Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 9, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201243
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8823201243.7

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813
63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, pobočka Vranov nad Topľou, Rázusova 128,
093 18 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX,
XXX XX E. F. G., zastúpený JUDr. Petrom Rychnavským, PhD., advokátom so sídlom Dobrianskeho
1651, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 079 420, o zaplatenie 1.018,80 eur, takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.6.203 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.018,80 eur z titulu

náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok nemocenského poistenia v dôsledku zavineného
protiprávneho konania žalovaného s poukazom na ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný viedol osobné motorové vozidlo, pričom
medzi ním a motocyklom, ktoré v tom čase viedol poškodený došlo k škodovej udalosti. Následkom
tejto udalosti utrpel poškodený –poistenec žalobcu, poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo dočasnú
práceneschopnosť v trvaní od 27.07.2022 do 06.11.2022. Za obdobie tejto dočasnej práceneschopnosti

boli poškodenému ako samostatne zárobkovo činnej osobe od 27.07.2022 do 06.11.2022 vyplatené
dávky nemocenského poistenia spolu v sume 1018,80 eur.

2. Dňa 5.8.2024 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ktoré odôvodnil tým, že
dňa 29.07.2024 bol žalobcovi prostredníctvom poštovej prepravy doručený list - oznámenie o likvidácii
poistnej udalosti zo dňa 22.07.2024 od Generáli poisťovňa, a. s., v ktorom je uvedené, že v zmysle

zákonač.481/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla Generáli poisťovňa, a. s. poskytuje plnenie v sume 1.018,80 eur na účet žalobcu,
pričom platba bola poukázaná na účet žalobcu dňa 23.07.2024. Žalovaná pohľadávka tak bola
uspokojená zo strany poisťovateľa motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda.
Žalobca dňa 05.08.2024 telefonicky ako aj elektronickou poštou informoval žalovaného o späťvzatí
žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol konanie zastaviť a žiadnej zo strán sporu

nepriznať náhradu trov konania. K predmetnému podaniu priložil Oznámenie o likvidácii poistnej udalosti
z 22.7.2024 a Detail platby z informačného systému žalobcu o úhrade sumy 1018,80 eur dňa 23.7.2024
poisťovňou.

3. Žalovaný podaním z 30.8.2024 súdu oznámil, že so späťvzatím žaloby súhlasí.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.5. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. V predmetnom spore žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu po prvom pojednávaní vo veci (dňa

18.7.2024), pričom žalovaný po výzve súdu vyjadril svoj súhlas so späťvzatím, súd preto konanie podľa
citovaného ustanovenia zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné
so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto

dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)

12. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral

svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

13. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu,
že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto,

ak zobral navrhovateľ návrh späť, zásadne platí (ak sa nejedná o prípad uvedený v § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p.), že zavinil zastavenie konania a je preto povinný uhradiť odporcovi jeho trovy. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.10.2008 sp.zn. 5 M Cdo 12/2008)

14. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa

hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania,
a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne
významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca
žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou

uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len
vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V
ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré
v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/12/2018 z 20. 11. 2018

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri

zastavenísporovéhokonaniajepotomprevyriešenieotázkynáhradynákladovkonaniakľúčovézistenie,
či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium
procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorúžalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom
rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,

a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v
takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,
ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

16. V danom prípade súd v zmysle vyššie uvedených záverov musel posúdiť kritérium procesného
zavinenia z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca požadoval, resp. akého
výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú nakoniec žalobca vzal žalobu späť s tým, aby konanie
bolo zastavené.

17. Žalobca v danom prípade požadoval náhradu škody podľa osobitného predpisu, a to ust. § 238 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok nemocenského
poistenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.

18. Žalobcov nárok bol počas konania uspokojený tým, že poisťovateľ motorového vozidla, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda, poskytol plnenie v sume 1.018,80 eur na účet žalobcu.

19. V danom prípade tak nárok žalobcu uspokojila tretia osoba odlišná od strán sporu, a to poškodený
z hmotnoprávneho vzťahu. Predmet sporu tak následne odpadol a žalobcovi neostávalo iné, ako vziať
žalobuspäť.Uvedenévšakniejemožnépričítaťžalobcoviakoprocesnézavinenienazastaveníkonania.
Žaloba bola vzatá späť z dôvodu, že došlo k uspokojeniu uplatňovaného nároku žalobcu po začatí

konania. Zároveň uvedené nie je možné pričítať ani procesnému zavineniu žalovaného, nakoľko k
späťvzatiu nedošlo pre jeho správanie po podaní žaloby, ale pre správanie tretej osoby – poisťovateľa
motorového vozidla.

20. Po vrátení sumy, ktorá bola predmetom sporu už žalobca nemal dôvod pokračovať v konaní. Žalobca

náhradu trov konania ani nežiadal priznať. Súdu preto neostávalo uvedenú situáciu vyhodnotiť tak, že
žiadna zo strán sporu procesne nezavinila zastavenie konania, preto žiadnej zo strán sporu nepatri
nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s obdobnou procesnou situáciou, procesným zavinením
zastavenia konania pri úhrade žalovanej sumy osobou odlišnou od strán sporu za súčasnej aplikácie §
257 CSP, súd poukazuje napríklad napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/5/2020

z 24. 03. 2020.

21.Späťvzatímžalobyzdôvoduúhradypohľadávkytreťouosobouakodôvodomnanepriznanienáhrady
trov konania sa zaoberal ja Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp.zn. 13S/88/2015 z 04. 10. 2017,
v ktorom uznesení súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému tieto trovy z dôvodov hodných

osobitného zreteľa nepriznal po tom, čo po začatí konania zobral žalobca svoju žalobu v celom rozsahu
späť, nakoľko táto stratila opodstatnenie vzhľadom na úhradu popretých sporných pohľadávok treťou
osobou za osobu úpadcu a z dôvodu zániku pohľadávky nebol ďalej dôvod na ďalšie vedenie konania
(porovnaj Trovy súdneho konania- Judikatúra/ Magočová, B., Žilina: EUROKÓDEX, s.r.o., 2021, 187 s.).

22.Ustanovenie§257CSPtotižpredstavujevýnimkuprirozhodovaníotrováchkonania,ktoréhoúčelom
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť

rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného
práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. (viď.
uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.ÚS/563/2011).

23. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.24. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 CSP ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M
Cdo 5/2006).

25. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému
typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12).

26. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate
druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje
za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa
vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR zo

6. 6. 2019, sp. zn. II. ÚS 113/2019)

27. V danom prípade súd vyhodnotil, a to aj s poukazom na judikatúru uvádzanú vyššie, že úhrada
žalovanej pohľadávky treťou osobou odlišnou od strán sporu po začatí konania, nie je procesným
zavinením žiadnej strany sporu a nie je tak dôvodom na priznanie náhrady trov konania ktorejkoľvek

strane sporu pri zastavení konania, po späťvzatí žaloby a odpadnutí predmetu sporu, a že takýto prípad
spĺňa vyššie uvedené podmienky potrebné pre aplikáciu § 257 CSP.

28.Otázkouaplikácieustanovenia§257CSPajprizastaveníkonaniasazaoberalajNSSRvrozhodnutí
sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31. júla 2017, v ktorom uviedol, že zásada procesnej zodpovednosti

za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené,
ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. V súvislosti s požiadavkou dovolateľky na nepriznanie náhrady trov dovolacieho
konania protistrane aj pre dôvody hodné osobitného zreteľa dovolací súd poznamenal, že ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady

zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

29. V závere je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd vymedzí hypotézu právnej normy § 257 CSP správne,
nemôže byť jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom, a to ani v prípade, že neboli vzaté do úvahy iné
okolnosti, ktoré strana sporu považuje za podstatné. Na uvedené by bolo možné prihliadať a uvedené pri

aplikácii ustanovenia § 257 CSP by bolo možné posudzovať len v prípade, že by tieto úvahy boli celkom
zjavne neprimerané (napríklad by zohľadňovali skutočnosť, ktorá sa nijako k predmetnému zákonnému
ustanoveniu nevzťahuje). (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/103/2018 z 19. 09.
2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.