Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/161/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722204836
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6722204836.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudcomJUDr.PetromBanskýmvovecistarostlivostiomaloletédieťa:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, občan SR, dieťa rodičov matky: B. C. B. D.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX G., občan SR, zastúpenej: Advokátska kancelária
AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, a otca: B. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom H. I. X, XXX XX J. K. L., občan SR, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloletú A. B., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky B. C.

B. D., nar. XX. XX. XXXX.

II. Otec maloletého dieťaťa B. B., nar. XX. XX. XXXX
je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 400,- EUR
mesačne od 18. 11. 2022 vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18. 11. 2022 do 31. 01. 2024 vo výške 3.910,- EUR je otec p

o v i n n ý splácať v desiatich mesačných splátkach spolu s bežným výživným vo výške 391,- EUR až do
úplného zaplatenia celej sumy pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

IV. Súd styk otca s maloletou neurčuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom domáhala, aby súd vydal
neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zverí do jej osobnej starostlivosti, zakáže styk otca s maloletou

a zároveň zaviaže otca platiť výživné vo výške 150,- EUR mesačne.
Čo sa týka rozsudku žiadala, aby súd do času rozvodu manželstva zveril maloletú do osobnej
starostlivosti matky, otca zaviazal platiť výživným vo výške 400,- EUR mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti žije v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve.
Manžel pracuje v zahraničí a v čase, keď je na Slovensku trávil čas v rodinnom dome, keď bol s dcérou
alebo bol ubytovaný v motoreste vo vlastníctve jeho spoločnosti. Jedným z dôvodov rozpadu vzťahu bolo
agresívne správanie sa otca voči navrhovateľke a jej synovi a ďalším bol aj ľahkovážny a nezodpovedný

prístup k plneniu si povinností. Otec je podnikateľ, pričom mali by byť voči nemu vedené viaceré trestné
konania v súvislosti s nevyplatením mzdy či neplnením si záväzkov. Dňa 05. 11. 2022 z piatku na
sobotu sa otec bez predchádzajúceho oznámenia svojho návratu z Nemecka vrátil domov asi o pol
jednej a ona s dcérou, ktorá je ich spoločným dieťaťom spala v obývačke na jednej posteli. Otec bezohlásenia prišiel ku mne do postele a hneď začal hľadať pod mojim vankúšom mobilný telefón a chcel
mi ho zobrať. Keď ho nenašiel začal vyvádzať a kričať a mať rôzne prejavy agresie. Nevedela čo je
dôvodom tohto správania, ale bol úplne nepríčetný a bála sa ho. Išla k synovi po pomoc, aby v prípade

potreby zavolal starkej – jej mame. Keď otec uvidel jej syna s mobilným telefónom v ruke tak začal
synovi telefón brať z rúk a chcel mu ho hodiť o zem, čo sa už niekoľkokrát stalo v minulosti. Syn mu
nechcel dať mobilný telefón, keďže to bola jediná možnosť ako zavolať si pomoc. Keď mu chcel zobrať
mobilný telefón spadli na seba, kde otec opakovanej udieral syna do oblasti tváre, krku, hrudníku, pričom
rozbil synovi displej na telefóne. Tohto bola svedkom aj maloletá dcéra. Zo strachu o život bola privolaná

polícia, ktorá prišla asi o 15 až 20 minút. Kým čakali na príchod polície otec odišiel do garáže, znovu
sa vrátil do domu a vyhrážal sa a zavolal si záchranku s tým, že má zlomenú nohu. Neskôr bol otec
vykázaný aj zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. Na tunajšom súde z dôvodu
obavy aj o jej syna podala návrh, ktorým bolo nariadené opatrenie, ktorým sa zakazuje žalovanému
vstupovať do rodinného domu, ďalej priblížiť sa k nej na bližšie ako 5 metrov a zaplatiť jej trovy konania.
Dňa 16. 11. 2022 otec išiel za maloletou do školy s cieľom vyzdvihnúť si ju bez jej vedomia, pričom pred

týmtojunijakoneinformoval.Maloletápozisteníotcovejprítomnostisarozplakalaaodmietlasnímodísť.
Ona bola kontaktovaná zo školy a na miesto bola o 13.15 h. privolaná aj policajná hliadka, pričom v čase
keď prišla o 13.23 h. už otec sa tu nenachádzal. Aj z týchto dôvodov maloletá v súčasnosti odmieta
prítomnosť otca a kontakt s ním čo sa preukázalo aj v škole. Uvedené skutočnosti sú podkladom pre
vydanie predmetného neodkladného opatrenia.

Čo sa týka návrhu na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva v súčasnosti už nežijú
spolu tak ako bolo vyššie uvedené. Matka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, kde spolu žije aj
so svojimi deťmi. Na nehnuteľnosť je vedené záložné právo v prospech Tatra banky a.s., ktorá poskytla
otcovi úver, ktorý tento úver spláca. O výške príjmu nemá vedomosť vie, že otec maloletej je jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti B. A. M., potom 15%-ným a jediným konateľom spoločnosti A.

M. a je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti D. B. M.. Tiež by mal byť aj jediným konateľom
a spoločníkom spoločnosti D. N. M., kde je však uvedený ešte jeho predchádzajúci trvalý pobyt. Otcova
spoločnosti prevádzkuje motorest. Napriek tomu, že podľa neho by mali mať tieto firmy dlhy v podnikaní
bysamumalodariť.Otecaktuálnenamaloletúneprispieva.Vsúčasnostihradíúvervsúvislosti,sktorým
jezriadenézáložnéprávonadom,vktoromonabývasdcérouasynom.Priemernémesačnévýdavkyna

maloletú sú 700,- EUR mesačne, pričom táto navštevuje 1. ročník základnej školy. Maloletá navštevuje
krúžok plávania, kde sa platí 138,- EUR za polrok, tanečná s poplatkom vo výške 161,- EUR za polrok,
chodí na canisterapiu s poplatkom 2,- EUR za mesiac a má tréningy na koňoch každý víkend v sobotu
alebo nedeľu, kde je poplatok 15,- EUR za hodinu. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd určil
výživné 400,- EUR.

2. Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Zvolen sa pod sp.
zn. 8P/160/2022 vedie aj návrh na rozvod manželstva navrhovateľky – matky a odporcu – otca maloletej
A. B..

3. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 18C/74/2022 zo dňa 14. 11. 2022
zistil, že týmto neodkladným opatrením sa B. B. zakazuje vstupovať do rodinného domu (dom, v ktorom
býva matka s maloletými deťmi) a zároveň sa zakazuje priblížiť k B. C. B. D. B. B. na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov.
Z odôvodnenia uznesenia v bode 6. vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8P/32/2008

bolo osvedčené, že navrhovateľka má v osobnej starostlivosti aj maloletého syna B.. Taktiež mal
osvedčené, že polícia riešila incident, ktorý sa odohral medzi manželmi dňa 05. 11. 2022, kde
bolo žalovanému uložené opatrenie polície a to vykázanie zo spoločného obydlia. Uvedené svedčí
o násilí zo strany žalovaného, ktoré bolo takej intenzity, že si vyžadovalo okamžitý zásah polície na
ochranu ohrozených osôb. Navrhovateľka so synom podstúpili ošetrenie na urgentnom príjme, kde boli

konštatované zranenia, syn navrhovateľky na odporúčanie všeobecnej lekárky absolvoval následne
ďalšie vyšetrenia súvisiace s predmetným incidentom. Vec je aktuálne v riešení polície na základe
oznámenia navrhovateľky. Na základe tohto mal súd osvedčené násilné správanie žalovaného voči
navrhovateľke a jej synovi, z ktorého dôvodu je osvedčená obava o ich život a zdravie.
Vbode7.poukazujenato,ževzhľadomnapopísanésprávaniežalovanéhokedynavrhovateľkapopisuje

stupňovanie vzájomných rozporov a s tým súvisiace agresívne a násilné vystupovanie žalovaného voči
nej a jej synovi súd považoval za osvedčené ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity. Je zrejmé, že
uvedené správanie žalovaného súvisí s narušeným vzťahom medzi manželmi, kedy zjavne dochádzau žalovaného k emotívnym reakciám, ktoré sú však neprimerané. Na základe tohto teda vyslovil zákaz
žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov.

4. Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8P/161/2022-50 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol zaviazaný otec maloletej B. B. platiť na maloletú sumu 70,- EUR
mesačne a zároveň vo zvyšku, ktorý sa týkal zákazu styku otca s maloletou ako aj zverenie maloletej
do osobnej starostlivosti matky bol návrh zamietnutý.
Proti uvedenému uzneseniu sa odvolala matka maloletej, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil

rozhodnutie tak, že maloletú dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať
výživným vo výške 100,- EUR mesačne (s tým, že matka žiadala 150,- EUR) a zároveň zakázal styk otca
s maloletou. Z odôvodnenia predmetného uznesenia 11CoP/5/2023 Krajského súdu v Banskej Bystrici
tento v bode 6.2 poukázal na to, že rodičovské práva a povinnosti k maloletej majú obidvaja rodičia.
Rodiča síce nežijú v spoločnej domácnosti, avšak uvedené je dané vzhľadom na incident, ktorý vyvolal
potrebu dočasného riešenia neodkladnými opatreniami okresného súdu, ktorým zakázal otcovi vstup

do obydlia matky a maloletých detí a aj zákaz priblíženia k matke a jej maloletému synovi na 5 metrov,
v ktorých obidva súdy konštatovali agresívne správanie otca, ktorého svedkom bola aj maloletá. V bode
6.3 poukazujú na to, že otec síce nemá uložený zákaz priblíženia sa k maloletej, avšak musí si byť
vedomý, že incident, ktorý vyvolal proti matke a jej synovi v nočných hodinách v mieste ich bydliska
citovo zasiahol negatívne aj maloletú, pretože sa jednalo o útok na jej najbližšie osoby a napriek tomu

na túto okolnosť on neberie žiadny ohľad.
V bode 6.5 poukazujú, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že maloletá trpí doposiaľ nezdiagnostikovaným
zdravotným ochorením, odpadáva a kolabuje. O tejto skutočnosti by mal otec mať vedomosť. Stres
vyvolaný maloletej blízkosťou otca ako útočníka, ktorého incidentu bola maloletá svedkom nepochybne
k jej fyzickej a psychickej pohode neprispieva.

V bode 7. poukazuje, že je v záujme maloletej dočasne v trvaní do rozhodnutia súdu upraviť práva
a povinnosti neodkladným opatrením a zveriť ju do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť primerané
výživné a rozhodnúť aj o styku maloletej s otcom. Rodinná situácia sa má stabilizovať.
Čosatýkavýškyvýživnéhonatotopoukazujúvbode8.a9.stým,žepodľanichokresnýmsúdomurčené
výživné vo výške 70,- EUR je nedostatočné, pretože krajský súd má za to, že otcov príjem doposiaľ

bol preukázateľne zistený vo výške 1.007,- EUR a umožňuje mu platiť výživné vo výške 100,- EUR na
maloletú, keďže inak sa na výchove a starostlivosti o dieťa nepodieľa. Toto by malo dočasne sanovať
náklady matky na zabezpečenie životných potrieb maloletej. Mimoškolské aktivity sú nepochybne
v záujme maloletej.
Čo sa týka zákazu styku otca s maloletou odvolací súd v zhodne s okresným súdom má za to, že

ide o výnimočný zásah do rodičovských práv a povinností. V prejednávanom prípade však boli zistené
také závažné okolnosti, ktoré umožňujú použitie takéhoto opatrenia. Otec má súdnymi rozhodnutiami
zakázané priblížiť sa k matke a ku jej maloletému synovi, v odôvodnení týchto uznesení je konštatovaná
agresivita otca, ktorú otec nekorigoval ani s ohľadom na prítomnosť maloletej ani s ohľadom na
nočnú hodinu, kedy už dieťa spalo. Takémuto bezohľadnému správaniu otca nemožno poskytnúť

právnu ochranu ani ako manželovi ani ako otcovi. Krajský súd prihliadol aj na to, že aj keď bol otcovi
doručený opis návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo veci samej, napriek jeho vedomosti
o prebiehajúcom konaní, ktoré môže mať dosah na jeho kontakt s dcérou sa nijako nevyjadril, čo zrejme
tiež svedčí o nedostatočnom záujme o dianie okolo maloletej.

5. Zároveň súd poukazuje na to, že aj otec maloletej sa svojím návrhom zo dňa 16.
02. 2023 domáhal, aby maloletá bola zverená matke a zároveň žiadal upraviť styk s maloletou a to do
času právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Uznesením sp. zn. 8P/54/2023-14 zo dňa 22. 02. 2023 Okresný súd Zvolen upravil styk otca s maloletou
a vo veci návrhu v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky návrh zamietol. Proti

uvedenému neodkladnému opatreniu sa odvolala matka, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici vydal
uznesenie pod sp. zn. 16CoP/17/2023, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu tak, že návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Z odôvodnenia v bode 16. vyplýva, že odvolací súd
na základe skutočností, ktoré sú mu doposiaľ známe v súdnych konaniach vedených pod sp. zn.
8P/160/2022 a 8P/161/2022 a zákaze otcovi stýkať sa s maloletou v konaní sp. zn. 18C/74/2022,

v ktorom bol právoplatným neodkladným opatrením otcovi zakázaný vstup do rodinného domu matky
a súčasne uložený zákaz priblížiť sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov dospel k záveru, že
odvolanie matky je dôvodné.V bode 17. krajský súd poukázal, že okresný súd nariadil styk maloletej s otcom pomerne rozsiahlo
s tým, že primárne kládol do popredia požiadavku práva maloletej na ochranu, stabilitu a rozvoj citového
vzťahu medzi ňou a otcom. Súd však pri osvedčovaní neposudzoval a nezohľadnil správanie sa otca,

ktoré viedlo k vydaniu súdneho rozhodnutia o zákaze vstupu do obydlia matky a približovania sa k matke.
Dôvodom zákazu je súdom konštatovaná agresivita otca, ktorú otec nekrotil ani pri prítomnosti maloletej.
Požiadavka na citlivé hodnotenie tohto faktora je o to podstatnejšia, že svedkom takéhoto správania bola
aj maloletá, pričom z konania tiež vyplýva, že tieto skúsenosti pôsobili na ňu traumatizujúco a negatívne
a psychické následky u nej pretrvávajú až doposiaľ. Uvedený právny záver je aj v súlade s rozhodnutím

odvolacieho súdu č. k. 11CoP/5/2023-87 zo dňa 02. 03. 2023.

6. Zároveň čo sa však týka úpravy styku otca s maloletou súd poukazuje na to, že
v konaní 8P/160/2022, t. j. konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletej na
čas po rozvode nariadil uznesením č. k. 8P/160/2022-284 neodkladné opatrenie, ktorým súd rodičom
spolu s maloletým dieťaťom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen – referát poradensko-psychologických služieb na
dobu 6 mesiacov, najmenej dvakrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia a to za
účelom zlepšenia komunikácie rodičov a maloletej. V rámci predmetného uznesenia súd poukázal
v bode 13. na to, že bol v rámci rozvodového konania vypracovaný znalecký posudok č. 9/2023
znalkyňou B. B. O.. V rámci záverov tohto uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že hlavnou

vzťahovou osobou pre maloletú je matka, pričom v súčasnosti maloletá má k otcovi negatívny vzťah.
V minulosti však maloleté dieťa malo k otcovi tiež pozitívny emočný vzťah a rado s ním trávilo čas.
Znalkyňa vníma potrebu a význam otca pre vývin maloletého dieťaťa, pričom však otec si nedostatočne
uvedomuje dopad prebehnutých udalostí na psychiku maloletého dieťaťa. Z tohto dôvodu znalkyňa
odporúča obidvom rodičom spoluprácu s odborníkom – psychológom. K odstráneniu negatívneho

dopadu správania sa otca voči maloletej môže dôjsť práve k opätovnému obnoveniu vzťahu, ktorý
v minulosti medzi maloletým dieťaťom a otcom už bol vytvorený. Podľa znalkyne je v záujme aktuálneho
psychického stavu, ale aj dlhodobého psychického vývinu maloletej, aby sa styk s otcom realizoval,
avšak dôležité je, aby k obnoveniu tohto styku došlo postupným spôsobom. Na základe záveru
uvedeného znaleckého posudku teda jasne vyplýva, že by sa mal realizovať styk otca s maloletým

dieťaťompostupneatedazatýmtoúčelomsúdnariadilvsúladezvyššiecitovanýmustanovenímzákona
o rodine výchovné opatrenie, ktorým uložil povinnosť rodičom spolu s maloletou sa podrobiť odbornému
psychologickému poradenstvu na špecializovanom pracovisku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen – referáte poradensko-psychologických služieb. Súd nariadil uvedené výchovné opatrenie tak
ako je to vo výrokovej časti v rozsahu šiestich mesiacov a to dvakrát za mesiac.

7. Súd z rodného listu maloletej zistil, že táto je zapísaná v knihe narodení
B. P. G., vo zväzku 80, ročník 2016, na strane 63, pod poradovým číslom 215. Otcom maloletej je B.
B. a matkou B. C. B. D..

8. Súd z potvrdenia vydaného OR PZ vo Zvolene dňa 08. 11. 2022 zistil, že týmto
potvrdzujú podanie oznámenia B. C. B. D., že dňa 05. 11. 2022 v čase približne o 00.30 h. na adrese
B. X, G. bola napadnutá jej manželom B. B.. Počas tohto útoku bol na mieste v tom čase prítomný aj jej
mladistvý syn B. D.. Týmto konaním jej vznikli poranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie.

9. Súd z potvrdenia o vykázaní zo spoločného bydliska zo dňa 05. 11. 2022 zistil, že
otec maloletej bol v zmysle § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vykázaný zo
spoločného obydlia.

10. Súd z výpisov z Obchodného registra zistil, že v spoločnosti A. M. so

sídlom A. F. XXX je spoločníkom B. B. a D. N. M., štatutárny orgán – konateľ B. B..
Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že pod obchodným menom B. A. M. so sídlom A. XXX ako
jediný spoločník vystupuje B. B. a tiež ako konateľ.
Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že je tu zapísaná spoločnosť D. N. M., ako spoločník je tu
uvedený B. B., ako štatutárny orgán a konateľ tiež B. B..

Súd z výpisu z Obchodného registra zistil, že je v tomto zapísaná spoločnosť pod obchodným menom
D. B. M., kde ako jediný spoločník je uvedený B. B., ako konateľ B. B..

11. Súd zo sumarizácie nákladov na maloletú zistil, že matka uviedla, že mesačneminie na drogériu – hygienu 50,- EUR, strava 30,- EUR/140,- EUR, lieky 55,- EUR, oblečenie – obuv
70,- EUR, voľnočasové aktivity 100,- EUR, škôlka 50,- EUR, mimoriadne výdavky 50,-EUR, náklady na
bývanie 100,- EUR, domácnosť 10,- EUR, hračky a iné 50,- EUR.

12. Súd z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že otec maloletej mal v spoločnosti
D. B. M. v období od novembra 2021 do apríla 2022 vymeriavací základ 840,- EUR a v spoločnosti D. N.
M. v júli 2022 vymeriavací základ 461,- EUR, v auguste 2022 vymeriavací základ 675,- EUR, v septembri
2022 vymeriavací základe 646,- EUR, v októbri 2022 vymeriavací základ 646,- EUR. Zároveň poberá

invalidný dôchodok vo výške 561,70 EUR.

13. Súd z výpisu zo Sociálnej poisťovne zistil, že matka maloletej mala v období od
apríla 2021 do februára 2022 v spoločnosti D. B. M. vymeriavací základ 840,- EUR, v spoločnosti D. N.
M. mala vymeriavací základ od apríla 2021 do septembra 2021 vo výške 800,- EUR, v novembri 2021
mala vymeriavací základ 654,- EUR, v decembri 2021 mala vymeriavací základ 674,- EUR, v januári

2022 vymeriavací základ 800,- EUR, vo februári 2022 mala vymeriavací základ 763,- EUR, v marci
2022 mala vymeriavací základ 815,- EUR, a apríli 2022 vymeriavací základ 800,- EUR, v máji 2022
mala vymeriavací základ 961,- EUR, v júni 2022 mala vymeriavací základ 934,- EUR a v júli 2022 mala
vymeriavací základ 918,- EUR.

14. Súd zo správy P. I., M. F. Q. D. R. H., pracovisko
J. K. L. vo veci pohovoru s otcom zistil, že na Okresnom súde Zvolen sa vedie konanie o rozvode
manželstva s manželkou a konanie vo veci zverenia dieťaťa. Naposledy bolo odročené pojednávanie
za účelom skúmania príjmu. Manželka podala návrh na zákaz jeho styku s dcérou s dôvodu incidentu,
pri ktorom došlo k hádke medzi otcom, manželkou a jej 17 ročným synom. Syn manželky ho napadol

a spadol na neho, pritom mu zlomil nohu. Manželka zavolala na neho políciu a podala na neho trestné
oznámenie. Policajti ho vykázali zo spoločnej domácnosti a matka si podala návrh na zákaz jeho
priblíženia k domu, ku nej, aj k jej synovi aj k malej. Súd jej vyhovel, avšak okrem dcéry sa odvolala. On si
dal medzitým úpravu styku, kde mu bolo vyhovené a súd mu upravil styk s dcérou. Keď prišiel po dcéru,
žena s ním nekomunikovala a jeho styk sa nezrealizoval ani keď zavolal políciu. S dcérou sa nestretol

približne od októbra 2022. On nikoho nenapadol, bol odzadu napadnutý a bránil sa. Manželke nikdy
neublížil. Momentálne prebiehajú aj trestné konania, ešte nie sú ukončené. Od vykázania zo spoločnej
domácnosti v novembri 2022 sa zdržiava na adrese H. I. S. X, ide o rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve
jeho matky. Žije v dome so svojou matkou, dom je jednoposchodový, štvorizbový s kuchyňou, na prízemí
je i kotolňa a práčovňa. Táto domácnosť je dcére známa, chodila sem často, trávila tu čas so starkou –

jeho mamou. On prispieva všetkým čo treba na domácnosť, napr. kúpou dreva, uhlia na kúrenie – 600,-
EUR sezóna, mesačne hradí hypotéku na kúpu rodinného domu, kde žili spolu s manželkou vo výške
680,- EUR. Je podnikateľ, vlastní reštauráciu B. A., jeho príjem z podnikania je 600,- EUR. Je invalidný
dôchodca, poberá dôchodok 490,- EUR. Má ešte jedného syna B. B., ktorý má 15 rokov, žije u svojej
matky, s ktorou vychádza dobre. Má určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- EUR. S návrhom na

rozvod manželstva súhlasí, súhlasí s tým, aby bola dcéra po rozvode zverená do starostlivosti matke
a jemu bolo určené výživné 300,- EUR. Chce si upraviť vzťah s dcérou, ktorý od novembra 2022 sa
narušil. S dcérou trávil veľa času, od malinka sa s ňou hral, vymýšľal jej program. Jeho vzťah s dcérou
sa narušil po tom ako absolvovala dovolenku s matkou a jej aktuálnym priateľom B. B.. On tú dovolenku
zaplatil a ona mu potom povedala, že ju zrušila. Nakoniec na ňu išla s priateľom. Po návrate z dovolenky

bolo dcére zakázané jemu o dovolenke rozprávať. Na súde bolo povedané, že ak bude platiť 400,- EUR
tak sa môže stretávať s dcérou. Je to pre neho nepochopiteľné, že doteraz je považovaný za tyrana
a nemôže sa stretávať s dcérou, ale ak bude platiť výživné tak už zrazu sa bude môcť stretávať s dcérou.
Nerozumie tomu, ale on sa chce s dcérou stretávať preto bude súhlasiť. V konaniach mu už bolo určené
výživné, ktoré hradí.

15. Súd z listu zaslaného zamestnávateľom matky – T. K. M. I.
T. O. D. R. R. zistil, že matka v období októbra 2022 do septembra 2023 mala priemernú mzdu 1.220,-
EUR v čistom.
Matka pracuje na pozícii samostatný odborný referent na oddelení personalistiky a miezd.

16. Súd zo správy Sociálnej poisťovne zistil, že otec maloletej poberá v súčasnosti
invalidný dôchodok 542,10 EUR mesačne.17. Súd zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03. 11. 2023 vo veci
otca maloletej zistil, že na jeho strane od posledného šetrenia pomerov zo dňa 23. 05. 2023 nedošlo
k zmene pomerov. Naďalej býva v dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky, pričom sa jedná

o jednoposchodový rodinný dom. Náklady na bývanie otec vyčíslil na 48,- EUR mesačne elektrika, drevo
na kúrenie 1.000,- EUR ročne, uhlie na kúrenie 1.000,- EUR. Tieto náklady hradia spoločne so svojou
matkou. Otec sa vyjadril, že naďalej hradí poplatky súvisiace s domom vo G. internet vo výške 70,- EUR
a hypotéku vo výške 860,- EUR. Poukázal na to, že v rámci rozvodového konania prebehlo znalecké
dokazovanie, v ktorom znalkyňa navrhla konkrétnu úpravu jeho styku s dcérou. Otec uviedol, že súhlasí

s úpravou stretávania s dcérou tak ako to navrhuje znalkyňa. Má záujem postupne obnovovať blízky
vzťah. Taktiež poukázal, že platí súdom stanovené výživné 100,- EUR mesačne a prispieva aj nad rámec
určeného výživného. Zaplatil napr. aj dcére plavecký krúžok, prípadne matke poslal peniaze navyše.
Naposledy bol s dcérou v októbri 2022. S navrhovanou výškou výživného 400,- EUR nesúhlasí, navrhuje
výživné vo výške 150,- EUR.

18. Súd z oznámenia spoločnosti D. N. M.. vo veci príjmu otca
maloletej zistil, že tento mal v novembri 2022 mzdu 354,- EUR, v decembri až apríli 2023 mzdu 0,-
EUR a v máji 2023 čistú mzdu 268,- EUR. Dňa 22. 05. 2023 bol ukončený pracovný pomer, ktorý bol
uzatvorený na dobu neurčitú a to od 11. 07. 2022. Pracovný pomer bol ukončený bez odstupného.

19. Súd zo znaleckého posudku, ktorý bol robený v rámci zisťovania osobnosti
rodičov maloletej, vzťahu medzi nimi ako aj vhodnosti úpravy styku v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 8P/160/2022 – rozvod a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu súdnym znalcom
B. B. O. zistil, že v bode 10. záveru tohto znaleckého posudku sa uvádza, že znalkyňa považuje za
optimálny styk otca s maloletým dieťaťom (po prechodnom období) v rozsahu každého druhého víkendu

(aj v predĺženej forme s prespaním minimálne dve – tri noci) ako aj jedenkrát počas pracovného týždňa.
Na otázku či je potrebné upravovať alebo neupravovať styk otca s maloletou, resp. zakázať tento styk
znalkyňa uviedla, že takáto forma styku by mala skôr negatívny vplyv na vývoj maloletého dieťaťa a bol
by ochudobnený jej vývin čo by mohlo zvýšiť jej zraniteľnosť k rôznym psychickým ťažkostiam.
Zároveň súd musí poukázať na to, že v tomto bode v zátvorke čo sa týka úpravy styku znalkyňa uvádza,

že má to byť po prechodnom období. K tomuto prechodnému obdobiu sa zároveň viažu aj odpovede
na ďalšie otázky, ktoré sú uvedené v závere tohto znaleckého posudku pod bodom 1., kde hlavnou
vzťahovou osobou pre maloletú je matka. Aktuálny vzťah maloletej k otcovi je negatívny. Dieťa voči
otcovi pociťuje strach a nezáujem. V minulosti malo k otcovi pozitívny vzťah.
Podľa bodu 4. vo veci osobnosti otca znalkyňa uviedla, že otec sa prejavuje živším a výraznejším

emočným prežívaním, pričom racionálna kontrola afektívnych prejavov je v záťažových situáciách
mierne oslabená. V sociálnych vzťahoch je u otca skôr tendencia k extroverzii a celkove k sociálne
adaptabilným prejavom. Osobnosť otca je celkove aktívna, cieľavedomá.
Podľa bodu 5. v aktuálnom psychickom stave otca sú zaznamenané psychické adaptačné ťažkosti,
ktoré možno hodnotiť ako reakciu na aktuálne životné okolnosti (rozpad manželstva, strata

majetku, nemožnosť kontaktu s dcérou). Tieto ťažkosti sa prejavujú najmä stavmi psychického
napätia, podráždenosťou, popudlivosťou, ale aj depresívnymi rozladami a negatívnym myslením.
Intenzita príznakov zatiaľ nevyžaduje psychofarmakologickú liečbu a znalkyňa predpokladá ústup
symptomatológie v prípade aspoň čiastočného vyriešenia aktuálnych problémov. Uvedené psychické
ťažkosti nevplývajú zásadným spôsobom na schopnosť otca zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa.

Otec je v zásade schopný vnímať a rešpektovať vôľu a názory dieťaťa a oddeliť ho od svojich vlastných
záujmov.
Čo sa týka matky podľa bodu 8. u tejto ani u dieťaťa neboli zachytené znaky svedčiace o vystavení
domácemu násiliu alebo koercitívnej kontrole zo strany otca.
Podľa súdu najdôležitejšou časťou posudku je bod 9., z ktorého vyplýva, že je dôležité, aby k obnoveniu

styku došlo postupným spôsobom tak ako znalkyňa načrtla v posudkovej časti. V uvedenej posudkovej
časti znalkyňa uvádza v poslednom odseku na strane 16, že v aktuálnom psychickom stave dieťaťa
sa prejavuje fóbická úzkostná symptomatológia viazaná na stretávanie s otcom. V čase po udalosti
(nočný konflikt rodičov) boli u dieťaťa prítomné aj výraznejšie úzkostné prejavy. Vo vzťahu k osobe
matky sa u maloletej prejavilo pozitívne emočné ladenie a maloletá má matku rada, dôveruje jej, zároveň

ju rešpektuje aj ako rodičovskú autoritu. Zo strany matky vníma záujem, s touto osobou si skutočne
rozumie, ale zároveň vyjadruje aj nespokojnosť s niektorými prejavmi v jej správaní (táto osoba na mňa
pri písaní úloh kričí).Vo vzťahu k otcovi dieťa aktuálne prejavuje najmä pocity odmietania a strachu. Dieťa jednoznačne
odmieta stretávanie sa s otcom v súčasnosti aj v budúcnosti. Zároveň však dieťa pripúšťa, že v minulosti
malo s otcom dobrý vzťah a neuvádza, že by sa niekedy v minulosti otec voči nej správa agresívne.

Aktuálne prejavy strachu a odmietanie voči otcovi sú u dieťaťa podmienené viacerými príčinami ako
na strane otca, tak aj na strane matky. Spúšťajúcim faktorom u dieťaťa bol stresujúci zážitok konfliktu
rodičov, v rámci ktorého dieťa vnímalo hostilné správanie otca voči matke, resp. nevlastnému bratovi,
ako aj niekoľké ďalšie neočakávané pokusy otca o kontakt s dieťaťom. Otec svojimi nestabilnými
prejavmi, popudlivosťou a neočakávanosťou vzbudil v dieťati neistotu a obavy (táto osoba sa niekedy

rozhnevá bez dostatočného dôvodu/táto osoba hovorí škaredo o maminke). Okrem týchto spúšťajúcich
momentov však výrazne na úzkostné prejavy u dieťaťa pôsobilo a udržiava ich aj správanie matky, ktorá
pri pokusoch otca o kontakt s dieťaťom reagovala utekaním, skrývaním sa, vyhýbaním sa kontaktu,
čím u dieťaťa ešte zvýrazňovala pocity strachu v danej situácii. Pre maloleté dieťa je správanie
rodiča, ktorému dôveruje veľmi významné pre pochopenie a reagovanie v zložitej a pre neho ťažšie
pochopiteľnej situácii. Matka sa snaží a snažila ochrániť dieťa pred vzájomným kontaktom napriek tomu,

že otec nikdy neprejavil agresívne konanie voči dieťaťu. Aj keď v súčasnosti deklaruje podporu vzťahu
otca a dieťaťa do budúcnosti v dieťati nepriamo svojimi reakciami a postojmi udržiava neistotu.
Na základe vyššie uvedeného znalkyňa predpokladá, že k obnoveniu stretávania maloletej s otcom
bude potrebná odborná spolupráca všetkých členov rodiny so psychológom. U maloletého dieťaťa bude
potrebné pracovať na zvládaní úzkostnej symptomatológie a vytvorení motivácie ku kontaktu s otcom.

K tomu bude potrebná úzka spolupráca s oboma rodičmi – v prvých fázach najmä s matkou, neskôr
počas realizovania kontaktu aj s otcom. Rovnako znalkyňa neodporúča v tomto období zapájať do
starostlivostiodieťainéosobytakýmspôsobom,žebysidieťamohlovytváraťdojemnáhradnéhorodiča.
Na strane otca je dôležité, aby sa jednoznačne vyhýbal popudlivému alebo konfliktnému správaniu
voči matke počas stretnutí. Niekoľko prvých stretnutí by malo prebiehať v kratšom časovom rozsahu

v prítomnosti tretej dieťaťu blízkej osoby a v prostredí dieťaťu známom. Pri prvých stretnutiach bude
stačiť ak dieťa bude pasívne akceptovať prítomnosť otca na jeho bežných aktivitách (napr. jazdecké
tréningy, voľnočasové aktivity) a bude svedkom vzájomnej pokojnej a ústretovej komunikácie otca
a sprievodnej osoby (matka, stará matka, trénerka, psychológ...). Otec by sa mal vyvarovať otázkam
a výčitkám voči dieťaťu prečo sa vyhýbalo kontaktu. Mal by prejaviť záujem o podrobnosti každodenného

fungovania dieťaťa. Toto prechodné obdobie obnovenia kontaktu by malo trval v rozmedzí od troch do
šiestich mesiacov a po tomto období by už mal prebiehať štandardný styk otca s dieťaťom v zmysle
návrhu otca. Počas tohto obdobia by mali rodičia spolupracovať s odborníkom a konzultovať s ním
podrobnosti stretávania a riešiť prípadné komplikácie.

20. Súd z výpisov o platbách zasielaných otcom maloletej doložených zo strany matky
zistil, že od podania návrhu otec do januára 2024 uhradil celkove sumu na výživnom 1.690,- EUR čo
mesačne predstavuje sumu podľa vyjadrenia právnej zástupkyni 120,71 EUR.

21. Súd z výpisu zaslaného matkou zistil, že platby za telefón a Magio otec neplatí, čo

je v rozpore s jeho tvrdeniami.

22. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. A. zistil, že nehnuteľnosti,
ktoré predtým boli vedené na otca maloletej v súčasnosti už nevlastní otec, ale vlastníkom je B. U., titul
nadobudnutia: notárska zápisnica – osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 19. 12. 2023.

23. Súd z čestného prehlásenia B. B. B. zistil, že tento čestne prehlasuje,
že úhrady splátok úveru č. 5119030967, ktoré sú viazané na nehnuteľnosť rodinný dom aj s priľahlými
pozemkami zapísané na LV č. XXXX k. ú. G. nachádzajúce sa na adrese B. XXX/X, G. uhrádza v plnej
výške veriteľovi Tatra banka a.s. od novembra 2022.

24. Súd z potvrdenia o účasti na psychologickom poradenstve zistil, že matka
maloletej sa so svojimi deťmi A. B. a B. D. zúčastnili na sedení so psychológom 09. 12. 2022.

25. Súd zároveň poukazuje, že na strane 331 až 350 spisu sú predložené rôzne

potvrdenia z Tesca, Lidla a iných obchodov – celkove minimálne niekoľko stovák položiek s tým, že ide
o všeobecné potvrdenia vo veci stravy, oblečenia, hygienických potrieb... .

26. Súd z potvrdenia neziskovej organizácie A. D. zistil, že maloletádlhodobo navštevuje Lunterov ranč v doprovode svojej matky za účelom tréningov na koňoch a to
priemerne raz týždenne počas jazdeckej sezóny. V priebehu letných prázdnin sa zúčastnila dvakrát
týždenného klubového kurzu jazdenia. Prejavuje pozitívny vzťah k zvieratám.

Súd z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zistil, že matka maloletej zaplatila za maloletú v rámci
canisterapie 20,-EUR.

27. Súd z písomných a ústnych vyjadrení matky a jej právneho zástupcu zistil, že otec
do dnešného dňa nepredložil doklady na zhodnotenie jeho príjmov z podnikateľskej činnosti. Takéto

neboli doručené matke zo súdu. Za týmto účelom bola matka nahliadať do spisu. Taktiež tieto doklady
nie sú doložené ani v spise sp. zn. 8P/160/2022. Otec je naďalej spoločníkom a konateľom v troch
spoločnostiach a to D. B. M., D. N. M. a B. A.. V rámci spisovej dokumentácie súdu sa nachádzali
úradné záznamy zo šetrenia pomerov na strane otca, pričom matka na tieto chce poukázať s tým, že
v rámci úradného záznamu zo dňa 23. 05. 2023 sa otec vyjadril, že súhlasí s určením výživného 300,-
EUR mesačne ako aj so stretávaním sa maloletej v rozsahu dve hodiny do týždňa a telefonátmi. Na

základetohtootectedavyjadril,žejevjehomožnostiachaschopnostiachprispievaťnavýživuminimálne
sumou 300,- EUR. Zároveň v tomto zázname otec tvrdí, že hradí hypotéku na nehnuteľnosť, v ktorej
žije matka s maloletou a to vo výške 680,- EUR, čo však nie je pravdivé. Hypotekárny úver uhrádza
nový majiteľ rodinného domu a nie otec maloletej, nakoľko na rodinnom dome viazne ťarcha, kde
neuhrádzaním splátky úveru by došlo k dražobnému riziku zo strany banky, čo sa v minulosti opakovanej

dialo. Taktiež otec nehradí v mieste bydliska ani internet, pretože matka má internet zabezpečený cez
T-Com Magio, ktorý pravidelne uhrádza. Zároveň poukazuje na to, že otec tvrdí, že uhrádza takúto
sumu, pričom jej úhrada nezodpovedá výške ním deklarovaného príjmu, kde uvádza, že má 540,- EUR
invalidný dôchodok a príjem 600,- EUR. Ak je v schopnostiach otca takúto sumu uhrádzať, pričom tento
tieto náklady neuhrádza tak potom otec má k dispozícii finančné prostriedky naviac zodpovedajúce

sume hypotekárneho úveru. Otec prispieva na maloletú výživným v sume 100,- EUR mesačne a to nie
pravidelne, niekedy viac, niekedy menej. Od podania návrhu uhradil celkove 1.690,- EUR čo mesačne
predstavuje sumu 120,70 EUR. V rámci úradného záznamu zo dňa 03. 11. 2023 je zaznamenané,
že otec zmenil svoj postoj a že chce platiť výživné v sume 150,- EUR mesačne, čo je v rozpore
s predchádzajúcim vyjadrením otca. Otec naďalej prevádzkuje B. A. a pracuje aj v Nemecku, okrem toho

poberá invalidný dôchodok a má príjmy z podnikateľskej činnosti. Matka rozporuje tvrdenie otca, že žije
v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so svojou matkou, nakoľko má vedomosť o tom, že otec si
prenajíma nehnuteľnosť v J. K. L.. Čo sa týka životnej úrovne otca má sprostredkované aj informácie
o tom, že počas leta bol na dvoch dovolenkách a kúpil si motorku. Otec v rámci celého konania dlhodobo
zatajuje a klame o svojich skutočných príjmoch, nepredkladá dôkazy na zhodnotenie príjmov z jeho

podnikateľskej činnosti a preto majú za to, že opakovaným spôsobom dochádza k pohŕdaniu súdu,
nerešpektovanie výziev súdu a pasivite na jeho strane, kde matka s maloletou sa stali rukojemníkmi.
Na základe tohto má súd konať v záujme dieťaťa a ak má rodič príjmy z inej, než závislej činnosti
podliehajúcej dani z príjmu a súdu nepreukáže, nepredloží doklady tak je potrebné na rozhodnutie použiť
priemerný mesačný príjem, ktorý predstavuje 20-násobok sumy zo životného minima § 2 písm. e)

zákona č. 611/2003 Z. z.
Vo veci úpravy styku poukázali na vykonané znalecké dokazovanie s tým, že vo veci rozvodu je potrebné
informovať súd, že postoj maloletej voči otcovi sa nezmenil, vzťah maloletej k otcovi je negatívny
a maloletá voči otcovi pociťuje strach. Na základe týchto skutočností v súčasnosti nie je možné upraviť
styk otca s maloletou bez práce s maloletým dieťaťom pod odborným dohľadom a preto matka navrhuje,

aby tento styk bol neupravený. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd rozhodol tak ako je vyššie
uvedené a zároveň čo sa týka zročného výživného v prípade určenia sumy 400,- EUR vznikol nedoplatok
vo výške 3.910,- EUR.

28. Vo veci vyjadrenia otca súd poukazuje na tú skutočnosť, že tento poukázal, že už

nie je vlastníkom motorestu, ktorým bol a zároveň poukázal, že on súdu predložil všetky príjmy, ktoré
mal. Všetky jeho firmy idú v súčasnosti do konkurzu a on nemá z čoho platiť výživné. Taktiež aj B. G. I.
bol vydražený a to v piatok 02. 02. 2024. Na otázku právnej zástupkyne matky uviedol, že čo sa týka B.
F. A. v súčasnosti ešte túto budovu prevádzkuje, pričom tam je približne šesťmesačná lehota, na ktorej
sa dohodli s majiteľom.

29. Súd z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní zistil, že vo veci styku by
súd mal vychádzať zo znaleckého posudku, kde znalkyňa skonštatovala, že dieťa má v súčasnosti
negatívnyvzťahkotcoviatentositrebapostupnebudovaťavytvoriť.Znalkyňatiežuvádzatúskutočnosť,že nie je dobré, aby tento styk otca s maloletým dieťaťom bol zamedzený, avšak na druhej strane
je potrebné vykonávať súčinnosť medzi rodičmi. Na základe tohto poukazujú na to, že nateraz by
nedoporučovali určenie styku s tým, že bolo by dobré keby sa urobilo poradenstvo rodičov ako aj

maloletého dieťaťa za účelom zlepšenia ich vzťahov tak ako to bolo nariadené uznesením Okresného
súdu Zvolen.

30. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,

súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

32. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo
rodičovmaloletéhodieťaťa,súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuna
čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.

33. Podľa § 25 ods. 1zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku

rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

34. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

35. Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

36. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

37. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

38. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

39. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

40. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami

rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

41. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislejčinnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima.

42. Podľa 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a
schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto
výdavky nerealizoval.

43. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

44. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

45. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

46. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

47. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa

v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti a na základe rozhodnutia o neodkladnom opatrení prebieha
starostlivosť o maloletú tak, že táto bola zverená do výchovy a opatery matke a zároveň otcovi bol
zakázaný styk s maloletou.
Na základe prezentovaných dôkazov ako aj vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka súd má za to,
že nateraz je potrebné, aby maloletá bola zverená do výchovy a opatery matky. S týmto zverením

taktiež súhlasil aj otec z dôvodu súčasnej situácie. Súd predovšetkým poukazuje na to, že sa stotožnil
s názorom vyjadreným v znaleckom posudku, s názorom kolízneho opatrovníka ako aj účastníkov,
že je najvhodnejšie, aby v súčasnosti malo dieťa vytvorené stabilné rodinné prostredie u jedného
z rodičov. Maloletá sa už dlhú dobu s otcom vôbec nestretáva a tak ako vyplynulo z predmetného, najmä
znaleckého posudku, ktorý mal posúdiť vzťahy rodičov navzájom ako aj vzťahy maloletej k rodičom je

jednoznačne dané, že nateraz je potrebné maloletú zveriť do výchovy a opatery matke.

48. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd na tento čas styk
neupravil s tým, že súd poukazuje, že právoplatnosťou tohto rozsudku dôjde aj k skončeniu platnosti
neodkladného opatrenia nariadeného Krajským súdom v Banskej Bystrici č.k. 11CoP/5/2023-87 zo dňa

02. 03. 2023, ktorým okrem iných bol zakázaný styk otca s maloletou.
Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj v prípade, ak by nebolo predmetné uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/5/2023 vydané aj tak by na tento čas neurčil styk otca s maloletou.
To, že by tento styk neurčil by vychádzalo predovšetkým z dôvodu, že so všetkých nateraz vykonaných
dôkazov, ale najmä z tvrdení matky, ďalej z vyššie uvedených uznesení a zo znaleckého posudku

vyplýva, že na tento čas otec s maloletou sa nestýka a to z dôvodu, že maloletá pre agresívne správanie
otca tohto odmieta a nechce sa s ním stretávať. V podrobnostiach prečo sa maloletá nechce s otcom
stretávať ako aj dôvodov prečo takáto situácia styku maloletej s otcom nastala súd odkazuje na bod
19. tohto rozsudku, v ktorom súd poukazuje na znalecký posudok, ktorý bol robený v konaní tunajšieho
súdu sp. zn. 8P/160/2022, kde predovšetkým na strane 10 rozsudku súd podrobne poukázal na závery,

kde znalkyňa uviedla, že v rámci styku otca s maloletou bude potrebná odborná spolupráca všetkých
členov rodiny so psychológom a to za účelom potreby pracovať na zvládaní úzkostnej symptomatológie
a vytvorenie motivácie maloletej ku kontaktu s otcom.Zároveň súd poukazuje, že aj z dôvodov uvedených v tomto znaleckom posudku nariadil rodičom
neodkladným opatrením v konaní 8P/160/2022 zúčastňovať sa poradensko-psychologických služieb
za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to v zmysle uznesenia uvedeného v bodu 6. tohto

rozsudku.
Preto, tak ako súd poukázal nateraz nie je možné určiť styk otca s maloletou, ale predovšetkým bude
záležať hlavne na otcovi aký vzťah si k maloletej vytvorí počas spoločného poradensko-psychologického
procesu a tak ako súd aj na pojednávaní uviedol, že samozrejme po vytvorení si tohto vzťahu je
v záujme maloletej ako aj otca obnovenie úpravy ich styku, avšak aj to v takom rozsahu v akom to

bude umožňovať situácia po absolvovaní predmetných stretnutí otca, matky ako aj maloletej. Na základe
týchto skutočností súd teda úpravu styku otca s maloletou neurčil.

49. Čo sa týka rozhodnutia vo veci výživného súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo
strany otca maloletej vo veci určenia výživného neboli produkované žiadne dôkazy, aby súd mohol zistiť
majetok otca, najmä čo sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že otec bol súdom písomne

vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril a táto výzva mu bola doručená dňa 09. 01. 2023 (č. l. 81) tento žiadnym
spôsobom nereagoval na uvedenú výzvu. Okresný súd v zhode s Krajským súdom v Banskej Bystrici
v zmysle uznesenia sp. zn. 11CoP/5/2023 taktiež konštatuje, že je potrebné prihliadnuť aj na správanie
sa otca, ktorý sa nijako nevyjadril, čo svedčí o jeho nedostatočnom záujme o dianie okolo maloletého
dieťaťa, v našom prípade aj vo veci určovania výživného.

50. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodiča predstavuje
zložkuzákladnýchrodinno-právnychvzťahov.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovvočidieťaťutrvádo
doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom
vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Jednak je plnená osobnou starostlivosťou t. j. starostlivosťou,

ktorá je plnená osobou, ktorej je dieťa zverené a druhou formou je poskytovanie platenia výživného.
Platenie výživného teda je u rodiča, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nie je. Pokiaľ ide
o schopnosti a možnosti povinného rodiča tieto predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozumejú sa pod nimi vlastnosti dané konkrétnou osobou povinného, jeho
vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Okrem toho súd poukazuje, že teda osobná starostlivosť,

okrem tiež sčasti plnenia si výživného vo veci finančných plnení je plnením aj osobného charakteru ako
napr. poskytovaním bývania, osobnou starostlivosťou a inými potrebnými skutočnosťami vo veci osobnej
starostlivosti o dieťa. K uvedenému súd teda poukazuje na to, že súdu boli jednoznačne preukázané
náklady na maloletú, ktoré sú vzhľadom aj na jej zdravotný stav a záujmové krúžky pomerne vysoké.
K tomuto však súd poukazuje, že otec maloletej súdu neumožnil zistiť jeho skutočný stav majetku ani

jeho skutočné príjmy. Otec už od začiatku pojednávania tvrdil, že sa mu v podnikaní nedarí, avšak až
v decembri 2023 mu bol predaný v dobrovoľnej dražbe B. F. A. a tiež čo sa týka B. K. G. I. tento mu
bol vydražený 02. 02. 2024. Zároveň však otec uviedol, že naďalej prevádzkuje B. F. A., pretože sa
dohodol s novým majiteľom na približne šesťmesačnej lehote v rámci tejto prevádzky. Zároveň však súd
poukazuje, že súdu nebolo preukázané, že by otec v súčasnosti mal nejaké príjmy, či už z prevádzky

v A. resp. na G. I.. Z tohto je jednoznačne dané, že nie je možné poukázať na to čo tvrdí otec, že on
nemá žiadne príjmy, pretože z logického hľadiska vyplýva, že načo by on prevádzkoval nejaký motorest,
v súčasnosti teda zrejme ešte obidva, keďže k predaju B. F. A. došlo v decembri a druhého B. G. I. až
vo februári, keď by nemal mať z toho nejaké príjmy.
Je len samozrejmé, že každý podniká preto, aby mu toto podnikanie nejakým spôsobom zabezpečovalo

finančný príjem a nie z toho dôvodu, ak niekto predá nejakú nehnuteľnosť resp. mu je predaná, ako
v tomto prípade dobrovoľnou dražbou, na ktorú otec poukázal, pričom však nedoložil nejakú zápisnicu
o predaji, že prečo by tu podnikal.
Otec z podnikania v rámci týchto dvoch B. súdu mal predložiť také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že
napr. náklady na prevádzku a iné finančné prostriedky, ktoré by boli v rámci prevádzky týchto motorestov

potrebné boli vo vyššom rozsahu ako prípadné tržby z týchto prevádzok. Teda, aby bolo súdu jasné, že
príkladmo sú náklady na prevádzku, napr. cca 50.000,- EUR v určitom časovom úseku, pričom v tom
časovom úseku by boli tržby nižšie, napr. 40.000,- Eur. K takémuto jasnému a preukázateľnému dôkazu
však zo strany otca ku dňu vyhlásenia rozsudku neprišlo. Otec bol už aj v konaní o rozvod ako aj v tomto
konaní, tak v rámci ústnych vyjadrení právnej zástupkyne matky ako aj v rámci písomných vyjadrení

poučený a uzrozumený s tým, že v prípade ak on takéto dôkazy, z ktorých by súd mohol vychádzať
nepredloží je možné použitie § 63 zákona o rodine, kde teda ak si nesplní takúto povinnosť predpokladá
sa, že výška priemerného mesačného zárobku predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Životné
minimum je určované v súčasnosti podľa zákona č. 601/2003 Z. z. § 2 písm. a) ktoré je vo výške 268,88EUR, čo znamená, že 20.-násobok z tejto sumy je 5.377,- EUR a na základe predmetného § 63 ods.
1 by súd mal pri určovaní výživného vychádzať z tejto sumy. Okrem iného súd poukazuje na to, že
matka tvrdila, že otec pracuje aj v Nemecku, čo samotný otec v tomto konaní ako aj v inom konaní

poukázal, že áno pracoval, avšak v súčasnosti zo zdravotných dôvodov tam už nepracuje. Zároveň však
súd poukazuje na to, že aj vzhľadom na ostatné spoločnosti, v ktorých bol otec konateľom a majiteľom
a to hlavne spoločnosť D. B. M. a D. N. vyplýva, že by on prostredníctvom týchto spoločností aj mohol
zamestnávať resp. sprostredkúvať prácu pre iné osoby, pričom ani v rámci týchto spoločností otec
žiadnym spôsobom súdu nevysvetlil a ani nedoložil v rámci týchto spoločností žiadne dôkazy, z ktorých

by vyplývalo či tieto spoločnosti podnikajú, nepodnikajú, z ktorých by bolo možné zistiť aj to či niekedy
a v akom rozsahu tieto spoločnosti vykonávali podnikateľskú činnosť a či boli v nejakom zisku. Aj
z toho čo súd uviedol, že tak aj matka aj otec boli v určitom časovom období aj v týchto spoločnostiach
zamestnaní a poberali plat je len jasné, že tieto spoločnosti museli vykonávať nejakú činnosť, keď teda
mali finančné prostriedky na mzdy tak matky ako aj otca. Preto bolo len na strane otca povinnosťou
preukázať a predložiť doklady na zhodnotenie toho, aby súd mohol určiť či je možné mať určitý príjem zo

strany otca z týchto spoločností resp. nie a zároveň súd by aj zhodnotil či dôvody, pre ktoré v prípade ak
nie je možné mať príjmy z týchto spoločností na strane otca zavinil otec resp. iné skutočnosti nezávislé
od konateľa ako aj majiteľa týchto spoločností, t. j. otca. Za takto stanovených podmienok súd má za to,
že keďže súd musel vychádzať z príjmu otca v zmysle § 63 ods. 1 zákona o rodine výživné určené vo
výške 400,- EUR je výživným primeraným v rámci odôvodnenia § 63 ods. 1 zákona o rodine.

Zároveň súd poukazuje aj na to, že vyjadrenia otca sú niekedy v priamom rozpore so skutočnosťou ako
napr. to vyjadrenie, že on platí úver na dom, v ktorom býva matka, pričom toto svoje tvrdenie korigoval
až pod vplyvom, keď matka súdu preukázala, že uvedený úver platí B. B. B. a nie otec maloletej. Taktiež
matka preukázala aj nepravdivosť jeho tvrdenia, ktoré on tvrdil, síce v konaní o rozvod, že platí aj
internet a služby spojené s týmto, keďže matka preukázala výpismi, že internet si uhrádza ona sama

prostredníctvom svojho účtu. Preto ak otec platí takýto internet tak možnože to naozaj on platí, avšak
toto nemá žiaden vplyv na určovanie výživného, resp. na poukazovanie toho, že on matke nejakým aj
iným spôsobom finančne pomáha, pretože ona zrejme nepotrebuje dva internety na jednom mieste. Na
základe týchto skutočností súd má za to, že určenie výživného vo výške 400,- EUR mesačne je určené
v súlade so zákonom, potrebami maloletej ako aj povinnosťou otca, keďže on si sám svojím správaním

zapríčinil tú skutočnosť, že súd pri výške určovania výživného musel vychádzať zo znenia § 63 ods.
1 zákona o rodine. Okrem iného súd tiež poukazuje na nestále vyjadrenia otca čo sa týka výživného,
pretože aj na jednom z pojednávaní tvrdil, že on môže platiť výživné 300,- EUR, to isté tvrdil aj v rámci
vypracovania správy zo šetrenia pomerov P. I., M. F. Q. D. F. R. H., že je ochotný platiť 300,- EUR
a potom odrazu bez akéhokoľvek odôvodnenia inokedy tvrdí, že môže platiť 100,- EUR resp. 150,- EUR.

Aj z tohto teda vyplýva, že ako keby otec si vlastného uváženia chcel určovať výšku výživného.

51. Zároveň súd, keďže určil otcovi platiť výživné odo dňa podania návrhu, t. j. od 18.
11. 2022 a splatnosť výživného bola určená na 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca otec bol v omeškaní
s platením výživného od podania návrhu do januára 2024. Tak, ako na to poukázala právna zástupkyňa

matky na poslednom pojednávaní ako aj v rámci písomného podania otec za dobu od podania návrhu
zaplatil celkove sumu 1.690,- EUR, pričom táto suma teda mesačne predstavovala 120,70 EUR. Rozdiel
medzi sumou, ktorú otec platil a ktorá mu bola určená v zmysle tohto rozsudku je teda, že mal mesačne
doplácať sumu (400 – 120,70) t. j. 279,30 EUR mesačne. Po vynásobení zameškaných jednotlivých
mesiacov je celková výška nedoplatku až do mesiaca výživného za január 2024 vo výške 3.910,-

EUR. Zároveň súd poukazuje, že keďže podľa súdu uvedená suma je neprimerane vysoká, určil otcovi
možnosť predmetnú dlžnú sumu platiť v mesačných splátkach a to celkove v desiatich po 391,- EUR
spolu s bežným výživným.

52. Podľa 28 ods. 3 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z

rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol
pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý
rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého
rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

53. Podľa § 38 ods. 1 zákona o rodine ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho
rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.54. Podľa § 38 ods. 2 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak

a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

55. Podľa § 38 ods. 3 zákona o rodine v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských

práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

56. Podľa § 38 ods. 4 zákona o rodine ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a
povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým
zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek
predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu

rodičovských práv.

57. Čo sa týka tej časti, kde matka žiadala, aby bola maloletá zverená do jej osobnej
starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, pričom súd tú časť, ktorá sa týka slov,
ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok nepoňal do výroku rozsudku súd poukazuje

na to, že neboli splnené podmienky, aby súd takto rozhodol. Súd vzhľadom na znenie § 28 ods. 3
zákona o rodine zdôrazňuje, že zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou
rodičovských práv a povinností a tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia okrem prípadov
upravených v § 28 ods. 3 zákona o rodine.
Podľa § 28 ods. 3 zákona o rodine ani jeden z predpokladov, ktorý zákon vyžaduje na to, aby iba jeden

zrodičovmoholvykonávaťrodičovsképrávanebolnaplnený,pretožemaloletámávsúčasnostiobidvoch
rodičov a podľa druhej vety žiaden z rodičov nebol pozbavený rodičovských práv a povinností alebo mu
výkon jeho rodičovských práv a povinností nebol pozastavený.
Uvedené pozastavenie resp. pozbavenie rodičovských práv je špecifikované v § 38 zákona o rodine, kde
sa uvádza za akých zákonných podmienok môže súd v rámci autoritatívne moci zasiahnuť do výkonu

rodičovských práv a povinností a to buď ich pozastavením alebo obmedzením, resp. pozbavením týchto
rodičovských práv a povinností. Toto však môže súd výlučne urobiť len svojim rozhodnutím a takéto
rozhodnutie musí byť obsiahnuté vo výroku rozsudku v takom zmysle, že súd obmedzuje toho ktorého
konkrétneho rodiča vo výkone rodičovských práv resp. mu tieto rodičovské práva pozastavuje. Nakoľko
však matka prostredníctvom právneho zástupcu sa nedomáhala pozbavenia, resp. pozastavenia

rodičovských práv a povinností otca voči maloletej tak nebolo ani možné, aby súd určil, že len matka je
výlučne oprávnená spravovať majetok maloletej.
Na základe vyššie uvedeného teda súd má za to, že v prípade ak by bolo potrebné, že matka
chce výlučne spravovať majetok maloletej, vykonávať osobnú starostlivosť musel by prebiehať spor aj
o obmedzenie resp. pozastavenie rodičovských práv otca voči maloletej, čo je predpokladom, aby on

o tieto svoje rodičovské práva prišiel, či už v celkovom obmedzení resp. iba pozastavení.

58. Podľa § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

59. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.
§ 28 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 25 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 63 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.

§ 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 77 ods.1 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z .
§ 28 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z .§ 38 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 36/2005 Z. z.
§ 52 zák. č. 161/2015 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.

1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.