Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Pc/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232047
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823232047.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: A. B.,

nar. XX. X. XXXX, bytom B. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Mário Pataky, advokát
so sídlom Hviezdoslavova 1322/11A, Námestovo, proti otcovi navrhovateľky: C. B., nar. XX. X. XXXX,
bytom D. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Mária Vevurková, advokátka so sídlom
Mieru 312/13, Námestovo, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I/ Otec navrhovateľky C. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky
sumou 180 Eur mesačne, vždy vopred do každého 15. dňa v mesiaci, na ktorý sa poskytuje výživné,
počnúc dňom 17.10.2023.

II/ Zameškané výživné za obdobie od 17.10.2023 do 24.04.2024 v sume 600 Eur je otec navrhovateľky
p o v i n n ý zaplatiť do rúk navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

IV/ Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 17. 10. 2023 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil jej otcovi povinnosť

platiť výživné vo výške 250 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/61/2013-425 bola zverená do osobnej starostlivosti
matky, jej otec bol zaviazaný na platenie výživného 80 Eur mesačne. Od posledného určenia výživného
uplynulo osem rokov. V tom čase bola študentkou základnej, strednej a v súčasnosti je na vysokej škole.
Momentálne študuje v E.. Jej náklady sa podstatne zvýšili a výživné 80 Eur mesačne nie je postačujúce.
Okrem výživného jej otec nijako neprispieva. Celú starostlivosť a náklady na ňu platí jej matka. Ona si
popri strednej škole privyrábala brigádnicky, ale kvôli štúdiu na vysokej škole to už nebude možné, iba

zriedkavo. Jej otec spolu so svojou manželkou si žijú veľmi dobre, nemajú problém s peniazmi.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkýň F. D. a G. B.
a oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

3. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) :

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine:

(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného

pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

4. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka sa voči svojmu otcovi domáha zvýšenia
výživného na 250 Eur mesačne a to s tým odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom
uplynulo osem rokov a na jej strane došlo k zmene pomerov, ktorá spočíva v tom, že nastúpila na vysokú

školu, s čím má spojené zvýšené výdavky.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/61/2013-425 zo dňa 21. 4. 2015, ktorým bol otec
navrhovateľky zaviazaný, aby na jej výživu prispieval sumou 80 Eur mesačne. Súd konštatuje, že od

času posledného rozhodnutia o výživnom do času rozhodnutia o výživnom uplynulo viac ako 9 rokov,
teda dlhší čas, čo je samo osebe zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom.
V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola navrhovateľka maloletá vo veku jedenásť rokov, bola
žiačkou 5. ročníka základnej školy. V súčasnosti má navrhovateľka 20 rokov a študuje na H. I. B. E..
Navrhovateľke v súvislosti s nástupom na strednú školu pribudli výdavky na cestovné, ubytovanie na

internáte, študijné materiály a pomôcky. Súd akceptuje, že nástup na vyššiu formu štúdia – na vysokej
škole – je tiež zmenou pomerov na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výživného v zmysle jeho
zvýšenia.

6. Čo sa týka matky navrhovateľky, tá bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom zamestnaná

ako J. v K. L. B. C., jej priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 1155,93 Eur. V súčasnosti
matka navrhovateľky ďalej pracuje ako lekárka, jej príjem v období od 26. 6. 2023 do 1. 1. 2024 bolo
nemocenské 1300 Eur mesačne. V rámci svojho výsluchu dňa 12. 2. 2024 uviedla, že od 1. 1. 2024
bude mať príjem od 1800 do 2000 Eur v čistom mesačne. Súd konštatuje, že od posledného rozhodnutia
o výživnom sa príjem matky navrhovateľky zvýšil.

7. Čo sa týka otca navrhovateľky, ten síce uznal, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo
k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, ale súhlasil len so zvýšením výživného na
100 Eur mesačne. Argumentoval tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na jeho strane
tiež k zmene pomerov v tom, že uzatvoril manželstvo a pribudli mu dve vyživovacie povinnosti k dvom

dcéram M. B., nar. XX. X. XXXX a B. B., nar. X. X. XXXX. Tvrdil tiež, že vzhľadom na jeho nízky príjem
zo zamestnania a zdravotné komplikácie nie je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby platil výživné,
ktoré žiada navrhovateľka. Výdavky, ktoré navrhovateľka deklarovala, označil v určitých položkách
za neprimerane vysoké, hoci nespochybňoval, že navrhovateľka ich má ( napr. hygienické potrebya kozmetika, ubytovanie na internáte, strava ).Zdôrazňoval vysokú životnú úroveň matky navrhovateľky
a na jej možnosti a schopnosti, ktoré sú nepomerne vyššie, než jeho.

8. Čo sa týka otca navrhovateľky, v čase posledného rozhodnutia súd vychádzal z jeho potencionálneho
príjmu 450 – 550 Eur mesačne. Do 7. 2. 2024 bol otec navrhovateľky poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 150,40 Eur mesačne, od 8. 2. 2024 mu bol tento dôchodok odňatý z dôvodu zníženia poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Otec navrhovateľky je zamestnaný v G. A.. A. E. M. A. N.
XXX, IČO: XXXXXXXX ako B. motorového vozidla. Z potvrdenia jeho zamestnávateľa súd zistil, že otec

navrhovateľky má priemerný mesačný príjem zo zamestnania vo výške 730,77 Eur. Súd konštatuje, že
odčasuposlednéhorozhodnutiaovýživnompríjemotcanavrhovateľkyvzrástol.Oprotičasuposledného
rozhodnutia o výživnom otcovi navrhovateľky pribudli dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom. Napriek
tomu je však súd názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky, aby na ňu prispieval
súdom určeným výživným.

9. Súd sa pri určení výživného v prvom rade zaoberal odôvodnenými potrebami navrhovateľky. Otec
navrhovateľky síce nespochybňoval, že navrhovateľka má odôvodnené potreby ako bývanie, strava,
ošatenie a obuv, hygienické potreby a kozmetika, zdravotná starostlivosť, cestovné do a zo školy,
ubytovanie v E., kde študuje, študijné materiály a odev a obuv, potrebné na praktické vyučovanie,
voľnočasové aktivity, ale tvrdil, že výška niektorých výdavkov ( strava, hygienické potreby a kozmetika,

ubytovanie v E. ) sú navrhovateľkou deklarované ako nereálne vysoké. Súd pri zistení odôvodnených
potrieb navrhovateľky vychádzal z jej vyjadrenia, že napriek tomu, že dala návrh na zvýšenie výživného
na 250 Eur mesačne, je ochotná dohodnúť sa so svojím otcom na výživnom 180 Eur mesačne. Ak súd
vychádza z toho, že obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive svojho dieťaťa – navrhovateľky –
a súčasne pokiaľ navrhovateľka akceptovala výšku výživného 180 Eur mesačne, súd určil odôvodnené

potreby navrhovateľky na 360 Eur mesačne ( 2 x 180 Eur = 360 Eur , pretože obaja rodičia sú povinní
v zásade rovným dielom podieľať sa na výžive dieťaťa, hoci pri určení konkrétneho výživného treba
zohľadniť aj ďalšie faktory, najmä osobnú starostlivosť jednotlivých rodičov o dieťa, to sa však prioritne
týka mladších detí, nie plnoletých, ako je navrhovateľka, starostlivosť o spoločnú domácnosť a pod. ).
Podľa názoru súdu vzhľadom na vek navrhovateľky, skutočnosť, že študuje na vysokej škole a tiež

má zvýšené výdavky na stravovanie z dôvodu intolerancie na laktózu ( čo jej otec nespochybnil ) nie
je výška mesačných výdavkov na ňu 360 Eur nijako nadhodnotená. Pokiaľ otec navrhovateľky tvrdil,
že výdavky, ktoré deklaruje navrhovateľka, sú neprimerane vysoké, súd poukazuje na deklarovanie
výdavkov samotného otca navrhovateľky napr. na dcéru B. B., nar. X. X. XXXX a to: strava 110 Eur
mesačne, ošatenie 50 Eur mesačne, hygienické potreby 10 Eur mesačne, vitamíny 10 Eur mesačne,

poplatok za materskú školu 100 Eur mesačne, krúžky 20 Eur mesačne, poplatok za výučbu hry na klavíri
14 Eur mesačne, poistka 17,94 Eur mesačne, spolu: 331,94 Eur mesačne. V týchto výdavkoch dokonca
ešte nie sú zahrnuté výdavky na bývanie ( elektrina, voda, daň z nehnuteľnosti, palivové drevo, poplatok
za odvoz odpadu, PZP na motorové vozidlo a pohonné látky, pretože rodičia mal. B. a M. B. denne vozia
zmiestabydliskadoL.aspäť).Súdpodotýka,žeďalšiedcéryotcanavrhovateľkyM.aB.B.súpodstatne

mladšie, než navrhovateľka, takže ich fyzické a psychické potreby sú nižšie, než navrhovateľky. Otec
navrhovateľky síce opakovane poukazoval na to, že mal. B. je dieťa so zdravotným znevýhodnením, no
ani vzhľadom na to nemožno akceptovať, že by jej odôvodnené potreby boli vyššie, než navrhovateľky.
Otec navrhovateľky nepreukázal, že by vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie mal. B. B. mala
podstatne zvýšené výdavky v porovnaní s inými deťmi v jej veku, pretože otec navrhovateľky ani netvrdil,

že by napr. užívala finančne nákladné lieky, absolvovala nákladné liečenie a pod.

10. Súd teda vychádzal z toho, že odôvodnené potreby navrhovateľky sú 360 Eur mesačne. Otec
navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť neplní žiadnou inou formou než platením výživného –
vzhľadom na vek navrhovateľky ani jej matka už svoju vyživovaciu povinnosť ani čiastočne nevyvažuje

osobnou starostlivosťou o ňu, ale do určitej miery možno akceptovať, že matka navrhovateľky
čiastočnevyvažujesvojuvyživovaciupovinnosťonavrhovateľkuposkytovanímbývaniaastarostlivosťou
o spoločnú domácnosť. Súd potom neakceptoval námietku otca navrhovateľky, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov a životná úroveň matky navrhovateľky je vyššia, ako jeho.
Navyše má súd za to, že skutočnosť, že matka navrhovateľky má vzhľadom na svoje príjem vyššiu

životnú úroveň než otec, nemá žiadny vplyv na vyživovaciu povinnosť otca, t.j. ani čiastočne sa tým
neznižuje vyživovacia povinnosť otca. Základným kritériom pre určenie výživného je totiž vždy určenie
odôvodnených potrieb dieťaťa a možností a schopností povinného rodiča.11. Otec navrhovateľky poukazoval na to, že zo svojho príjmu si po zaplatení svojich nevyhnutných
výdavkov nemôže dovoliť platiť navrhovateľke vyššie výživné než 100 Eur mesačne. Tvrdil, že kvôli
zdravotným problémom s chrbticou sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, než teraz, neskôr počas

konania zase tvrdil, že oni sú s manželkou nenároční a dohodli sa, že im takýto jeho príjem stačí. Súd
z vykonaného dokazovania konštatuje, že je v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky, aby
si zabezpečil vyšší príjem, z ktorého by mohol platiť zvýšené výživné 180 Eur mesačne. Pokiaľ otec
dieťaťa tvrdil, že má vážne zdravotné problémy, pre ktoré sa nemôže zamestnať vo fyzicky náročnom
zamestnaní, súd z vykonaného dokazovania nezistil existenciu takých vážnych zdravotných komplikácií,

pre ktoré by si otec navrhovateľky nemohol nájsť inú, lepšie platenú prácu, než má v súčasnosti. Súd
napokon poukazuje na obsah pracovnej zmluvy, ktorú má otec navrhovateľky uzatvorenú so svojím
zamestnávateľom, kde má ako popis práce uvedené:
- Dovoz, rozvoz a predaj obchodného tovaru
- Vychystávanie tovaru na zákazky
- Prebierky tovaru

- Udržiavanie čistoty a hygieny v skladových priestoroch v okolí skladu
- Denná kontrola a údržba technického stavu motorového vozidla
- Nakladanie a vykladanie tovaru vysokozdvižným vozíkom
- Vykonávanie práce podľa príkazu nadriadených.
Ako vyplýva z uvedeného, aj súčasné zamestnanie otca navrhovateľa sa nezaobíde bez fyzicky

namáhavých činností a manipulácie s bremenami. Navyše, z vykonaného dokazovania ( aj vyjadrenia
samotného otca navrhovateľa a jeho matky – svedkyne G. B. ) vyplynulo, že otec navrhovateľky
svojpomocne zrekonštruoval rodinný dom, v ktorom bývajú aj s manželkou a deťmi, zrealizoval prístavbu
garáže, schodisko, zrekonštruoval aj interiér – výmena okien, podláh, montáž kuchynskej linky, výmena
interiérových dverí. Tieto činnosti sa zaiste neobišli opäť bez manipulácie s bremenami a tiež sa

jedná o fyzicky náročné činnosti. Podľa svedkyne – matky otca navrhovateľky G. B. tieto práce otec
navrhovateľky realizoval sám, v čase, keď sa vrátil z práce. Súd je preto názoru, že otec navrhovateľky
nemá žiadne výrazné zdravotné obmedzenia, pre ktoré by si nemohol nájsť finančne výhodnejšie
zamestnanie.

12. Súd z ponuky voľných pracovných miest, ktorá je dostupná na webovej stránke Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Námestovo zistil, že v okrese Námestovo je viacero voľných pracovných miest,
ktoré by boli vhodné pre otca navrhovateľky a v ktorých by dosiahol vyšší príjem, než v súčasnom
zamestnaní. Jedná sa o pozície: predavač stavebného tovaru s ponúkanou základnou mzdou 1700
Eur mesačne, predajca rozličného tovaru – ponúkaná základná mzda 1000 Eur mesačne, operátor

výroby vo firme MAHLE Behr s.r.o.– základná mzda 1100 Eur mesačne, zásobovač linky, skladník
vo firme MAHLE Behr s.r.o.– základná mzda 1150 Eur mesačne, zoraďovač vo firme MAHLE Behr
s.r.o. – ponúkaná základná mzda 1380 Eur mesačne. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018, podľa ktorého pri uplatnení princípu potencionality príjmov
osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné ( faktické ) príjmy

povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov,
to znamená príjmov, ktoré povinný ( potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce ). Rodič má vyvinúť maximálne úsilie na to, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť – tu
súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/21/2013, podľa ktorého

povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa
a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden
z rodičov aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je
samé schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Ďalej súd
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 110/2015-7, podľa ktorého

zákon o rodine kogentne upravuje právo dieťaťa na výživu a každá povinná osoba musí vždy, aj keď na
úkor svojho minima, zabezpečiť jeho výživu.

13. Vzhľadom na pracovné ponuky, ktoré súd vyššie uviedol, súd ustálil, že v súčasnosti je potencionálny
príjem otca navrhovateľky 1700 Eur v hrubom mesačne. Z tohto príjmu je otec navrhovateľky schopný

platiť súdom určené výživné.

14. Súd akceptuje aj tvrdenie navrhovateľky, že jej otec vynakladá výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (pohrebné poistenie, úver na rekonštrukciu a zveľadenie rodinného domu, sporenie, príspevokna II. dôchodkový pilier ), pričom, ako bolo uvedené, prioritou rodiča musí byť zabezpečenie výživy
svojich detí. Aj na základe týchto zistených skutočností súd dospel k záveru, že je v možnostiach
a schopnostiach otca navrhovateľky, aby platil výživné 180 Eur mesačne.

15. Keďže súd vyhovel návrhu na zvýšenie výživného, otca navrhovateľky súčasne zaviazal, aby
zaplatil zameškané výživné odo dňa podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. od 17.10.2023
do 24.04.2024 v sume 600 Eur. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného
ako nedôvodný zamietol, pretože z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na jej

odôvodnené potreby je primeraným výživným suma 180 Eur mesačne.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
posúdenia veci.
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.