Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2005

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 17Cbi/67/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F. O. V., K. XX,. XXX. XX. B., IČO: XXXXXXXX,.

právne zastúpený: JUDr. V. K., advokát, N. M. B. X-CX,. XXX. XX. B. proti odporcovi: JUDr. R. H., N.
M. B. XX,. XXX. XX. B., správca konkurznej podstaty úpadcu D. B. a.s., F. N. X,. XXX. XX. B., IČO:
XXXXXXXX. o určenie podmienenej pohľadávky vo výške 11.865.991.098,10 Sk, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2003 voči odporcovi domáhal rozsudku,
ktorým by súd určil, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená v konkurznom konaní úpadcu D. B. a.s.,
B., sa v časti 11.865.991.098,10 Sk považuje za zistenú ako podmienená pohľadávka so zaradením

do I. triedy.

Odporca vo vyjadrení k žalobe túto navrhoval zamietnuť. Dôvodil tým, že po preskúmaní prihlásenej
pohľadávky uznal na uspokojenie celú prihlásenú pohľadávku to znamená 11.874.887.042,60 Sk so
zaradením do I. triedy. Čo sa týka uplatnenia podmienenej pohľadávky v časti 11.865.991.098,10 Sk,
podľa § 20 ods. 2 ZKV, túto poprel, pretože podmienka, ktorú uviedol navrhovateľ v prihláške sa zakladá
len na právnom názore navrhovateľa a nemá oporu v zákone. Ako podmienenú pohľadávku uznal časť
pohľadávky vo výške 256.335.177,43 Sk.

Súd na základe predložených písomných dokladov tvoriacich obsah spisu a po prejednaní sporu
konštatoval nasledovný skutkový a právny stav:

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2001 sp.zn. 3 K 297/00 súd vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka D. B. a.s. Navrhovateľ v zmysle ust. § 20 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 2 písm.
a) ZKV prihláškou zo dňa 10.12.2001 si prihlásil v konkurznom konaní svoju pohľadávku v celkovej
výške 11.866.401.560,60 Sk, nasledovne: 11.038.812.581,50 Sk ako pohľadávku I. triedy z nej ako
podmienenú pohľadávku vo výške 827.588.979,10 Sk.

Doplnením prihlášky zo dňa 17.9.2002 navrhovateľ aktualizoval výšku pohľadávky k 13.8.2002 na
sumu 11.580.573.469,10 Sk ako pohľadávku I. triedy, z toho sumu 294.387.933,50 Sk ako podmienenú
pohľadávku I. triedy.Ďalším doplnením prihlášky zo dňa 14.10.2003 navrhovateľ opätovne aktualizoval výšku pohľadávky I.
triedy k 30.9.2003, na sumu 8.895.944,50 Sk a aktualizoval výšku podmienenej pohľadávky I. triedy k
30.9.2003, ktorá predstavuje sumu 11.865.991.098,10 Sk.

Dňa 15.11.2003sakonaloprieskumnépojednávanie,naktoromsprávcakonkurznejpodstatyprihlásenú
pohľadávku navrhovateľa vo výške 11.874.887.042,60 Sk uznal ako pohľadávku I. triedy. Poprel
podmienenosť časti prihlásenej pohľadávky vo výške 11.865.991.098,10 Sk, predstavujúcu vyplatené
a nevyplatené náhrady a náklady.

Navrhovateľ prihlásenú pohľadávku považoval za podmienenú, nakoľko podľa jeho názoru splnenie
účinkov právneho úkonu, t.j. prihlásenia pohľadávky do konkurzu podľa § 20 ods. 1 a nasl. ZKV v prvej

triede je viazané na splnenie odkladacej podmienky podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka a po
právnej skutočnosti, o ktorej navrhovateľ ako účastník právneho úkonu v súčasnosti nevie, či sa splní
a kedy sa splní.

Touto právnou skutočnosťou od ktorej splnenia závisia právne následky spojené s prihlásením
pohľadávky v I. triede, je relevantný úkon v podobe rozhodnutia správcu konkurznej podstaty o uznaní

resp. neuznaní nároku navrhovateľa na uspokojenie tej istej pohľadávky proti podstate v nadväznosti na
prípadné konštitutívne rozhodnutie súdu o tomto nároku podľa § 29 ods. 5, 6 ZKV.

Podľa ust. § 23 ods. 2 ZKV, konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo do pravosti, výšky
alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia podať
na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli. Smú sa v nej dovolávať len

právneho dôvodu a poradia, uvedeného v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní a pohľadávku
môžu uplatniť len do výšky uvedenej v prihláške alebo na prieskumnom pojednávaní.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol prítomný na prieskumnom pojednávaní dňa 15.11.2003, konštatuje
sa, že incidenčná žaloba bola podaná v lehote určenej konkurzným súdom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si v konkurznom konaní uplatnil

časť pohľadávky 11.865.991.098,10 Sk ako podmienenú pohľadávku I. triedy, ktorá pozostávala zo
sumy 11.608.154.330,67 Sk, ktorá bola vyplatená navrhovateľom do

prieskumného pojednávania ako náhrady, suma 1.501.590,- Sk boli náklady navrhovateľa spojené s
vyplácaním, zvyšok 256.285.177,43 sú ďalšie vyplatiteľné náhrady a 50.000,- Sk náklady spojené s
vyplatením.

Podľa ust. § 20 ods. 1 veta prvá ZKV, veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej
v uznesení o vyhlásení konkurzu a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne alebo iné konanie podľa
osobitných predpisov. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia pohľadávku treba uplatniť v slovenskej
mene, ak nie je pohľadávka uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu
peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska, platného v deň

vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku, od ktorej splnenia
závisia účinky právneho úkonu.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ veriteľ uplatňuje podmienenú pohľadávku je povinný
uviesť podmienku, rozväzovaciu alebo odkladaciu, od ktorej závisia účinky právneho úkonu.

Podľa § 36, ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie

podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný sa neprihliada.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí či právne
následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky, ktoré
už nastali, pominú. Podmienkou rozumieme náhodnú zložku obsahu právneho úkonu, ktorou sa účinky
právneho úkonu viažu na skutočnosť, o ktorej konajúci nevie, či sa splní. Ide o neznámu skutočnosť, ztohto hľadiska preto nie je isté, či vôbec nastane, alebo kedy. Pri odkladacej podmienke účinnosť inak
platného právneho úkonu nastane, keď sa splní podmienka.

Pre posúdenie podmienenosti pohľadávky treba podľa ust. § 20 ods. 2 ZKV, preto vychádzať z vyššie

citovaného ustanovenia § 36 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 20, ods. 2, tretia veta ZKV, ak veriteľ uplatní podmienenú pohľadávku, uvedie i podmienku,
odktorejsplneniazávisiaúčinkyprávnehoúkonu.Akopodmienkuvtomtoprípadeveriteľuviedoluznanie
resp. neuznanie nároku navrhovateľa na uspokojenie tej istej pohľadávky proti podstate.

Z obsahu podania navrhovateľa je zrejmé, že považuje časť svojej pohľadávky v sume 11 865 991
098,10 Sk - vzhľadom na to, že náhrady za nedostupné vklady vyplácal až po vyhlásení konkurzu -

za pohľadávku proti podstate; nie je však istý, ako jeho nárok posúdi správca konkurznej podstaty.
Vzhľadom na to, že § 22 ZKV určuje možnosť prihlásiť pohľadávku do konkurzu najneskôr do
končenia prieskumného pojednávania, navrhovateľ z opatrnosti uplatnil túto svoju pohľadávku ako
konkurznú pohľadávku prvej triedy. Súčasne ako vedľajšie ustanovenie vo svojom právnom úkone
stanovil odkladaciu podmienku, že tento právny úkon bude účinný až vtedy, ak správca neuzná jeho

pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, resp. ak nebude úspešný v žalobe podľa § 29 ods. 5 a 6 ZKV.

Podľa § 20 ods. 2, tretia veta ZKV môže veriteľ uplatniť aj podmienenú pohľadávku, musí však uviesť
podmienku, od ktorej splnenia závisia účinky právneho úkonu.

Z dikcie ustanovenia § 36 ods. 2 Obč. zák. a aj citovaného ustanovenia § 20 ods. 2 tretia veta
ZKV nepochybne vyplýva, že pri odkladacej podmienke účinnosť inak platného právneho úkonu - v

danom prípade ide o zákonom stanovenú povinnosť navrhovateľa poskytnúť vkladateľom náhradu za
nedostupné vklady v banke - závisí od neistej skutočnosti, o ktorej účastníci právneho úkonu nevedia, či
sa splní a kedy sa splní. Navrhovateľ však v konkurznej prihláške, a ani v žalobe neoznačil žiadnu neistú
skutočnosť vzťahujúcu sa k právnemu vzťahu medzi ním a bankou. Okrem toho správca konkurznej
podstaty nie je účastníkom toho právneho vzťahu, z ktorého vyplýva nárok uplatnený navrhovateľom

voči banke, a preto nemôže byť podmienkou, a teda neistou skutočnosťou jeho konanie, resp. jeho
rozhodnutie.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a obsah spisu je potrebné konštatovať, že predmetom sporu
nie je určenie poradia pohľadávky /§ 23 ods. 2 posledná veta/ - o ktorom vždy rozhoduje súd najmä s
ohľadom na právny charakter pohľadávky, teda jej obsah, subjekty právneho vzťahu a čas jej vzniku.

Predmetom sporu je určenie prípustnosti podmienky uplatnenej navrhovateľom vo vzťahu k určeniu
poradia uspokojenia pohľadávky.

Zo zápisnice z prieskumného pojednávania a zo zoznamu prihlášok, ktorý je jej nedeliteľnou súčasťou,
jednoznačne vyplýva, že:

- správca zaradil podmienenú časť pohľadávky navrhovateľa v súlade s ustanovením § 20 ods. 5 ZKV

na účely rozvrhu do prvej triedy.

- navrhovateľom uplatnenú podmienku neuznal z dôvodu jej rozporu so zákonom.

- úpadca, ani konkurzní veritelia pravosť, výšku, ani poradie tejto pohľadávky nepopreli /§ 21 ods. 2
ZKV/. Správca nemá zo zákona vyslovene právo popierať poradie pohľadávky tak, ako je to uvedené pri
právach veriteľov alebo úpadcu na prieskumnom pojednávaní. Toto právo správca realizuje /§ 20 ods.

5 ZKV/ vyhotovením zoznamu prihlásených pohľadávok, kde zoraďuje pohľadávky podľa poradia pre
účely rozvrhu, to znamená podľa § 32 ZKV.Pohľadávka navrhovateľa je teda v zmysle § 23 ods. 1 ZKV zistená; zákon už nedáva správcovi žiadnu
možnosť meniť ju. Na základe vyššie uvedeného výsledku prieskumného pojednávania správca už
nemôže pohľadávku navrhovateľa zaradiť medzi pohľadávky proti podstate, resp. do iného poradia pre

účely rozvrhu. Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty nie je účastníkom právneho vzťahu
medzi navrhovateľom a bankou /úpadcom/, nie je ani subjektom, voči ktorému uplatnená pohľadávka
smeruje a s ohľadom na to, že o poradí uspokojenia pohľadávky v prípade sporu vždy rozhoduje súd,
nemôže navrhovateľ podmieniť zaradenie pohľadávky do prvej triedy až v závislosti na rozhodnutí
správcu o tom, či daná pohľadávka je alebo nie je pohľadávkou proti podstate.

Rozhodnutiu správcu posúdiť spornú časť pohľadávky navrhovateľa ako pohľadávku

prihlasovanú podľa § 20 ZKV /teda takú, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu/ a pre účely rozvrhu ju
zaradiť do prvej triedy svedčia ustanovenia zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a ZKV.

V zmysle § 3 ods. 1 primárnym právnym vzťahom pre posúdenie pohľadávky navrhovateľa je vzťah
medzi vkladateľom a bankou. Obsahom tohto vzťahu je okrem iného záväzok banky voči vkladateľovi
na výplatu vkladov, vrátane úrokov a iných majetkových výhod spojených s vkladom. Ak Národná banka

Slovenska vyhlási banku za neschopnú vyplácať vklady, vklad vkladateľa sa stáva nedostupným / § 3
ods. 3 a § 8 ods. 3/; súčasne sa banke pozastavuje možnosť nakladania s vkladmi, a to až do skončenia
vyplácania náhrad /§ 8 ods. 6/. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 za nedostupný vklad v banke má vkladateľ
právo na náhradu od Fondu ochrany vkladov v slovenskej mene.

V danom prípade NBS vyhlásila D. B., a.s., B. za neschopnú vyplácať vklady svojím rozhodnutím SGU

1768/2001 dňa 21.9.2001. Právo vkladateľov na výplatu náhrad za nedostupné vklady teda vzniklo pred
vyhlásením konkurzu. Do realizácie tohto práva následne ako subjekt sui generis vstúpil navrhovateľ
v postavení ručiteľa zo zákona, ktorý bol na tento účel zriadený zákonom č. 118/1996 Z.z. Preto jeho
pohľadávka napriek ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona o ochrane vkladov nemôže byť pohľadávkou proti
podstate v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 písm. a/ ZKV. Takémuto zaradeniu pohľadávky navrhovateľa

bráni aj ustanovenie § 66e ods. 2 ZKV, podľa ktorého ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú
tieto právne vzťahy odlišne od tohto zákona.

S poukazom na zistený skutkový a právny stav veci súd konštatoval, že uplatnenie podmienky pre
určenie poradia uspokojenia pohľadávky navrhovateľa nie je v súlade so zákonom, a preto žalobu

zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade s výsledkom konania tak, že
v konaní úspešnému odporcovi súd ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si žiadne neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia

rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne, dvojmo.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 205 O.s.p.