Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444105
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120444105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu SBS PYTÓN, s.r.o.,
so sídlom Komárňanská 71, 821 09 Bratislava, IČO: 35 779 284, právne zastúpený Hudec s.r.o., so
sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému Obchodná Development,
s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 44 716 524, právne zastúpený advokátska
kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o
zaplatenie 12.016,80 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
27Cb/22/2021-147 zo dňa 9.12.2022 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/22/2021-147 zo dňa
9.12.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 1.3.2023 proti výroku II. rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č.k. 27Cb/22/2021-147 zo dňa 9.12.2022 odmieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.016,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 12.016,80 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom
rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.12.2020 domáhal
v upomínacom konaní, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 12 016,80 EUR s

príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že poskytoval právnemu predchodcovi žalovaného strážne
služby v objekte DOMO-REAL, s.r.o. nachádzajúcom sa na Púchovskej ulici 16, 835 06 Bratislava, na
základe zmluvy o poskytovaní strážnej služby. Od januára 2020 nadobudol do vlastníctva predmetný
objekt žalovaný, ktorý žalobcu požiadal o poskytnutie strážnych služieb v rovnakom rozsahu. Za
poskytnuté služby vystavil žalobca za každý mesiac faktúru na dohodnutú sumu 5.007,- EUR bez DPH
(6.008,40 EUR s DPH). Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil faktúry za dodané služby do mesiaca júl
2020 v celom rozsahu a do omeškania sa dostal so zaplatením faktúry č. 2020015 za mesiac august

2020 - splatná dňa 16.9.2020, faktúry č. 2020017 za mesiac september 2020 - splatná dňa 16.10.2020,
faktúry č. 2020019 za mesiac október 2020 - splatná dňa 16.11.2020.3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol,
že spoločnosť DOMO-REAL, s.r.o. nie je právnym predchodcom žalovaného a nemali prejsť záväzky
zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. na žalovaného. Žalovaný

zdôraznil, že prevodom vlastníckeho práva k objektu nachádzajúceho sa na Púchovskej ulici 16
v Bratislave (ďalej tiež len ako „Areál“) nedochádza z právneho hľadiska k vstupu nadobúdateľa
nehnuteľnosti do zmluvných práv a povinností dojednaných medzi pôvodným vlastníkom a treťou
osobou a žalovaný teda ani z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k Areálu nemohol namiesto
spoločnosti DOMO-REAL, s.r.o. vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom založeným zmluvou o

poskytovaní strážnej služby. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca po nadobudnutí Areálu žalovaným
pokračoval v strážení Areálu, avšak bez dohody so žalovaným na konkrétnych úkonoch strážnej
služby a bez dohody o výške odplaty žalobcu. Žalovaný uviedol, že faktúry zasielané žalobcom
uhrádzal, keďže si nemohol dovoliť nechať Areál nestrážený dovtedy, kým sa so žalobcom zmluvne
nedohodne na rozsahu poskytovania služieb a výšky odplaty žalobcu, resp. pokým sa žalovanému
nepodarí zazmluvniť si iného poskytovateľa strážnej služby. K uzatvoreniu zmluvy so žalobcom napokon

nedošlo a žalobca už žalovanému v súčasnosti strážnu službu neposkytuje. Žalovaný nepovažoval za
pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie strážnych služieb v rovnakom
rozsahu, ako žalobca poskytoval pôvodnému vlastníkovi, ako ani, že by žalobcom fakturovaná odplata
predstavovala zmluvne dohodnutú paušálnu odplatu. Žalovaný uviedol, že k žalobcom tvrdenej dohode
nikdy nedošlo, pričom na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný určitú dobu uskutočňoval

žalobcom požadovanú úhradu údajných nákladov žalobcu na stráženie Areálu. Žalovaný uviedol,
že evidencia faktúr predložených žalobcom v účtovníctve žalovaného, ako ani úhrada akýchkoľvek
súm požadovaných žalobcom v predchádzajúcom období, nepredstavovala podľa žalovaného uznanie
záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie sumy vo výške 12.016,80 EUR s príslušenstvom ako zmluvnej odmeny za
poskytnutú strážnu službu žalobcom žalovanému za obdobie od septembra do októbra 2020v areáli
vo vlastníctve žalovaného, resp. ako nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného
na úkor žalobcu. Medzi stranami bola spornou otázka uzavretia zmluvy o poskytovaní strážnej služby

medzi žalobcom a žalovaným, resp. existencia zmluvného vzťahu, ktorého obsahom bolo poskytovanie
strážnej služby medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný tiež sporoval, že nemal žiadny záujem o
poskytovanie strážnej služby v objekte zo strany žalobcu a rozsah a druh úkonov strážnej služby,
ktoré mali byť zo strany žalobcu žalovanému poskytované. Žalovaný sporoval, že by úhrada faktúr
vystavených žalobcom žalovaným za obdobie od februára do augusta 2020 predstavovala uznanie dlhu

aj v jeho žalobcom tvrdenej zostávajúcej časti v sume 12.016,80 EUR.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
dôvodnosťžalovanéhonárokuakonárokunazaplateniezmluvnejodplaty,nazákladeplatneuzatvorenej
zmluvy o poskytovaní strážnej služby medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko súd nemal preukázané

platné uzavretie predmetnej zmluvy medzi stranami sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, v zmysle ktorého zmluva o poskytovaní
bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

6. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu, mal súd preukázané, že žalobca v januári

2020 predložil žalovanému prostredníctvom F.. Q. Š. žalobcom podpísaný návrh písomnej zmluvy o
poskytovaní strážnej služby v areáli. Súd nemal v konaní preukázané, že by zo strany žalovaného
došlo k písomnému prijatiu návrhu žalobcu, a teda vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
existencia platne uzavretej zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme
nebola v konaní preukázaná. Napokon medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že k písomnému

prijatiu návrhu žalobcu zo strany žalovaného nedošlo. Súd z tohto dôvodu považoval za nadbytočné
a nehospodárne k tejto otázke vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Mgr. Š.. Z vykonaného
dokazovania súd nemal preukázané ani prípadné uzavretie zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom
a žalovaným v ústnej forme (ktorá by bola pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy
absolútne neplatná), nakoľko zákon výslovne ustanovuje (§ 44 OZ), že mlčanie alebo nečinnosť

adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, pričom nebolo
preukázané, že by žalovaný na návrh žalobcu z januára 2020 reagoval spôsobom, ktorý by bolo
možné vyhodnotiť ako akceptáciu návrhu žalobcu. Zároveň v konaní nebolo sporné, že ďalšie rokovania
medzi žalobcom a žalovaným prebehli až v období júla a augusta 2020, teda súd nemal v konanípreukázané, že by zo strany žalovaného došlo k prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy o strážnej službe
aspoň v ústnej forme, so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vo vzťahu k absolútnej neplatnosti
takejto zmluvy a právnych nárokov s tým súvisiacich. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa v danom prípade

malo jednať len o zmenu záväzku vo vzťahu k Zmluve o výkone strážnej služby zo dňa 25.11.2003
uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. ako predchádzajúcim vlastníkom daného
objektu, súd konštatoval, že v konaní toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, nakoľko nebola preukázaná
existencia dohody zmluvných strán o zmene pôvodného záväzku, teda Zmluvy o výkone strážnej
služby zo dňa 25.11.2003. Súd tiež poukázal na to, že v prípade, ak zákon predpisuje pre pôvodný

záväzok písomnú formu, aj dohodu o zmene záväzku je s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ
(272 ods. 2 Obchodného zákonníka) potrebné uzavrieť písomne. Existencia takejto dohody nebola
v konaní nijako preukázaná, preto súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať zmenu pôvodného záväzku - Zmluvy o výkone strážnej
služby zo dňa 25.11.2003 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o tak, že
by na miesto spoločnosti DOMO-REAL, s.r.o. vstúpil žalovaný. V nadväznosti na uvedené, súd po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého by bolo poskytovanie strážnej služby zo strany
žalobcu žalovanému a platenie zmluvne dojednanej odplaty za poskytnutú službu zo strany žalovaného
žalobcovi.

7. V odôvodnení súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške
12.016,80 EUR s príslušenstvom od žalovaného, pričom svoj nárok hmotnoprávne subsumoval ako
nárok na zaplatenie zmluvnej odplaty za poskytnuté služby. Keďže žalobca sa žalobou na plnenie
domáhal zaplatenia peňažných prostriedkov od žalovaného, súd skúmal, či nie je daný nárok žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie peňažných prostriedkov v sume 12.016,80 EUR z iného právneho

dôvodu.

8. Žalovaný v konaní sporoval, že nemal záujem na plnení strážnej služby v objekte zo strany žalobcu a
nebolo preukázané, aké služby a kedy žalobca žalovanému mal poskytnúť. Uvedená procesná obrana
žalovaného nebola v konaní preukázaná. Súd mal vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strany

sporu - žalobcu, ako aj listom žalovaného zo dňa 21.10.2020 adresovaným žalobcovi, každým dôkazom
jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, bez rozumných pochybností preukázané, že žalobca bez
existencie zmluvy, teda bez právneho titulu, poskytoval žalovanému v objekte vo vlastníctve žalovaného
v areáli strážnu službu, pričom však žalovaný mal o poskytnutí tejto služby zo strany žalobcu, ako aj
o rozsahu poskytovaných služieb, vedomosť a mal z ich poskytnutia prospech spočívajúci v dodaní

strážnej služby žalobcom v objekte, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa
21.10.2020 jednoznačne vyplynula vedomosť žalovaného o dodávaní služieb zo strany žalobcu, ako
aj existencia dohody žalobcu a žalovaného, že až deň 31.10.2020 vrátane, bol posledným dňom
dodávania služieb žalobcom žalovanému. Z predmetného listinného dôkazu, vo vzájomnej súvislosti s
výsluchom žalobcu, mal súd preukázané, že žalovaný mal jednak vedomosť o tom, že žalobca v objekte

vlastnenom žalovaným dodáva strážnu službu, o rozsahu tejto služby, ako aj o záujme žalovaného, aby
toto dodávanie služieb zo strany žalobcu trvalo do 31.10.2020. Uvedenému záveru svedčí aj preukázané
a medzi stranami nesporné uhradenie žalobcom fakturovaných súm za poskytnutie strážnej služby
žalovanýmzaobdobieodfebruára2020doaugusta2020,tedajezrejmé,žežalovanýboloboznámenýs
tým, že žalobca mu poskytoval v danom období (a to až do 31.10.2020) v jeho objekte strážnu službu a v

akom rozsahu a mal o túto službu záujem až do 31.10.2020, hoci za mesiace september a október 2020
už žalobcovi náhradu za poskytnuté služby nevydal, resp. nezaplatil. Vzhľadom na uvedené, vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca žalovanému bez existencie zmluvy, avšak s vedomím
žalovaného, v areáli poskytoval strážnu službu, a to až do 31.10.2020, kedy žalovaný žalobcu listom
zo dňa 21.10.2020 výslovne informoval, že na základe vzájomných dohôd je deň 31.10.2020 vrátane

posledným dňom dodávania služieb žalovanému žalobcom a po uvedenom dni sa služby už dodávať
nebudú.

9. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo na strane žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia,
ktoré spočívalo v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý služby žalobcu užíval bez poskytovania

náhrady. V intenciách predmetného sporu súd vychádzal z preukázanej a nespornej skutočnosti, že v
danom mieste a v čase žalovaný žalobcovi plnil za poskytnuté porovnateľné služby v mesiacoch február
až august 2020 vždy sumu vo výške 6.008,40 EUR, ako aj z nesporovanej okolnosti, že za poskytnutie
porovnateľných služieb v rovnakom objekte bola medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o.dojednaná zmluvná mesačná odplata v rovnakej výške na základe uzavretej zmluvy o výkone strážnej
služby, a to do decembra 2019. Súd tak vykonaným dokazovaním určil výšku bezdôvodného obohatenia
žalovaného na úkor žalobcu ako výšku obvyklej odplaty za poskytovanie porovnateľných služieb v

totožnom objekte v danom mieste a čase, a to na sumu 6.008,40 EUR za každý mesiac poskytovania
strážnej služby žalobcom žalovanému bez existencie zmluvy alebo iného právneho dôvodu.

10. Záverom nad rámec uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko v danom prípade
posúdilnárokžalobcuakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,nemožnoplneniežalovanéhoza

mesiace február až august 2020 bez ďalšieho v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať
za uznanie záväzku žalovaným jeho čiastočným plnením, nakoľko v danom prípade nejde o zmluvný
nárok, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému v každom
jednotlivom mesiaci zvlášť bez existencie zmluvy.

11. Súd prvej inštancie žalobu vo výroku II. v zvyšnej časti zamietol, t. j. žalobcovi nepriznal nárok na časť

úrokov z omeškania ako nepreukázaných. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúra je iba daňovým
dokladom a nemožno z nej vychádzať pri posúdení omeškania sa s vydaním nároku na bezdôvodné
obohatenie. Súd považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za splatný deň po
doručení žaloby žalovanému a teda sa dostal do omeškania odo dňa 1.1.2021.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),
f), a h) C.s.p, v ktorom uviedol, že od začiatku tohto súdneho sporu nikdy nebol oboznámený s
konkrétnym rozsahom poskytovania strážnych služieb zo strany žalobcu. Tento rozsah poskytovania

strážnych služieb (a teda rozsah údajného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného) žalobca
v konaní nikdy konkrétne nešpecifikoval, a teda ani nemohol následne preukázať. Žalovaný zotrváva
na tom, že akékoľvek úhrady faktúr vystavených žalobcom za údajné stráženie predmetného areálu,
nepredstavovali nič iné, ako prejav dobrej vôle žalovaného, keďže žalovaný sa na ich plnenie žalobcovi
nikdy zmluvne ani inak nezaviazal. Napokon aj samotný konateľ žalobcu, D.. P. I., na pojednávaní

konanom dňa 26.8.2022 uviedol a priznal, že žalobca v areáli po jeho nadobudnutí žalovaným ostával
z vlastnej vôle, bez dohody so žalovaným a sám sa rozhodol, v akom rozsahu bude pokračovať
v poskytovaní strážnej služby. Konateľ žalobcu D.. I. ohľadne uvedeného vypovedal nasledovne:
„Pracovať sme museli, nemohli sme odísť, ja som mal zmluvu s DOMO-REAL, s.r.o. - starým vlastníkom,
s trojmesačnou výpovednou lehotou, ja som mohol odísť hneď... ale nemôžem odísť, keď nemám komu

dať výpoveď, starý podnik už neexistoval a nový mi nepodpísal tie zmluvy ani ich neupravil ani mi ich
nedal, tak som musel zostať“. Z uvedeného vyjadrenia konateľa žalobcu je zrejmé, že žalobca zotrvával
v predmetnom areáli žalovaného z dôvodu údajného omylu konateľa žalobcu, že je právne zaviazaný v
ňom naďalej ostať a poskytovať strážne služby, keďže „nemá komu dať výpoveď“. V uvedenom smere
preto ohľadne konania žalobcu po zmene vlastníctva areálu, ktorý neprestal poskytovať strážne služby,

napriek tomu, že už nemal žiaden právny titul na ich poskytovanie, a bez dohody s novým vlastníkom
pokračoval z vlastnej vôle (a bez vyjadrenia alebo vôle žalovaného) v ich poskytovaní, poukazuje
na tzv. všeobecnú preventívnu povinnosť predchádzania hroziacim škodám v zmysle ust. § 415 OZ.
Zároveň nemôže ani vylúčiť, že zo strany žalobcu mohlo ísť o snahu vnútiť žalovanému svoje služby za
účelom následného domáhania sa odplaty za ne, čo by bolo v príkrom rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a takéto konanie žalobcu by aj z tohto dôvodu nemohlo požívať právnu ochranu.

14. Žalovaný v odvolaní poukázal na výpoveď konateľa p. D.. I., že žalovaný nikdy nemal vedomosť o
rozsahu údajne poskytovanej strážnej služby (a teda, že ani nemohol byť nikdy oboznámený s obsahom
zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO- REAL, s.r.o.). Tak isto ani tvrdenia žalobcu

o tom, že predsa žalovaného oboznámil s tabuľkou mzdových nákladov žalobcu (navyše až koncom
mesiaca júl 2020, t.j. po šiestich mesiacoch od nadobudnutia vlastníctva areálu žalovaným), v žiadnom
smere neznamenajú, že žalovaný si mal byť vedomý rozsahu poskytovania strážnej služby a s tým
spojenýchúdajnýchnákladovžalobcuažemalstýmitosúhlasiť,akonesprávneuvádzasúdnaviacerých
miestach rozsudku. Napriek uvedeným skutočnostiam súd bez toho, aby poznal konkrétny rozsah

úkonov strážnej služby zo strany žalobcu (keďže žalovaný ich v konaní nikdy bližšie nešpecifikoval),
sa ohľadne otázky rozsahu poskytnutých strážnych služieb (z pohľadu žalovaného celkom prekvapivo
a nepochopiteľne) odvolal výlučne na list žalovaného zo dňa 21.10.2020, ktorým žalovaný iba oznámil
žalobcovi,žesineželá,abymužalobcaposkytovalakékoľvekstrážneslužby,súčinnosťouod1.11.2020.Z tohto listu žalovaného však v žiadnom prípade nevyplýva, že by žalovaný poznal konkrétny rozsah
poskytovania strážnej služby a už vôbec nie, že by v minulosti za takýto jemu známy rozsah strážnej
služby žalobcovi hradil odplatu. Avšak ak by aj žalovaný tento rozsah skutočne poznal, čo však v

žiadnom prípade nekorešponduje s obsahom súdneho spisu, ako ani s vyššie uvedenými vyjadreniami
samotného konateľa žalobcu, súd nie je oprávnený priznať žalobcovi uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia bez toho, aby žalobca jeho rozsah preukázal (t. j. bez toho, aby preukázal
poskytnutie konkrétnych úkonov právnej služby), iba s odvolaním sa na to, že veď žalovaný tento rozsah
pravdepodobne poznal. Z uvedených dôvodov postupoval súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu a

posúdení predpokladov priznania žalobcom uplatneného nároku v rozpore so základnými zásadami
civilného sporového konania, pričom zároveň porušil princíp tzv. rovnosti zbraní (keďže na základe
uvedeného postulátu sa ďalej nezaoberal konkrétnym rozsahom bezdôvodného obohatenia), čím došlo
k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.

15. V odvolaní ďalej uviedol, že neuhradené faktúry sa týkajú mesiacov september a október 2020,

pričom aj prvostupňový súd v rozsudku skonštatoval, že pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia je potrebné preukázať rozsah a výšku bezdôvodného obohatenia za konkrétne sporné
obdobie, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepredstavuje paušalizované plnenie
každý mesiac v rovnakej výške, ako tomu je v prípade zmluvného záväzku s mesačne fakturovanou
odplatou. Súd teda nemohol bez ďalšieho odvodiť výšku bezdôvodného obohatenia v sporných

mesiacochseptemberaoktóber2020odzmluvnedojednanejodplatyspredvyšetrochrokovodnastania
údajného bezdôvodného obohatenia (a bez preukázania konkrétneho rozsahu a hodnoty poskytnutých
strážnych služieb v sporných mesiacoch). Ak súd vychádzal z jedinej zmluvne dohodnutej odplaty medzi
žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o., t. j. z odplaty dojednanej v zmluve z roku 2003 s cenovým
dodatkom z roku 2017, je zrejmé, že takáto jediná cenová dohoda nemôže zakladať obvyklosť na danom

mieste, a už vôbec nie v danom čase (september a október 2020). Z vyššie uvedených dôvodov navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, príp. odvolací súd rozsudok zruší a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého vyhodnotením všetkých týchto dôkazov

súd správne ustálil, že rozsah poskytovanej strážnej služby bol žalovanému známy od januára 2020,
bol identický s rovnakou službou poskytovanou predošlému vlastníkovi stráženého areálu. Ďalej keďže
žalovaný nesúhlasil s ponúkanou cenou strážnej služby, ale zároveň nenašiel nikoho lacnejšieho, je
správny aj záver súdu o primeranosti požadovanej odplaty za vykonanú strážnu službu. Napokon
správnosť záveru prvoinštančného súdu o primeranosti požadovanej náhrady (odplaty) je zrejmá aj

z procesnej obrany žalovaného: Žalovaný sám ešte v odpore uviedol, že práve a len za obdobe 7
mesiacov - t.j. od febr. 2020 do augusta 2020 zaplatil vyše 40.000,- EUR (konkrétne 42.063,- EUR), čo
zjavne sám považoval za primerané. Ak žalovaný zároveň nikdy v priebehu sporového konania netvrdil,
že by v mesiacoch september 2020 a október 2020 došlo k zmene poskytnutého rozsahu strážnej
služby, je logickým záverom považovať odplatu v rovnakej výške za primeranú odplatu aj za ostávajúce

mesiace september a október 2020. Pokiaľ by mal ale odvolací súd zato, že žalobcom tvrdený odvolací
dôvod je daný a je potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, navrhuje, aby odvolací súd doplnil
dokazovanie tiež výsluchom svedkyne F.. Q. Š., kontrolné výkazy DPH žalovaného za obdobie 9.2020
a 10.2020.

17. Žalobca poukázal na to, že žalovaný najskôr (v odpore) tvrdil, že strážnu službu žalobcu potreboval
a akceptoval, keďže si nemohol dovoliť ponechať (celý) areál nestrážený; neskôr svoje tvrdenie zmenil
tak, prítomnosť žalobcu toleroval počas rokovaní o rozsahu a najmä odplate za strážnu službu, aby
napokon v odvolaní označil výkon strážnej služby žalobcu v areáli žalovaného za možné konanie v
rozpore s poctivým obchodným stykom, keď naznačil, že malo ísť o vnútenie strážnej služby. Žalovaný

v odpore uviedol, že za obdobe 7 mesiacov - t.j. od febr. 2020 do augusta 2020 zaplatil vyše 40.000,-
EUR, čo zrejme sám považoval za primerané. Pročom zároveň nikdy v priebehu sporového konania
netvrdil, že by v mesiacoch september 2020 a október 2020 došlo k zmene poskytnutej strážnej služby
- toto tvrdenie je nové a objavuje sa po prvý raž až v odpore, a aj to nepriamo.

18. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa odvoláva na rozsah služieb uvedený v
zmluve o poskytovaní strážnej služby, ktorú mal žalobca uzatvorenú so spoločnosťou DOMO-REAL,
s.r.o., avšak v konaní žalobca nepreukázal, že v tejto zmluve vágne špecifikované úkony strážnej
služby aj žalovanému v rozhodných mesiacoch september a október 2020 skutočne poskytol. Navyšepredmetná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. bola uzatvorená a jej rozsah
dojednaný ešte v roku 2003 (s príslušným cenovým dodatkom uzavretým koncom roka 2017, t.j. tri
roky pred údajným bezdôvodným obohatením na strane žalovaného), a už len z uvedených dôvodov

sa nemohol prvostupňový súd ohľadne preukazovania rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného v rozhodnom čase a mieste (september a október 2020) opierať práve o túto zmluvu.
Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenia o tom (ktoré žalovaný od začiatku konania konzistentne
popiera), že by uvedená zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. bola žalovanému
predložená na oboznámenie sa s ňou. Preto aj akákoľvek ďalšia snaha právneho zástupcu žalobcu

v rámci vyjadrenia žalobcu odvodzovať súhlas s rozsahom či výškou žalobcom požadovanej odplaty
za údajne poskytnuté strážne služby od ním tvrdenej (avšak neexistujúcej) vedomosti žalovaného o
rozsahu týchto služieb, či od úhrady faktúr žalovaným, je v priamom rozpore s uvedeným vyjadrením
samotného konateľa žalobcu, ktorý potvrdil, že žalovaný nevedel o rozsahu poskytovanej strážnej
služby a že s výškou požadovanej odplaty nesúhlasil. Žalovaným uhradené sumy navyše ani nie je
bez ďalšieho možné priraďovať k faktúram vystavených žalobcom, keďže tieto úhrady žalovaného

boli nepravidelné, v iných výškach ako žalobca fakturoval, a ani časovo nikdy nie v nadväznosti na
žalobcom vystavené faktúry. Žalovaný má primárne v zmysle svojich doterajších vyjadrení a podaní
poskytnutých v tomto konaní za to, že žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal ani rozsah údajne
poskytnutých strážnych služieb žalovanému, tak ani obvyklú cenu údajne žalovanému poskytnutých
strážnych služieb v rozhodnom čase a mieste a teda žalobca nepreukázal ako ani rozsah uplatneného

nároku na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia uplatneného voči žalovanému, tak ani výšku
tohto údajného bezdôvodného obohatenia.

19. Žalobca k odvolacej replike žalovaného uviedol, že odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu.
Žalovaný existenciu podpísaného návrhu Zmluvy o poskytovaní strážnej služby zo dňa 24.1.2020

v konaní relevantne nepoprel. Skutočnosť, že žalovaný nenašiel lacnejšiu strážnu službu, hoci o
to usiloval, rovnako nie je novým tvrdením. Ide o tvrdenie produkované konateľom žalobcu už dňa
26.8.2022. Žalovaný sám v odvolacej replike potvrdzuje svoju snahu o zníženie ceny, t.j. cenu žalobcu
musel poznať. To, že lacnejšiu strážnu službu nenašiel je logická dedukcia vyplývajúca z nesporných
skutočností,žežalovanýlacnejšieriešeniehľadal,ažeareált.č.niejestráženýnikým.Nienovéskutkové

tvrdenie.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. §

219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v
Bratislave dňa 22.7.2024 a verejne vyhlásený dňa 31.7.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a)bolo podané oneskorene,
b)bolo podané neoprávnenou osobou,
c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d)nemá náležitosti podľa § 363 ,

ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

22. K odvolaniu žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že
subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361
C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že
právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je
osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho
oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s

poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p.
ako podané neoprávnenou osobou.23. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

25. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu
preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

26. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu

žalobcu o zaplatenie 12 016,80 EUR s priznaným príslušenstvom vyhodnotil ako dôvodnú titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal za preukázané, že žalovaný bez uzatvorenia platnej
písomnej zmluvy v mesiacoch september a október 2020, prijímal od žalobcu dodávanie strážnej služby
v objekte vo vlastníctve žalovaného.

28. Žalovaný teda prijal majetkový prospech bez právneho dôvodu a je povinný toto obohatenie
vydať. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval rozsah majetkového prospechu a hodnotu
majetkového prospechu, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi.

29. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na určenie výšky bezdôvodného

obohatenia bolo dôvodné vychádzať z prospechu, ktorý získal obohatený a tento je potrebné vyjadriť
peňažnou sumou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
služby. Súd preto správne vychádzal z plnenia porovnateľnej služby vo februári až auguste 2020 sumou
6.008,40 EUR mesačne, pričom taká odmena za služby vyplývala aj z dohody uzatvorenej s DOMO-
REAL, s. r. o. za výkon strážnej služby. Súd teda výšku bezdôvodného obohatenia spoľahlivo zistil

vychádzajúc najmä faktúr, úhrad, vykonaných výsluchov, listu zo dňa 21.10.202, výsluchu strany sporu a
teda ustálil sumu 6.008,40 EUR ako mesačnú platbu, ktorú by mal žalobca obvykle platiť za poskytnutú
službu a tejto sume zodpovedá bezdôvodné obohatenie žalobcu za mesiac.

30. Odvolací súd sa teda nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil

výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z paušálnej fakturácie, nakoľko súd prvej inštancie sa
riadne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi k výške obvyklej ceny strážnej služby a túto v súlade s
vykonaným dokazovaním stanovil. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali inú rôznu obvyklú
cenu strážnej služby v jednotlivých mesiacoch, pričom súd dôvodne vychádzal z ceny danej stráženej
služby v mieste a čase, a teda aj bezprostredne pred sporným obdobím (august 2020 a skôr).

31.Vzhľadomnauvedenéjepotrebnédospieťkzáveru,ženárokvovýške12.016,80EURzaseptember
a október 2020 je v tejto výške dôvodný, pričom žalovaný nepreukázal skutočnosti, pre ktoré by mala byť
uvedená suma znížená, ani nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplývala iná obvyklá suma za poskytnutú
strážnu službu.

32. Pokiaľ ide o rozsah poskytovanej služby, z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, pre
ktoré by mala byť strážna služba poskytovaná v inom rozsahu ako bolo fakturované a zaplatené
žalobcovi sa obdobie do septembra 2020. Skoršie faktúry žalovaný zaplatil a teda akceptoval, čiže
uznal aj rozsah poskytnutej strážnej služby. V prípade sporných faktúr nebolo súdu preukázané, že by

došlo k zmene rozsahu poskytovanej strážnej služby, teda súd prvej inštancie správne ustálil rozsah
poskytnutej služby.33. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o omyle žalobcu pri poskytovaní strážnej služby
s tým, že si službu neželal, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu neuzatvorili
písomnú zmluvu o strážnej službe, avšak viedli rokovania ohľadom uzatvorenia zmluvy, pričom žalobca

službu žalovanému poskytoval. Žalovaný súdu nepreukázal, že podnikol kroky, ktorými by zabránil
poskytovaniu stráženiu služby, teda nepreukázal, že mu služba bola vnútená, čiže nepreukázal svoje
tvrdenie, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

34. Súd prvej inštancie správne vychádzal aj dohody zo dňa 21.10.2020, kedy sa strany sporu dohodli,

že sa služby od 1.11.2020 dodávať nebudú s tým, že posledným dňom dodávania služieb je 31.10.2020
(č. l. 38).

35. Vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôsledkom toho, že strany sporu neuzatvorili
písomnú zmluvu, pričom k poskytnutiu strážnej služby došlo, nebolo preukázané, že táto by bola
nevyžiadaná a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi

zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, teda zákonným úrokom z omeškania odo dňa doručenia
žaloby žalovanému.

36. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384

C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade
s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a ďalšie dokazovanie by
bolo nadbytočné v rozpore s čl. 17 CSP. Strany sporu mali dostatočný priestor pre predloženie dôkazov
na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, pričom súd sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi
založenými v spise.

37. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania
neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.

38. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý

proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutie vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako
aj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu
jeho procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový
priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných

dôkazov.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá
súdny úradník.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).