požiadal o pristúpenie účastníkov konania na
strane odporcu a to Ing. S. H., Ing. Ľ. S. a J. D. uviedol, že títo poskytli ručiteľské vyhlásenie dňa
20.11.1991 ako členovia konzorcia H. P., ktoré združovalo tieto 3 fyzické osoby podľa Zmluvy o združení

podnikateľov zo dňa 25.5.1990 uzatvorenej podľa ust. § 360a Hosp. zákonníka. Keďže podľa názoru
navrhovateľauvedenéZdruženieakosámuvádza,nemaloprávnusubjektivituaZmluvabolauzatvorená
na dobu do ukončenia realizácia obchodných prípadoch uvedených v zmluve má za to, že s poukazom
na článok 6 Zmluvy (ktorý obsahuje Dohodu účastníkov zmluvy o podielaní sa na nákladoch, prípadne
stratách, každý v 1/3) sú ručiteľmi z úverovej zmluvy na základe Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku zo

dňa 20.11.1991.

Odporca v II. rade (D. P.) sa k žalobe vyjadril písomne (pojednávaní sa nezúčastňoval) dňa 8.12.1997
kde uviedol, že na základe Dohody o spoločnom podnikaní zo dňa 21.10.1991 uzatvorenej medzi R.
H., I.. V. D. a D. P. bol poskytnutý úver právnym predchodcom navrhovateľa. Úver bol poskytnutý na
spoločné podnikanie. Medzičasom však došlo k rozchodu spoločníkov a záväzky ako aj činnosť prebralIng. V. D.. L. o prebraní záväzkov bola predložená S. S. M. N.. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd v ďalšom
pokračoval v konaní len s Ing. V. D..

K vyjadreniu priložil aj Dohodu o ukončení spoločného podnikania zo dňa 30.9.1994 uzatvorenú medzi

D. P. a Ing. V. D..

Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu v I. rade vyjadril na pojednávaní dňa 12.12.1997, pričom uviedol,
že je vecou týchto dvoch účastníkov pokiaľ uzavreli nejakú dohodu o rozchode spoločníkov, na predmet
konania to však nemá žiadnu právnu záväznosť.

Odporca v IV. a V. rade (Ing. Ľ. S. a J. D.) sa k návrhu navrhovateľa vyjadrili písomne, pričom uviedli
nasledovné:

S návrhom nesúhlasia a žiadajú návrh voči nim zamietnuť z dôvodu, že podľa ich názoru nie sú ručiteľmi
za poskytnutý úver, tak ako uvádza navrhovateľ. Je pravdou (ako uviedli), že zmluvou zo dňa 25.9.1990
uzavrel odporca v III., IV. a V. rade konzorcium na tam uvedené obchodné prípady a za tam uvedených
podmienok.

Z konania jedného jeho člena nevzniká automaticky solidárny záväzok aj pre ostatných členov. Solidarita

vzniká len za podmienok ust. § 106 zb. Hospodárskeho zákonníka, t.j. ak bol účastník činný tiež z
príkazu a v mene ostatných spoločníkov, alebo konali všetci účastníci spoločne alebo prostredníctvom
spoločného zmocnenca.

Táto situácia nenastala, rovnako nenastal ani žiaden z prípadov, s ktorými počíta ust. čl. VII. Zmluvy
o konzorcii.

Majú za to, že vyhlásenie o ručiteľskom záväzku vykonal odporca v III. rade (Ing. S. H.) bez poverenia
a súhlasu ostatných účastníkov, nemohlo preto jeho konanie založiť solidárny záväzok aj pre nich -
odporcu v IV. a V. rade.

Súčasne uviedli, že vyhlásenie o ručiteľskom záväzku je neplatné, nakoľko ho urobilo H., konzorcium
P., pričom konzorcium samotné nemá právnu subjektivitu, nemôže teda prebrať na seba záväzky a

nadobúdať práva.

Odporca v I. rade (Ing. V. D.) sa k návrhu vyjadril písomne dňa 2.11.2004 pričom uviedol, že nie je mu
známe, že by bol v nejakom obchodnom vzťahu s navrhovateľom S. K. a.s., B. a nie je mu ani známi
dôvod, pre ktorý od neho požadujú zaplatenie žalovanej pohľadávky.

Ďalšie dôvody resp. námietky k žalobe odporca v I. rade neoznámil a to ani dodatočne.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 14.6.2005 v neprítomnosti odporcov v I. až V. rade. Právny
zástupca odporcov v IV. a V. rade sa ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

Súd sa dozvedel o ospravedlnení právneho zástupcu odporcu v I. rade až po skončení pojednávania na
ktorom bol vyhlásený rozsudok, nakoľko sudcovi nebolo včas predložené ospravedlnenie.

Napriek tomu má však súd za to, že odporcovi v I. rade nebolo znemožnené vyjadriť sa k žalobe, nakoľko

v predmetnej veci sa uskutočnilo pojednávanie viackrát, na ktoré bol odporca v I. rade riadne predvolaný
a ktorých sa odporca v I. rade bez ospravedlnenia nezúčastnil (napr. 28.10.1997 - predvolanie doručené
23.10.1997, termín 12.12.1997 - predvolanie doručené 5.11.1997 a pod.).

Na základe predložených listinných dôkazov: (Úverová zmluva č. 300137-8 zo dňa 20.11.1991, Dohoda
o spoločnom podnikaní zo dňa 21.10.1991, Výzva na úhradu poskytnutého úveru odporcovi v I. a II.

rade zo dňa 16.10.1995 spolu s doručenkami, Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku - Dodatok č. 1 k
zmluve o úvere č. 78/300137-8 zo dňa 20.11.1991, vyjadrenie Ing. S. H. CSc., ekonomického riadiateľa
spoločnosti H. v.o.s., P. zo dňa 26.8.1993, Zmluva o združení podnikateľov k spoločnému podnikaniu
- konzorcium uzatvorená v zmysle ust. § 360a/ HZ zo dňa 25.9.1990, Dohoda o ukončení spoločného
podnikania zo dňa 28.6.2000 spolu s prílohou) vyjadrenie účastníkov konania, vykonaného dokazovania

ako i na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k tomuto záveru:Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v I. a II. rade vznikol na základe
Úverovej zmluvy zo dňa 20.11.1991.

Taktiež vyhlásenie o ručiteľskom záväzku sa uskutočnilo dňa 20.11.1991.

Podľa§763ods.1Obchodnéhozákonníka„Týmtozákonomsaspravujúprávnevzťahy,ktorévznikliodo
dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté,
ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzatvorených
pred dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi.“

Z týchto dôvodov je potrebné daný právny vzťah posudzovať podľa príslušných ustanovení
Hospodárskeho zákonníka.

Dňa 20.11.1991 bol na základe Úverovej zmluvy č. 300137-8 (ďalej úverová zmluva) poskytnutý úver
odporcovi v I. rade (Ing. V. D.), v II. rade (D. P.) a R. H., ktorý na základe Dohody o spoločnom podnikaní
zo dňa 21.10.1991 podnikali spoločne pod obchodným názvom „D..“ Podľa čl. II bod 4 za záväzky zo
spoločného podnikania zodpovedá každý v 1/3.

Je nesporné ako vyplýva i z vyjadrenia odporcu v II. rade zo dňa 8.12.1997 (č.l. 60), (nakoľko odporca

v I. rade nevzniesol žiadne vecné námietky k návrhu navrhovateľa), že tento úver na základe Úverovej
zmluvy bol skutočne poskytnutý R. H. (ktorý zomrel) a odporcovi v I. a II. rade.

Týmto bol poskytnutý úver vo výške 1.500.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 3% nad základnú sadzbu ročne.
Odporcovia v I. a II. rade sa zaviazali splácať úver štvrťročnými splátkami po 131.000,- Sk, pričom úver
sa zaviazali splatiť najneskôr do 20.11.1995.

Pri úvere resp. splátke úveru nesplatenej v lehote sa odporcovia v I. a II. rade zaviazali splácať úver pri
zvýšenej úrokovej sadzbe 28%.

Odporcovia v I. a II. rade (spolu s R. H.) si neplnili riadne svoj záväzok vyplývajúci mu z úverovej zmluvy
a navrhovateľ vyzval odporcu v I. rade upomienkou zo dňa 12.8.1993 jemu doručenou dňa 16.8.1993
na splatenie celého úveru spolu s úrokmi podľa bodu 6 Úverovej zmluvy.

Odporcovia v I. a II. rade tak neurobili.

Podľa § 382 a ods. 1 HZ „banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ust. úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý
účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje použiť úver na dohodnutý účel zaplatiť úrok a úver
v dohodnutom čase splatiť.“

Keďže odporca v I. a II. rade si riadne a včas svoje platobné povinnosti vyplývajúce im z úverovej zmluvy
nesplnili, súd ich zaviazal k úhrade žalovanej pohľadávky tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
ako hlavných dlžníkov z úverového právneho vzťahu.

Súd preskúmal námietku odporcu v II. rade, ktorú vzniesol písomne dňa 8.12.1997 (č.l. 60) a uvádza
nasledovné:

Je možné, že odporca v I. a II. rade uzatvorili dňa 30.9.1994 Dohoda o ukončení spoločného podnikania,
na základe ktorej sa odporca v I. a II. rade dohodli, že všetky záväzky týkajúce sa spoločnej činnosti
spoločnosti „D.“ ako aj celú činnosť naďalej prevezme odporca v I. rade.

Uvedená Dohoda je neplatná, nakoľko ju uzavreli iba 2 spoločníci (odporca v I. a II. rade). H. R. a ktorý
zomrel dňa 29.4.1996) a bol spoločníkom tejto spoločnosti uvedenú Dohodu nepodpísal.

V prípade, že by takúto dohodu uzavreli všetci traja spoločníci by mala právne účinky voči navrhovateľovi
iba v prípade, že by navrhovateľ vyjadril svoj súhlas s takýmto prevzatím dlhu (§ 531 ods. 1 OZ), čo
sa však nestalo. Takáto dohoda potom môže byť záväzná len medzi zmluvnými partnermi, avšak nemá
vplyv na zodpovednosť odporcu v II. rade za záväzok poskytnutého úveru.Navrhovateľ si oprávnene uplatnil svoju pohľadávku voči obom dlžníkom (odporca v I. a II. rade) z
úverovej zmluvy.

Ďalej súd rozhodol tak, že návrh voči odporcom v IV. a V. rade zamietol, pričom odporcu v III. rade (ktorý

bol v konaní zastúpený opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený z dôvodu, že jeho pobyt nebolo možné
zistiť) zaviazal spolu s odporcom v I. a II. rade zaplatiť žalovanú pohľadávku a to z týchto dôvodov.

Zmluvou zo dňa 25.9.1990 uzavrel odporca v III., IV. a V. rade Konzorcium. Konzorcium bolo podľa
článku II. založené za účelom výroby a predaja 150.000 párov obuvi, výroby a predaja 200.000 ks
opaskov, výroby a predaja 3 mil. kusov technických výliskov na báze makromolekulových látok a na

odkúpenie alebo prenájom a stavebné úpravy výrobnoadministratívnych priestorov, nákup výrobného
strojnotechnologického a kancelárskeho zariadenia a dopravnej a manipulačnej techniky.

Podľa článku V. Zmluvy o združení podnikateľov k spoločnému podnikaniu - konzorcium (ďalej len
Zmluva), Zmluva sa uzatvára na dobu do ukončenia - realizácie obchodných prípadov, v zmysle bodu
II. tejto zmluvy.

Podľa článku VII. Zmluvy „Konzorcium zastupujú a v jeho mene konajú všetci traja účastníci. Solidárny

záväzok členov spoločnosti vzniká tiež konaním jedného z nich na základe príkazu ostatných dvoch,
alebo aj bez ostatných účastníkov. V tomto prípade však musia jeho konanie dodatočne schváliť ostatní
členovia. Pri nedodržaní tohto spôsobu zastupovania a konania, konajúci spoločník ručí za prípadnú
škodu.

Súd preskúmal uvedenú Zmluvu a zistil, že táto bola uzatvorená v zmysle ust. § 382 a v spojení s §

106 za Hospodárskeho zákonníka.

Podľa § 106 za HZ ods. 1 „Konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného alebo viacerých
obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa nezapisuje do podnikového registra. Ods. 2
o Konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a ak v zmluve nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci
účastníci konzorcia rovnakou mierou na vykonanie spoločného obchodného prípadu.“

Podľa § 106 zb. HZ ak nebol účastník činný tiež z príkazu a v mene ostatných spoločníkov alebo ak
konali všetci účastníci spoločne alebo prostredníctvom spoločného splnomocnenca, je každý účastník
voči tretím osobám oprávnený a zaviazaný solidárne.

Podľa § 360 a/ HZ ods. 1 Zmluvou o združení sa organizácie zaväzujú, že spoja svoju činnosť alebo
časť svojich prostriedkov na dohodnutie určitého účelu prípadne v inom záujme.

Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku zo dňa 20.11.1991 podpísal Ing. S. H. (odporca v III. rade). Vo
vyhlásení je uvedený ako ručiteľ H. konzorcium P. (teda subjekt bez právnej subjektivity).

Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcu v IV. a V. rade, že uvedenému Kozorciu H. ako ručiteľa
vo vyhlásení zo dňa 20.11.1991 robí tento právny úkon neplatným.

Tento právny úkon urobil Ing. S. H., ktorý je spôsobilým subjektom na takýto právny úkon a ktorý

nepochybne takéto vyhlásenie aj urobil.

V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by tento konal v mene Konzorcia v mene všetkých troch
účastníkov konzorcia, nakoľko jednak títo vyhlásenie nepodpísali a ani dodatočne nechválili právny úkon
- Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku uskutočnené odporcom v III. rade dňa 20.11.1991.

Súd sa nestotožnil správnym názorom navrhovateľa o tom, že nedodržaním postupu uvedeného v čl.

VII. Zmluvy o konzorciu zo dňa 25.9.1990, nastupuje povinnosť člena konzorcia, ktorý prekročil pri
zastupovaní konzorcia voči tretím osobám svoje oprávnenie zodpovedať voči ostatným za prípadne
vzniknutú škodu.

Toto ustanovenie článku VII. Zmluvy nie je možné aplikovať na akékoľvek prekročenie oprávnenia t.j. na
akýkoľvek právny úkon spoločníka, ktorý prekročil svoje oprávnenie.Tu je potrebné preukázať na účel a cieľ konzorcia, lebo len v tom rozsahu možno toto konanie
posudzovať. Rozširovať podmienky pre vznik solidarity na akékoľvek konanie, či už všetkých účastníkov
zmluvy o konzorciu alebo niektorého z nich aj mimo vymedzeného účelu zmluvy o konzorciu je

nesprávne a neprípustné.

Úver bol poskytnutý navrhovateľom odporcom v I. a II. rade a R. H. a táto skutočnosť nemá žiaden súvis
s účelom Zmluvy o konzorciu uzavretej medzi odporcami v III., IV. a V. rade.

Prehlásenie o ručiteľskom záväzku urobil výlučne odporca v III. rade (Ing. H.) ako je to zrejmé aj z jeho
otvoreného podpisu, ktorý uskutočnil uvedené vyhlásenie v súlade s ustanovením § 129 l/ HZ a nasl.

Podľa § 129 l/ ods. 1 HZ ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa alebo zo zákona.

Podľa ods. 2 cit. ust. ručiteľom povinnej organizácii je organizácia, ktorá písomne vyhlási oprávnenej
organizácii, že ju uspokojí, ak povinná organizácia nesplní svoj záväzok.

Podľa § 129 m/ HZ ručiteľ je povinný záväzok splniť, až ak nesplní povinná organizácia svoj ročný
záväzok, hoci ju na to oprávnená organizácia písomne vyzvala.

Keďže navrhovateľ písomne vyzval dlžníkov úverovej zmluvy, ktorý si ani dodatočne svoju povinnosť

nesplnili, domáhal sa navrhovateľ oprávnene splnenia záväzku z ručiteľského vyhlásenia avšak len voči
odporcovi v III. rade.

Voči odporcovi v IV. a V. rade sa navrhovateľ z hore uvedených dôvodov domáhal zaplatenia pohľadávky
z titulu ručenia neoprávnene a preto súd návrhu voči odporcovi v IV. a V. rade zamietol.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% od 21.11.1995 až do zaplatenia. Súd návrh

v tejto časti zamietol a to z toho dôvodu, že Hospodársky zákonník nepozná pojem „príslušenstvo k
pohľadávke“ a preto právo na úrok z omeškania sa musí uplatniť samostatne, čo však navrhovateľ
neurobil. Úrok z omeškania podľa Hospodárskeho zákonníka nemá povahu majetkovej sankcie a z toho
dôvodu nie je možné naň vzťahovať ust. § 141 až 144 Hospodárskeho zákonníka.

Preto súd v časti úroku z omeškania, tak ako si ho navrhovateľ uplatnil, návrh ako nedôvodný zamietol.

Na záver je potrebné uviesť, že navrhovateľ S. K., a.s., B. dostatočným spôsobom preukázala (Zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000 uzatvorená formou Notárskej zápisnice i spolu s prílohou)
prechod žalovanej pohľadávky na tento subjekt, tzn. že je v danom prípade aktívne legitimovaným
účastníkom konania.

O trovách konania v časti, ktorej súd návrhu vyhovel boli navrhovateľom priznané v zmysle ust. § 142

ods. 3 O.s.p. trovy konania vo výške 43.144,- Sk, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok. Ďalšie trovy
navrhovateľovi nevznikli.

Ďalej súd rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť trovy konania odporcovi v IV. a V. rade, ktorí boli
v konaní zastúpený advokátom a to v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a to vo výške 26.255,50 Sk, tak
ako si uplatnil odporca vo IV. a V. rade. Trovy odporcovi v IV. a V. rade vznikli na nákladoch právneho

zastúpenia a to takto:

- prevzatie a príprava zast. 24.4.1997 3.180,- Sk

- zast. na pojednávaní dňa 24.3.1998 merit. 3.180,- Sk

- 2 x RP po 70,- Sk 140,- Sk

- vyjadrenie zo dňa 1.7.1998 3.030,- Sk

- zast. na pojed. dňa 2.11.2004 nemerit 3.490,- Sk

- cestovné dňa 2.11.2004 Topoľčany - Bratislava

a späť (240 km) 2.256,- Sk- strata času dňa 2.11.2004 Topoľčany - Bratislava

a späť (6x 1-ica hodiny) 3.402,- Sk

- zast. na pojed. dňa 8.3.2005 nemerit. 3.537,50 Sk

- cestovné dňa 8.3.2005 Topočany - Bratislava

a späť (240km) 2.184,- Sk

- strata času dňa 8.3.2005 Topoľčany - Bratislava

a späť (6x 1-ica hod.). 1.500,- Sk

- 1x RP po 136,- Sk, plus 1 x RP po 150,- Sk, plus

1 x RP po 70,- Sk 356,- Sk

Celkom trovy právneho zastúpenia 26.255,50 Sk

Cestovné výdavky sú uplatňované ako doprava osobným motorovým vozidlom zn. Mazda, ŠPZ TO 945
AB, spotreba 8,6 1/100 km, cena benzínu dňa 2.11.2004 bola 37,20 Sk a

dňa 8.3.2005 bola 33,70 Sk, v zmysle zák. č. 238/2002 Z.z. a tieto si právny zástupca odporcu v IV. a V.
rade uplatil, preto mu boli priznané. Ďalšie trovy si odporca v IV. a V. rade neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Krajskom súde

v Bratislave do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.),

obsahovať proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie

určitého druhu ďalšie náležitosti, má byť z podania jasné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť

podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.