Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/124/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200518
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200518.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15.
marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len
„KÚFS“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február

až december 2016, január až december 2017, január až december 2018 a január až jún 2019 (ďalej len
„daňová kontrola“), o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101345628/2020 zo dňa 21. augusta 2020. Na
základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101578428/2020 zo
dňa14.októbra2020,ktorýmpodľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňovýporiadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,daňový poriadok)
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume X.XXX,- eur.

2. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočet dane z dodaní tovarov a služieb od spoločnosti
Adept School. s.r.o., na základe faktúry č. 20170095 (správa server prevádzka + sídlo; administrácia
web. stránok; správa soc. sietí; správa server pohoda SQL; správa kamerového systému; správa a
údržba PC a tlačiarní). K faktúre žalobca predložil objednávku bez čísla zo dňa 09. januára 2017 na
služby: Správa (kontrola a servis) kamerového systému, správa (kontrola a servis) alarmu, správa
(kontrola a servis) server, správa (kontrola a servis) účtovného systému Pohoda SQ.L na serveri,
kontrola a servis laptopov, počítačov, tlačiarni, routerov, kontrola a servis dátového úložiska, kontrola

a servis a výmena záložných zdrojov alarm a server. Spoločnosť Adept School. s.r.o. mala zapísané
v predmete činnosti vyučovanie anglického a ruského jazyka, prekladateľské a tlmočnícke služby,
vydavateľskú a publikačnú činnosť, organizovanie kurzov a školení, reklamnú a propagačnú činnosť,
grafické a dizajnérske práce na počítači a ďalšie. Správca dane zistil, že všetky sporné faktúry bolivytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie YPFEM1700086,
ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Taktiež správca dane zistil, že spoločnosť Adept
School s.r.o. používa iný číselný rad na označovanie vystavených faktúr a medzi vystavenými faktúrami

spoločnosťou Adept School s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie sa nenachádzajú vystavené
faktúry pre žalobcu. Účtovníctvo Adept School s.r.o. v období 2016 až dva prvé štvrťroky 2018 viedol
C. A. B.. Konateľka uviedla, že s A. B. ako bývalým účtovníkom spoločnosť nemala žiadnu zmluvu,
spolupracovali na základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Ďalej
uviedla, že spoločnosť Adept School, s.r.o. sa okrem výučby anglického jazyka nezaoberá žiadnou inou

činnosťou. Prevedené sumy z účtu žalobcu označené v účtovníctve s variabilnými symbolmi a účtované
ako jednotlivé faktúry pre dodávateľa Adept School s.r.o. boli pripísané na účty, ktorými disponuje C. A.
B.. Správca dane po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalobca v prípade prijatých faktúr od Adept
School s.r.o. nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane z prijatých faktúr sa uskutočnilo v
súvislostisuskutočnenýmizdaniteľnýmiobchodmižalobcuanepreukázal,žedošlokdodaniuslužiebtak
a v takom rozsahu, ako je to uvedené na faktúrach. Na základe zistení správcu dane nebol preukázaný

vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tým ani právo na odpočítanie dane u kontrolovaného
platiteľa (u žalobcu) v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo zo strany žalobcu k neoprávnenému
uplatneniu práva odpočítať daň v celkovej sume 430,- eur.

3. Správca dane ďalej zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní tovarov a
služieb od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. z faktúr č. 20170084 (upratovanie kancelárie,
skladov a predajne) a č. 20170078 (administratívne práce). K faktúram žalobca predložil objednávku
bez čísla z 13. januára 2017 na upratovacie a čistiace práce na mesiac november 2016 s prílohou, knihu
dochádzky od januára do decembra 2017, objednávku bez čísla z 31. januára 2017 na administratívne

práce. Do 23. januára 2020 za spoločnosť konal A. D. a E. F. až do vstupu do likvidácie dňa 07.
januára 2020. Likvidátorom je A. D.. V predmete činnosti má spoločnosť podnikanie v oblasti nakladania
s iným ako nebezpečným odpadom, čistiace a upratovacie služby, vykonávanie odťahovej služby,
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, diagnostika cestných motorových vozidiel, opravy
karosérie, údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a ďalšie činnosti. Dňa

24. januára 2020 došlo k zmene obchodného názvu na Componet APE, s.r.o. Správca dane zistil,
že všetky sporné faktúry boli vytvorené a očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o.,
s číslom licencie YPFEM1700086, ktorá bola vydaná fyzickej osobe pánovi A. B.. Správca dane
konštatoval, že sporné faktúry obsahujú všeobecné pomenovanie predmetu fakturácie a neobsahujú
v súlade s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, presné množstvo a druh dodaného tovaru alebo

rozsah a druh dodanej služby. Správca dane ďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr
vystavených AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že neboli predložené
účtovné doklady a podľa čestného prehlásenia p. A. B., ktorý viedol účtovníctvo v rozhodnom čase,
doklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením. Konatelia (A. D. a E. F.) uviedli, že

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. vykonávala opravy automobilov cez karosárske práce, lakovnícke práce,
oprava motorov, elektronika, drobné elektrikárske veci, recykláciu starých vozidiel aj rozvoz tovaru
a nezaoberala sa inými činnosťami. Žalobcu poznajú ako dodávateľa stavebného materiálu. Činnosť
spoločnosti bola vykonávaná v prenajatých priestoroch na Štúrovej ulici v Nitre. Faktúry vystavujú
konatelia v programe Amadeus 1.2057.1 od spoločnosti NRSYS spol. s r.o., pričom odberateľské

faktúry sú dohľadatelné v programe od vzniku spoločnosti. Z účtovných dokladov a účtovných kníh
žalobcu správca dane zistil, že za dodávateľmi fakturované plnenia deklaruje úhrady v hotovosti
pokladničnými dokladmi bez číselného označenia v období od decembra 2016 do októbra 2017. Správca
dane konštatoval, že žalobca v prípade sporných faktúr od AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., nepredložil
dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane zo sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými

zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom
rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. Predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi
a nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v
takom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie

dane u daňového subjektu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo neoprávnenému uplatneniu
práva odpočítať daň v celkovej sume XXX,- eur.4. Napokon zo zistení správcu dane vyplýva, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodaní
tovarov a služieb od spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. z faktúr č. 20170112 (preprava + vykládka) a č.
20170119 (preprava + vykládka). K faktúram žalobca predložil objednávku bez čísla z 06. marca 2017

na dopravu stavebného materiálu v období od 13. marca 2017 do 31. decembra 2017 s personálom
(vodič a závozník), zvoz paliet, vývoz a zvoz stavebného materiálu, nakládku a vykládku, cenník na rok
2017 v okrese Nitra, Levice, Zlaté Moravce, Topoľčany, Šaľa a Nové Zámky, zmluvu o preprave zo dňa
13. marca 2017, dodacie listy na stavebné materiály (za máj 2017 až za december 2017), označené v
číselnom rade so začiatkom 17SV, zoznam prepráv (označené sú v číselnom rade, so začiatkom 17PH),

smiestamivykládokpodľamesiacovodmája2017dodecembra2017.Od20.marca2013zaspoločnosť
konali C. G. F. a E. F.. Dňa 17. decembra 2020 E. F. funkcia konateľa zanikla. V predmete činnosti má
spoločnosť podnikanie v oblasti výroby jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu jednoduchým
spôsobom, kúpu tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom
živnosti a chov hospodárskych zvierat. Správca dane zistil, že všetky sporné faktúry boli vytvorené a
očíslované v účtovnom programe MRP-Company, s.r.o., s číslom licencie YPFEM1700086, ktorá bola

vydanáfyzickejosobepánoviA.B..ZvyjadreniaC.G.F.,vyplýva,žefaktúryzaspoločnosťSalanci-LMS
s.r.o. sú vyhotovené v účtovnom programe MRP - Company, spol. s r.o., a majú uvedené číslo licencie
YJFM070014. Účtovný program s č. licencie YPFM100066, resp. č. YPFEM1700086 bol používaný na
základe požiadavky spoločnosti, so súhlasom konateľa spoločnosti, avšak predmetné faktúry neboli
vystavené pre žalobcu ako odberateľa. K predmetu činnosti uviedol, že spoločnosť Salanci - LMS s.r.o.

sa okrem kovovýroby nezaoberala žiadnymi inými činnosťami. K sporným faktúram pre žalobcu uviedol,
že takéto faktúry spoločnosť Salanci - LMS s.r.o. nikdy nevystavila, resp. nikdy neboli dané podklady p.
C. B. na vystavenie takýchto faktúr. Z odpovede dodávateľskej spoločnosti účtovného programu vyplýva,
že licenčné číslo YPFMEM1700086 bolo vydané fyzickej osobe p. A. B., a licencia č.
YPFM100066, tak ako už bolo tu uvedené, patrí spoločnosti KOVOSPOL RUNÁK, s.r.o., ktorej jediným

konateľom a spoločníkom bol p. C. A. B.. Správca dane tiež konštatoval, že sporné faktúry obsahujú
všeobecné pomenovanie predmetu fakturácie a neobsahujú v súlade s § 74 ods. 1 písm. f) zákona o
DPH, presné množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Správca dane
ďalej zistil, že medzi vystavenými faktúrami Salanci - LMS s.r.o. sa nenachádzajú sporné faktúry pre
žalobcu, pričom evidovanie a účtovanie faktúr vystavených Salanci - LMS s.r.o. nebolo možné preveriť z

dôvodu, že neboli predložené požadované účtovné výstupy a podľa čestného prehlásenia p. A. B., ktorý
viedol účtovníctvo v rozhodnom čase, doklady nie je možné vrátiť, pretože boli zničené vytopením. K
bezhotovostným úhradám sporných faktúr správca dane uviedol, že z účtu žalobcu č.
F. vedeného v ČSOB a.s. boli poukázané platby na účty č. F. a F., ktoré boli uvedené
na prijatých sporných faktúrach od spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. Následne v odpovediach Slovenská

sporiteľňa, a.s. uviedla, že účet č. F. je „Osobný účet Exclusive“, ktorý dňa 02. októbra 2014 založil p. A.
B., ktorý tiež mohol s uvedeným účtom disponovať. ČSOB a.s. v odpovedi uviedla, že účet č. F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX bol otvorený dňa 17. mája 2016, pričom majiteľom, disponentom, osobou
oprávnenou na elektronické disponovanie a majiteľom platobnej karty od otvorenia účtu do súčasnosti je
H. D. I., s bydliskom v Českej republike. Zároveň disponentom odo dňa 07. júna 2016 do súčasnosti je C.

A. B.. Správca dane konštatoval, že predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi a nepreukazujú,
kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom rozsahu ako je
to uvedené na sporných faktúrach. V súvislosti s deklarovaným obchodom tak nebol preukázaný vznik
daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie dane u daňového
subjektu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať

daň v celkovej sume X.XXX,- eur.

5. Správca dane tak v nadväznosti na vyššie uvedené nepriznal žalobcovi nárok na odpočet dane z
dôvodu, že nebolo preukázané uskutočnenie obchodov deklarovaných žalobcom (t.j. dodanie tovaru
a služieb od spoločností Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.).

Konštatoval, že existencia faktúr, zmlúv, objednávok a cenníka nie sú dostatočným dôkazom na
preukázanie, že sa uskutočnilo reálne dodanie služieb práve uvedenými dodávateľmi v rozsahu
uvedenom na sporných faktúrach a v tejto súvislosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle
§ 19 zákona o DPH , a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca 2021 podľa § 74 ods. 4 daňového
poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pridržal sa zistení a záverov správcu dane, s ktorými
sa stotožnil a konštatoval, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie základnej podmienky
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.II.
Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 20. mája
2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca
2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101578428/2020 zo dňa 14. októbra 2020, a žiadal
zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie.

8. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako
aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a napokon aj, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia vo veci samej.

9. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa
žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a

jednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.

10. Ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa

17. februára 2015), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch
z vlastného informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu
požadovaných dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží preniesť dôkazné bremeno v
rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.
11.Taktiežnamietal,ženevykonalvýsluchC.B.,ktorýviedolúčtovníctvojednéhozdodávateľovvobdobí

rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani J. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo zúčastniť
sajejvypočutiaaklásťjejotázky.VspojitostisuvedenýmpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len
formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca zároveň
pri svojej argumentácii odkazoval na mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako

aj na rozhodnutia Najvyššie správneho súdu ČR.

12. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu
vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať
od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne

dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a
tovarov prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, ako aj ďalšími listinnými dokladmi,
preto nie je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil
relevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe

neuvádza nové skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z
týchto zistení sú vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj
rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.

14. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili

dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr
pre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania
nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto
faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 ods. 1 a § 9ods. 1 zákona o DPH jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp.
§ 19 ods. 2 cit. zákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 tohto zákona. Správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu zdaniteľných

plnení, ale vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dodávatelia deklarovaní na sporných faktúrach
nepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach.

15.Žalovanýtiežzdôraznil,žesprávcadaneanižalovanýnevyčítaližalobcovidôkaznúnúdzuvsúvislosti
s inými subjektami. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne.

Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Žalovaný pripomenul,
že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom.
Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu
dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto
listinných dokladov spochybnená.

16. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
žalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam
sú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný bol toho názoru, že dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na
všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca v

konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi
vysporiadal.

IV.
Replika žalobcu

17. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26. januára 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa
09. júna 2022, v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojej žaloby, ale zároveň tiež doplnil nové žalobné
námietky a to, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola
v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10. marca 2021

súčasťou spisu, nakoľko sa nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery
KÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve
žalobcu. Ďalej uviedol, že správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov
prostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup
bolpodľažalobcuvrozporesozákonom,nakoľkožalobcaakodaňovýsubjektnebolúčastníkomkonania

v rámci vyšetrovania KÚFS.

18. Žalovaný svoje právo podať vyjadrenie k replike žalobcu nevyužil.

V.

Konanie na správnom súde

19. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/75/2021-246 zo dňa 02. septembra 2021 vylúčil správnu
žalobu ohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100438869/2021 zo dňa 15. marca 2021 na
samostatné konanie.

20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v
správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred

Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/124/2021. V súlade s
platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z.z.“) náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

VI.
Pojednávanie21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„SSP“)rozhodolnapojednávanídňa 25.júla2024rozsudkom,ktorýverejne

vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil
konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

22. Právny zástupca žalobcu pred súdom namietol zákonnosť zloženia senátu v prejednávanej veci,
pričom poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, týkajúcu sa porušenia práva nebyť odňatý
zákonnému sudcovi. Podstatou námietky bolo, že v danom prípade došlo podľa žalobcu k odňatiu
prejednávanej veci zákonnému sudcovi, z ktorého dôvodu v tejto veci absentuje zákonný podklad na
zmenu senátu, ako aj sudcu spravodajcu.

23. Správny súd sa zaoberal námietkou zákonnosti rozhodujúceho senátu 8S v prejednávanej veci. Pri
posudzovaní uvedenej námietky bolo potrebné prihliadnuť na chronológiu pridelenia prejednávanej veci.
Účinnosťou zákona č. 151/2022 Z. z. začal od 01. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského
súdu v Nitre na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých bola daná právomoc správnych

súdov (§ 3 ods. 1, 3 cit. zákona). V nadväznosti na uvedené bola dňa 07. júna 2023 prejednávaná vec v
súlade s vtedy platným a účinným Rozvrhom práce pre rok 2023 v znení Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce
na rok 2023 (verzia účinná od 01. júna 2023) pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S, v
zloženíJUDr.LuciaTóth,JUDr.IvanaRudinskáaJUDr.RóbertJakubáč,PhD.Dňa30.júna2023bolspis
pridelený JUDr. Ivane Rudinskej ako sudkyni spravodajkyni. Vzhľadom na objektívnu skutočnosť, ktorou

bolo vymenovanie nových sudcov pre Správny súd v Bratislave došlo v súlade s Rozvrhom práce pre rok
2024 v znení Dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 k Rozvrhu práce na rok 2024 (verzia účinná od 21. mája 2024)
k vytvoreniu nových súdnych oddelení 7S a 8S, ako aj k prerozdeleniu nevybavených vecí správneho
súdnictva do novovzniknutých súdnych oddelení, a to pomerom stanoveným Dodatkom č. 4 k Rozvrhu
práce na rok 2024, účinného od 21. mája 2024 (ďalej len ,,Dodatok č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024“). Vec

vedená na tunajšom súde pod sp. zn. NR-11S/124/2021 tak bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie
do senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa stala v zmysle uvedeného Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce na rok
2024 Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Dodatok
č. 4 k Rozvrhu pre rok 2024 zároveň určil ako zastupujúcich členov senátu 8S JUDr. Mgr.
Juraja Štorcela, PhD. v kalendárnych dňoch s číselným označením 1 až 15 a JUDr. Katarínu

Kučerákovu, PhD. v kalendárnych dňoch s číselným označením 16 až 31. Dňa 29. mája 2024 bol spis
pridelený Mgr. Jane Ondrejkovej ako sudkyni spravodajkyni. Vzhľadom na uvedené predmetnú právnu
vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 25. júla 2024 v zložení Mgr. Jana Ondrejková,
JUDr. Michaela Machová Ph.D. a JUDr. Katarína Kučeráková, PhD.

24. Podľa § 3 a § 4 zákona č. 757/2004 Z.z., zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu
na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie
o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom
rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je

aj sudca určený podľa odseku 4. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so
zákonom a s rozvrhom práce.

25. Podľa § 50 písm. e) a f) zákona č. 757/2004 Z.z., rozvrh práce obsahuje spôsob a podmienky
vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne

obsadenie súdu, spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov
v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov
v priebehu kalendárneho roka.

26. Z cit. ustanovení zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že v prípade senátnej agendy sú zákonným

sudcom všetci členovia senátu, pričom z § 3 ods. 4 cit. zákona výslovne vyplýva, že zákon predpokladá,
že môže dôjsť aj k zmene konkrétneho určeného sudcu. Pokiaľ ide o predpoklad, že táto zmena
musí byť v súlade so zákonom a s rozvrhom práce, uvedené indikuje, že nemôže ísť o zmenu
svojvoľnú, resp. objektívne neodôvodnenú resp. zmenu, ktorá by sa priečila ustanoveniam zákona č.757/2004 Z.z. (napr. § 3 ods. 11, podľa ktorého sú súdy povinné používať pri výkone súdnictva, najmä
pri prideľovaní a prerozdeľovaní vecí, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných
písomností programové a technické prostriedky schválené ministerstvom). Inak povedané, zavedením

pravidiel pre určenie zákonného sudcu, sa zákonodarca snaží zabezpečiť účel základného práva na
zákonného sudcu, ktorým je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť
o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.
Záruka súvisiaca so spôsobom určenia zákonného sudcu sa okrem vyššie cit. ustanovení prejavuje aj
reguláciou prijatou v § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., podľa ktorého sa veci určené podľa predmetu

konania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, ak tento zákon neurčuje inak.

27. Zmena v osobe zákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v
súlade so zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu. Právo

na výber zákonného sudcu náhodným spôsobom a priori nevylučuje určitú racionalitu prerozdelenia
konkrétne určeného okruhu vecí jednotlivým sudcom, tá však vždy musí sledovať zákonný cieľ (napr.
dosiahnutie rovnomernej zaťaženosti sudcov po nástupe nových sudcov na daný súd) a musí byť
vykonaná zákonným spôsobom (náhodný výber minimálne z dvoch sudcov).

28. Správny súd v súvislosti so zmenou v zložení senátu poukazuje aj na zjednocujúce stanovisko
Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. ÚS 2/2015, ktoré pripúšťa, že za splnenia zákonných predpokladov
môže dochádzať k rozsiahlejším zmenám v obsadení senátu na podklade rozvrhu práce, kedy
konštatuje, že: „Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl.
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenej

veci, t.j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom senátu
všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému senátu toho
istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi
spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného
všeobecného súdu.

29. Správny súd pripomína aj špecifiká, spojené so skutočnosťou, že v prípade Správneho súdu
v Bratislave ide o ,,novovzniknutý“ súd, ktorý nebol od začiatku plne obsadený z hľadiska počtu
sudcov. Je teda logické, že v rámci ďalšieho obsadzovania miest sudcov nevyhnutne dochádza k
personálnym zmenám v obsadení senátov, ktoré objektívne vyžadujú prerozdelenie spisov v zmysle

zásady rovnomerného zaťaženia. Tento postup nevykazuje známky akejkoľvek svojvoľnosti, či
účelovosti vo vzťahu k prideleniu veci príslušnému sudcovi, pričom prerozdelenie vecí transparentne
vyplýva z rozvrhu práce a je odôvodnené objektívnymi okolnosťami. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu
spočívajúcej v tom, že v danom prípade došlo k odňatiu prejednávanej veci zákonnému sudcovi, preto
správny súd uvádza, že práve s ohľadom na personálne zmeny v obsadení senátov z dôvodu ďalšieho

obsadzovania miest sudcov, by iný postup ako pristúpiť k prerozdeleniu spisov, bol v značnom rozpore
so zásadou rovnomerného prerozdelenia vecí, pretože ,,novo-príchodzím“ sudcom by tým pádom musel
byť pridelovaný len nový nápad.

30. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd nevzhliadol dôvodnosť námietky žalobcu smerujúcej voči

zákonnosti zloženia senátu.

VII.
Relevantné právne predpisy

31.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.33. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

34. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

35. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

38. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

41. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,

miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia

oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

42.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

43. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanémudaňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k

zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť
v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.Rovnakosavýzvanezašle,

ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

44. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

45. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná

v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

46. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

47. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé
plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane
poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

48. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

49. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

50. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

51. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

52. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítanídane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

53. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou
pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

54. Správny súd úvodom poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia správneho súdu (resp. v čase
do 31. mája 2023 príslušného Krajského súdu v Nitre) vo veciach sp. zn. 11S/75/2021, sp. zn.

NR-11S/130/2021 a sp. zn. NR-11S/118/2021, ktoré sa týkajú totožných účastníkov konania a v zásade
totožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu dane, len za iné mesačné zdaňovacie obdobia),
pričom žalobné námietky boli vo svojej podstate identické. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o skutkovo
a právne takmer totožné veci (rozdiel spočíva len v odlišnom zdaňovacom období, príp. odlišnom druhu
obchodovaného tovaru/služby bez toho, aby uvedená skutočnosť mala za následok neaplikovateľnosť

uvedenej judikatúry na prejednávanú vec), správny súd bude primerane vychádzať aj zo záverov
uvedených rozhodnutí.

55. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie

správcudane,ktorýmsprávcadanevyrubilžalobcoviakoplatiteľovidanezpridanejhodnotyrozdieldane
v sume 2.190,- eura za zdaňovacie obdobie jún 2017 z dôvodu, že nepreukázal vznik daňovej povinnosti
v zmysle § 19 zákona o DPH a tým ani právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o
DPH. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb od

jeho priamych dodávateľov - Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.

56. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že právo na odpočítanie dane si môže uplatniť
v zásade len platiteľ dane, pričom samotný vznik tohto práva je determinovaný dňom, kedy pri tomto
tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že základným predpokladom pre

to, aby mal platiteľ dane vôbec možnosť uplatniť si svoje právo na odpočet dane je, že dodávateľovi
vznikla daňová povinnosť (§ 19 - § 21 zákona o DPH). Pokiaľ teda nedôjde k vzniku daňovej povinnosti
dodávateľa, nevzniká ani právo na odpočítanie dane (a contrario § 49 ods. 1 zákona o DPH). Vzhľadom
na vyššie uvedené je tak potrebné poukázať na to, že daňové orgány v prvom rade spochybňovali
samotný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o DPH u dodávateľov, deklarovaných žalobcom.

57. Zákon o DPH v ustanovení § 19 upravuje vznik daňovej povinnosti a deň dodania osobitne pri dodaní
tovaru, pri dodaní služby. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vzniká z dôvodu dodania tovaru,
dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s
miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej

hodnotyodosôb,ktorýmtozákonoDPHvymedzuje.Určeniedňa,ktorýmsapovažujetovaraleboslužba
za dodanú, je dôležité nielen pre určenie dňa vzniku daňovej povinnosti, ale od tohto dňa sa odvíja aj
plnenie iných povinností vyplývajúcich zo zákona o DPH (napr. lehota na vyhotovenie faktúry, uvedenie
uskutočneného zdaniteľného obchodu do daňového priznania, súhrnného výkazu, kontrolného výkazu,
atď.). Daňové orgány konštatovali, že skutočné dodanie tovaru a služieb v súlade s § 8 ods. 1 a § 9

ods. 1 zákona o DPH sa v deklarovaných obchodných vzťahoch nepotvrdilo, z čoho vyplynulo, že ak
nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH, tak
jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp. § 19 ods. 2 cit. zákona, a
preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. S ohľadom na zistenia
správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, možno konštatovať, že

daňové orgány záver o tom, že nevznikla pri deklarovaných obchodoch daňová povinnosť, odvodzovali
od toho, že deklarovaní priami dodávatelia žalobcu (Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a Salanci - LMS s.r.o.) nepotvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov, resp. popreli uskutočnenie
obchodov tak, ako to malo vyplývať z dokladov predložených žalobcom. V predmetnej veci nebolasporná existencia zdaniteľného plnenia, na čo v napadnutom rozhodnutí poukázal aj žalovaný, ale vo
výsledku sporným bola skutočnosť, či boli tovar a služby žalobcovi dodané žalobcom deklarovanými
dodávateľmi, pričom zo spisu a rovnako ani zo žalobnej argumentácie nevyplynulo, že by sa malo jednať

o dodanie tovaru či služieb, ktoré by deklarovaní dodávatelia zabezpečovali subdodávateľsky, naopak
žalobca konzistentne tvrdil, že zdaniteľné plnenie bolo dodané priamo ním deklarovanými dodávateľmi.

58. Vo vzťahu k žalobným námietkam napádajúcim nedostatočné zistenie skutkového stavu správny súd
poukazuje na to, že dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky

a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane
nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav
veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to
práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány

povinné postupovať. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právne závery vyplývajúce
z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53: ,,Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,

ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím

ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového
subjektu je neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 z 03. septembra

2019, bod 54). Nepostačuje však predložiť faktúru, dodacie listy alebo podobné formálne doklady,
ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, pretože v takom prípade správca dane vyzýva daňový subjekt
na predloženie ďalších dôkazov a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia
identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, č. 71/2017 ZNaU). K otázke rozloženia dôkazného bremena
ďalej možno poukázať na stabilnú rozhodovaciu prax kasačného súdu (napr. rozsudky vo veciach sp.zn.
1Sžf/10/2015 z 03. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 z
30. apríla 2019, sp.zn. 5Sfk/8/2022 z 27. septembra 2023 a i.).

59. Správny súd s poukazom na zistenia správcu dane uvádza, že žalobca nepreukázal realizáciu
fakturovaných plnení, ani nepredložil doklady, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane o tom, že
sa zdaniteľné plnenia reálne uskutočnili tak, ako deklaroval žalobca. Priami deklarovaní dodávatelia
žalobcu popreli uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako deklaroval žalobca faktúrami, resp.
výslovnepoprelivystaveniespornýchfaktúrprežalobcu.Faktúryvystavenéprežalobcusanenachádzali

medzi vystavenými faktúrami deklarovaných dodávateľov, resp. ich existenciu nebolo možné overiť z
dôvodu nemožnosti predloženia účtovníctva. Žalobca v súvislosti s odpočítaním dane z dodaní tovarov
a služieb od spoločností Adept School. s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.
predložil dôkazy, ktoré správca dane nepovažoval za hodnoverné, pretože v kontexte ostatných zistení
nepreukazujú, kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu služieb tak a v takom

rozsahu, ako je to uvedené na sporných faktúrach.

60. Správny súd konštatuje, že z dokazovania správcu dane vyplynulo, že realizáciu predmetných
a posudzovaných obchodov iným platiteľom dane potvrdzujú v zásade jedine predložené faktúry
a tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto z pohľadu správneho súdu daňové orgány po

vykonanom dokazovaní dôvodne spochybnili, že zdaniteľné plnenia dodali žalobcovi ním deklarovaní
dodávatelia, u ktorých by v súvislosti s týmto dodaním vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19
zákona o DPH. Daňové orgány preniesli dôkazné bremeno ohľadom splnenia jednej z hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočítanie dane opätovne na žalobcu. Žalobcovi boli pochybnosti správcudane v priebehu konania zrejmé, pretože bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie
dokladov na preukázanie svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia. Správca dane
písomne ešte pred vydaním protokolu podrobne oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami spolu so

špecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov (výzva č. 100367409/2020 zo dňa
06. februára 2020). Aj napriek svojmu vyjadreniu, žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky,
preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom
oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti
a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami

získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (Adept School s. r. o., AUTOSERVIS
QUATRO, s. r. o. a Salanci - LMS s.r.o.), ako aj pochybnosti vyplývajúce z vyjadrení A. D. a E. F. zo
spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., E. E. J. zo spoločnosti Adept School s.r.o., ako aj C. G. F.
zo spoločnosti Salanci - LMS s.r.o., a to v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom. Ďalej
správca dane poukázal na informácie získané prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či
informácie získané z daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Spolu s protokolom

zaslal správca dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku ktorému sa žalobca
vyjadril až po lehote, pričom relevantné dôkazy nedoložil. Súd má za to, že správca dane v oznámení
o kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len, že má pochybnosti, ale aj v
čom spočívajú a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov, čím preniesol
dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu

dane. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zistení správcu dane, konštatuje, že žalobca
nepreukázal, že mu bola služba dodaná inou zdaniteľnou osobou, pričom žalobca ani iného (možného)
dodávateľa v pozícii zdaniteľnej osoby netvrdil ani nepreukazoval, a teda v danom prípade nebolo
potrebné zaoberať sa otázkou, či deklarované plnenia nemohli byť zabezpečené subdodávateľsky. V
posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného

bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen
formálnymi dokladmi - faktúrou) preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane
v príslušnom zdaňovacom období, t. j. že deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého existencia nebola
spochybnená, dodal žalobcovi iný platiteľ dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca v predmetnom
daňovom konaní zaťažený, preto správny súd považuje za primerané, pretože pokiaľ si žalobca

uplatňuje nárok na odpočet dane, možno od neho spravodlivo požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať
(či už predložením alebo označením dôkazov) podstatu ním realizovaného obchodného vzťahu. S
ohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že ho správca dane
neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti
a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie pochybností.

61. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy,
snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné
pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že

žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé
vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od
dodávateľov (Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o.) v kontrolovanom
zdaňovacom období. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevypočutie ním
navrhovaných svedkov je nedôvodnou, rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne E. E. J.

v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v preskúmavanom
administratívnom konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil dokumenty získané v
súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o. ), v ktorom
bola menovaná konateľkou. Správca dane použil tieto dokumenty - zápisnice z výsluchu svedka ako
dôkaz a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri

spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Uvedený postup je v súlade s § 24 ods. 4 daňového poriadku.
Námietku žalobcu o nevypočutí C. B. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane pri preverovaní vychádzal
z výpovedí konateľov deklarovaných dodávateľov, pričom C. B. nebol v rozhodnom čase osobou
splnomocnenou zastupovať niektorého z deklarovaných dodávateľov. Pokiaľ C. B. mal vystupovať ako

konateľ spoločnosti ENVIRO s.r.o., s ktorou mal žalobca spolupracovať v iných zdaňovacích obdobiach,
správny súd poukazuje na to, že v prípade preverovaného zdaňovacieho obdobia jún 2017 neboli
preverovanéžalobcoveobchodysospoločnosťouENVIROs.r.o.Zadministratívnehospisuvyplynulo,že
pánB.využilprávonepodaťvysvetlenieužpredKÚFSzdôvodu,žebysimoholprivodiťnebezpečenstvotrestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že pán B. sa už v rámci daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO,
s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Okrem uvedeného správca dane vzal do úvahy
čestné vyhlásenie pána B. o vytopení účtovníctva v prípade dodávateľa AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.

a taktiež daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali aj na okolnosti vedenia účtovníctva touto
osobou v spoločnosti Adept School s.r.o - s pánom B. spoločnosť nemala žiadnu zmluvu, spolupracovali
na základe odporúčania jeho priateľky, ktorá bola žiačkou Adept School s.r.o. Nevykonanie výsluchu
pána B. z pohľadu správneho súdu nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v spojení s
napadnutým rozhodnutím žalovaného.

62. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z
vlastnej iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci,
a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu
vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou

správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú,
či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď
dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte.
V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a tiež
vyhodnocuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky

dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi
nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby
žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených
faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.

63. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania a uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené
dodanie tovaru a služieb od deklarovaných dodávateľov, nie existencia plnenia, preto miestne zisťovanie
u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by
zdokladovalo len existujúci tovar, resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.

64. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,

porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,
nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane.

65. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé
spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutia daňových

orgánov vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky
zákonné náležitosti. Daňové orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré
skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v danom
prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných

obchodov, osobitne vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnej podmienky spočívajúcej v tom, že zdaniteľné
plnenia mu boli dodané iným platiteľom dane - osobou registrovanou pre DPH, pričom v dôsledku
uvedeného možno taktiež konštatovať, že u osôb, ktoré boli žalobcom označené ako dodávatelia,
nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, čím nebola splnená ani základná podmienka
pre vznik práva na odpočet dane. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade

so zákonom o DPH v spojení s daňovým poriadkom a z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že
dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov správcu dane ako aj žalovaného správny
súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

66. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil vo
svojej replike nové žalobné body (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktoré správny súd v zmysle
§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP neprihliadal.67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175
ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.