Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/288/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206204697
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8206204697.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C. D., nar.: 16.04.1994, bytom B. E. XXX, XXX
XX F., proti povinnému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XXX, XXX XX F., o vymoženie dlžného
výživného, bežného výživného a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom MVDr. Mgr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 1050/2006
z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v a súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná
137, 080 01 Prešov, trovy exekúcie vo výške 94,10 Eur.

III. U k l a d á učtárni Okresného súdu Bardejov vyplatiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr.
Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 94,10 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia z

finančných prostriedkov štátu (súdu).

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.09.2006, H. H.
B. D. požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie dlžného výživného, bežného
výživného a trov exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu
Bardejov zo dňa 28.04.1999, sp. zn. Nc 175/99.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) vydal dňa 04.01.2007 súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 025888.

3. Podaním zo dňa 29.05.2024 doručeným okresnému súdu dňa 04.06.2024 súdny exekútor podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ako dôkaz súdny exekútor predložil exekučný spis,
v ktorom sa nachádzajú správy o nemajetnosti povinného.

4. Podľa ustanovenia § 243h prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného okresný súd rozhodol
o zastavení exekúcie z dôvodu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie.8.Podanímnávrhunavykonanieexekúcievzniklosúdnemuexekútoroviprávonanáhradutrovexekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 128,65 Eur vrátane DPH.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

10. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

11. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

13. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

14. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v príslušnom znení, ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

15. Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64
Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32

Eur).

16. Podľa § 15 ods. 1 písm. a)-j) paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

17. Podľa § 22 odsek 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.18. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 196, § 199 § 200 ods. 1 a § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Po preskúmaní exekučného spisu predloženého súdnym exekútorom dospel
k záveru, že súdnemu exekútorovi je možné priznať odmenu podľa § 14, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1

vyhlášky č. 288/1995 Z.z v znení účinnom do 30.04.2008, keďže exekučné konanie sa začalo dňa
26.09.2006, pričom trovy exekúcie pozostávajú:

- Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s odsekom 2 a 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky z paušálnej
sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 Eur),

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (2× 3,32 Eur), každé zisťovanie majetku povinného (15×
3,32 Eur), každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3,32 Eur), každé zisťovanie účtov povinného
(3,32 Eur),každé zisťovanie bydliska povinného (2× 3,32 Eur), t.j. z odmeny spolu vo výške 73,04 Eur.

- Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky z náhrady hotových výdavkov spolu vo výške 5,38 Eur
titulom poštovného (preukázané štyromi doručenkami v predloženom exekučnom spise).

- Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 14 ods. 2 a 3 a §
15 Vyhlášky za: preštudovanie, spracovanie a zaevidovanie návrhu – 30 min. (6,64 Eur), vypracovanie
potvrdení pre náhradné výživné spolu 40 min. (13,28 Eur), predloženie a vyúčtovanie trov exekúcie –
30 min. (6,64 Eur), vrátanie poverenia súdu – 15 min. (6,64 Eur), vystavenie konečného vyúčtovania –

15 min. (6,64 Eur),vystavenie faktúry – 15 min. (6,64 Eur), nakoľko ide o administratívne práce, ktorých
náhrada je podľa § 25 Vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora a náhrada za doručenie bola
priznaná ako hotový výdavok.

- Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani poštovné vo výške 4,80 Eur v zmysle § 60 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku, o ktoré vo svojom vyúčtovaní žiadal, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je
možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli a neboli účelne vynaložené. Taktiež nepriznal bankové
poplatky a poplatky Reg Ob spolu vo výške 0,75 Eur, nakoľko ich vynaloženie súdnym exekútorom
z predloženého exekučného spisu nevyplýva a teda ich súdny exekútor súdu nijako nepreukázal.

- Napokon, súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnym
exekútorom špecifikovanú ako „náklady na kancelárske potreby – papier, farba, spinky, spisový obal“.
Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí
v zmysle § 22 Vyhlášky. Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa, a má za to, že požadovanú
náhradu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

19. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných

a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je
zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

20. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner

do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi

v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22
Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za
ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátanenákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi
úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom

číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne
resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22
vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,

fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.

3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

21. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

22. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

23. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22

a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho

majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

24. Navrhované zmeny schválené neboli.

25. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na

náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté
nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

26. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky

a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,

avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nienezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,

a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery

súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013

sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -
všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

28. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu

nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

29. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného

kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho
dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod.

30. V zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, že povinnosť

zaplatiť trovy exekúcie má súd.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd o trovách konania tak, že súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 94,10 Eur vrátane DPH a na ich úhradu zaviazal súd, resp. učtáreň tunajšieho
súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. a III. odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).