Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/129/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419200178
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1419200178.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a sudcov
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: C.. I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. C. D. I., Y.
c.č. XX2, zastúpeného Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27,
proti žalovanej: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická
č. 17, IČO: 17317894, zastúpenej Erben & Erben, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová č. 2, o ochranu

osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. marca 2022,
č. k. 9C/1/2019-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal podľa § 11 a nasl. OZ náhrady nemajetkovej ujmy z

dôvodu neoprávneného zásahu do jeho práva na súkromie tým, že žalovaná v rozpore so zák. č.
122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov ako prevádzkovateľ informačného systému osobných údajov
spracovala údaje o zdravotnom stave žalobcu, obsiahnuté v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. Zo
dňa 24.11.2014 č. k. 2T/39/12-917, bez jeho súhlasu. Žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2.Vychádzal zo zistenia, že dotknutý rozsudok nezverejnila žalovaná, ale C.. W. O. ako súkromná
osoba, a nie ako štatutárny zástupca žalovanej. Poukázal na postup žalobcu, ktorý na výzvu žalovanej
trestný rozsudok, týkajúci sa jeho výkonu veterinárnej starostlivosti, žalobca sám nepredložil, preto
bola nútená rozsudok vyžiadať zo súdu, ktorý doručil rozsudok v neanonymizovanom plnom znení.
Nesprávny postup okresného súdu nemožno pričítať na ťarchu žalovanej. Stotožnil sa tiež so závermi
Okresného súdu Banská Bystrica v rozsudku zo dňa 15.05.2019, č. k. 9C/92/18-137 (žaloba na

rovnakom skutkovom voči C.. O.) o tom, že tvrdený zásah nemohol výrazne zasiahnuť do dobrého mena
žalobcu v odborných kruhoch alebo do výkonu jeho profesie, keď dobré meno mal žalobca narušené
vďaka svojim dlhodobým neetickým útokom voči žalovanej na rovnakej webovej stránke a v rovnakom
diskusnom fóre. Dospel tiež k záveru, že zverejnenie rozsudku žalovanou nebolo motivované zlým
úmyslom, ale snahou o poskytnutie informácie.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Pre nesprávne právne posúdenie veci a
porušenie práva na spravodlivý proces žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Tvrdil, že súd nesprávne posúdil vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej, keď zdôraznil, že žaloba
je založená na pre súd záväznom rozhodnutí Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 19.01.2018
č. XXXXX/XX-M.-X, z ktorého bol povinný súd podľa § 193 CSP vychádzať. Z tohto rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že žalovaná ako prevádzkovateľ informačného systému porušila zákon o ochrane

osobných údajov, keď zverejnila rozsudok trestného súdu, obsahujúci údaje o zdraví žalobcu. Takéto
údaje sú osobitnou kategóriou podľa § 13 ods. 1 zákona a ich spracovanie sa zakazuje s výnimkoupodľa § 14. Žalobca pritom preukázal i príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej
a neoprávneným zásahom do jeho osobnostných práv, konkrétne do práva na súkromie. Informácia
o psychickom zdraví žalobcu predstavuje extrémne difamačné následky, keď žalobca bol označovaný

za blázna, ktorého nemá nikto brať vážne, tieto difamačné akty boli rozšírené vo virtuálnom priestore.
S poukazom na závery dovolacieho súdu v spore sp. zn. 3Cdo/137/08 nebolo potrebné preukazovať,
že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti žalobcu v
spoločnosti. Ďalej tvrdil, že súd porušil jeho práva na spravodlivý proces, keď nevykonal ním navrhované
dokazovanie výsluchom svedka C.. P. J., v rozhodnom období prezidenta žalovaného, pričom svedok sa

mal vyjadriť, z akého titulu člen prezídia žalovanej I.. C.. O. sa dostal k neanonymizovanému rozsudku.
RovnakopožadovalsprístupneniemejlovejkomunikácieodC..O.,nazákladektorejmubolsprístupnený
neanonymizovaný rozsudok. Tvrdil, že tieto skutočnosti sú relevantné pre posúdenie predmetu sporu.
Jeho práva boli tiež porušené tým, že súd prvej inštancie napriek výsluchu svedka C.. O. v tomto spore,
vychádzal z jeho tvrdení v spore, v ktorom vystupoval ako žalovaný.

4. Žalovaná navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia žalobcu sa ani po
výsluchoch svedkov I.. C.. O. S. C.. D. nepreukázali ako pravdivé, či opodstatnené a nepodarilo sa
mu preukázať, že jeho česť a dobrá povesť bola porušená práve konaním žalovanej, a nie samotného
žalobcu. Žalobca tiež nepreukázal existenciu ujmy. Tvrdil, že práva žalobcu na spravodlivý proces
neboli porušené, súd prvej inštancie tvrdenia I.. C.. O. v pozícii svedka v tomto spore a žalovaného v

spore, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, nezamieňal. Požadované doplnenie dokazovania
považovali za nadbytočné. Žalobca zámerne žaloval všetkých, ktorí čo i len teoreticky mohli mať do
činenia so zverejnením rozsudku a skúšal, v ktorom konaní uspeje. Zdôraznil, že Úrad na ochranu
osobných údajov neuložil žalovanej žiadnu povinnosť, než zlikvidovať citlivé osobné údaje, čo svedčí
o ich neúmyselnom porušení zákona a absencii závažného dôsledku. Rozhodnutie považovala za

spravodlivé.

5. Žalobca v replike uviedol, že konanie na banskobystrickom súde a v tomto spore sú dve odlišné
konania, založené na inom skutkovom základe, keď konanie žalovanej je v rozpore so zákonom
o ochrane osobných údajov a nebolo potrebné neoprávnený zásah preukazovať. Tento vyplynul z

rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov SR. Rozsudok banskobystrického súdu nie je záväzný
pre tento spor. V spore uplatňuje ochranu porušeného práva na súkromie, nie práva na dobré meno.
Žalobca navrhol výsluch svedka C.. J., keď až po výsluchu svedka C.. D. vyplynulo, že prezidentom bol
v rozhodnom období C.. J.. Požadovanie vykonania tohto dôkazu vyplynulo zo svedeckej výpovede I..
C.. O., ktorý na otázku žalobcu odpovedal spôsobom, toto doplnenie vyžadujúcim.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď dospel záveru, že žalovaná nie je v spore nositeľom pasívnej

legitimácie,t.j.,žepodľahmotnéhoprávanezodpovedázatvrdenýzásahdoprávažalobcunasúkromie,
ku ktorému malo dôjsť tým, že žalovaná bez jeho súhlasu spracovala osobné údaje žalobcu, týkajúce
sa jeho zdravia.

8. Odvolací súd sa s uvedenými závermi nemôže stotožniť.

9. Súd prvej inštancie si v spore náležite neujasnil, ochrany akého práva (právo na súkromie) a na
akom skutkovom základe (tvrdený neoprávnený zásah porušením zákona na ochranu osobných údajov)
žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy od žalovanej. Okrem toho bez náležitého objasnenia si
tejto skutočnosti bral zreteľ na závery súdu v spore, vedenom proti fyzickej osobe, pre porušenie iného

osobnostného práva, konkrétne práva na česť, dôstojnosť a vážnosť. Za tejto situácie závery súdu v
spore na ochranu osobnosti v spore, vedenom proti I.. C.. O., sú pre tento spor celkom irelevantné.

10.Vsporeoochranuosobnostijevprvomradepotrebnépreukázať,žedošlokneoprávnenémuzásahu
do osobnostného práva žalovaným.

11. Ak sa v žalobe za neoprávnený zásah označí porušenie zákona o ochrane osobných údajov (v
rozhodnom období zákon č. 122/2013 Z. z.), úlohou súdu v spore je skúmať, či došlo k zásahu podľa
tohto zákona voči žalobcovi, či príp. neexistujú výnimky pre spracovanie osobných údajov a či je žalobavedená proti osobe, ktorá podľa tohto zákona za jeho porušenie zodpovedá, a to objektívne, v dôsledku
čoho je celkom irelevantné, či zodpovedný subjekt mal alebo nemal úmysel ujmu v značnej miere
spôsobiť.

12. V danom prípade však kompetentný orgán právoplatne rozhodol o tom, že žalovaná spáchala
správny delikt postupom, na ktorom je založená žaloba. Ako správne tvrdil odvolateľ, súd je potom v
tomto spore viazaný k žalobe pripojeným rozhodnutím Úradu na ochranu osobných údajov v zmysle
§ 193 CSP a sám neskúma, či žalovaný zákon porušil. Celkom iná bola situácia v spore voči fyzickej

osobe (C.. O.), kde rozhodnutie o priestupku žalovaného absentovalo. Záver súdu prvej inštancie o
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej, teda že nezasiahla do práva žalobcu na súkromie, je
potom v príkrom rozpore s preň záväzným rozhodnutím správneho orgánu. Bolo by celkom nelogické a
celkom mimo účelu tohto zákona, aby bolo objektívne možné porušiť zákon o ochrane osobných údajov,
a súčasne týmto porušením zákona nezasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby ! Žalovaná
teda objektívne zodpovedá za neoprávnený (protizákonný) zásah do práva žalobcu na súkromie, ktorý

príslušný orgán právoplatne posúdil ako správny delikt. Charakter uloženej sankcie nič nemení na tom,
že žalovaná zákon o ochrane osobných údajov porušila, v dôsledku čoho porušila i ustanovenie čl.
8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 16 ústavy, § 11 OZ, na základe a na
vykonanie ktorých bol zákon o ochrane osobných údajov prijatý.

13. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie, v ktorom bude vychádzať z preň záväzného predloženého rozhodnutia Úradu na
ochranu osobných údajov. Súd sa vyporiada tiež so závermi rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn.
3Cdo/137/08, na ktoré žalobca opakovane poukazoval a posúdi primeranosť požadovanej nemajetkovej
ujmy. K tejto otázke vykoná príp. ďalšie dokazovanie.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)