Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-76S/60/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200465
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200465.4

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: TUBEX SLOVAKIA, s.r.o., Partizánska 87, 966
81 Žarnovica, IČO: 36 634 280, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS-ADVOKÁTI s.r.o., so
sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská
Bystrica,Partizánskacesta98,97433BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostiprotokolužalovaného

č. IBB-106-86-2.3/P-B24,25-22 zo dňa 17.05.2022 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 30. 05. 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal v období od 16.03.2022 do 17.05.2022 u žalobcu a na Inšpektoráte práce Banská
Bystrica podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpekciu práce zameranú na kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 3 ods.

2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnom zamestnávaní“). O
výsledku inšpekcie bol vyhotovený dňa 17.05.2022 protokol č. IBB-106-86-2.3/P-B24,25-22. V bode
B) 1. protokolu boli uvedené zistené nedostatky, konkrétne že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že dňa 16.03.2022 využíval závislú prácu 3 osôb (trvale bytom Ukrajina) na
kontrolovanom pracovisku u žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce,

čo bolo podľa žalovaného v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona
o nelegálnom zamestnávaní. V protokole bolo uložené opatrenie:
„Inšpektor práce v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o
zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť
· prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bode č. 1 protokolu a ich

príčin,
· doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.“

Správna žaloba2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia protokolu
v spojení s jeho dodatkom č. 1 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj len „SSP“).. Žalobca namietal, že:

-žalovanýneumožnilžalobcovioboznámiťsaspodkladmi,ktoréžalovanývyhotovil,konkrétnežalobcovi
neboli sprístupnené ani zápisnice o výsluchu kontrolovaných osôb a zamestnancov vykonané na
kontrolovanom pracovisku a žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s typológiou otázok, ktoré boli jeho
zamestnancom a kontrolovaným osobám kladené;
- žalovaný začal neohlásený výkon inšpekcie;

- inšpektor využil v rámci výsluchu kontrolovaných osôb neautorizované tlmočnícke služby osoby, ktorá
bola zároveň „kolegyňou“ kontrolovaných osôb, preto podľa žalobcu nebolo dostatočne zabezpečené a
verifikované, že dotazované osoby porozumeli kladeným otázkam a uvedomovali si vecný a obsahový
význam odpovedí; neprípustne tak bol využitý ad hoc tlmočník a nebol využitý riadny tlmočník;
- podľa žalobcu dotazovaným osobám aj zamestnancom žalobcu boli kladené sugestívne či kapciózne
otázky, pričom boli zároveň kladené a zodpovedané v žalovaným vytváranej atmosfére umelého

časového nátlaku a tiesne;
- žalovaný relevantným a kvalifikovaným spôsobom nereagoval na námietky žalobcu týkajúce sa
kladených otázok a nekonal smerom k zhojeniu tohto pochybenia zisteného skutkového stavu, pričom
žalobcovi nepredložil zápisnice o výsluchu kontrolovaných osôb a zamestnancov žalobcu a odmietol
tieto výsluchy zopakovať;

- v rámci kladených otázok žalovaný používal pracovnoprávne termíny zo Zákonníka práce bez toho,
aby mal aspoň predbežne zistené resp. osvedčené základné pojmové obsahové znaky právneho
vzťahu medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom Maxin's Quality Services, s.r.o. a kontrolovanými
osobami;
-žalovanýopomenul,ževšetkýmkontrolovanýmosobámakoživnostníkomboludelenýprechodnýpobyt

na účel podnikania, preto ak by s nimi žalobca uzatvoril pracovný pomer resp. iný pracovnoprávny vzťah,
porušoval by zákon č. 404/2001 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“), pričom tieto skutočnosti žalovaný nevzal
do úvahy;
- podľa žalobcu protokol má charakter individuálneho správneho aktu (opatrenia), ktorým boli žalobcovi

ukladané určité povinnosti v zmysle výrokovej časti protokolu, avšak ich plnenie bude predstavovať
zároveň výslovné a vedomé naplnenie hypotézy § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov;
- protokol nepredstavuje správno-právne rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby ako jedna z foriem
opatrenia orgánu verejnej moci obsahoval náležité odôvodnenie úvah, ktoré orgán verejnej správy viedli
k záverom uvádzaným v protokole o to viac, že protokol obsahuje uloženie záväzných a vynútiteľných

povinností voči žalobcovi;
- aj keď nejde o správne konanie a podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na výkon inšpekcie práce
bez ďalšieho nevzťahuje, žalobca mal za to, že v súlade s dostupnou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku na tie parciálne úseky

výkonu inšpekcie práce, ktoré neboli osobitným zákonom o inšpekcie práce upravené odlišne od
Správneho poriadku, resp. neboli upravené vôbec, na rozdiel od príslušného režimu Správneho
poriadku. Podľa § 21 ods. 3 prvá veta zákona o inšpekcii práce platí, že na konanie podľa § 4 písm.
e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e) i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods.
2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak. V nadväznosti na to je potrebné podľa žalobcu zdôrazniť, že žalovaný v rámci
vyvodzovania záverov v protokole neinterpretoval dostatočne správne a kompletne ustanovenie § 21
ods. 3 zákona inšpekcie práce, pretože podľa žalobcu znenie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii
práce neobsahuje rozhodujúcu gramatickú príslovku, ktorá by zakladala taxatívnu konštrukciu daného
ustanovenia, vzhľadom k čomu nemožno rozumne dospieť k záveru, že výpočet inšpekčných konaní,

na ktoré sa použijú predpisy Správneho poriadku, je taxatívny. Podľa žalobcu nemožno prijať záver o
tom, že na predmetnú inšpekciu práce vykonávanú podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce
nemožno aplikovať predpisy Správneho poriadku. V prípade § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa
podľa názoru žalobcu nejedná o negatívne vymedzenie pôsobnosti inšpekčných konaní, na ktoré sa
použije Správny poriadok, ale ide o pozitívne vymedzenie týchto konaní, ktorých výpočet nie je taxatívny,

a preto je možno dôvodne dospieť k tomu, že Správny poriadok je možné aplikovať aj na rozsiahlejšiu
typológiu konaní ako tá, ktorá je uvedená v § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce;
- žalovaný nesprávne vyhodnotil právny vzťah založený medzi žalobcom a spoločnosťou Maxin's Quality
Services, s.r.o. v podobe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb a právny vzťah založený medzikontrolovanými osobami a spoločnosťou Maxin's Quality Services, s.r.o. na základe objednávky na
dodanie služieb - prijatia objednávky - dodania služieb - fakturovania ceny služieb;
- žalovaný nesprávne posúdil znaky závislej práce: - skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná

osoba vykonáva nejakú zárobkovú činnosť pod dohľadom/koordináciou, ešte nijako nedefinuje vznik
predpokladov závislej práce. Žalovaný nesprávne, kapciózne a formalisticky nastoľuje otázky za
používania pojmu „práca“ alebo „pracovný“, pričom mu musí byť zrejmé, že ide o pojmy všeobecnej
povahy a bežne používané v hovorovej reči ako pre pracovný výkon tak aj pre akýkoľvek iný výkon
(súkromný lekár, manažér, živnostník a pod.). Ukladanie pokynov dotazovaným osobám nepreukazuje

znak závislej práce, pretože ukladanie pokynov je typické naprieč rozsiahlym množstvám typológie
obchodnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré sú upravené v Obchodnom zákonníku (napr. zmluva
o dielo, mandátna zmluva a pod.). Žalobca ako objednávateľ vykonáva kontrolnú činnosť plnenia
výkonu služby vo vzťahu ku kontrolovaným osobám, pričom jej jeho oprávnením túto vykonávať
ako ex post tak aj priebežne a kedykoľvek. Koordinačnú komunikáciu osôb na strane žalobcu ako
objednávateľa a dotazovaných osôb nemožno vysvetľovať izolovane. Participácia dotazovaných osôb

vo výrobných priestoroch žalobcu mala výlučne obchodnoprávny rozmer, čomu svedčí aj skutočnosť
vyplývajúca z výpisu zo živnostenského registra, ktorý má povahu verejnej listiny, a to, že dotazovaným
osobám svedčí status samostatne zárobkovo činnej osoby. „Samostatnosť výkonu činnosti živnostníkov“
bolo potrebné relevantne hodnotiť vo vzťahu k spoločnosti Maxin's Quality Services, s.r.o. ako k
obchodnému partnerovi živnostníkov a hodnotenie tejto samostatnosti vo vzťahu k spoločnosti žalobcu

bolo irelevantné, nesprávne a celkom zbytočné, nakoľko je nesporné, že živnostníci boli účastní
realizácie prác na mieste výkonu kontroly z dôvodu, že prostredníctvom ich činnosti plnila spoločnosť
Maxin's Quality Services, s.r.o. svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi;
- inšpektorát práce prekročil svoju pôsobnosť tým, že realizoval prieskum dodržiavania právnych
predpisov na úseku živnostenského podnikania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že zápisnice o podaní informácií boli k dispozícii
k nahliadnutiu počas celého oboznámenia sa s obsahom protokolu a splnomocnená prokuristka žalobcu

nepožiadala o nahliadnutie do týchto zápisníc ani o vyhotovenie ich kópií. Žalovaný poukázal na
ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce s tým, že predmetom výkonu inšpekcie
bola okrem iného kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, žalobcovi preto nebola
vopred oznámená prítomnosť inšpektorov práce, nakoľko mohol byť oznámením prítomnosti inšpektora
práce negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o inšpekcii

práce v záujme negatívne neovplyvniť samotný výkon inšpekcie práce s ohľadom na osobitnú povahu
jej zamerania. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia súdov vo vzťahu k použitiu neautorizovaného
tlmočníka, tak tieto sa vzťahujú na správne konanie. Otázky kladené dotazovaným fyzickým osobám
mali jednoduchú vetnú skladbu a tlmočila ich koordinátorka, ktorá im bežne tlmočí pokyny počas
pracovných zmien, kladené otázky boli štandardné a kladené tak, aby bolo možné posúdiť, či ide o

závislú prácu. Podanie informácií kontrolovanými fyzickými osobami bolo realizované formou zápisníc o
podaní informácie, čo bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii
práce, pričom na konanie podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce sa neaplikuje Správny poriadok,
čo vyplýva z § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce. Inšpektori postupovali zaužívaným spôsobom
a pri vyhotovení zápisnice o podaní informácií išlo najmä o fakty v rámci výkonu činnosti a nie o

právny názor kontrolovaných fyzických osôb. Dotazované osoby mali dostatočný časový priestor pre
svoje odpovede a inšpektori práce na nich nevyvíjali tlak. Bol im vytvorený priestor oboznámiť sa so
zápisnicami po výpovediach a všetky dotazované osoby svojím podpisom do zápisnice potvrdili, že
porozumeli poučeniu a inšpektorom práce poskytli pravdivé informácie. Pokiaľ žalobca poukazoval
na účel pobytu štátnych príslušníkov tretej krajiny, tak pokiaľ chcel žalobca využívať závislú prácu

fyzickej osoby - štátneho príslušníka tretej krajiny, mal povinnosť založiť pracovný pomer s osobou,
ktorá spĺňa zákonné požiadavky na jeho založenie v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný
nenútil žalobcu uzatvárať pracovný pomer s dotazovanými osobami, čo je zrejmé aj zo samotnej
nariaďovacej časti protokolu, v zmysle ktorej bolo žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii
práce uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bode č. 1

protokolu a ich príčin a doručiť o tom správu do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie. Protokol bol
vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Výkon
inšpekcie práce vrátane vyhotovenia protokolu resp. dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce sa
riadi zásadne zákonom o inšpekcii práce a výnimku upravuje ustanovenie § 21 ods. 3 tohto zákona,kde sú taxatívne vymenované prípady, kedy sa aplikuje Správny poriadok. Takýto prípad napríklad
predstavuje situácia, keď inšpektorát práce rozhoduje ako správny orgánu o uložení pokuty v správnom
konaní, ktoré nasleduje resp. môže nasledovať po ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je

jedným z podkladov pre správne konanie. Ďalej žalovaný poukázal na to, že vychádzajúc z rozhodovacej
činnosti súdov je protokol o výsledku inšpekcie práce preskúmateľný správnym súdom len v rozsahu
uložených opatrení, pretože len tieto sa môžu dotknúť subjektívnych práv žalobcu a správny súd pri
tomto type konania nie je skutkovým súdom. Z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce
v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa jednalo iba o exemplifikatívny výpočet, ktorý by obsahoval

zákonodarcom zaužívané príslovky ako napr. najmä, a podobne. Z dôvodovej správy zákona tiež
nie je zrejmý úmysel zákonodarcu koncipovať uvedený výpočet ako príkladný. V prejednávanej veci
podľa žalovaného išlo o závislú prácu s tým, že v mnohých prípadoch výkonu práce na základe
živnosti sa jedná o formu zastretého pracovnoprávneho vzťahu, kedy je pre obchodnú spoločnosť
výhodnejšie zabezpečovať predmet svojej činnosti na základe zmluvných občianskoprávnych alebo
obchodnoprávnych vzťahov, nakoľko nie je potrebné za tieto fyzické osoby odvádzať žiadne odvodové

povinnosti, fyzické osoby potom nemajú nárok na žiadnu dovolenku, zabezpečenie stravovania a iné
nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Podľa žalovaného boli naplnené znaky závislej práce
- nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca + práca podľa pokynov zamestnávateľa,
osobnývýkonpráce,vmenezamestnávateľa,prácavykonávanávurčenompracovnomčaseainéznaky
závislej práce. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že nie je oprávnený preskúmavať dodržiavanie

právnych predpisov podľa zákona č. 455/1991 Zb. živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov, ale v tomto prípade neprekročil právomoc zverenú mu zákonom o inšpekcii
práce, keď hodnotil, či boli kumulatívne splnené znaky závislej práce predpokladané v § 1 ods. 2
Zákonníka práce.

Vyjadrenie žalobcu

4. V podaní zo dňa 08.03.2023 označenom ako „Oznámenie o existencii rozhodovacej administratívno-
právnej praxe funkčne nadriadeného orgánu“ žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Národného
inšpektorátu práce ako odvolacieho orgánu v konaniach, v ktorých bola vyvodená administratívnoprávna

zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania.

Posúdenie veci správnym súdom

5. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v
Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Vzhľadom na uvedené je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
76S/60/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB–76S/60/2022.

6. Správny súd nariadil verejné vyhlásenia rozhodnutia vo veci na deň 31.07.2024, nakoľko účastníci
konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré
by bolo vec potrebné prejednať na pojednávaní. Následne správny súd dospel k záveru, že v zmysle
záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vyslovených v uznesení sp. zn. 19SVs/2/2022

zo dňa 04.12.2023 nie sú vo veci splnené procesné podmienky pre prieskum protokolu resp. v ňom
uloženého opatrenia, preto zrušil nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia a správnu žalobu žalobcu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.

7. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto

zákonom domáhať ochrany na správnom súde.8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP; Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

9. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 7 písm. e) SSP; Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa § 97 SSP; Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP; Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
je neprípustná.

13. Podľa § 2 ods. 1 zákona o inšpekcii práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Inšpekcia
práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a

skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,
3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane

predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho

práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na
výkon prác pri poskytovaní služieb,

b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a
nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

14. Podľa 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Na základe
výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov,

c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich
bezpečnosť a zdravie,
d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení
a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie
činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb

zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,
e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien,
fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s
osobitnými predpismi,

g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania
alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,
h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,
i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a
voľne prístupnom,

j) podať návrh na začatie konania o
1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a §
7 ods. 3 písm. d) a e),
2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b),
3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu,
k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona o inšpekcii práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022;
(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce,
ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce,

predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich
z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce
k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce

a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku
skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7
ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania,
protokolobsahujeajčas,keďboloporušeniezákazunelegálnejprácealebonelegálnehozamestnávania
zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania.
(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych

zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Inšpektorát

práce uloží pokutu
a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,
2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie

činnostijepotrebnéoprávnenie,osvedčenie,preukazalebopovolenie,ktorévydávaNárodnýinšpektorát
práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, od 300 eur
do 33 000 eur,
b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za
1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000

eur do 200 000 eur,
2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

17. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Na konanie
podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods.

9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti,
preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného
vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.18. Správny súd poukazuje na zásadnú časť uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023, v ktorom bolo uvedené : Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v

protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“,
niejespôsobilézasiahnuťdopráv,povinnostíalebooprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívneho
práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe § 7 ods. 1
písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či

osobitostikonkrétnejvecineopodstatňujúzáver,žeajtakétoopatrenieukladákontrolovanémukonkrétne
povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

19. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa § 12 ods. 2
písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny
poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného

donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti,
ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len
upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už
beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie
predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty

podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm.
c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce kontrolovanému
subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne
postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej

do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému
žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa § 7 písm. e) SSP správne
súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Úlohousprávnehosúdupriskúmanípodmienokkonaniajeajposúdiť,čijenapadnutýaktorgánuverejnej

správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva
zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o
jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

20. Najvyšší správny súd pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností (ods.
18). Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce,
ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona
o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený
nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže

kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať
celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie,
či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou
správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP.

21. V zmysle uvedených záverov potom všeobecné opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce
nie sú v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože ide o opatrenie
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania. O takto formulované opatrenie išlo aj v preskúmavanej veci, keď navyše

je v protokole uvedené, že inšpektor práce ukladá opatrenie podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii
práce a nie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, pričom podľa § 14 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce inšpektor práce v protokole navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží
opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi
alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom : prijať opatrenia

na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich
príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Žalobcovi
bolo v prejednávanej veci v protokole uložené opatrenie prijať opatrenia na odstránenie zistenýchporušení predpisov uvedených v bode č. 1 protokolu a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Banská
Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin
v lehote do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Text uvedeného opatrenia zodpovedá textu

právneho predpisu v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce a nejde o opatrenie podľa § 12
ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, ktorým by inšpektor práce nariaďoval odstránenie zistených
nedostatkov. Ide o opatrenie všeobecnej povahy, ktorým sa žalobcovi uložila povinnosť dodržiavať
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Žalobcovi nebola uložená ani konkrétna povinnosť
založiť pracovnoprávny vzťah s konkrétnymi kontrolovanými zamestnancami.

22. Žalobcovi teda nebolo uložené ani opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce,
tak ako to bolo vo veci, v ktorej bol prijatý smerodajný záver pre prieskum týchto opatrení vo veci
riešenej veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19Svs/2/2022 zo dňa 04.12.2023.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 6Ssk/78/2023 zo dňa 30.04.2024 (odsek 28.), v ktorom najvyšší správny súd uviedol,

že pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, ktoré podľa obsahu
má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených
porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení,
pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné, tak takéto povinnosti
nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3

ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm.
e) SSP. Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona inšpekcie práce, na ktoré poukazoval najvyšší
správny súd v tomto rozhodnutí, vyplýva, že inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi
alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej
opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až j) od 300 eur do od 100 000 eur. Žalobcovi v prejednávanej

veci bolo taktiež uložené opatrenie všeobecnej povahy, ktoré zo strany žalovaného nie je vymožiteľné
a nesplnenie tohto opatrenia nie je ničím sankcionovateľné, pretože za jeho nesplnenie nemožno uložiť
ani pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o inšpekcii práce.

23. Protokol z inšpekcie práce predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže žalovaný vychádzať pri

ukladaní pokuty pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt nelegálneho
zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce), avšak sám osebe protokol
a v ňom uložené opatrenie nepredstavujú taký individuálny správny akt, ktorým by bolo priamo
zasahované do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle § 3 ods. 1
písm. c) SSP. V protokole konštatovaný záver môže byť v rámci riadneho administratívneho konania

o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt prehodnotený, či úplne vyvrátený
ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o vyvodení administratívnoprávnej
zodpovednosti je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci
tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho prípadného súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca
kontrolované osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o vyvodení zodpovednosti

za správny delikt musí byť preukázaný samotný skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu
nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovaného záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do
rozhodnutia o správnom delikte. Tiež sa nemení právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými
osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá
pracovnoprávny vzťah. Protokol je v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy,

ktorým nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu, pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie
žalobcu.

24. Uložené opatrenie v podstate len všeobecne žalobcovi ukladá prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov, ale nijako sa nemení právne postavenie žalobcu. Žalobca uviedol, že mu

boli uložené určité povinnosti v zmysle výrokovej časti protokolu a že ich plnenie bude predstavovať
zároveň výslovné a vedomé porušenie zákona o pobyte cudzincov tým, že má založiť pracovnoprávny
vzťah s fyzickou osobou, ktorá má udelený prechodný pobyt na účely podnikania a pre vykonávanie
inej činnosti ako podnikanie bude potom dotknutým fyzickým osobám hroziť administratívne vyhostenie,
teda podľa žalobcu žalovaný ho núti porušiť zákon o pobyte cudzincov. V tomto smere ale opatrenie

žalobcovi uložené nebolo. Žalobca v správnej žalobe konkrétne neuviedol, že bude zasiahnuté do
jeho subjektívnych práv a že by bol obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Správny
súd si je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby nemohol žalobca predpokladať uznesenie
veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 19SVs2/2022 zo dňa 04.12.2023 a to, aký dôraz budetoto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do subjektívnych práv v dôsledku uložených
opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženého opatrenia nedospel k takému záveru,
že by z uloženého opatrenia vyplývali pre žalobcu konkrétne povinnosti, ktoré by mal plniť a ktoré by

svojím obsahom predstavovali niektoré z opatrení podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce s tým, že
by toto opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

25. Žalobca v správnej žalobe namietal aj vyhodnotenie jednotlivých znakov závislej práce a uvádzal
argumentáciu, prečo tieto znaky závislej práce neboli naplnené a namietal, že nebol dostatočne zistený

skutkový stav. Správny súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu poukazuje aj na závery rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7 Ssk/141/2022 zo dňa 27.03.2024, v ktorom najvyšší správny
súd uviedol, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu
SR bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet súdneho prieskumu, keď možnosť
prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci
prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa

premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, respektíve či boli dostatočne preukázané.

26. Keďže správny súd dospel k záveru o nespôsobilosti súdneho prieskumu, nie sú splnené procesné
podmienky konania a v tomto rozhodnutí správneho súdu nie je priestor na meritórne zodpovedanie
žalobcových námietok. Správnemu súdu sa na záver ale žiada ešte uviesť, že nie je správna

argumentácia žalobcu o tom, že inšpektori mali pri niektorých úkonoch vykonaných v rámci inšpekcie
práce postupovať podľa Správneho poriadku. So žalobcom prezentovaným výkladom ustanovenia §
21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa nemožno stotožniť. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii
práce v znení platnom a účinnom do 31.12.2022 na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm.
b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), §

19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Z uvedeného je zrejmé, že sú vymedzené tie ustanovenia zákona o inšpekcii práce, pri aplikácií ktorých
sa má postupovať podľa Správneho poriadku. V prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu neuviesť v
uvedenom ustanovení uzavretý počet prípadov, na ktoré sa Správny poriadok vzťahuje, bola by použitá
iná gramatická formulácia tohto zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na

závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/22/2017 zo dňa 08.08.2018, v zmysle ktorých
protokol o zisťovaní príčin pracovného úrazu predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne
vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú
neodkladné opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie
šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami zákona č.

71/1967Zb.osprávnomkonaní,mápretoneformálnycharakter,upravenýosobitnýmpredpisom,vtomto
prípade zákonom o inšpekcii práce. Protokol (s prípadným dodatkom) teda obsahuje len predbežné
zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Až toto následné
konanie sa riadi správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné práva predkladať návrhy na
ďalšie dokazovanie a preukazovať zníženie svojej miery zavinenia, napr. neplnením povinnosti iných

zodpovedných osôb. K neohláseniu inšpekcie správny súd poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1
písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím
inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce.
Z tohto zákonného ustanovenia preto vyplýva pre inšpektorov oprávnenie vykonať inšpekciu aj bez

predchádzajúceho oznámenia.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci má v protokole
uložené opatrenie charakter opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo
mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu

v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako
neprípustnú odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

29. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a
§ 439 ods. 2, 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami (§ 56 ods. 3
SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.