Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-27Cb/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120444105
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriama Žáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:6120444105.8

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: SBS PYTÓN, s.r.o., so sídlom Komárňanská 71, 821 09
Bratislava, IČO: 35 779 284, právne zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 855 260, proti žalovanému: Obchodná Development, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 811
06 Bratislava, IČO: 44 716 524, právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so
sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 12.016,80 EUR s príslušenstvom,

o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručený žalobcom dňa 06.02.2024 v celom
rozsahu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa06.02.2024návrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmbysúdzriadil
záložné právo na nehnuteľných veciach: stavba bez s.č. - Garáž a soc. zariadenie na pozemku parc. č.

XXXX/X a pozemok parcela „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX/ m2 spoločne
evidovaných na LV č. XXX vedenom pre k.ú. J., do výšky pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške
12.016,80 EUR s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca má nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil nasledovne: žalovaný je vlastníkom majetku vedeného na LV č. XXX

pre k.ú. J., ktorého hodnota v zmysle účtovnej závierky je 6.500.000 EUR. Žalovaný sa ocitol v kríze,
nakoľko dosiahol záporné vlastné imanie. Žalobca zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný má
dlh voči daňovej správe vo výške 10.778,52 EUR. (čo tvorí 90% istiny žalobcovej pohľadávky). Žalobca
ďalej uvádza, že hospodárska situácia žalovaného sa zhoršila, žalovaný je v kríze a pri kumulácii
veriteľovmu hrozí konkurz. V zmysle vyššie uvedených skutočností sa žalobca obáva, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ uvádza, že predmetom zabezpečovacieho opatrenia je najmenšia zo stavieb,

ktorou žalovaný disponuje. Zároveň žalobca argumentuje, že zabezpečovacie opatrenie nebude pre
žalovaného predstavovať zásah do vlastníckych práv, resp. nebude spôsobilé zapríčiniť ujmu, naopak
pre žalobcu bude predstavovať dostatočnú zábezpeku na ochranu pohľadávky s jej príslušenstvom. Na
záver žalobca uvádza, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mohlo žalovaného primäť, aby
splnila svoj dlh dobrovoľne.

3. Súd sa oboznámil s predloženými dôkazmi: Výpis z katastra nehnuteľností, Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/22/2021, Printscreen, účtovná závierka zostavená k 31.12.2022, Úradný
výpis z notárskeho centrálneho registra, Výpis z finstats.sk.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.5. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku na to, aby súd na návrh účastníka
konaniamoholnariadiťzabezpečovacieopatrenie,musíbyťhodnoverneosvedčenáexistenciapeňažnej

pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi a musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto
peňažnej pohľadávky bude ohrozená.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčenéaspoňzákladnéskutočnostiprezáveropotrebejehonariadenia.Navrhovateľomnavrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku,

navrhovateľ musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia
voči odporcovi ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by

bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/98).

15. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možno poskytnúť ochranu

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv odporcu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok

trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
strany je primeraný navrhovateľovmu osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov
(zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie

opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a
to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

17. Súd skúmal pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

existenciu pohľadávky a odôvodnenosť navrhovateľa, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Žalobca
argumentuje skutočnosťou, že žalovaná spoločnosť je v kríze a hrozí jej konkurz, v dôsledku čoho
hrozí, že bude ohrozená exekúcia.. Súd je toho názoru, že zo samotnej skutočnosti, že aktuálna
finančná situácia žalovaného nie je priaznivá, nemožno vyvodiť záver, že žalovaný sa snaží zmariť,
alebo ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu. Žalobca v návrhu neosvedčil, že by žalovaný vykonával
úkony, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu exekúcie. „Zároveň odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje

so záverom žalovaného, že tak reštrukturalizačné ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k
takýmto konaniam smerujúcich) nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie
so zámerom zmariť alebo ohroziť exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby
riešenia nepriaznivej finančnej situácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka
pred jeho veriteľmi, ale naopak chrániť záujmy veriteľov pred nespravodlivým riešením vzniknutej

nepriaznivej finančnej situácie veriteľa. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení
úpadku napr. formou účasti vo veriteľskom výbore, a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia jeho
pohľadávky.“ (26CoZm/5/2021). Samotné predloženie účtovnej závierky žalovaného ako aj jeho dlh voči
daňovej správe nie je dostatočným podkladom pre posúdenie, či je exekúcia ohrozená alebo nie.

18. Zároveň súd konštatuje neprimeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Hodnota nehnuteľností,
ku ktorým má byť na základe zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je vyššia ako je
hodnota pohľadávky, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
Vychádzajúc z dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva

zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach odporcu a aby takáto
ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, súd dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho
opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv odporcu.

19. O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 262 ods. ods.

1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Bratislava III, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením podľa § 332 ods. 1 CSP.