Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/86/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu: Ján Pavelčiak – K.T.O., s miestom podnikania Jablonka 200, 906 21 Jablonka,
IČO: 43 130 399, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01
Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101885694/2022
zo dňa 01.07.2022, č. 101886178/2022 zo dňa 01.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022

z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886178/2022 zo dňa
01.07.2022 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, ako správca dane, Oznámením o daňovej
kontrole zo dňa 11.05.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august až december 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa
18.06.2020. V Oznámení požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly.

2. Správca dane z dokladov získaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v jednotlivých zdaňovacích

obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru : za zdaňovacie obdobie október 2017 - faktúrou č.
041017008 zo dňa 04.10.2017, predmet dodania – plátky a frézy, v celkovej sume 3 976,20 eur, 20
% DPH 662,70 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne
dodávateľa na sumu 3 976,20 eur, faktúra č. 171017008 zo dňa 17.10.2017, predmet dodania – plátky,
v celkovej sume 3 898,80 eur, 20 % DPH 649,80 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – doklad
z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 898,80 eur; zdaňovacie obdobie november
2017 – faktúrou č. 151117007 zo dňa 15.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 116,72

eur, 20 % DPH 686,12 eur, faktúra bola uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej registračnej
pokladne dodávateľa na sumu 4 116,72 eur a faktúrou č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017, predmet
dodania – plátky, v celkovej sume 2 160 eur, 20 % DPH 360 eur, uhradená dňa 08.12.2017 – doklad
z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 2 160 eur – všetko od dodávateľa Brittin,s.r.o., Ivanská cesta 15, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO: 47 405 562, DIČ 2023880529, IČ DPH
SK2023880529 (ďalej len „Brittin, s.r.o“).

3. Správca dane kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017
vykonal v nadväznosti na kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola u žalobcu vykonávaná
za zdaňovacie obdobie roka 2017, pričom ako dôkazy použil zistenia správcu dane z tohto daňového
konania, a to v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ďalej len
„Daňového poriadku“. Taktiež správca dane použil ako dôkazy zistenia z daňovej kontroly žalobcu za

zdaňovacie obdobia január až júl 2017, nakoľko v niektorých prípadoch išlo o tie isté dodávateľsko-
odberateľské vzťahy. Z dôvodu, že spoločnosť Brittin, s.r.o. bola nekontaktná, správca dane sa počas
výkonu daňovej kontroly oboznámil s elektronickým spisom uvedenej spoločnosti, o čom spísal úradný
záznam č. 101579700/2020 zo dňa 14.10.2020.

4. Správca dane z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že od 27.10.2015 (správne 27.06.2016 –

pozn. správneho súdu) je jediným konateľom spoločnosti Brittin, s.r.o. pán A. B., X. XXXX XXX/XX, XXX
XX C. A. C. D.. Od 07.03.2017 má trvalý pobyt zapísaný na adrese XXX XX C. A. C. D..

5. Správca dane nahliadol do elektronického spisu daňového subjektu Brittin, s.r.o. vedenom
v informačnom systéme Finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101579700/2020 zo dňa

14.10.2017. Z úradného záznamu č. 102588226/20022 zo dňa 13.12.2017.2017 ohľadom miestneho
zisťovania o ekonomickej činnosti Brittin, s.r.o. správca dane zistil, že na adrese Ivanská cesta 15,
Bratislava-Ružinov spoločnosť Brittin, s.r.o. nemá sídlo, a ani sa tam nenachádzala informatívna tabuľa
s logom spoločnosti, ktorá by označovala, že tam má sídlo. Vlastníkom nehnuteľnosti je spoločnosť 4-
one, s.r.o., Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, pričom konateľ spoločnosti uviedol, ze spoločnosť Brittin,

s.r.o. (predtým Stavplotmix, s.r.o. – od 08.10.2013 do 11.03.2015) nepozná a súhlas s umiestnením
spoločnosti nepodpísal a ani nevydal takýto dokument. Spoločnosť Brittin, s.r.o. podľa jeho vyjadrenia
na tejto adrese sídlo nemá a nikdy ani nemala.

6. Z dôvodu, že konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. sa na predvolanie nedostavil na výsluch, správca

dane požiadal o jeho predvedenie. Prvý pokus o predvedenie pána A. B. zo dňa 13.02.2018 bol
neúspešný, nakoľko sa nezdržiaval na adresách uvedených v žiadosti o predvedenie a presný pobyt,
resp. zdržiavanie osoby sa nepodarilo zistiť. Následne bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného
zboru Nové Mesto nad Váhom predvedený A. B. dňa 30.09.2019, pričom o výsluchu bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102256648/2019. Uviedol, že od 27.06.2016 bol jediným konateľom

spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom spoločnosť vykonávala stavebné práce, to robil aj v kasárňach. Uviedol,
žekeďpracovalvkasárňach,faktúryvystavovalonsám,pričomspoločnosťmalaregistračnúpokladnicu.
Žalobcu nepoznal, pričom uviedol, že nemá pamäť na mená. Na obchodnú spoluprácu spoločnosti
Brittin, s.r.o. a žalobcu si nepamätal. Následne správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu faktúry
za za zdaňovacie obdobie október a november 2017, pričom potvrdil, že ich vystavila spoločnosť Brittin,

s.r.o. a pečiatka, ktorá je na nich uvedená patrí spoločnosti Brittin, s.r.o.. Podpis na faktúrach nebol jeho,
on dával len pečiatky. Nevedel potvrdiť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky
tovaru, ani od koho mal spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar kúpiť. Rovnako nevedel uviesť, kde spoločnosť
Brittin,s.r.o.tovarskladovala,akoboltovarprepravenýaktotovarodovzdalžalobcovi.Faktúrymaldávať
kolegovi, ktorého meno neuviedol. Nevedel si spomenúť, či prijala spoločnosť Brittin, s.r.o. hotovostné

úhrady predložených faktúr. Na ďalšie otázky správcu dane, týkajúce sa faktúr spoločnosti Brittin, s.r.o.,
ich úhrad, účtovníctva spoločnosti odmietol svedok odpovedať.

7. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 na predloženie
všetkých potrebných dokladov na vykonanie daňovej kontroly. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi

žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom na ňu nijak nereagoval. Správca dane zaslal výzvu na
predloženiedokladovispoločnostiBrittin,s.r.o.zodňa24.11.2020,avšakzásielkasavrátilasoznačením
„adresát neznámy“.

8. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na poskytnutie informácií č. 102144798/2022 zo dňa 11.09.2019

v súvislosti s faktúrami za mesiac október a november 2017 od deklarovaného dodávateľa Brittin, s.r.o.,
v ktorej žiadal uviesť, ako došlo k uzatvorenie obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou Brittin,
s.r.o., ako sa žalobca nakontaktoval s týmto dodávateľom, s kým za spoločnosť Brittin, s.r.o. jednal či
jednali osobne alebo telefonicky, a prečo sa žalobca rozhodol práve pre tohto dodávateľa. Ďalej správcadane žiadal uviesť, ako boli plátky a frézy objednané, kto, u koho a akým spôsobom ich objednal. Žiadal
informácie ohľadom dodania fakturovaných plátkov a fréz, ich dovozu, prepravy a následného prevzatia
tovaru, resp. odovzdaniu predmetných faktúr a ich úhrady. Taktiež správca dane žiadal informácie kto,

kedy a kde vystavil doklady z elektronickej registračnej pokladnice o hotovostnej úhrade predmetných
faktúr a ako došlo k odovzdaniu týchto dokladov. Na záver žiadal informácie a dôvody, pre ktoré došlo
k ukončeniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou Brittin, s.r.o..

9. V reakcii na výzvu žalobca správcovi dane doručil vyjadrenie zo dňa 09.10.2019 v ktorom uviedol,

že obchodníci chodia na firmu a ponúkajú tovar, rozhodujúcimi kritériami pre uzavretie obchodu sú
výhodná cena a hlavne rýchlosť dodania. Jednanie bolo osobne, lebo obchodníci chodia po firmách.
Objednanie prebehlo ústnou formou žalobcom a zástupcom Brittin, s.r.o.. Podľa žalobcu plátky doviezol
na firmu obchodník alebo ich žalobca prevzal na vopred dohodnutom mieste, napr. pri Tescu, OMV.
Vozidlá obchodníkov žalobca nekontroloval, ani sa o ne nezaujímal, kde ich obchodníci parkovali,
alebo išli MHD. Podľa jeho vyjadrenia, žalobcovou úlohou bolo riadne skontrolovať plátky čo do kvality

a množstva. Faktúry väčšinou nosili s tovarom, pričom ich uhrádzal v hotovosti väčšinou obchodníkom
pri preberaní tovaru alebo na základe dohody. Žalobca uviedol, že nemal prehľad o tom, kto, kedy a kde
vystavil doklady, pretože jemu bol odovzdaný už vystavený doklad. Žalobca uviedol, že spolupráca bola
ukončená, keď zástupca spoločnosti Brittin, s.r.o., čo žalobca odôvodnil tým, že „zrejme som bol už pre
nich nezaujímavý. Ale iní obchodníci chodia...“.

10. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení
fakturovaných dodávok od spoločnosti Brittin, s.r.o. a vierohodnosti predložených faktúr a dokladov
o ich úhrade od uvedeného dodávateľa. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov
č. 100378983/2021 zo dňa 04.03.2021. Vo výzve správca dane predovšetkým poukázal na zistenia

správcu dane ohľadom dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou Brittin,
s.r.p., pričom podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami. Správca dane na základe uvedených
zistení uviedol, že vznikli pochybnosti, či plnenia, ktoré mali byť predmetom faktúr č. 0410117008,
1710117008, 151117007 a 221117004 dodané spoločnosťou Brittin, s.r.o. žalobcovi. Vykonaným
dokazovaním nemal správca dane preukázané, že spoločnosť Brittin, s.r.o.by reálne vykonávala nejaké

zdaniteľné plnenia v prospech žalobcu. Svedeckou výpoveďou A. B., ktorý v čase zdaniteľných
plnení mal vykonávať funkciu konateľa, nebolo preukázané, že spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila
dodávky pre žalobcu tak, ako bolo uvedené na zaúčtovaných faktúrach a dokladoch o ich úhrade
vystavených na dodávateľa Brittin, s.r.o.. Taktiež žalobca v poskytnutých informáciách neuviedol
konkrétne, s akou osobou rokoval za spoločnosť Brittin, s.r.o., kto bola osoba, ktorá zastupovala

spoločnosť Brittin, s.r.o. pri osobných objednávkach. K osobám, ktoré tovar dodali, odovzdali faktúry
a doklady o úhrade, prevzali hotovosť, sa žalobca vyjadril len všeobecne ako o obchodníkoch. Žalobca
zaslal dňa 07.04.2021 vyjadrenie k výzve, pričom ďalšie dôkazy správcovi dane nepredložil. Následne
správca dane o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až november 2017 vyhotovil
Protokol z daňovej kontroly č. 100782067/2021 zo dňa 07.05.2021, ktorý obsahoval skutočnosti,

ktoré mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril
podaním zo dňa 07.07.2021, v ktorom uviedol, že dostatočne vysvetlil správcodi dane, že tovar mu
bol reálne dodaný od jeho dodávateľov – spoločnosti Brittin, s.r.o. a spoločnosti 3W GROUP, s.r.o.
(dodávateľ žalobcu za zdaňovacie obdobia august a september 2017 – pozn. správneho súdu), pričom
namietal závery správcu dane uvedené v protokole ohľadom svedeckej výpovede pána E. F. (bývalý

konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. – pozn. správneho súdu), ktorého navrhol vo vyrubovacom
konaní opätovne vypočuť. Zároveň navrhol opätovne vypočuť pána A. B.. Pripomienky k protokolu boli
prerokované za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 20.10.2021, o čom bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101982506/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku,
v ktorej správca dane uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu

z daňovej kontroly.

Prvostupňové rozhodnutia

11. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 29.11.2021 samostatné rozhodnutia, ktorými podľa

§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to:
- Rozhodnutie č. 102407253/2021 za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 1 312,50 eur pre
neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, predmet dodania – plátky
a frézy, v celkovej sume 3 976,20 eur, 20 % DPH 662,70 eur, faktúra uhradená dňa 30.10.2017 – dokladz elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 976,20 eur, faktúra č. 171017008 zo dňa
17.10.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 898,80 eur, 20 % DPH 649,80 eur, faktúra
uhradená dňa 30.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 898,80

eur;
- Rozhodnutie č. 102407553/2021 za zdaňovacie november 2017 v sume 1 046,12 eur pre neuznanie
odpočtu z dodávateľských faktúr č. 151117007 zo dňa 15.11.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej
sume 4 116,72 eur, 20 % DPH 686,12 eur, faktúra bola uhradená dňa 08.12.2017 – doklad z elektronickej
registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 116,72 eur a faktúrou č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017,

predmet dodania – plátky, v celkovej sume 2 160 eur, 20 % DPH 360 eur, uhradená dňa 08.12.2017
– doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 2 160 eur - všetko od dodávateľa
Brittin, s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

12. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy,
ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu

(žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

13. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom
spoločnosťou Brittin, s.r.o., a preto nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemohol byť uznaný
ako oprávnený. Uviedol, že nepristúpil k navrhovanému výsluchu pána A. B. opätovne, nakoľko

bol vypočutý dňa na základe predvedenia 30.09.2019 a ako svedok vypovedal k dodávateľsko-
odberateľským vzťahom, ktoré mali byť uzatvorené v druhom polroku 2017 medzi spoločnosťou Brittin,
s.r.o. a žalobcom. Žalobca sa nezúčastnil predmetného ústneho pojednávania a taktiež sa nezúčastnil
ústnehokonania,ktorýsamalkonať03.09.2019,kedymalbyťvypočutýkonateľspoločnostiBrittin,s.r.o..
Tohto konania sa nezúčastnil ani žalobca ani predvolaný svedok. Správca dane uviedol, že súčasné

miesto pobytu pána A. B. nie je známe, adresa jeho trvalého pobytu je zapísaná len C. A. C. D..
Ďalej správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že samotné preukázanie dodávok tovaru
len faktúrou a dokladom o úhrade nie sú dostačujúce. Uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), spája právo na odpočítanie dane so splnením podmienok
definovaných v § 49 a § 51 zákona o DPH. Jedná sa o tzv. hmotnoprávne podmienky, kedy základným

predpokladom ich splnenia je samotná realizácia, dodanie tovaru. Správca dane uviedol, že dôkazy
predložené žalobcom v priebehu daňovej kontroly – faktúry, nepreukazujú, že predmetné obchody
vykonal sporný dodávateľ. Správca dane v závere dodal, že ani počas daňovej kontroly, ale ani počas
vyrubovacieho konania netvrdil, že z dôvodu, že dodávateľ je nekontaktný, neplní si svoje povinnosti
voči správcovi dane, žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane na základe faktúr, na ktorých bol

ako dodávateľ uvedený spoločnosť Brittin, s.r.o.. Práve žalobca sa nezúčastnil ústneho pojednávania
o vypočutí svedka, konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., a to napriek tomu, že ho správca dane o tomto
úkone upovedomil v dostatočnom predstihu. Sám žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu osobu, s ktorou
obchodoval za spoločnosť Brittin, s.r.o., k osobám, ktoré mali dodať tovar, odovzdať faktúry a doklady
o úhrade sa vyjadril len všeobecne. Správca dane v závere dodal, že nikde v protokole, ani počas

ústneho pojednávania, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok k protokolu neuviedol, že
konanie dodávateľa malo znaky podvodného konania, a že by túto skutočnosť dával za vinu žalobcovi
a neprenášal tak počin dodávateľa na zodpovednosť žalobcu. Žalobca počas daňovej kontroly, ale ani
počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by dostatočným spôsobom
preukazovali, že fakturovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, neodstránil pochybnosti

správcu dane, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane. Správca dane preto
rozhodol tak, ako je uvedené v prvostupňových rozhodnutiach, a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2
písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Druhostupňové rozhodnutia

14. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach
rozhodol dňa 01.07.2022 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to
konkrétne rozhodnutím žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022 a č. 101886178/2022 zo dňa
01.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

15. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že
u daňového subjektu Ján Pavelčiak bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017 (december 2017 bez zistenia rozdielu dane –pozn. správneho súdu), pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane a následné vyrubovacie konania, v rámci ktorých boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane
z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia október a november 2017. Žalovaný ním vydané

a odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne
zisteného skutkového stavu, veci posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacích konaniach
boli nedôvodné.

16. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom

preveriťreálnosťobchodovdeklarovanýchpreverovanýmifaktúramiapresnezistiťskutkovýstav,pričom
si zaobstaral pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane, že vykonaným
dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ Brittin, s.r.o žalobcovi dodal tovar uvedený na faktúrach
bol opodstatnený. K výpovedi A. B. žalovaný uviedol, že menovaný síce potvrdil, že preverované
faktúry vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o., že pečiatka na faktúrach patrí spoločnosti, ale zároveň
uviedol, že podpis nie je jeho, že to „možno podpísala účtovníčka, on dával iba pečiatky“. Nevedel

sa vyjadriť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky plátkov a fréz, ani od koho
ich zakúpila, kde ich skladovala, ako bol tovar prepravený k žalobcovi, kto tovar žalobcovi odovzdal
ani kde to bolo. Uviedol, že faktúry mal dávať kolegovi, ktorého meno nevedel uviesť. Tiež si nevedel
spomenúť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. prijala hotovostné úhrady a ani ďalšie podrobnosti, pričom ďalej
už odmietol odpovedať na otázky správcu dane. Žalobca síce potvrdil, že spoločnosť Brittin, s.r.o. mu

dodala predmetný tovar, ale nevedel jednoznačne povedať, s kým obchodne rokoval v mene uvedenej
spoločnosti. Žalobca uviedol, že objednanie prebehlo ústnou formou medzi ním a zástupcom spoločnosti
Brittin, s.r.o. a faktúry uhrádzal väčšinou obchodníkovi pri preberaní tovaru, alebo na základe dohody.
Žalovanývnapadnutýchrozhodnutiachvšeobecneuviedol,žeznalosťdaňovéhosubjektuoobchodných
partneroch je štandardným predpokladom riadneho obchodného styku. Podľa žalovaného správca dane

vychádzal z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru
žalobcovi spoločnosťou Brittin, s.r.o.. Správca dane na základe vykonaného dokazovania správne
s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vec posúdil a to tak, že žalobca si uplatnil nárok na
odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal,
že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované

na preverovaných faktúrach.

17. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že spoločnosť Brittin, s.r.o. nevykonávala predmetné
zdaniteľné plnenia, preto bol správny záver správcu dane o nepriznaní žalobcom uplatneného
odpočítania dane zo sporných faktúr z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané reálne dodanie

tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach.

Správne žaloby – žalobné námietky

18. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Trenčíne v zákonných lehotách sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to pod sp. zn. 11S/86/2022 vedeného konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022 a pod sp. zn.
13S/85/2022 vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101886178/2022
zo dňa 01.07.2022, zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie.

19. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. V dôsledku uvedeného sú konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

11S/86/2022 a 13S/85/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/86/2022
a pod sp. zn. TN-13S/85/2022.

20. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. TN-11S/86/2022 zo dňa 14.05.2024 spojil
na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/86/2022

a TN-13S/85/2022 s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou
sp. zn. TN-11S/86/2022.21. Žalobca v oboch správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu
rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia žalovaného

sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu
žalovaného boli nedostatočné na riadne posúdenie vecí a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

22. V prvom rade žalobca namietal to, že žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno ku

skutočnostiam, ktoré tento nevedel ovplyvniť. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť kontrolovať ekonomickú
činnosť spoločnosti Brittin, s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom obstarávania tovarov pred
ich následným predajom, a preto je neprípustné, aby uvedené skutočnosti boli pričítané na ťarchu
žalobcu. Žalovaný svoje pochybnosti o obchodnej spolupráci žalobcu so spoločnosťou Brittin, s.r.o.,
teda záver, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti
Brittin, s.r.o., opieral okrem iného o skutočnosť, že uvedená spoločnosť Brittin, s.r.o. nevedela preukázať

nadobudnutie tovaru.

23. Podľa žalobcu, on si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy
a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré mu musia byť známe z jeho
činnosti. Správca dane však účelovo ignoroval tieto fakty, čo má za následok porušenie zásady

voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru, riadne
vystavenie faktúr, ako aj totožný popis obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom,
spoločnosťou Brittin, s.r.o., čo podľa žalobcu znamená, že v danom prípade sa správca dane
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a nedostatočne zistil skutkový stav (správca dane ignoroval
tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadne vystavenie faktúr). Podľa žalobcu sa správca dane

nedostatočne vysporiadal s výpoveďou konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., ktorý dodanie tovaru potvrdil
a rovnako potvrdil vystavenie faktúr.

24. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nesprávne vykladá ustanovenie § 24 ods. 1 a § 45 ods.
2 písm. d) a e) Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Citované ustanovenia zákona

nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov. Dôkazné bremeno znáša daňový
subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. V danom prípade žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný
dodávateľom Brittin, s.r.o. a k tomuto tvrdeniu žalobca predložil všetky dôkazy, najmä faktúru a výpoveď
svedkov, ktorí potvrdili a objasnili skutkový stav tak, ako ho popisoval žalobca.

25. Správca dane záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa žalobcu založil výlučne len na
zisteniach,naktorýchvyvráteniežalobcanemalaaninemoholmaťvplyvaanimožnosťpredložiťdôkazy.
Takýto záver žalovaného je nesprávny a neudržateľný, nakoľko žalovaný núti žalobcu, aby preukazoval,
akým spôsobom a od koho nadobudol tovar jeho dodávateľ Brittin, s.r.o.. Ak vznikli pochybnosti
správcu dane ohľadom dodávateľa Brittin, s.r.o., nebolo možné tieto nejasnosti v obchodných vzťahoch

subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho dodávateľom
a tieto teda nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej.

26. Žalobca v správnych žalobách taktiež namietal, že v protokole vypracovanom správcom dane
boli tvrdenia o neoprávnenom uplatnení práva na odpočet DPH zistené nedostatočne. Podľa žalobcu

bol správca dane zaťažený dôkazným bremenom a bolo jeho povinnosťou dostatočným spôsobom
preukázať kontrolné zistenia a nie sa len stroho odvolávať na ustanovenia zákona o DPH.

27. V závere správnych žalôb žalobca uviedol, že správca dane porušil základné zásady daňového
konania, a to zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality a to tým,

že neumožnil žalobcovi ako účastníkovi daňového konania sa včas vyjadrovať ku skutočnostiam
zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly, čím odoprel možnosť vyvrátenia pochybností zo
strany správcu dane o zistených skutočnostiach, pričom žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s
takýmto postupom stotožnil, keď uviedol, že uvedené zásady porušené neboli a tvrdil, že správca dane
postupoval zákonom ustanoveným postupom, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám28. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám uviedol, že správca dane viedol
dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných predloženými faktúrami, snažil sa
úplne a presne zistiť skutkový stav a zaobstaral si pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.

Ohľadom námietky žalobcu o nedostatočnom vysporiadaní sa správcu dane s výpoveďou konateľa
spoločnosti Brittin, s.r.o. žalovaný uviedol, že A. B. síce potvrdil, že preverované faktúry vystavila
spoločnosť Brittin, s.r.o., že pečiatka na faktúrach patrí spoločnosti Brittin,s.r.o., ale podpis na faktúrach
nie je jeho. Podľa jeho slov to „možno podpísala účtovníčka, on dával len pečiatky“. Následne zopakoval
vyjadrenia A. B. a zhrnul, že síce žalovaný (správne žalobca – pozn. správneho súdu) potvrdil, že

spoločnosť Brittin, s.r.o. mu dodala predmetný tovar, nevedel jednoznačne povedať s kým obchodne
rokovalvmeneuvedenejspoločnosti.Zanedôvodnúpovažovalinámietkužalobcuounesenídôkazného
bremena a splnenia všetkých podmienok pre upaltnenie nároku na odpočet dane. Samotné prijatie
faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH podľa žalovaného ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet dane z prijatých faktúr, pretože tieto musia mať
povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch –

v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo podľa žalovaného žalobca nesplnil.

29. Podľa žalovaného správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní z dokazovania v rozsahu
postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou Brittin,
s.r.o., nezaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Podľa

žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2
zákona o DPH veci posúdil tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne
realizované dodávateľskou spoločnosťou, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

30. Vo veci pôvodne vedenej na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/86/2022 využil
žalobca svoje zákonné právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. V rámci vyjadrenie uviedol, že
sa v celom rozsahu pridržiava argumentov uvedených v správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného č. 101885694/2022 zo dňa 01.07.2022.

31. Poukázal na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena, pričom
toto nie je absolútne. Podľa jeho tvrdení, dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam,
ktoré sám tvrdí. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať

ho aj na preukázanie iných skutočností, teda takých, na ktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných
subjektov. Tvrdil, že správca dane právne závery o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno založil
výlučne len na zisteniach, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá a ani nemôže mať vplyv, resp. možnosť
predložiť dôkazy. Následne poukázal na judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena daňového subjektu.

32. V závere zopakoval, že predložil správcovi dane nielen faktúry, ale všetky listiny (daňové doklady),
ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Nakoniec správca dane reálnosť dodania – teda
uskutočnenia zdaniteľného obchodu nespochybnil, spochybnil však osobu dodávateľa. Vzhľadom na
uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

33. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, na
deň 31.07.2024. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali,

aby správny súd veci prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

34. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami
napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov
uplatnených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto

správne žaloby zamietol podľa § 190 SSP.

35. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochranysvojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí

byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná

správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134
ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)
rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa

§ 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods.
2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

39. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

40. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

41. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

42.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

43. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.44. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

45. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

46. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

49.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

53. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,

či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inýmiprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami
vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym

súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne
iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom.

55. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že

právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery

vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za
predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí

C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

56. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

57. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú

splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

58. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo

služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane.

59. Správny súd poukazuje na to, že nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre
priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva automaticky, avšak nedostatky
v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane
v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutie

Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29.). Z uvedeného rozhodnutia zároveň
vyplýva, že právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo
za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené(pozri bod 31 uvedeného rozhodnutia), pričom splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane, resp. žalovaným.

60. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu
týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu
dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva

práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom
nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách.
Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku
pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností
leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže
(nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018
zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu
nie je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). „Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa

14.11.2018)

61. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca správcovi dane na preukázanie
obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Brittin, s.r.o. predložil len faktúru č.
041017008 zo dňa 04.10.2017, faktúru č. 171017008 zo dňa 17.10.2017, faktúru č. 151117007 zo dňa

15.11.2017 a faktúru č. 2221117004 zo dňa 22.11.2017 spolu s pokladničnými blokmi z registračnej
pokladnice. Správca dane výzvou č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 vyzval žalobcu na predloženie
dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až december 2017. Výzva bola
splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom ďalšie doklady správcovi
dane nepredložil (zoznam predložených dokladov vyplýva z potvrdenia o zapožičaných dokladov č.

101692530/2020 zo dňa 06.11.2020). Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie
dôkazov č. 100378983 zo dňa 04.03.2021, ktorou podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami
a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na záver z miestneho zisťovania ohľadom sídla spoločnosti
Brittin, s.r.o. (nepotvrdenie sídla spoločnosti Brittin, s.r.o. uvedeného v Obchodnom registri SR
s poukazom na výpoveď konateľa spoločnosti 4-one, s.r.o., ktorý je vlastníkom budovy nachádzajúcej

sa adrese sídla spoločnosti Brittin, s.r.o.). Následne správca dane zhrnul výpoveď bývalého konateľa
spoločnosti Brittin, s.r.o., ktorý bol jediným konateľom spoločnosti v čase zdaniteľných obchodov so
žalobcom. Správny súd poukazuje ze v úvode výsluchu pán A. B. uviedol, že bol jediným konateľom
spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom spoločnosť vykonávala stavebné práce, to robil aj v kasárňach. Správny
súd tak nepovažoval žalobnú námietku žalobcu ohľadom potvrdenia konateľa spoločnosti Brittin, s.r.o.

o dodaní tovaru za preukázanú, nakoľko tento nepotvrdil ani len obchodnú činnosť spoločnosti Brittin,
s.r.o., na základe ktorej mala žalobcovi dodať tovar – plátky a frézy na základe vystavených faktúr
za mesiace október a november 2017. Konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. uviedol, že keď pracoval
v kasárňach, faktúry vystavoval on sám, pričom spoločnosť mala registračnú pokladnicu. Žalobcu
nepoznal, pričom uviedol, že nemá pamäť na mená. Na obchodnú spoluprácu spoločnosti Brittin,

s.r.o. a žalobcu si nepamätal. Následne správca dane predložil svedkovi k nahliadnutiu faktúry za za
zdaňovacie obdobie október a november 2017, pričom potvrdil, že ich vystavila spoločnosť Brittin, s.r.o.
a pečiatka, ktorá je na nich uvedená patrí spoločnosti Brittin, s.r.o.. Podpis na faktúrach nebol jeho, on
dával len pečiatky. Nevedel potvrdiť, či spoločnosť Brittin, s.r.o. uskutočnila fakturované dodávky tovaru,ani od koho mal spoločnosť Brittin, s.r.o. tovar kúpiť. Rovnako nevedel uviesť, kde spoločnosť Brittin,
s.r.o. tovar skladovala, ako bol tovar prepravený a kto tovar odovzdal žalobcovi. Faktúry mal dávať
kolegovi, ktorého meno neuviedol. Nevedel si spomenúť, či prijala spoločnosť Brittin, s.r.o. hotovostné

úhrady predložených faktúr. Na ďalšie otázky správcu dane, týkajúce sa faktúr spoločnosti Brittin,
s.r.o., ich úhrad, účtovníctva spoločnosti odmietol svedok odpovedať. Žalobca na výzvu správcu dane
reagoval, avšak ďalšie doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej
kontroly ani v priebehu následného vyrubovacieho konania predložené. Z administratívneho spisu
mal správny súd preukázané, že v rámci výkonu kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2017

bol žalobca správcom dane výzvou č. 1021447898/2022 zo dňa 11.09.2019 vyzvaný na poskytnutie
informácií ohľadom dodávateľsko-odberateľského vzťahu žalobcu so spoločnosťou Brittin, s.r.o., pričom
v reakcii na výzvu žalobca vo vyjadrení uviedol len všeobecné, nekonkrétne vyjadrenia týkajúce sa
obchodnej spolupráce so spoločnosťou Brittin, s.r.o.. Žalobca nevedel uviesť s kým v mene spoločnosti
Brittin, s.r.o. obchodne rokoval, kto, kedy a kde mu odovzdával tovar, pričom rozporné boli i jeho tvrdenia
ohľadom vystavenia faktúr a ich úhrad, nakoľko tvrdil, že faktúry mu nosili spolu s tovarom, pričom za

tovar mal platiť väčšinou v hotovosti pri prevzatí tovaru. K vystaveniu dokladov sa nevedel vyjadriť,
pretože nemal prehľad kto, kedy a ako doklady vystavil, nakoľko mu bol odovzdaný už vystavený doklad.
Uvedené tvrdenia nemal správny súd preukázané ani predloženými faktúrami, nakoľko z pokladničných
dokladov vyplýva, že faktúrou č. 041017008 zo dňa 04.10.2017, mala byť uhradená dňa 30.10.2017,
faktúra č. 171017008 zo dňa 17.10.2017 mala byť uhradená rovnako 30.10.2017. Taktiež faktúra č.

151117007zodňa15.11.2017bolauhradenádňa08.12.2017afaktúrač.2221117004zodňa22.11.2017
bola rovnako uhradená dňa 08.12.2017.

62. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len

pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní
a úhrade faktúr za predmetný tovar sa dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp.
pokladničný doklad, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade
výsluch samotného žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,

pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na
žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

63. V predmetných zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatnil právo na odpočet dane na základe
faktúr vystavených v mesiacoch október a november 2017, a to za dodanie tovaru – plátky a frézy od

deklarovaného dodávateľa spoločnosti Brittin, s.r.o., pričom správca dane ani žalovaný nespochybnili
existenciu materiálneho plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že
hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného
dodávateľa. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie
s.r.o. vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby

dodávateľa, t. j. statusu ako zdaniteľnej osoby. Inak povedané, daňový subjekt uplatňujúci si právo na
odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice, teda podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH
musíbyťschopnýpreukázať,žetovarbolreálnedodanýzdaniteľnouosobou,tedaosoboupodliehajúcou
dani z pridanej hodnoty.

64. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa –
spoločnosti Brittin, s.r.o. (spochybnil dodanie od deklarovaného dodávateľa), spochybnil práve splnenie
hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky práva na odpočet dane – dodanie tovaru osobou so statusom
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane

podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

65. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, resp. žalovaným, že v prejednávaných veciach
(zdaňovacie obdobia október a november 2017) vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Dôkazné bremeno

ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Treba
uviesť, že môžu existovať aj osobitné skutkové okolnosti a vtedy možno považovať túto podmienku za
splnenú aj bez preukázania zo strany osoby, ktorá si právo na odpočet uplatňuje. V danom prípade
však osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli, a ani žalobcaich netvrdil, keďže trval na tom, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou Brittin, s.r.o., a to napriek
tomu, že konateľ spoločnosti Brittin, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr spoločnosťou Brittin, s.r.o. (poznal
pečiatku spoločnosti na predložených faktúrach – pozn. správneho súdu), avšak nemal vedomosť

o ekonomickej činnosti spoločnosti, nedisponoval žiadnou dokumentáciou a zároveň poprel obchodnú
činnosť spoločnosti, nakoľko tvrdil, že bol jediným konateľom spoločnosti a vykonával stavebné práce.
Absencia konkrétnych informácií o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa
predstavovala pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou Brittin, s.r.o., ktoré
spochybňovali hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom a opätovne preniesli dôkazné

bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti týchto listinných dôkazov) na žalobcu. Správny súd
uvádza, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti Brittin, s.r.o. napriek
skutočnosti, že s ňou obchodoval počas roka 2017 (čo bolo preukázané z informačného systému
finančnej správy, najmä z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017 – pozn.
správneho súdu), nemal informácie o osobe konateľa spoločnosti, ani osobe, s ktorou rokoval pri
objednávaní a prevzatí tovaru (vo vyjadrení k výzve správcu dane zo dňa 09.10.2019 neuviedol žiadne

konkrétne meno, len všeobecne obchodoval s „obchodníkmi“ – pozn. správneho súdu), pričom žalobca
ani neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by predmetný tovar mala dodať. Ani z administratívneho spisu
nevyplývajútakúskutočnosti,zktorýchbybolomožnéjednoznačneurčiť,žeskutočnýdodávateľžalobcu
by mal postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.

66. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len
vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti
a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných
správnych žalobách. Preto bolo od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem faktúr a dokladom
v registračnej pokladnice preukázal alebo označil ďalšie dôkazy (napr. preukázanie prepravy tovaru,

jeho vykládku, protokol o prevzatí tovaru, uvedenie osobných identifikačných údajov osôb, konajúcich
za deklarovaného dodávateľa a pod.). Správny súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou námietkou
žalobcu ohľadom ignorovania tvrdení žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadneho vystavenia faktúr. Ako
už bolo vyššie uvedené, správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca

považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

67. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol.

68. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

69. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na

náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

70. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.