Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoEk/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209200770
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4209200770.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., a JUDr. Lenky Konštiakovej, v exekučnej veci oprávneného: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 88, IČO: 37 961 217, proti
povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, o vymoženie zaostalého a bežného výživného
a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/32/2009-27

zo dňa 11. júla 2023, v spojení s jeho opravným uznesením č. k. 5Er/32/2009-49 zo dňa 23. januára
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.02.2008, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2008. Súdny exekútor
písomným podaním zo dňa 18.12.2008 doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.02.2009 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 06.04.2010 udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401 042953*, a to na podklade exekučného titulu
– rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 11P/117/2007-32 zo dňa 19.09.2007, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 27.09.2007 a vykonateľnosť dňa 12.10.2007 a rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 11P/60/2007-27 zo dňa 25.04.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2007 a vykonateľnosť
dňa 09.05.2007. Súdny exekútor podaním zo dňa 22.02.2023 (č. l. 17) oznámil súdu, že nezistil žiaden
majetok povinnej. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol tak, že
exekúciu zastavil (výrok I.) a určil, že trovy exekúcie znáša Okresný súd Komárno vo výške 39,83 eura
(výrok II.). Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Oprávnený

v podanom odvolaní s poukazom na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých
exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2009 Z. z.“)
namietol, že v danom prípade, keďže ide o vymáhanie výživného nemalo dôjsť k zastaveniu exekúcie.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako

aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

3. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení

§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3.1. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania je závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej

príslušenstvaatrovexekúcie.ZastaviťexekúciumožnoibazdôvodovvýslovneuvedenýchvExekučnom
poriadku. Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie
na návrh alebo aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala
v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po

vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.

4. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), kedy ide
o osobitný spôsob skončenia exekúcie rozhodnutím súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie

skúma na návrh alebo aj bez návrhu; predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú
dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia zákonného dôvodu na zastavenie
exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného.

5. Odvolací súd zaberajúc sa nastolenou námietkou považoval za potrebné upriamiť pozornosť

oprávneného na skutočnosť, že v danom prípade exekučný súd rozhodoval o zastavení podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. t. j. podľa Exekučného poriadku, nie podľa zákona zákon č. 233/2019 Z. z., ktorý na
prejednávanú vec nedopadá. Je tomu práve z dôvodu, že v danom prípade nebolo skúmané naplnenie
predpokladov pre zastavenie konania podľa zákona č. 233/2019 Z. z.; navyše ak by aj v danom prípade
boli naplnené podmienky pre zastavenie konania o zastavení exekúcie, by nerozhodoval súd, ale súdny

exekútor, ktorý by vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorým by deklaroval zastavenie
starej exekúcie ex lege- priamo zo zákona (ktoré v danom prípade vydané súdnym exekútorom nebolo).
Od zastavenia exekúcie na podklade niektorého z dôvodu podľa § 57 Exekučného poriadku je potrebné
odlíšiť zastavenie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z.

6. V prípade zastavenia podľa uvedeného osobitného zákona dochádza k zastaveniu exekúcie ex lege
priamo zo zákona. Existencia dôvodu pre zastavenie starej exekúcie ex lege podľa uvedeného zákona
je ponechaná na zistenie exekútorovi, ktorý na základe tohto zistenia a následného preukázania tohto
dôvodu vydá upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa návrhu zákona a deklaruje zastavenie
starej exekúcie. V danom prípade, tak ako bolo vyššie zmienené, exekučný súd rozhodoval o zastavení

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, resp. vzhliadol dôvody k zastaveniu exekúcie
podľa Exekučného poriadku t. j. nie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. Z vyššie uvedených dôvodov je
možné prijať záver, že ak súd prvej inštancie- exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie podľa
Exekučného poriadku, neprihliada na zákonné ustanovenia vymedzené v zákone č. 233/2019 Z. z.,
ktoré sa uplatňujú len v súvislosti so zastavením starej exekúcie ex lege (ktoré nastáva zo zákona).

7. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené
súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na
pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne
majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať

očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad.
V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku,
speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že povinným je
právnická osoba, ktorá nedisponuje žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Nemajetnosťpovinnej vyplynula zo súdnym exekútorom vykonaných lustrácii majetku povinnej (č. l. 17), ktorých
výsledkom bolo, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností a nie je evidovaná ani ako vlastník či držiteľ
motorovéhovozidla.Povinnátaktiežnemážiadnefinančnéprostriedkynajejbankovýchúčtoch.Zároveň

bolo zistené, že od počiatku exekúcie nie je evidovaná žiadna úhrada zo strany povinnej resp. nie je
evidované žiadne vymoženie povinnej sumy výživného.

8. Odvolací súd uvedenú ťažiskovú odvolaciu argumentáciu oprávneného považoval za nedôvodnú,
pretože ako už vyššie uviedol súd prvej inštancie je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie podľa

§ 57 Exekučného poriadku aj v prípade pohľadávky na výživnom, a to bez ohľadu na skutočnosť, že
osobitný právny predpis zákon č. 233/2019 Z. z. v § 2 ods. 2 psím. a) zakotvuje ustanovenie, podľa
ktorého v prípade pohľadávky na výživnom nemôže dôjsť k zastaveniu exekúcie (má tým na mysli
k zastaveniu ex lege nie rozhodnutím súdu podľa § 57 Exekučného poriadku). Zároveň odvolací súd
dodáva, že podľa § 233/2019 Z. z. sa má na mysli zastavenie exekúcie ex lege, ktoré však nie je možné,
čo však nevylučuje možnosť zastavenia takejto exekúcie rozhodnutím súdu podľa § 57 Exekučného

poriadku.

9. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade povinnej, ide o dlhodobý
stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2008, súdny exekútor vykonával od
začatia exekučného konania lustráciu majetku povinnej, ktorou dospel k negatívnej majetkovej podstate.

Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinnej
dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na
zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti
konania a k navyšovaniu trov exekúcie.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne, keďže v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie
zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie
dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedený

záver odvolacieho súdu nemohla spochybniť ani námietka oprávneného uvedená v podanom odvolaní
a s ktorou sa odvolací súd vyššie vyporiadal, hodnotiac túto ako nedôvodnú. keď túto vyhodnotil ako
nedôvodnú.

11.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís §262ods.1a§

255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že povinnej sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).