Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 11, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118204962
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2118204962.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobkyne: Ľ. X., J.. XX.XX.XXXX,

Y. G. K. XX/XX, I., zastúpenej: Z.. K. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX/XX, I., proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Siladice, IČO: 00 208 230, so sídlom Siladice 310, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec,
o zaplatenie 10.487,67 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe žaloby doručenej súdu dňa 11.06.2018 v zmysle jej rozšírenia a čiastočných zastavení

konania na základe uznesení Okresného súdu Trnava č.k. 13C/8/2018-184 zo dňa 26.06.2023 a č.k.
13C/8/2018-277 zo dňa 11.10.2023 je na tunajšom súde vedené konanie o zaplatenie 10.487,67 eur.

2. Nárok bol uplatnený na tom skutkovom základe, že právna predchodkyňa žalobkyne bola podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov (poľnohospodárskej pôdy) nachádzajúcich sa v obci O., zapísaných na LV
č. XXXX, a to parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX M. XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel
predstavoval X/XX (ďalej len „Predmetné pozemky“). Predmetné pozemky od roku XXXX na základe

nájomnej zmluvy užíva na poľnohospodárske účely žalovaný. Žalovaný na Predmetných pozemkoch
vykonával nepovolené dobíjanie ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v rozpore s uzavretými
nájomnými zmluvami, pričom túto ťažbu vykonával bez súhlasu právnej predchodkyne žalobkyne a
bez povolenia Obvodného banského úradu v Bratislave. Ťažbou na Predmetných pozemkoch vzniklo
jazero o veľkosti 2-3 hektáre, ktoré žalovaný v rozpore s uzavretými nájomnými zmluvami prenajíma
Občianskemu združeniu Očko. Škoda mala vzniknúť tým, že žalovaný vyťažil štrk patriaci vlastníkovi
pozemku.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania, považoval za nepreukázané
protiprávnekonaniežalovaného.Malzato,ženiejemožnéustáliťžalovanúsumu,keďpodľaznaleckého
posudku je ako škoda uvedená nielen cena štrkopiesku, ale aj ornice či piesku. Zároveň v uvedenej
sume nie sú zahrnuté náklady na ťažbu a pod., preto výpočet znalca je neurčitý a nezákonný. Taktiež
namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

4. Právna predchodkyňa žalobkyne zomrela v priebehu konania dňa 14.08.2019, Predmetné pozemky
prešli dedením na Ľ. X., preto súd uznesením č.k. 13C/8/2018-157 zo dňa 10.06.2020 v spojení s
opravným uznesením č.k. 13C/8/2018-180 zo dňa 30.01.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom Ľ. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XX/XX, I..5.MedzisporovýmistranaminebolospornévlastníctvoPredmetnýchpozemkov,oprávneniežalovaného
užívať Predmetné pozemky titulom uzavretých nájomných zmlúv, skutočnosť, že na Predmetných

pozemkoch dochádzalo k ťažbe štrku, a že tam vznikla vodná plocha o veľkosti 2-3 hektáre.

6. Skutkovo sporným vo veci bolo, že ťažbu vykonával žalovaný.

7. Skutkový stav si súd z nesporných skutkových tvrdení ustálil nasledovne: Právna predchodkyňa

žalobkyne bola vlastníčkou Predmetných pozemkov, ktorých vlastníctvo prešlo v priebehu konania na
žalobkyňu dedením. Predmetné pozemky od roku XXXX užíva žalovaný titulom uzavretej nájomnej
zmluvy. Na Predmetných pozemkoch bola vykonávaná ťažba štrkopiesku, v súčasnosti je tu vodná
plocha o veľkosti 2-3 hektáre.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Ustálená judikatúra skutočnou škodou (damnum emergens) rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva

v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi.
Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na veci (R 55/1971). Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí
ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007).

11. Na pojednávaní dňa 11.10.2018 súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie vo vzťahu k
uplatnenej škode, keď uviedol, že škoda žalobkyne nepredstavuje cenu vyťaženého štrku. Následne
bolo sporovým stranám umožnené sa k predbežnému právnemu posúdeniu súdu vyjadriť, žiadna zo
sporových strán toto právo nevyužila.

12. I keď bola v konaní spornou zodpovednosť žalovaného za škodu, bola vznesená námietka
premlčania uplatneného nároku ako aj námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, súd
sa nimi z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, nakoľko aj keby súd dospel k záveru o zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu, k záveru o nepremlčaní uplatneného nároku a k záveru o tom,

že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Bolo by tomu tak z
dôvodu, že škoda uplatnená podanou žalobou žalobkyni nevznikla. Ako už bolo vyššie uvedené, v
konaní bola uplatnená škoda predstavujúca priemernú cenu vyťaženého štrku. Predmetné pozemky,
na ktorých k ťažbe dochádzalo boli ornými pôdami a v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že
bol alebo je záujem ich vyžívať na iný účel, ako na poľnohospodársku výrobu. Uvedené potvrdzuje

aj to, že pôvodne bol v konaní uplatnený nárok na uvedenie pozemku do pôvodného stavu, prípadne
poskytnutie náhrady v podobe iného pozemku. Na ťažbu štrku je potrebné banské oprávnenie, ktorým
žalobkyňa nedisponovala a ani nedisponuje. Vzhľadom na uvedené vznikla žalobkyni iná škoda ako
škodauplatnenávtomtokonaní.Vdanomprípadežalobkyninevzniklaškodazodpovedajúcaceneštrku,
ale škoda zodpovedajúca cene pozemku, za ktorý by bolo možné obstarať obdobný pozemok v danej

lokalite, prípadne škoda zodpovedajúca rozdielu ceny pozemku pred poškodeným a po jeho poškodení,
ktoré si však žalobkyňa neuplatnila. O tom, že Predmetné pozemky majú naďalej svoju hodnotu svedčí
aj tvrdenie žalobkyne, že vzniknutú vodnú plochu žalovaný ďalej prenajíma, čo znamená, že pozemok
úžitkovú hodnotu má. Nič nevylučuje ani to, že hodnota pozemku po ťažbe štrku, teda vodná plocha,
je vyššia ako hodnota ornej pôdy.

13. Keďže ani po predbežnom právnom posúdení súdu si žalobkyňa neuplatnila náhradu škody, ktorá
jej skutočne vznikla, nebolo možné jej priznať nárok na náhradu škody ktorá jej nevznikla, preto súd
žalobu zamietol.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď z uplatnených 31.463,02
eur zastavenie konania v časti o zaplatenie 20.975,35 eur zavinila žalobkyňa, pričom vo zvyšnej časti o
zaplatenie 10.487,67 eur bola žalobkyňa neúspešná, preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).