Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324204790
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1324204790.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcu: FINGO.SK s. r. o.,
Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 230 859, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti
žalovanému: MLG & CO. s.r.o., Orgovánová 1810/23, 900 41 Rovinka, IČO: 52 799 395, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III
č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa 27.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa
27.06.2024 vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Bratislava III

č.k. 75Cb/88/2024 - 64 zo dňa 27.06.2024 o d m i e t a .

III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia v sume 50 eur na účet súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
a výrokom III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie tak rozhodol s
poukazom na ustanovenia § 336, § 330, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 14.06.2024

sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému písomne,
telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom
vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného
vzťahusožalobcom,zaúčelomvykonávanianáborunovýchspolupracovníkovpresebaaleboakúkoľvek
tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred
súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto

uznesenia do 25.10.2025.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako právnická osoba
a podnikateľ oprávnený na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania v súlade so zákonom
o FS ako samostatný finančný agent na základe povolenia Národnej banky Slovenska (ďalej len
„NBS“) pod registračným číslom 215 683, uzatvoril dňa 20.07.2020 so žalovaným Zmluvu o finančnom

sprostredkovaní v znení jej neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o FS“), na základe ktorej žalovaný
na základe žiadosti o registráciu v NBS adresovanej žalobcovi priamo vykonával pre žalobcu činnosťfinančného sprostredkovania, ako podriadený finančný agent a majiteľ divízie. Žalovaný sa na základe
zmluvy o FS zaviazal výhradne pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie
produktovej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť a vyvíjať

za týmto účelom najmä činnosti uvedené v zmluve o FS. Žalobca na základe zmluvy o FS podal na
NBS žiadosť o registráciu žalovaného ako podriadeného finančného agenta vo vybraných sektoroch
finančného trhu, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný ako podriadený finančný agent v podregistroch
poistenia alebo zaistenia, poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských úverov s dátumom
vzniku oprávnenia 21.08.2020 pre všetky uvedené podregistre. Žalobca písomným podaním zo dňa

24.10.2023 odstúpil od zmluvy o FS. Podľa ustanovenia čl. VIII. ods. 3 zmluvy o FS sa za deň zániku
zmluvy o FS považuje deň doručenia písomného odstúpenia. Doporučenou zásielkou bolo písomné
odstúpenie zo dňa 24.10.2023 žalovanému doručené dňa 25.10.2023, t.j. ku dňu 25.10.2023 došlo aj
k zániku zmluvy o FS. Obmedzenie náborovej činnosti podľa čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy o FS pre
žalovaného tak trvá do 25.10.2025. Podľa verejne dostupných informácií jediný konateľ a spoločník
žalovaného A. B. ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolupracoval so

spoločnosťou FinCloud s.r.o., so sídlom Jesenná ulica 860/32, 082 52 Dulova Ves, IČO: 54 394 139,
kde zastáva pozíciu „Chief Executive Officer“ a zároveň pôsobí vo FinCloud aj ako štatutárny orgán
- konateľ a prostredníctvom spoločnosti FinCloud Care s.r.o., so sídlom Levočská 3, 080 01 Prešov,
IČO: 55 659 471 aj ako jeden z jej spoločníkov. Spoločnosť FinCloud okrem iného vykonáva činnosť
samostatného finančného agenta v sektoroch poistenia alebo zaistenia, kapitálového trhu, doplnkového

dôchodkového sporenia, prijímania vkladov, poskytovania úverov, úverov na bývanie a spotrebiteľských
úverov, starobného dôchodkového sporenia, teda vykonáva činnosť rovnakú s predmetom činnosti
žalobcu. Po ukončení zmluvy o FS a odchode žalovaného zo spoločnosti žalobcu sa na žalobcu
postupne obrátili viacerí jeho zamestnanci a spolupracujúce osoby s informáciou, že ich opakovane
kontaktoval konateľ a spoločník žalovaného (A. B.), ktorý sa snažil dosiahnuť, aby títo zamestnanci

a osoby spolupracujúce so žalobcom ukončili s ním zmluvný vzťah, resp. spoluprácu a zároveň, aby
začali spolupracovať so spoločnosťou FinCloud. Za týmto účelom im uvádzal o spoločnosti žalobcu
rôzne klamlivé a hrubo difamačné informácie, poškodzujúce dobré meno a povesť spoločnosti žalobcu,
jej vlastníkov a štatutárov, a ktoré vykresľovali spoločnosť žalobcu výlučne v negatívnom svetle, čo
malo oslovené osoby motivovať k ukončeniu spolupráce so žalobcom, a to za účelom vykonávania

náboru nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud, t.j. tretiu osobu s totožným predmetom činnosti,
ako má žalobca, čím sa opakovane dopúšťa porušovania svojho záväzku v zmysle čl. III ods. 1 písm.
j) zmluvy o FS, trvajúci až do 25.10.2025. Pri náborovaní zamestnancov žalobcu zároveň žalovaný
uvádza absolútne nepravdivé informácie o spoločnosti žalobcu a jeho štatutároch. Podľa žalobcu je
tak konanie žalovaného nielen objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu, ale aj spôsobiť

mu materiálnu škodu, keď odliv zamestnancov a spolupracujúcich osôb poškodí žalobcovu obchodnú
činnosť a v rozpore s dobrými mravmi zvýhodní spoločnosť FinCloud na úkor žalobcu. Žalobca mal
za to, že z doterajšieho správania žalovaného je evidentné, že od svojho konania nemieni upustiť
a má v úmysle naďalej vedome porušovať svoj záväzok vyplývajúci z čl. III ods. 1 písm. j) zmluvy
o FS. Dodal, že účel sledovaný podaným návrhom nemožno dosiahnuť vydaním zabezpečovacieho

opatrenia, nakoľko sa návrhom žalobca nedomáha ochrany peňažnej pohľadávky a dôvod na podanie
návrhu nespočíva v obave, že exekúcia bude ohrozená (v prospech žalobcu aktuálne nie je vedená
žiadna exekúcia na majetok žalovaného), ale dôvodom je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporu, pretože úmyselným konaním žalovaného, ktorým sa dopúšťa opakovaného porušovania svojich
povinností, vzniká ujma na právach žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že v danom prípade by nariadením

neodkladného opatrenia došlo k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko ingerenciou súdu
spočívajúcou v nariadení zákazu náborovať nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom
vzťahu so žalobcom, a to na určitý čas vyplývajúci z čl. III ods.1 písm. j) zmluvy o FS, bude zabezpečený
účel sledovaný týmto návrhom. V prípade, ak by sa s týmto názorom súd nestotožnil a uložil by mu
povinnosť po vydaní neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej, žalobca by sa v konaní

žalobou domáhal identických nárokov.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych a
faktickýchpomerovúčastníkovajenamiestehopoužiťtam,kdesavyžadujeokamžitýzásahsúdu,preto
zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V posudzovanom prípade sa žalobca dožaduje bezodkladnej

úpravy pomerov, aby žalovaný nemal možnosť pokračovať v konaní, ktoré je v rozpore so záujmami
žalobcu. Súd ďalej konštatoval, že žalobca listinnými dokladmi založenými do spisu osvedčil, že medzi
ním ako samostatným finančným agentom (ďalej len „SFA“) a žalovaným ako podriadeným finančným
agentom a majiteľom divízie (ďalej len „PFA“) bola dňa 20.7.2020 uzatvorená zmluva o FS, ktorá bolaukončená písomným odstúpením žalobcu listom zo dňa 24.10.2023 podľa čl. VIII bod 1, písm. c) a
bod 3, nakoľko žalovaný porušil svoje zmluvné záväzky o.i uvedené v čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o
FS, ktorý znie „PFA sa zaväzuje a nevykonávať pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s podobným

predmetom činností ako má SFA nábor nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu
s SFA alebo s ktorým začali obchodné rokovania s SFA o vstupe do zmluvného vzťahu s SFA a to
počas trvania tejto zmluvy ako aj 2 roky po jej zániku“, nakoľko vykonával v prospech tretej osoby nábor
nových spolupracovníkov z osôb, ktoré sú v zmluvnom vzťahu s SFA (osoby patriace do divízie F-one
s.r.o. a/alebo FinSta s.r.o.). Osoby A. C., D. E., A. F. G., A. H. F. v Čestných vyhláseniach spísaných v

priebehu mesiaca máj 2024 potvrdili, že boli oslovení A. B., aby ukončili zmluvný vzťah, resp. spoluprácu
so žalobcom a začali spolupracovať, resp. uzatvorili zmluvy so spoločnosťou FinCloud. Z výpisu z
obchodného registra spoločnosti žalobcu a spoločnosti FinCloud mal súd prvej inštancie osvedčené, že
obe spoločnosti majú v predmete podnikania zapísanú totožnú činnosť, a to činnosť podnikateľských,
organizačných a ekonomických poradcov. Jedným z konateľov spoločnosti FinCloud s.r.o., konajúcim
v jej mene samostatne je A. B., ktorý je zároveň jediným konateľom žalovaného.

5. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, navrhovateľ neodkladného opatrenia požadoval okamžitý zásah
súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia za tým účelom, aby bolo zabránené žalovanému
naďalej vedome porušovať svoj záväzok vyplývajúci z čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS, ktorá zanikla
dňa 25.10.2023, čiže povinnosť žalovaného zdržať sa činnosti vymedzenej v uvedenom ustanovení

zmluvy platí do dňa 25.10.2025. Z listinných dôkazov založených v spise nemal súd prvej inštancie
osvedčené, že konania v rozpore s čl. III bod 1 písm. j) zmluvy o FS sa dopustil žalovaný. Zmluva
o FS bola uzatvorená s právnickou osobou, ktorej konateľom je A. B., ktorý je však aj jedným z
konateľov spoločnosti FinCloud s.r.o., v prospech ktorej sa mal nábor osôb definovaných v čl. III
bod 1 písm. j) zmluvy o FS uskutočňovať. Čestné vyhlásenia uvádzajú, že kontaktované osoby boli

oslovené A. B., z čoho nevyplýva, že tak robil ako konateľ spoločnosti žalovaného. Priamo v Čestných
vyhláseniach bolo potvrdené, že oslovené osoby boli kontaktované za účelom započatia spolupráce so
spoločnosťou FinCloud, v ktorej je A. B. rovnako konateľom. Žiadna oslovená osoba nepotvrdila, že bola
oslovená spoločnosťou žalovaného; potvrdila len to, že bola kontaktovaná A. B.. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobca neosvedčil, že A. B. vykonával nábor osôb ako

štatutárny zástupca spoločnosti žalovaného a nie ako štatutárny zástupca spoločnosti FinCloud s.r.o.,
pre spoluprácu s ktorou mali byť osoby, ktoré podpísali čestné vyhlásenia kontaktované. Podpísané
čestné vyhlásenia teda žiadnym spôsobom neosvedčili, že konaním fyzickej osoby A. B. došlo zo strany
žalovaného k porušeniu zmluvy o FS. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nie sú dané podmienky
na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.

6. Prvoinštančný súd II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 50 eur za
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov
v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP a § 262 ods. 1 CSP
s tým, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania hoci bol v konaní ako procesná strana úspešný,
nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.

8. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie

žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, nakoľko mal za to, že súd nesprávnym
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca úvodom
svojho odvolania namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia, ktoré je podľa konštantnej judikatúry

Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) súčasťou základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti
poukázal na nálezy ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 236/2006, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 251/04, III.
ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, IV. ÚS 279/2018. Zároveň poukázal, že v zmysle konštantnej judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) treba nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia považovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
(napr. rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, 1994). Nedostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má za následok, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou spočívajúcou v jehonepreskúmateľnosti, pričom mal žalobca za to, že v uznesení absentuje zdôvodnenie súdu (prípadne je
zdôvodnenie nedostatočné) v súvislosti s neosvedčením, že náborovanie vykonáva A. B. ako konateľ
žalovaného a nie ako konateľ spoločnosti FinCloud s.r.o. a prečo podľa názoru súdu nedošlo k splneniu

náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca opísal, že žalovaný vykonával pre žalobcu činnosť finančného sprostredkovania ako podriadený
finančný agent a majiteľ divízie. Keďže jediným konateľom a spoločníkom žalovaného je A. B., túto
činnosť pre žalobcu vykonával žalovaný výlučne prostredníctvom A. B.. Žalobca zdôraznil, že z verejne
dostupných zdrojov a výpisu z obchodného registra spoločnosti FinCloud je zrejmé, že A. B. ešte

počas trvania spolupráce so žalobcom (06.10.2023) nadobudol väčšinový obchodný podiel v spoločnosti
FinCloud spolu s ďalšou osobou v tom čase spolupracujúcou so žalobcom, I. E.. Následne bezodkladne
po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným (25.10.2023) bol jediný konateľ a spoločník
žalovaného A. B. v spoločnosti FinCloud vymenovaný aj za jedného z konateľov (07.11.2023). Žalovaný
sa zmluvou o FS (čl. III. ods. 1 písm. j.) zaviazal, že nebude vykonávať pre seba alebo pre akúkoľvek
tretiu osobu s podobným predmetom činnosti ako má žalobca, nábor nových spolupracovníkov z osôb,

ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o
vstupe do zmluvného vzťahu s ním, a to počas trvania zmluvy o FS, ako aj dva roky po jej zániku.
Žalobca konštatoval, že žalovaný je personálne prepojený so spoločnosťou FinCloud prostredníctvom
svojho jediného spoločníka a konateľa A. B., ktorého vôľa prejavovaná v mene žalovaného fakticky
predstavuje výlučne vôľu A. B.. Žalobca mal za to, že konanie A. B. jednoznačne nemožno označiť za

súladné s dobrými mravmi súťaže v zmysle generálnej klauzy nekalej súťaže podľa § 44 a súv. zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), pričom sa súd s nekalosúťažným aspektom
danej veci a konaním A. B. zneužívajúc spoločnosť žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže v
odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevysporiadal, a to ani okrajovo. Takisto sa prvoinštančný
súdnevyporiadalsargumentácioužalobcu,ževzmysle§66bpísm.a)ObZmožnokonanieA.B.pripísať

priamo žalovanému. Súd však prepojenosť A. B. so žalovaným a FinCloud s ohľadom na § 66b písm.
a) ObZ vôbec neposúdil a touto argumentáciou sa nezaoberal. Zo skutkového stavu je evidentné, že
A. B. pri náborovaní zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúcich osôb nesleduje osobné záujmy,
ale záujmy priamych konkurentov žalobcu, t.j. žalovaného a FinCloud, keďže náborovanie vykonáva v
prostredí relevantného trhu hospodárskej súťaže.

9. Ohľadne vysporiadania sa so splnením náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
poukázal na § 325 ods. 1 CSP a zdôraznil, že v predmetnom prípade nielen osvedčil, ale relevantnými
dôkazmi preukázal, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah trvajúci aj po skončení
zmluvy o FS spočívajúcim v záväzku žalovaného, že nebude vykonávať pre seba alebo pre akúkoľvek

tretiu osobu s podobným predmetom činnosti ako má žalobca, nábor nových spolupracovníkov z osôb,
ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom
o vstupe do zmluvného vzťahu s ním, tento záväzok trvá počas trvania zmluvy o FS, ako aj po
dobu dvoch rokov po jej zániku, t.j. do 25.10.2025. Ďalej preukázal, že A. B. počas trvania svojho
záväzku opakovane kontaktuje zamestnancov žalobcu a osoby s ním spolupracujúce s cieľom, aby

tieto osoby ukončili svoj zmluvný vzťah so žalobcom a aby začali spolupracovať so spoločnosťou
FinCloud prostredníctvom ktorej je jedným zo spoločníkov spoločnosti FinCloud a zároveň aj jedným z
konateľov FinCloud, t.j. náborovanie fakticky vykonáva „pre seba“, pričom táto spoločnosť FinCloud má
rovnakýpredmetčinnostiakožalobca.Konanímžalovanéhodochádzakporušovaniualeboohrozovaniu
práv a oprávnených záujmov žalobcu a žalobcovi hrozí reálna a bezprostredná ujma v podobe odlivu

vyškolených zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúcich osôb a poškodení dobrej povesti žalobcu,
pričom naproti tomu spoločnosť FinCloud, ako aj žalovaný z porušovania záväzku žalovaného priamo
profitujú vďaka novým už vyškoleným a skúseným zamestnancom a spolupracujúcim osobám v sektore
finančného sprostredkovania. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, z akého
dôvodu odignoroval skutočnosť, že A. B. obchádza a opakovane kontaktuje a presviedča zamestnancov

žalobcu a osoby s ním spolupracujúce, aby ukončili spoluprácu so žalobcom a začali spoluprácu s novou
spoločnosťou A. B. FinCloud. Súd prvej inštancie len vo všeobecnej rovine uviedol (bod 24. uznesenia),
že dospel k záveru, že „nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia“ a
vôbec nezdôvodnil, z akého dôvodu skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho návrhu nespĺňajú náležitosti
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odôvodnenie uznesenia tak nespĺňa kvalitatívne požiadavky

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, aby sa žalobca mohol náležite dozvedieť o úvahách
súdu, ktorými sa riadil pri rozhodovaní a dôvodoch, prečo existenciu predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia nemal za preukázanú.10. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného je zrejmé, že jeho jediným spoločníkom a konateľom je
A. B., t.j. všetka vôľa v mene žalovaného je vyjadrovaná výlučne prostredníctvom A. B.. V zmysle teórie
koncepcie subjektívnych stavov právnickej osoby pre určenie subjektívneho stavu právnickej osoby je

relevantné vedomie rozhodujúcich orgánov. Pre vedomosť o určitej okolnosti stačí, ak sa adresovaná
informácia dostane do dispozičnej sféry právnickej osoby, resp. vtedy, ak sa o nej dozvie čo i len jeden
člen štatutárneho orgánu právnickej osoby. Pričítanie subjektívneho stavu by malo zohľadňovať to, že
v mene právnickej osoby koná v konkrétnom prípade určitý konkrétny člen štatutárneho orgánu, ale
zároveň má právnická osoba aj štatutárny orgán ako orgán obsadený členmi, ktorí v konkrétnom prípade

nemuseli konať. V prípade, ak koná samostatne oprávnený člen štatutárneho orgánu, tak jeho zlá viera
vylučuje dobrú vieru právnickej osoby, hoci by i všetci ostatní členovia tohto orgánu boli v dobrej viere.
Nakoľko je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného A. B., vôľa prejavená v mene žalovaného
je fakticky vôľou výlučne A. B., ktorého v procese jeho rozhodovania neobmedzuje žiadna iná osoba.
Zo skutkových okolností danej veci je zrejmé, že súťažiteľmi v rámci relevantného trhu nie sú žalobca
a A. B., ale žalobca, žalovaný a aj spoločnosť FinCloud, v prospech ktorej žalovaný náborovanie z

radov osôb v zmluvnom vzťahu so žalobcom uskutočňuje, s ktorou je žalovaný prostredníctvom A.
B. personálne prepojený. Z konania A. B. je evidentné, že svojím konaním nesleduje vlastné záujmy
ako fyzická osoba, ale koná v zhode so záujmami svojich spoločností, teda žalovaného a spoločnosti
FinCloud, t.j. takéto konanie možno označiť ako konanie v zhode v zmysle § 66b písm. a) ObZ. A. B.
svojou činnosťou sleduje súťažný zámer v prospech spoločnosti FinCloud, pričom z okolností danej

veci je daný jeho zámer obchádzať obmedzenia, ku ktorým sa zaviazal prostredníctvom žalovaného
zmluvou o FS. A. B. svoje konanie uskutočňuje v rámci hospodárskej súťaže, teda nekoná vo svojom
vlastnom mene, ale sleduje záujmy, ktoré sú na prospech žalovanému a spoločnosti FinCloud, ktoré z
porušovania záväzku v zmysle čl. III. ods. 1 písm. j) zmluvy o FS obe profitujú. Konanie žalovaného
(resp. A. B.) nemožno podľa žalobcu označiť za súladné s dobrými mravmi súťaže, nakoľko si je ako

jediný spoločník a konateľ žalovaného plne vedomý povinnosti, ku ktorej sa v zmysle čl. III. ods. 1. písm.
j) zmluvy o FS zaviazal. Dané konanie žalovaného nemôže podľa žalobcu požívať právnu ochranu, ktorú
mu súd poskytol zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplýva, že súd preložené dôkazy nesprávne posúdil, keď
zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia fakticky legitimizoval konanie žalovaného v

rozpore s dobrými mravmi a neposkytol ochranu právam a oprávneným záujmom žalobcu.

11. Žalobca mal ďalej za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď argumentáciu žalobcu bez hlbšieho skúmania odmietol so záverom
o údajnom neosvedčení vykonávania náborovania A. B. prostredníctvom žalovaného. Konanie

žalovaného nesie evidentné znaky rozporu s dobrými mravmi súťaže. V tejto súvislosti poukázal
žalobca na rozsudok Najvyššie súdu SR zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010 ako aj nálezy
ÚS SR 20.05.2009, č. k. PL. ÚS 17/08, 07.02.2013, sp. zn. IV. ÚS 294/2012, pričom poukázal na
konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), v zmysle ktorej
prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie súdu, pri ktorej sa zdrží

akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca
maril možnosť konať pred súdom, v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné
aj procesné práva. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal vzájomné vzťahy medzi
predmetnými súťažiteľmi a dôsledky činnosti A. B., ktorý uvedomujúc si zmluvné záväzky tieto účelovo
obchádzal a konal v priamom rozpore s dobrými mravmi. Zo vzájomných vzťahov žalobcu, žalovaného

a spoločnosti FinCloud a konania A. B. je evidentný nekalosúťažný rozmer veci a systematické a
kontinuálne poškodzovanie práv a oprávnených záujmov žalobcu. Žalobca mal za to, že postupom súdu
bola odmietnutá súdna ochrana práv žalobcu prijatím arbitrárnych záverov súdu vyvodených zo striktne
formalistickej aplikácie príslušných právnych predpisov. Súd sa vôbec nezaoberal nekalosúťažným
rozmerom konania žalovaného a úmyselným obchádzaním povinnosti žalovaného. Súd v predmetnom

prípade uprednostnil protiprávne konanie žalovaného pred ochranou práv žalobcu vychádzajúcich z
dojednaných podmienok zmluvy o FS. Súd sa vôbec nezaoberal konaním A. B. ako konaním v zhode
so žalovaným v intenciách § 66b písm. b) ObZ a odmietnutie argumentácie žalobcu v tomto smere
žiadnym spôsobom neodôvodnil. Žalobca vo svojom odvolaní namietal zároveň nesprávne vyrubený
súdny poplatok, keď súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur, ktorý mal byť vyrubený podľa Položky 1 písm.
c) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ ZoSP“). Žalobca z opatrnosti
súdny poplatok v súdom vyrubenej výške uhradil. Žalobca poukázal na prílohu č. 1 ZoSP, položkač. 1, písm. c) ako aj § 6 ods. 3 ZoSP a konštatoval, že svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podal dňa 14.06.2024 elektronickými prostriedkami prostredníctvom portálu F. do elektronickej
schránky súdu, pričom položka č. 1, písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov nevylučuje aplikáciu §

6 ods. 3 ZoSP v prípade neodkladných opatrení, preto s poukazom na § 6 ods. 3 ZoSP poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť vyrubený vo výške 25 eur. Žalobca v ďalšej
časti svojho odvolania ozrejmil, že svoje práva sa rozhodol brániť aj podaním návrhov na nariadenie
neodkladného opatrenia aj voči ďalším osobám, ktoré sa zmluvami o FS zaviazali k totožným záväzkom,
ako žalovaný. Súdy konajúce v daných konaniach vydali uznesenia, ktorými uložili žalovaným zákaz

písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré v
zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do
zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania náboru nových spolupracovníkov pre seba
alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti
na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi, a to odo dňa
vykonateľnosti vydaných uznesení do dátumov v zmysle trvania povinnosti v zmysle príslušných zmlúv

o FS. Konkrétne poukázal žalobca na právnu vec žalobcu proti žalovanému FinSta s. r. o., so sídlom
Mudrochova 11, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 52 064 069 vedenú Mestským súdom
BratislavaIIIpodsp.zn.77Cb/86/2024,vktorejMestskýsúdBratislavaIIInariadilpredmetnéneodkladné
opatrenie uznesením zo dňa 20.06.2024, č. k. 77Cb/86/2024-45 a právnu vec žalobcu proti žalovanému
J.K.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.XXX/XXX,XXXXXM.N.,vedenúOkresnýmsúdomŽilinapod

sp. zn. 18Cb/151/2024, v ktorej Okresný súd Žilina nariadil predmetné neodkladné opatrenie uznesením
zo dňa 27.06.2024, č. k. 18Cb/151/2024-58. V tejto súvislosti žalobca poukázal na doktrínu legitímneho
očakávania spočívajúcu v tom, že súkromná osoba ako účastník právneho vzťahu má voči orgánu
verejnej moci isté odôvodnené očakávania, pričom judikatúra ÚS SR definuje legitímne očakávania ako
kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a

ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na
vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu zo dňa 04.12.2007, č. k.
PL. ÚS 12/05-116). Doktrína teda pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely
a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Žalobca legitímne očakával,

že nakoľko sa v daných právnych veciach jedná o totožnú povinnosť na základe totožných zmlúv a
skutkového stavu, pričom rozdiel je výlučne v žalovanej strane, ochrana jeho právam bude súdom
poskytnutá. Súd tak podľa žalobcu porušil legitímne očakávania žalobcu v zmysle vyššie citovanej
judikatúry, keď túto ochranu odmietol žalobcovi poskytnúť, navyše bez náležitého zdôvodnenia. Žalobca
sa nemal možnosť dozvedieť o skutočnostiach zamietnutia jeho návrhu, keď súd svoje závery a

myšlienkové pochody, ktoré ho k ich prijatiu viedli v uznesení náležite nezdôvodnil, čím zaťažil uznesenie
vadou arbitrárnosti a svojvoľnosti.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
vovýrokuI.zmeniltak,žežalovanémusazakazujepísomne,telefonicky,elektronickyaleboakýmikoľvek

inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali
obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávania
náboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom
činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní
a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do 25.10.2025, vo výroku II. mení tak,

že žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume
25 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vo výroku III. mení tak, že
žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Zároveň aby
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné vo vzťahu k výroku II. odmietnuť a napadnuté
uznesenie je potrebné vo vzťahu k výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
potvrdiť ako vecne správne.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

23. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich

skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov (alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená) a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle
§ 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či
došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť

hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť
najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Iba samotná domnienka ohrozenia práva (alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie) nemôže byť
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.04.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo
vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP,
uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň

osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

25. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že navrhovateľ neodkladného opatrenia - žalobca
sa domáhal voči žalovanému uloženia zákazu písomne, telefonicky, elektronicky alebo akýmikoľvek
inými prostriedkami kontaktovať osoby, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so žalobcom alebo s ktorými začali
obchodné rokovania so žalobcom o vstupe do zmluvného vzťahu so žalobcom, za účelom vykonávanianáboru nových spolupracovníkov pre seba alebo akúkoľvek tretiu osobu s obdobným predmetom
činnosti, ako má žalobca, s výnimkou účasti na úkonoch pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní
a správnymi orgánmi, a to odo dňa vykonateľnosti tohto uznesenia do 25.10.2025. Za rozhodujúce

skutočnosti žalobca vo svojom návrhu uviedol, že po tom, ako písomným podaním zo dňa 24.10.2023
odstúpil od zmluvy o FS, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 20.07.2020 a ktorou sa žalovaný zaviazal
výhradne pre žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie produktovej zmluvy
mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom žalobcu uzavrieť a vyvíjať za týmto účelom najmä
činnosti uvedené v zmluve o FS, tento prostredníctvom svojho jediného konateľa A. B. opakovane

kontaktoval zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúce osoby za účelom vykonávania náboru
nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud s totožným predmetom činnosti žalobcu. Uvedeným
konaním sa žalovaný podľa žalobcu opakovane dopúšťa porušovania svojho záväzku v zmysle čl. III
ods. 1 písm. j) zmluvy o FS, ktorý pre neho trvá až do 25.10.2025, pričom pri náborovaní zamestnancov
žalobcu má žalovaný zároveň uvádzať absolútne nepravdivé informácie o spoločnosti žalobcu a jeho
štatutároch, čím môže byť objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu, ale aj materiálnu škodu,

keď odliv zamestnancov a spolupracujúcich osôb poškodí žalobcovu obchodnú činnosť a v rozpore s
dobrými mravmi zvýhodní spoločnosť FinCloud na úkor žalobcu.

26. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a tento
zamietol, keď mal za to, že žalobca neosvedčil dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neosvedčil, že A. B. vykonával nábor osôb ako
štatutárny zástupca spoločnosti žalovaného a nie ako štatutárny zástupca spoločnosti FinCloud s.r.o.,
pre spoluprácu s ktorou mali byť osoby, ktoré podpísali čestné vyhlásenia kontaktované. Odvolací súd
sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym
spôsobom hodnoverne neosvedčil skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

pričom ani v odvolaní žalobca neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej
úpravypomerov,atedabezprostrednehroziacenebezpečenstvoapotrebuneodkladnejúpravypomerov
medzi stranami sporu, nakoľko žalobca neosvedčil, že konania v rozpore s čl. III bod 1 písm. j) zmluvy
o FS sa dopustil žalovaný.

27. Čo sa týka námietky žalobcu, že z rozhodnutia nevyplýva, ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že kontaktované osoby boli oslovené A. B. ako štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti FinCloud
s.r.o., odvolací súd uvádza, že v odseku 22. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal
na Čestné vyhlásenia, v ktorých oslovené osoby potvrdili, že boli kontaktované za účelom započatia
spolupráce so spoločnosťou FinCloud s.r.o., v ktorej pôsobí A. B. ako konateľ. Z uvedeného tak vyplýva,

že žiadna oslovená osoba týmto nepotvrdila, že bola oslovená spoločnosťou žalovaného, ale priamo
fyzickou osobou pre účely spolupráce so spoločnosťou FinCloud s.r.o., preto podľa názoru odvolacieho
súdu podpísané Čestné vyhlásenia dostatočným spôsobom osvedčili, že konaním fyzickej osoby A.
B. nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvy o FS, resp. Čestné vyhlásenia dostatočne pre
potreby nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčili, že práve konaním žalovaného – t.j. spoločnosti

MLG CO. s.r.o. dochádza k porušovaniu zmluvy o FS. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
protirečivé tvrdenia žalobcu, ktorý na jednej strane uvádza, že konaním fyzickej osoby A. B. dochádza
ku kontaktovaniu zamestnancov žalobcu a na druhej strane konanie danej fyzickej osoby stotožňuje
s konaním právnickej osoby žalovaného. Žalobca opakovane uvádza, že konanie žalovaného – vôľa
prejavovaná v mene žalovaného fakticky predstavuje výlučne vôľu A. B., avšak opomína skutočnosť,

že v konaní neosvedčil, že išlo o prejav vôle žalovaného. A. B. je konateľom nielen žalovaného, ale aj
iných spoločností, ako napr. spoločnosti FinCloud s.r.o., preto nie je zrejmé, prečo by v tomto prípade
malo ísť o prejav vôle práve žalovaného a nie či už fyzickej osoby A. B., alebo spoločnosti FinCloud
s.r.o.. Je nepochybné, že prípadný prejav vôle žalovaného je totožný s prejavom vôle jeho konateľa,
avšak neplatí to i naopak, že akýkoľvek prejav vôle fyzickej osoby, ktorá je zároveň konateľom určitej

spoločnosti, je zároveň prejavom vôle aj tejto spoločnosti. Uvedené skutočnosti však žalobca v konaní
zamieňa. Nakoľko nebolo osvedčené, že by A. B. konal v mene žalovaného, bolo nadbytočné, aby sa
súd prvej inštancie zaoberal nekalosúťažným konaním žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, resp. aby sa
zaoberal posudzovaním ostatných podmienok nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré musia byť naplnené súčasne. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie

neposúdil prepojenosť A. B. so žalovaným a FinCloud s.r.o.. Súd prvej inštancie výslovne uviedol, že
žalobca neosvedčil, že by nábor osôb vykonával A. B. ako štatutárny zástupca žalovaného, preto odkaz
na § 66b písm. a) ObZ je právne irelevantný, keďže v konaní nebolo osvedčené, že išlo vôbec o konanie
žalovaného a nie to ešte o konanie zhodné s konaním jeho štatutárneho zástupcu, resp. o konanie naprospech žalovaného. Z Čestných vyhlásení vyplýva, že ide skôr o zhodné konanie, resp. konanie so
zhodným cieľom A. B. a spoločnosti FinCloud s.r.o., s ktorou mali začať nové zmluvné spolupráce osôb
pôvodne spolupracujúcich so žalobcom.

28. K námietke legitímnych očakávaní odvolací súd dopĺňa, že vo veci vedenej na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 18Cb/151/2024 nešlo o rovnaký skutkový stav, nakoľko v konaní bolo osvedčené, že
priamo žalovaná fyzická osoba, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom, opakovane kontaktovala
zamestnancov žalobcu za účelom vykonávania náboru nových zamestnancov pre spoločnosť FinCloud

s.r.o.. A z rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III sp.zn. 77Cb/86/2024 nie je zrejmé, ako daný súd
dospel k záveru, že konania sa dopúšťa žalovaný ako právnická osoba, keď jednak nie je možné zistiť
z akých skutkových záverov daný súd vychádzal, ani že by sa danou otázkou vecnej legitimácie vôbec
zaoberal.

29. Odvolací súd mal v nadväznosti na uvedené za to, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol

žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli
naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať a súd prvej
inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Obsah odvolania
žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu

prvej inštancie premietnutých do výroku I. a III. z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom
ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd prvej inštancie teda
rozhodol správne, pokiaľ neodkladné opatrenie zamietol, nakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu
osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd

napadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuI.avsúvisiacomvýrokuIII.onárokunanáhradu
trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. Žalobca vo svojom odvolaní zároveň namietal nesprávne vyrubený súdny poplatok, keď súd prvej
inštancie napadnutým uznesením vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť súdny poplatok za

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 50 eur, pričom s poukazom na § 6 ods. 3 ZoSP
poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť vyrubený vo výške 25 eur.

31. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „ZoSP“) vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

32. Podľa § 12 ods. 3 ZoSP, ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto
rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

33. Podľa § 14 ods. 1 ZoSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

34. Podľa § 14 ods. 4 ZoSP v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane

rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať
odôvodnenie.

35. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

36. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
- zastavení konania,
- odmietnutí podania vo veci samej,

- odmietnutí žaloby na obnovu konania,
- návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
- zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
- návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,- zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
- zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
- návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

- odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
- povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
- zabezpečení dôkazného prostriedku,
- nároku na náhradu trov konania,
- prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

-návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosti cudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

37. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

38. Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku.
Odvolanie podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
len vtedy, ak to zákon pripúšťa. V tomto prípade v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku, ak tak
ustanovuje Zákon o súdnych poplatkoch alebo Civilný sporový poriadok.

39. V konkrétnom prípade, pri rozhodovaní súdu o vyrubení súdneho poplatku, t.j. o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok na účet súdu prvej inštancie Zákon o súdnych poplatkoch, ani Civilný sporový
poriadok odvolanie nepripúšťa. Z dikcie § 14 ods. 1 ZoSP vyplýva, že na konanie vo veciach poplatkov
sa primerane použijú ustanovenia CSP, okrem § 357 písm. a). Keďže Zákon o súdnych poplatkoch

nemá vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, aplikuje sa právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z
ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce preto
podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa taký zákon, ktorý dotknuté právne vzťahy upravuje.

V tomto prípade odvolací súd posudzoval možnosť podania odvolania nielen podľa ustanovení ZoSP,
ktorý predstavuje osobitný právny predpis (špeciálnu právnu normu) vo vzťahu k Civilnému sporovému
poriadku, ale i podľa ustanovení CSP, pričom dospel k záveru, že žiadne z ustanovení citovaných
zákonov odvolanie nepripúšťa.

40. Z § 14 ods. 4 ZoSP vyplýva, že v danom konaní o súdnych poplatkoch rozhoduje na základe
poverenia vyšší súdny úradník, pričom podľa druhej vety ustanovenia je proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka prípustná sťažnosť, o ktorej následne rozhodne sudca. Sťažnosť proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka nie je riadnym opravným prostriedkom, je len prostriedkom procesnej
obrany. V posudzovanej veci o vyrubení súdneho poplatku nerozhodol vyšší súdny úradník, ale

sudca, proti rozhodnutiu ktorého v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení so ZoSP odvolanie nie je
prípustné. „Ústavný súd už v uznesení č. k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30. januára 2019 uviedol, že
z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou trestných vecí,
uktorýchtátopožiadavkavyplývazčl.2Protokoluč.7kDohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, pričom ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje

a dvojinštančnosť, ako vplýva aj z judikatúry ESĽP (napr. Le Compte, Van Leuven a De Mayere proti
Belgicku z 23.06.1981, Adolf proti Rakúsku z 26.03.1982, Felbrugge proti Holandsku z 29.05.1986),
nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania“. Obdobné závery vyplývajú aj z uznesenia
Ústavného súdu SR zo dňa 28.2.2017 pod sp. zn. III.ÚS 152/2017. Hoci by sa mohlo javiť, že súd
prvej inštancie porušil zákonom stanovený postup, je potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie

zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou zaručeného
základného práva. S ohľadom na už uvedené závery Ústavný súd SR konštatoval, že v prípade, ak vo
veci rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže to samo o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Nesprávne
rozhodnutie o poplatkovej povinnosti je pritom oprávnený zrušiť alebo zmeniť iba súd prvej inštancie

v zmysle § 12 ods. 3 ZoSP.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd považoval napadnutý výrok II. uznesenia, ktorým súdprvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v sume 50 eur za také rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Súd prvej
inštancie síce v napadnutom uznesení nesprávne poučil strany sporu, že odvolanie proti napadnutému

uzneseniusúdujeprípustné(vcelomrozsahu),vtejtosúvislostivšakodvolacísúduvádza,ženesprávne
poučenieomožnostipodaťopravnýprostriedok(napríkladaksavpoučenísúdnehorozhodnutiauvádza,
že účastník môže podať odvolanie, hoci podľa CSP odvolanie nie je prípustné), nezakladá žiadne účinky,
najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie zákona a nie obsah
poučenia (viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 264/04, III. ÚS 185/2017).

42. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči výroku II. napadnutého
uznesenia rozhodol tak, že ho podľa § § 386 písm. c) CSP odmietol, ako odvolanie podané proti výroku
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému

vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho
konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa
ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,

že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).

46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).