Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010459
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4324010459.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej
veci odsúdeného A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona a iné, o sťažnosti
odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 28.06.2024, sp. zn. 1Pp/38/2024 na

neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 3. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods.
2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 17.01.2023 sp. zn. 2T/6/2023.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že
odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu z

materiálnych podmienok - a to preukázať určitý stupeň polepšenia a v budúcnosti viesť riadny život.
Dôvodil, že z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal rôznorodej trestnej
činnosti. V prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 0T/155/2021 zo
dňa 27.07.2021, právoplatný 27.07.2021, bol menovaný odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky 2 mesiace a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá na 2 roky 2 mesiace. Odsúdený však sklamal dôveru súdu a už dňa
11.08.2021 - teda cca dva týždne po právoplatnom odsúdení, spáchal prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 0T/120/2021 zo dňa 13.08.2021 na trest odňatia slobody nepodmienečne
v trvaní 6 mesiacov v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest odsúdený vykonal dňa
01.03.2022. Následne odsúdený znovu spáchal úmyselný prečin a to už dňa 14.07.2022, za čo bol

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/6/2023 zo dňa 17.01.2023,
ktorý v súčasnosti vykonáva. Preto rezultoval, že nemožno od odsúdeného dôvodne očakávať, že by
v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život, keďže sa
dopúšťal páchania trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, dokonca aj
krátko po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zaujal stanovisko, že v jeho prípade
nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým vybočením zo spôsobu jeho života. Odsúdený svojím

konaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj k zákonom chráneným
hodnotám, a to aj napriek osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Rezultoval, že anipredchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu, nemala doposiaľ na
neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. Svoj názor oprel taktiež o hodnotenie odsúdeného
riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého aktivita odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania

nie je v každej oblasti na požadovanej úrovni a menovaný odsúdený sa páchania trestnej činnosti
dopúšťal opakovane, pričom riziko recidívy je u neho stredné a resocializačná prognóza je menej
priaznivá, ako aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
Na základe uvedených skutočností dospel súd I. stupňa k záveru, že odsúdený nespĺňa predpoklad,
aby vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti bolo odôvodnené očakávanie, že povedie

riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko jeho recidívy. Podľa názoru súdu I. stupňa bude
potrebné u odsúdeného naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody
a preto jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený sťažnosť, ktorú však ani
do dňa konania neverejného zasadnutia neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. 2T/6/2023 zo dňa 17.01.2023, právoplatným dňa 17.06.2023, za spáchanie prečinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s
nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. s jednočinnom súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3
Tr. zák. Týmto trestným rozkazom bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov

so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený bol dodaný do výkonu
trestu dňa 17.12.2023, lehotu na podmienečné prepustenie mal splnenú dňom 17.05.2023.

Krajský súd po preskúmaní výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj konania jemu predchádzajúceho,

konštatuje, že súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
spôsob vykonávania dokazovania na verejnom zasadnutí. V odôvodnení napadnutého uznesenia
správne uviedol, pri skúmaní podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného
z výkonu trestu odňatia slobody, že tento splnil formálnu podmienku, keď vykonal polovicu uloženého
trestu odňatia slobody. Súhlasne so súdom I. stupňa mal sťažnostný súd za to, že nesplnil ani jednu

z materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody
a to, že by počas výkonu trestu svojím správaním sa a plnením svojich povinností preukázal polepšenie,
ako ani podmienku, že sa dá od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Súd I.stupňa uvedené správne konštatoval, opierajúc sa o hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Želiezovciach a o ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd len na potvrdenie správnosti uznesenia súdu I. stupňa dodáva, že inštitút podmienečného
prepustenia je inštitútom mimoriadnym, ktorý je možné využiť a aplikovať len za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Odsúdený nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie. Zmyslom
podmienečného prepustenia nie je to, aby za dobré správanie prípadne za dobrú prácu vo výkone
trestu odňatia slobody bol odsúdený automaticky prepustený po vykonaní stanovenej doby trestu.

Podmienečné prepustenie je na mieste v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k
ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
na slobode povedie riadny život a že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Ako však vyplýva z hodnotenia riaditeľa
ÚVTOS Želiezovce, práve táto resocializačná prognóza je menej priaznivá a preto bude potrebné, aby

na splnenie účelu trestu vykonal celý trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti krajský súd tiež uvádza, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho výkonu, preto by mala byť umožnená len odsúdeným,
u ktorých je reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu

v príslušnom ústave na výkon trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti súd I. stupňa správne konštatoval
s odkazom na odpis registra trestov, že odsúdený sa opakovane dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti.
Naposledy sa z výkonu trestu odňatia slobody vrátil dňa 01.03.2022. Následne odsúdený znovu spáchal
úmyselný prečin a to už dňa 14.07.2022, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 2T/6/2023 zo dňa 17.01.2023, ktorý v súčasnosti vykonáva.

Vovzťahuksplneniumateriálnychpodmienoknapodmienečnéprepustenieodsúdenéhozvýkonutrestu
odňatia slobody i nadriadený súd konštatuje, s poukazom na odpis registra trestov, že odsúdeným
už vykonané tresty odňatia slobody, ani nariadený výkon podmienečne odloženého trestu, nemali na
osobu odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv, navyše ani sám odsúdený neprezentuje kritický

postoj k svojmu páchaniu trestnej činnosti, preto aj podľa názoru nadriadeného súdu je nevyhnutné,
aby si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim
rozhodnutím.
Na tomto mieste nadriadený súd taktiež dáva do pozornosti, že práve podmienečným odsúdením súd
vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od

spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený.
Uvedené môže dosiahnuť iba vedením riadneho života a s ohľadom na vyššie uvedenú genézu trestnej
činnosti odsúdeného je nutné konštatovať, že ani predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti
spočívajúca vo výkone trestu, nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok.
Odsúdený už bol vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že

výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo sa neudialo.

V závere nadriadený súd, na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenia, tiež poukazuje na
hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach, že odsúdený svojím správaním
počas výkonu trestu odňatia slobody jednoznačne nedeklaroval splnenie účelu výkonu trestu, pretože

aj podľa tohto hodnotenia je riziko recidívy trestnej činnosti u odsúdeného stredné a resocializačná
prognóza menej priaznivá, odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody a podmienečné prepustenie nebolo odporučené.

S poukazom na uvedené skutočnosti, i s prihliadnutím na hodnotenie riaditeľa ústavu na výkon trestu,

v ktorom odsúdený trest odňatia slobody vykonáva, krajský súd po konštatovaní, že
u odsúdeného nie je naplnená ani jedna z materiálnych podmienok, dospel k záveru, že bude potrebné,
aby na odsúdeného naďalej pôsobili výchovné prostriedky počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a je nevyhnutné, aby si vykonal trest
odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím, aby tak mohol

uložený trest naplniť svoj výchovný a preventívny účel.

Na podklade vyššie uvedeného, keďže neboli zistené dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, bola
sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.