Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 13, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010298
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823010298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovaným:

1/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a iné, 2/ ml. E. J., nar. XX.XX.XXXX, pre pokračovací zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného
zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2. v štádiu pokusu
podľa § 14 Trestného zákona, 3/ ml. J. R., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, 4/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom T. XX, slobodný, živnostník, t.č. v Ústave na výkon väzby
a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

2/ ml. E. J., nar. XX.XX.XXXX v C. P., trvale bytom U., K.. W. XXX/X, slobodný, študent,

3/ ml. J. R., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Z. A., H. XXX, slobodný, študent,

4/ D. P., nar. XX.XX.XXXX v C. P., trvale bytom T. XX, slobodný, študent,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

dňa 17.03.2023 vo večerných hodinách v meste Tvrdošín na sídlisku Medvedzie pred bytovým domom
súpis. č. XXX/X, pri ktorom D. Q. zaparkoval osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 2008, EČV: F.-
XXXCD, bielej farby, ktorého vlastníčkou je I. Q.Á., následne si k nemu do tohto motorového vozidla
prisadol C. Ž., od ktorého D. Q. prevzal najmenej 10 ks falzifikátov bankoviek v nominálnej hodnote 50,-
eur, pričom:

1. obžalovaní D. Q., ml. E. J. a ml. J. R.
v marci 2023 pravdepodobne dňa 18.03.2023 v neskorých večerných hodinách okolo 23:00 hod. na
parkovisku v Námestove pred podnikom Imperia-M, Nábrežie Oravskej priehrady č. 1160 v osobnom
motorovom vozidle zn. Peugeot 2008 bielej farby, EČV: F.-XXXCD dal D. Q. ml. E. J. 2 ks falzifikátov
bankoviek nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo MB6666888880, so stupňom kvality „5“ -
nepodarený falzifikát, ml. J. R. dal 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo
MB6666888880, so stupňom kvality „5“ - nepodarený falzifikát, s tým, aby ich E. J. a ml. J. R. skúsili

rozmeniť, pričom ml. E. J. a ml. J. R. vedeli, že ide o falzifikáty bankoviek, pričom:- ml. E. J. v nočných hodinách zo dňa 18.03.2023 na 19.03.2023 dal 2 ks falzifikátov bankoviek
nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo MB6666888880, so stupňom kvality „5“ - nepodarený falzifikát
ako pravé bankovky na rozmenenie nestotožneným zákazníkom v reštaurácii Jeans pub, Nábrežie

Oravskej priehrady č. 1159 v Námestove, od ktorých dostal pravé bankovky v celkovej nominálnej
hodnote 100,- eur, ktoré následne odovzdal D. Q.,
- ml. J. R. v nočných hodinách zo dňa 18.03.2023 na 19.03.2023 dal 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej
hodnoty 50,- eur, sériové číslo MB6666888880, so stupňom kvality „5“ - nepodarený falzifikát ako pravú
bankovku na rozmenenie barmanke v reštaurácii Jeans pub, Nábrežie Oravskej priehrady č. 1159 v

Námestove, od ktorej dostal dve pravé bankovky nominálnej hodnoty 20,- eur a jednu pravú bankovku
nominálnej hodnoty 10,- eur, ktoré následne odovzdal D.K. Q. čím spôsobili majiteľovi reštaurácie Jeans
pub E. T. škodu vo výške 150,- eur,

2. obžalovaní D. Q. a ml. E. J.
v marci 2023 pravdepodobne dňa 24.03.2023 v neskorých večerných hodinách okolo 22:00 hod. na

parkovisku v Námestove pred podnikom Imperia-M, Nábrežie Oravskej priehrady č. 1160 v osobnom
motorovom vozidle zn. Peugeot 2008, bielej farby, EČV: F.-XXXCD dal D. Q. ml. E. J. 2 ks falzifikátov
bankoviek nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo MB6666888880, so stupňom kvality „5“ -
nepodarený falzifikát a ml. J. R. dal 1 ks falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo
MB6666888880, so stupňom kvality „5“ - nepodarený falzifikát, s tým, aby ich ml. E. J. a ml. J. R. skúsili

rozmeniť, pričom ml. E. J. vedel, že ide o falzifikáty bankoviek s tým, že ml. E. J. v nočných hodinách
zo dňa 24.03.2023 na 25.03.2023 jednou z nich zaplatil za tovar v reštaurácii Jollien-Gyros, Nábrežie
Oravskej priehrady č. 1158 Námestovo, pričom predavačka po vyskúšaní pravosti bankovky popísaním
fixou mu ju odmietla prevziať a vrátila mu ju,

3. obžalovaní D. Q. a ml. E. J.
dňa 26.03.2023 v skorých ranných hodinách na parkovisku pred reštauráciou Jeans Pub, Nábrežie
Oravskej priehrady č. 1159 v Námestove, v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 2008, bielej
farby, EČV F.-XXXCD, dal D. Q. ml. E. J. 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur, sériové číslo
MB6666888880, so stupňom kvality „5“ - nepodarený falzifikát, s tým, aby ju ml. E. J. skúsil použiť

na zaplatenie, pričom ml. E. J.Ý. vedel, že ide o falzifikát bankovky, pričom uvedenú bankovku dňa
27.03.2023včaseo10:59hod.ml.E.J.predložilnapokladnivpredajniCOOPJednotaTrstená,pobočka
Kňažia, Mládežnícka 349, Dolný Kubín - Kňažia pri nákupe tovaru v hodnote 21,20 eur, čím spôsobil
zamestnankyni COOP Jednota Trstená E. U. celkovú škodu vo výške 50,- eur,

4. obžalovaní D. Q. a D. P.
minimálne od 17.03.2023 do 26.03.2023 v prístavbe bez súpisného čísla nachádzajúcej sa vedľa
rodinného domu súpisné č. XX v obci T. prechovával D. Q. najmenej 3 ks bankoviek nominálnej
hodnoty 50,- eur, pričom tieto bankovky vykazovali znaky falzifikátu vzhľadom na chýbajúce ochranné
prvky, z ktorých 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur sériové číslo MB6666888880, so stupňom

kvality „5“ - nepodarený falzifikát dal dňa 26.03.2023 D. P., ktorý vedel, že ide o falzifikát bankovky a
ktorý túto bankovku zamenil za 1 ks pravej bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur v úsporách svojich
rodičov, ktoré mali v kredenci v rodinnom dome súpisné č. XX v obci T., pričom v prípade uvedených
falzifikátov bankoviek sa podľa odborných vyjadrení Národnej banky Slovenska jedná o falzifikáty
indikatívu EUB0050 D00001, sériové číslo MB6666888880/666888, so stupňom kvality 5 nepodarený

falzifikát, ktoré môžu byť za určitých podmienok zameniteľné za pravé bankovky,

t e d a

obžalovaný D. Q.

v bode 1., 2., 3.
- spoločným konaním falšované peniaze dal ako pravé

v bode 4.
- falšované peniaze prechovával

obžalovaný ml. E. J.
v bode 1., 2., 3.- spoločným konaním falšované peniaze dal ako pravé s tým, že v bode 2. sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k daniu falšovaných peňazí ako pravých, pričom k dokonaniu činu nedošlo,

obžalovaný ml. J. R.
v bode 1.
- falšované peniaze dal ako pravé a čin spáchal spoločným konaním

obžalovaný D. P.

v bode 4.
- falšované peniaze dal ako pravé

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný D. Q.

v bode 1., 2., 3.,
- pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

v bode 4.,

- pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 1 Trestného zákona
-
obžalovaný ml. E. J.
v bode 1., 2., 3.

- pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v
bode 2. v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona

obžalovaný ml. J. R.

v bode 1.
- zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

obžalovaný D. P.

v bode 4.
- zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný D. Q.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného
zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. d/, písm. k/,

písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. j/ Trestného zákona, na úhrnný súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 27.06.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Obžalovaný ml. E. J.Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/,

písm. l/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Obžalovaný ml. J. R.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/,
písm. l/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Obžalovaný D. P.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust.
§ 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 (tri) roky.

Podľa§51ods.1,ods.4písm.g/Trestnéhozákonasúdukladáobžalovanémuobmedzenie-podrobiťsa
v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 14.08.2023 obžalobu na D. Q. v bode 1/,
2/, 3/ obžaloby pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, v bode 4 obžaloby pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej
výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona, na ml. E. J. v bode 1/,

2/, 3/ obžaloby pre pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona, v bode 2/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, na ml. J. R. v bode
1/ obžaloby pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

a na D. P. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný D. Q. chcel na hlavnom pojednávaní uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine jeneodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.

Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikuje v bode 1/, 2/, 3/ ako pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/ ako pokračovací zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný uvádza - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný
zo spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.08.2023 č.

Pv 155/23/5507, ktorý sa kvalifikuje v bode 1/, 2/, 3/ ako pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/ ako pokračovací zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou
škody.

Vo svojom výsluchu uviedol, že je slobodný, bezdetný, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Od 15-
tich chodil po brigádach, najskôr s majstrom robiť elektriku po domoch, neskôr od 18-tich chodil s ocinom

do ČR, kde stavali dom. Uviedol, že príležitostne, asi 15x, užil drogy, konkrétne pervitín, a čo sa týka
požívania alkoholu, naposledy ho užil keď mal schválený zmier v Čadci po tom ako napadol verejného
činiteľa. Odvtedy nepije, nakoľko jazdil autom. Voči nemu sú vedené ešte dve trestné stíhania a to za
ublíženie na zdraví spojené s výtržníctvom a za prechovávanie drog.

Vyjadril sa, že ako rodina sú súdržní, obaja rodičia a všetci súrodenci poctivo pracujú, napokon aj on
sám dosť dlho pracoval s ocinom. Ako je v base, tak sú v úzkom kontakte, volajú si, píše im listy, a
oni podporujú jednak po psychickej stránke a taktiež mu pomáhajú finančne. Bez nich by to nezvládol.
Rodičom sa ospravedlnil nielen za tento skutok, ale za všetko zlé, čo im urobil. Rodina mu odpustila s
tým, že mu povedali, že aj po výkone trestu sa bude môcť vrátiť domov, a že mu pomôžu. Vo väzbe je

pol roka a za ten čas si uvedomil čo spôsobil a už viac by sa žiadneho trestného konania nedopustil.
Pred vzatím do väzby mal príjem okolo 1.200,- eur s tým, že od toho je potrebné odrátať náklady na
živobytie. Rodičom prispieval a to buď finančne, resp. v niečom pomáhal. Je vyučený elektrikár. Uviedol,
že je ochotný prijať akékoľvek obmedzenie, resp. uloženie povinnosti. Vo výkone väzby sa zúčastnil
viacerých prednáškach o drogách, o požívaniu alkoholu, o týraní, hral pingpong a šach.

Obžalovaný ml. E. J. chcel s prokurátorom na hlavnom pojednávaní uzavrieť dohodu o vine a treste a
po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie ovine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.

Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa kvalifikuje v bode 1/, 2/, 3/ ako pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,vbode2/vštádiupokusupodľa§14Trestnéhozákona.
Obžalovaný uvádza - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo
spáchania skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.08.2023 č. Pv
155/23/5507, ktorý sa kvalifikuje v bode 1/, 2/, 3/ ako pokračovací zločin falšovania, pozmeňovania a

neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2/ v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona
a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s matkou, má prerušenú školu
a pracuje v Nemecku, kde je jeho hrubý mesačný príjem okolo 4.000,- eur. Bol užívateľom marihuany,
teraz má od všetkého pauzu a v prípade ak by v tom pokračoval, tak len tam, kde je to legálne. Uviedol,
že má dve mladšie sestry a otec zomrel pred dvoma rokmi.

Obžalovaný ml. J. R. na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a
po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o
vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uvádza - áno.§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje v bode 1/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona. Obžalovaný uvádza - uznal som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal pripomienky k prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením
podľa § § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania
skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.08.2023 č. Pv 155/23/5507,
ktorý sa kvalifikuje v bode 1/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu

v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom
o treste a náhradou škody.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že je slobodný, je študentom, študuje v Kňažej v odbore
silnoprúd, býva v spoločnej domácnosti rodičmi a bratom, keďže ostatní súrodenci sa odsťahovali. S

alkoholom skončil, lebo mu nechutí a drogy užil raz, konkrétne marihuanu na zábave.

Obžalovaný D. P., chcel na hlavnom pojednávaní s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uvádza, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o

spôsobe obhajoby. Obžalovaný uvádza, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uvádza - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje v bode 4/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a

cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovaný uvádza - uznal som vinu za
spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia obžalovaného, súd uznesením
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania

skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 10.08.2023 č. Pv 155/23/5507,
ktorý sa kvalifikuje v bode 4/ ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú
sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že je študent, slobodný, býva s rodičmi a nie je užívateľom
drog, ani alkoholu.Z výsluchu svedka E. Q. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že syn pochádza z priemernej rodiny,
všetci pracujú, pokiaľ študoval, tak s ním neboli žiadne problémy, vždy si sám zarábal peniaze, vlastne
zhodnocoval si svoje veci, nikdy s ním neboli žiadne problémy a preto ho jeho konanie veľmi prekvapilo.

Nevie čo sa stalo, ale dvere má stále u nich otvorené. Má aj voľnú izbu, keďže ďalší syn sa dnes sťahuje.
Uviedol, že svojho syna málokedy videl opitého, to v tej Čadci, keď napadol verejného činiteľa, bol opitý
ako delo, niekto sa do nich pustil na koncerte, bola privolaná hliadka mestskej polície a potom sa to
všetko proti nim otočilo a takto to dopadlo. Čo sa týka toho ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, tak
vie, že po smrti svojho krstného syna sa mu zdal taký čudný, tak ho zobral k sebe do práce, chodili na

týždňovky od pondelka do piatku a mal pocit, že tak ožil. Ten skutok sa stal cez víkend, takže k nemu
sa vyjadriť nevie. Čo sa týka bitky, teda ublíženia na zdraví, tak je v tom nevinne, on prišiel brániť brata,
ktorý bol ožratý ako sviňa, a svedkovia, ktorí tam boli sa obrátili proti nemu, takže je v tom nevinne.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
správami MUDr. Ľubice Faškovej, správou HNsP Trstená, správou ŠOŠ polytechnickej Dolný Kubín -

Kňažia, správou Obce Hruštín, správami UPVaR Námestovo, správami HNsP Trstená, správou SOŠ
polytechnickejDolnýKubín-Kňažia,správouobceOravskáLesná,správouDNsPDolnýKubín,výpisom
z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obž. E. J., výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV
SR na obž. D. P., výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obž. D. Q., výpisom z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR na obž. J. R., odpisom RT na obž. D. Q., odpisom RT na obž. J. R.,

odpisom RT na obž. D. P., odpisom RT na obž. E. J., aktuálnym odpisom RT na obž. D. Q., aktuálnym
odpis RT na obž. ml. E. J., aktuálnym odpisom RT na obž. ml. J. R., aktuálnym odpisom RT na obž.
D. P., so spisovým materiálom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/31/2023, odborným posudkom
NBS.

Pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva, sa dopustí ten, kto
spoločným konaním falšované peniaze dal ako pravé.

Pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto falšované peniaze prechovával.

Pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa§270ods.2Trestnéhozákona,spáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,
v časti v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto spoločným konaním falšované

peniaze dal ako pravé s tým, že v časti sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k daniu
falšovaných peňazí ako pravých, pričom k dokonaniu činu nedošlo.

Zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, sa dopustí ten,

kto falšované peniaze dal ako pravé a čin spáchal spoločným konaním.

Zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.
2 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto falšované peniaze dal ako pravé.

S poukazom na to, že všetci obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenia, v rámci ktorých
uznali vinu na spáchaných skutkoch, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a uznal obžalovaného
D. Q. vinným v bode 1/, 2/, 3/ obžaloby z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/ obžaloby z pokračovacieho zločinu

falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1
Trestného zákona.

Obžalovaného ml. E. J. v bode 1/, 2/, 3/ obžaloby z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a
neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,vbode2.vštádiupokusupodľa§14Trestnéhozákona.Obžalovaného ml. J. R. v bode 1/ zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí
a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Obžalovaného D. P. v bode 4/ zo zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a
cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Už Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje

princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými
záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti
medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu
zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté

mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu
podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje
najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné
vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším
princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie -

ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické
východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny
ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv.

exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom
individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde
je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa
účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať
rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom

trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu
sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ
trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie
je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu
sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby

nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako
bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým
trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného

činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím
nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť
dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V
zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ
trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah

štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých
okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne
vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len
v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia
spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na

nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac
rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný
trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ
oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť(bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu,
keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého

následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje
naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia

primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené
tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme
individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob
spáchaniačinuajehonásledok,mierazavinenia,pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,
osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa
a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného,

jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne
posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o
vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku,
na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich
vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností

prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol
o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v
ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania,
indukcia, dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania,
aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka

primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na
jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
následne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti

a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného
D. Q., bol doteraz dvakrát súdom trestaný a to rozhodnutím Okresnej prokuratúry Čadca sp. zn. Pv
481/21/5502 zo dňa 02.05.2022 pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona, ktorá vec bola ukončená zmierom a naposledy rozsudkom Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 27.06.2023 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace,
výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 mu určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že na obžalovaného je do 28.08.2020 evidovaných 14

priestupkov. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú negatívne skutočnosti. U obžalovaného
boli zistené tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. d/ Trestného zákona - spáchal trestný čin vo
veku blízkom veku mladistvých, podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona - dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval. U obžalovaného boli zistené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného

zákona - spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. j/ Trestného zákona - zviedol na spáchanie
trestného činu mladistvého.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.Podľa § 39 ods. 2 písm. d/Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Trestná sadzba pri zločine falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona je sedem až desať rokov.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je
primeraným trestom trest vo výmere 4 rokov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám

preukladanietrestovvzhľadomnavyššieuvedenéatoajzhľadiskaindividuálnejagenerálnejprevencie.
Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona na uloženie takéhoto trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov a tieto spáchal skôr, ako bol
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 27.06.2023 uznaný za vinného z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 mesiace, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 mu určil skúšobnú dobu na 24 mesiacov a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov, súd uložil obžalovanému úhrnný súhrnný
trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň
podľa§42ods.2TrestnéhozákonazrušilvýrokotresteuloženomobžalovanémurozsudkomOkresného
súdu Námestovo sp. zn. 6T/31/2023 zo dňa 27.06.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 61

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 30 mesiacov.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného ml. E. J. vyplynulo, že tento nebol doteraz súdom trestaný.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že

nebol ani priestupkovo postihnutý. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú žiadne negatívne
skutočnosti.Uobžalovanéhobolizistenédvepoľahčujúceokolnostipodľa§36písm.j/Trestnéhozákona
- viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného
zákona zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Trestná sadzba pri zločine falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona je sedem až desať rokov.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa
u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem

rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je
primeraným trestom trest vo výmere 16 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnejdoby na 24 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov
vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na
spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti

jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona na uloženie takéhoto trestu.

Z odpisu z registra trestov na ml. J. R. vyplynulo, že doteraz nebol súdom trestaný. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný

nebol priestupkovo postihnutý. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú žiadne negatívne
skutočnosti.

Uobžalovanéhobolizistenédvepoľahčujúceokolnostipodľa§36písm.j/Trestnéhozákona-viedolpred
spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona

zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Trestná sadzba pri zločine falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona je sedem až desať rokov.

Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa

u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

V danom prípade vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že na nápravu páchateľa, je
primeraným trestom trest vo výmere 16 mesiacov, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej

doby na 24 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov
vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na
spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona na uloženie takéhoto trestu.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného D. P. vyplynulo, že nebol doteraz súdom trestaný. Z výpisu
z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný
nebol priestupkovo postihnutý. Zo správy o povesti na obžalovaného nevyplývajú negatívne skutočnosti.
Uobžalovanéhobolizistenédvepoľahčujúceokolnostipodľa§36písm.j/Trestnéhozákona-viedolpred

spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona
zistené neboli.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Trestná sadzba pri zločine falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona je sedem až desať rokov.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov.Zároveň po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého
trestu bol zo strany súdu vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Trestného

zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a preto bol výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a
stanovenia skúšobnej doby na 3 roky.

Súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu

odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému by bolo podľa názoru súdu neprimerane prísne a jeho nápravu možno dosiahnuť, resp.
zabezpečiť aj bez jeho priameho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby, ktorá
bola stanovená na dobu 3 rokov, spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa
dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu. Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného
mu bolo tiež v skúšobnej dobe uložené obmedzenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa v skúšobnej

dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku, alebo inému výchovnému programu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.