Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721010257
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6721010257.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.04.2024 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., adresa na doručovanie písomností G.
XXXX/XX, H. H., občan SR

sa podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Zvolen č. k. 2Pv 356/20/6611-21 zo dňa 11.05.2021, pre zločin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 25.09.2020 v čase asi o 22.00 h vo Zvolene, bez súhlasu vlastníka I. A. B. vnikol do priestorov
rodinného domu súpisné číslo XXXX/XX, nachádzajúceho sa na adrese F., D. E. XXXX/XX, ktorého

vlastníkom a užívateľom je jeho otec I. A. B. a kde tiež v súčasnosti býva F. B. J. tak, že kľúčom,
ktorý mal pri sebe od doby, kedy ešte v tomto dome býval si otvoril bráničku, vedúcu do priestorov pri
uvedenom dome a tiež garáž, ktorá je súčasťou domu, cez ktorú následne prešiel do priestorov domu,
odkiaľ z priestorov izby odcudzil 3 ks nástenných políc, 1 ks regál, 1 ks kovovo drevený stojan a 1
ks polystyrénovú loptu na sedenie, pričom v priestoroch domu zotrval asi 2 hodiny, čím I. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., D. E. XX spôsobil odcudzením vecí škodu vo výške 50,- € a F. B. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., D. E. XX inú škodu nespôsobil,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 2Pv 356/20/6611-21 dňa 12.05.2021 na
Okresný súd Zvolen obžalobu na obžalovaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v obžalobe.

Uznesením zo dňa 15.08.2022 súd konanie podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v spojení s § 215

ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku zastavil z dôvodu, že poškodený I. A. B. ako osvojiteľ
obžalovaného A. B. zobral svoj súhlas s trestným stíhaním v celom rozsahu späť. Uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/85/2022 zo dňa 28.12.2022 uznesenie okresného súdu zrušil a uložil
mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresnému súdu uložilskúmať, či je poškodená F. B. J. v takom vzťahu k obžalovanému, aby bolo trestné stíhanie podmienené
jej súhlasom, keďže táto sa vyjadrila, že netrvá na trestnom stíhaní obžalovaného a nemá záujem
na jeho odsúdení. Tiež uviedla, že súhlasí s prípadným schválením zmieru a zastavením trestného

stíhania. Súd následne vydal pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Zvolen,
aby uskutočnil úkony na účely uzavretia dohody (zmieru) medzi poškodenou F. B. J. a obžalovaným.
Zo záverečnej správy probačného a mediačného úradníka (čl. 194) vyplynulo, že ani poškodená ani
obžalovaný neudelili súhlas s uzavretím zmieru.

Následne súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov : I.
A. B., K. F. B. J., K. L. B., M. B. a prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil
nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že skutku, ktorý mu je kladený za vinu v obžalobe
predchádzalo viacero udalostí. V danej nehnuteľnosti vyrastal, žil s otcom a mamou v spoločnej

domácnosti od jeho päť rokov. Otec si ho osvojil l5.l2.2008, pričom v domácnosti spolu žili otec A. B.,
mama L. B. a sestra M. B.. Počas tohto obdobia od osvojenia do času skutku boli obdobia kedy si s otcom
viac rozumeli a menej rozumeli, ale stále tieto vzťahy hodnotí ako v norme. Rodičia sa rozviedli 2l.8.2018
a aj po rozvode viac času trávil u otca ako u mamy. Mama sa odsťahovala do H. H. ešte pred rozvodom
a keďže bol plnoletý, po rozvode už nebol upravený styk s ním. V tom čase študoval na strednej škole vo

F.. Vzťahy s otcom sa narušili potom ako po rozvode požiadal súd o výživné od otca. Stále sa však spolu
bavili, otec vedel, že občasne do nehnuteľnosti chodil. V lete 2018 bol v zahraničí, potom začal študovať
v H. jeden rok, následne v septembri 2019 cez program N. išiel do G., kde strávil cca 11 mesiacov a po
návrate išiel k babke do K., kde si chcel prerobiť izbu a tak ho napadlo, že vo F. má nábytok, ktorý mu
otec daroval a ktorý by bolo možné použiť. Dňa 8.9.2020 išiel za otcom na záhradu, mal od toho veľké

očakávania, nakoľko sa dlho nevideli, chcel sa pochváliť so štúdiom, keďže sa otec hneval, že v minulosti
nekládol taký dôraz na štúdium. Od domu mal kľúče a to od bráničky, ktorá viedla k vstupným dverám,
od vstupných dvier, od garáže a od bráničky, ktorá viedla ku garáži. Tieto kľúče mal od prelomu roka
2017/2018. Sedel na záhrade a do nejakých 5 min. prišiel aj otec a na jeho prítomnosť nereagoval veľmi
pozitívne. Otcovi povedal, že sa chce porozprávať, tiež sa ho spýtal prečo mu neposiela výživné načas,

že mu to komplikuje situáciu, tiež mu povedal : „ počuj darovali ste mi nábytok, prerábam si izbu, chcem
si ho zobrať“. Keď otec videl, že už prišli domov aj susedia a že by sa prípadne mohli dívať cez okno, tak
začal reagovať tak, že mu povedal, že chce len peniaze, že sa o tom nebude s ním baviť. Žiadne slová
typu : „ daj mi kľúče nemôžeš sem vstupovať“, tam nepadli. Nemôže potvrdiť ani vyvrátiť, či mu otec
nepovedal „nechcem sa s tebou rozprávať, choď preč“. Za otcom prišla aj jeho žena, ktorej povedal, aby

to nechala tak, aby išla domov, poslal ju do vnútra a zavrel dvere. Podľa jeho názoru nemohla počuť ich
rozhovor, keď bola vnútri. Následne odišiel. Otcovi potom ešte napísal, že by bolo dobre keby si mohol
zobrať bez hádok, agresie časť nábytku. Otec na túto správu nijako nereagoval. Pokiaľ by mu vtedy
napísal, že nemôže, vyhli by sa tejto situácii. Ďalej obžalovaný uviedol, že sa bol aj spýtať na políciu vo
F. akým spôsobom by reagovali, keby boli zavolaní na základe oznámenia otca a bolo mu povedané, že

ak tam má trvalý pobyt, nemôžu ho vykázať z nehnuteľnosti. Dňa 25.9.2020 bol v K. a keď skončil, išiel
do H. H. vo večerných hodinách a od mamy si požičal auto. Nehovoril jej prečo ho potrebuje a išiel do F..
Zaparkoval pred domom. Najskôr zvonil na zvonček, ale nikto nebol doma, tak zacúval autom do garáže.
Vošiel do kuchyne, napil sa, zapol TV. Toto trvalo tak 5-6 min. a išiel si zobrať do izby nábytok. Jednalo
sa o nábytok uvedený v obžalobe, tento odmontoval. Neprekvapilo ho, že otec nie doma, lebo často

chodil na hokej, pracoval, chodil aj do zahraničia. Potom odišiel autom do K. kde vyložil nábytok a vrátil
sa do H. H., kde odovzdal mame auto cca o 02:00 hod. ráno. Na ďalšie otázky ohľadne kontaktu s otcom
pred skutkom obžalovaný uviedol, že riešili niečo o výživnom a v podstate boli v kontakte cez matku.
Všetko mu otec odkazoval cez mamu. Do konca roka 2018 boli v osobnom a telefonickom kontakte
a následne sa kontaktovali s otcom cez whatsapp, raz za niekoľko mesiacov mu napísal, pričom otec mu

neodpovedal, ale odpoveď mu poslal cez matku alebo sestru. Osobne sa s otcom počas tohto obdobia
nestretol, pretože bol v škole a v zahraničí. Do domu však chodil, párkrát tam bol aj so sestrou. Otec
vtedy nebol doma. O tomto otec vedel cez sestru, ale toto neriešil. Po skutku sa mama s otcom stretli
a riešili niečo ohľadne sestry. Ohľadne neho požadoval otec absolútne nesplniteľné podmienky a to, že
sa má premenovať, zrušiť osvojenie a tiež, aby zrušil výživné a odhlásil trvalý pobyt.

Svedok I. A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď prišiel domov chýbali veci, bolo mu jasné, čo sa
udialo a preto volal políciu, hoci v minulosti viackrát ustupoval. Zmizla fit lopta, stojan na veci, polica, veci
v hodnote 50-100 €. S obžalovaným už cca 3-4 roky pred skutkom neboli v kontakte z určitých dôvodov.Približne dva týždne pred skutkom našli obžalovaného na záhrade, pri tomto rozhovore ho požiadal, aby
opustil dom a pozemok, že si ho tam neželá. Zrejme mal obžalovaný od domu kľúče, hoci mu bývalá
manželka po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uviedla, že mu vrátila všetky kľúče. Ešte

existoval diaľkový ovládať od garáže. Dcére kľúče zobral, keď mala cca 14-15 rokov a teraz je ich zase
dal. Po skutku sa ešte s obžalovaným stretol, vtedy ho obžalovaný požiadal o raketu, ktorú mu potom aj
doniesol. Veci si obžalovaný odniesol z izby, ktorá slúžila ako hosťovská izba. Obžalovaného si osvojil,
keď mal 6 rokov. Tieto veci v izbe užíval obžalovaný pre svoju potrebu, sčasti možno povedať, že ich mal
vo vlastníctve, ale na fit loptu si sadol napríklad aj on alebo jeho sestra. Ďalej svedok uviedol, že vtedy

keď prišiel obžalovaný na záhradu, bol z toho psychicky vyrušený, ale snažil sa ovládať. Obžalovanému
povedal, aby si nemýlil to, že tam má trvalý pobyt s tým, že to ho neoprávňuje, aby tam bez jeho súhlasu
vstúpil. Žiadal ho, aby odišiel. Už v minulosti chcel obžalovanému zrušiť trvalý pobyt, ale na Mestskom
úrade mu povedali, že ak obžalovaný ešte študuje na dennej báze, tak mu nemôže zrušiť trvalý pobyt.
Aj v súčasnosti platí na obžalovaného výživné 300,-Eur mesačne. K odchodu bývalej manželky došlo
v októbri 2016 kedy odišla s oboma deťmi do H. H.. Obžalovaný chodil ešte cca pol roka do F. do

školy a vtedy mohol kedykoľvek prísť do domu, najesť sa a prespať. Toto trvalo cca do jeho úrazu
chrbtice v júli 2017, kedy zistil, že keď potrebuje niečo on, tak po ňom „ani pes neštekne“. Na 19ste
narodeniny obžalovaného po manželke poslal 50,-Eur, na čo mu škaredo odpísal, že čo má robiť len
s50,-Eurauviedolmučísloúčtu,kdemáposlaťaspoň500,-Eur,ktorésizaslúži.Potomtohozablokoval.
Predtýmspolukomunikovalitelefonickyacezwhatsapp.KprítomnostidcéryChiarynapartyvjehodome

v septembri 2020 uviedol, že vtedy dcére zobral kľúče od domu. Vo vzťahu k obžalovanému túto situáciu
neriešil, nemal vedomosť, či bol v dome. Po tomto incidente slovne nikomu nezakázal vstup do domu.

Svedkyňa – poškodená K. F. B. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný nerešpektoval
adoptívneho otca, že nemá vstupovať do nehnuteľnosti a na pozemok a napriek tomu prišiel do domu

a zobral si veci z domu, hoci bol predtým poučený, že nemá právo tam vstupovať. Poučený bol vtedy,
keď si obžalovaný robil piknik na terase domu, mal tam jedlo a chcel sa rozprávať s manželom, manžel
s týmto nesúhlasil. Uviedol mu, aby okamžite opustil pozemok, že inak sa to bude riešiť s OČTK. Uviedol,
žeaksatozopakuje,budesatoriešiťcezpolíciu.Obžalovanýsmanželombolvkontakteajpredtým,keď
chcel obžalovaný nejaký nábytok z izby a manžel s tým nesúhlasil. Pri rozhovore v záhrade boli vtedy

pootvorené dvere na terasu a ona vtedy stála na chodbe, čo mohlo byť tak 3-4 metre od nich. Detailne
rozhovor nepočula, ale manžel rozprával nahlas takmer celý čas, obžalovaného vtedy nepočula. Na
otázky obhajcu prečo v prípravnom konaní neuviedla, že sa zákaz týkal aj do budúcnosti uviedla, že
to považovala za dostatočné takto, pričom sa nepamätá, čo uvádzala. Manžel potom volal aj bývalej
manželke s tým, aby sa to ani do budúcnosti neopakovalo. Čo sa týka jej kontaktu s obžalovaným

pred skutkom, obžalovaný sms-kou kontaktoval ju a chcel sa rozprávať o rodinných vzťahoch, s čím
nesúhlasila. Iná komunikácia medzi nimi neprebehla. Prvýkrát obžalovaného videla u nich na terase.

Svedkyňa K. L. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po skutku jej manžel napísal niečo v zmysle
„Jakub sa ku nám vlámal, polícia je na ceste“. Na toto mu odpísala, že ak je s tým nejaký problém, že mu

tennábytokzaplatí.Bývalémumanželovikľúčeoddomuodovzdala,aleajA.aM.malikľúče.Obžalovaný
k bývalému manželovi aj určitú dobu po odsťahovaní chodil. Po 8/2018 prebehol rozvod a určite k nemu
chodil až do roku 2019 a potom v roku 2020 žiadal obžalovaný výživné, čo bývalý manžel bral ako krivdu
a prestal komunikovať. Bývalý manžel komunikoval s obžalovaným cez ňu, s tým, že jej vždy povedal
„odkáž synovi, povedz synovi“. Vie, že obžalovaný s ním chcel komunikovať, posielal mu správy, ale

tieto bývalý manžel ignoroval. Na ďalšie otázky uviedla, že ani jej osobne bývalý manžel nepovedal, že
by tam obžalovaný nemohol chodiť. Ďalej uviedla, že obžalovaný aj M. mali v dome svoju izbu a nábytok
v izbe obžalovaného kupovali spoločne v I., tento nábytok bol kupovaný čisto do jeho izby. Kupované boli
keď mal obžalovaný cca 12 rokov. Keď z domu odišla všetky veci tam zostali s výnimkou osobných vecí.
Ako boli hnuteľné veci vysporiadané medzi bývalým manželom a ňou obžalovaný nevedel, nezaujímal

sa o to. Ohľadne nábytku v izbe to obžalovaný bral tak, že je to jeho nábytok, lebo je v jeho izbe. Po
skutku sa s bývalým manželom stretla, pričom tento žiadal, aby si obžalovaný zmenil meno po svojom
otcovi a zrušil výživné. Ďalej svedkyňa uviedla, že ona bola v tom, že obžalovaný môže vstupovať do
domu tak, ako to mohla M.. Pred skutkom cca dva mesiace tiež boli obžalovaný aj M. v dome bývalého
manžela, pričom o tom bývalý manžel vedel.

SvedkyňaM.B.nahlavnompojednávaníuviedla,ženebolopresneurčené,kedysamázdržiavaťvdome
u otca, bolo to na základe dohody. V lete 2020 tam bola skoro celé leto a počas školského roka tam
chodila cca jedenkrát za dva týždne cez víkend s tým, že tam aj prespala. Ona nemala vedomosť o tom,že by brat mal zákaz vstupu do domu. Po rozvode mal brat dobrý vzťah s otcom. V izbe obžalovaného
boli veci v roku 2020 tak isto, nič sa tam nezmenilo, len otec tam premiestnil stolík z inej izby. S bratom
bola v dome aj v septembri 2020, otec tam vtedy nebol, mali tam aj kamarátov. Otec sa to dozvedel

na druhý deň od susedov, ktorí mu dali vedieť. Toto sa riešilo výlučne cez sms, keď otec písal, že je
sklamaný, že musí teraz vetrať. Musela preplácať čistenie závesov. Po tomto incidente nedostala nijaký
zákaz vstupu do domu, ani predtým nebol potrebný nijaký výslovný súhlas so vstupom do domu, či už
u nej alebo u obžalovaného.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku sa čítali listinné dôkazy zápisnica o obhliadke miesta činu s
fotodokumentáciou (č. l. 83-88), zápisnica o vydaní veci (č. l. 89-90), potvrdenie o vrátení veci (č. l. 99),
výpis z LV č. XXXX (č. l. 100-102), dohoda o vysporiadaní BSM (č. l. 103-105), vyčíslenie výšky škody
(č. l. 106), SMS komunikácia (č. l. 118), výpis z evidencie zbraní (č. l. 119), odpis z RT GP SR (č. l. 120
+ čl. 1 z PO), správa MsP Zvolen (č. l. 121), výpis z evidencie priestupkov MV SR (č. l. 122), správy o
štúdiu (č. l. 123-132), SMS komunikácia – Messenger komunikácia (čl. 222-223, 240-247), potvrdenie

pobytu (čl. 217-218), listiny predložené obžalovaným (čl. 224-226, 228-229, 231-239).

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 voči chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona, blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu obžalovaného, svedkov a listinných dôkazov vyplynuli
nasledovné skutkové a právne závery. Obžalovaný ku skutku uviedol, že je pravdou, že vstúpil do domu
a zobral si veci zo svojej bývalej detskej izby. Nemal však vedomosť o žiadnom zákaze vstupu do domu.
Je pravdou, že aj pár dní pred skutkom bol na terase rodinného domu, chcel sa rozprávať s otcom.
Predtým sa s ním dlhšiu dobu osobne nestretol, študoval v H. a v zahraničí. Vzťahy s otcom sa zhoršili,

keď podal návrh na súd vo veci výživného. Od domu mal kľúče a to od bráničky, ktorá viedla k vstupným
dverám, od vstupných dvier, od garáže a od bráničky, ktorá viedla ku garáži. Pri rozhovore s otcom
na terase rodinného domu žiadne slová typu „daj mi kľúče, nemôžeš sem vstupovať“ nepadli. Nemôže
potvrdiť ani vyvrátiť, či mu otec nepovedal „nechcem sa s tebou rozprávať, choď preč“. V deň skutku
prišiel po veci zo svojej bývalej detskej izby, zazvonil, ale otec nebol doma. Veci odmontoval, zobral

a odišiel. Svedok I. A. B. uviedol, že dva týždne pred skutkom našli obžalovaného na záhrade, pri tomto
rozhovore ho požiadal, aby opustil dom a pozemok, že si ho tam neželá. Veci si obžalovaný odniesol
z izby, ktorá vtedy slúžila ako hosťovská izba. Svedkyňa K. F. B. J. uviedla, že obžalovaný nerešpektoval
adoptívneho otca, že nemá vstupovať do nehnuteľnosti a na pozemok a napriek tomu prišiel do domu
a zobral si veci z domu, hoci bol predtým poučený, že nemá právo tam vstupovať. Poučený bol vtedy,

keď si obžalovaný robil piknik na terase domu, mal tam jedlo a chcel sa rozprávať s manželom, manžel
s týmto nesúhlasil. Uviedol mu, aby okamžite opustil pozemok, že inak sa to bude riešiť s OČTK. Uviedol,
že ak sa to zopakuje, bude sa to riešiť cez políciu. Manžel potom volal aj bývalej manželke s tým, aby sa
to ani do budúcnosti neopakovalo. Ona prvýkrát vtedy obžalovaného videla u nich na terase. Svedkyňa
K. L. B. uviedla, že bývalému manželovi kľúče od domu odovzdala, ale aj A. a M. mali kľúče. Vzťahy

medziobžalovanýmabývalýmmanželomA.B.sanaštrbilipotomakoobžalovanýpodalnávrhnaurčenie
výživného na súd, čo jej bývalý manžel bral ako krivdu. Bývalý manžel komunikoval s obžalovaným
cez ňu, hoci obžalovaný chcel s ním komunikovať, posielal mu správy. Uviedla, že jej bývalý manžel
nikdy nepovedal, že by tam obžalovaný nemohol chodiť. Obžalovaný aj dcéra M. mali v dome svoju izbu
a nábytok v izbe obžalovaného kupovali spoločne v I., tento nábytok bol kupovaný výlučne do jeho izby,

keď mal cca 12 rokov. Keď z domu odišla všetky veci tam zostali s výnimkou osobných vecí. Ako boli
hnuteľné veci vysporiadané medzi bývalým manželom a ňou obžalovaný nevedel, nezaujímal sa o to.
Ohľadne nábytku v izbe to obžalovaný bral tak, že je to jeho nábytok, lebo je v jeho izbe. Svedkyňa M.
B., sestra obžalovaného uviedla, že nemala vedomosť o tom, že by brat mal zákaz vstupu do domu.V izbe obžalovaného boli veci v roku 2020 tak isto, nič sa tam nezmenilo, len otec tam premiestnil stolík
z inej izby.

Z vykonaného dokazovania teda súd nemal preukázané, že by adoptívny otec obžalovaného I.
A. B. ako vlastník nehnuteľnosti obžalovanému udelil zákaz vstupu do nehnuteľnosti, resp. že by
obžalovaný nemal oprávnenie vstupovať do nehnuteľnosti. Uvedené potvrdili aj svedkyne K. L. B. a M.
B., ktoré obe jednoznačne uviedli, že nemali vedomosť o žiadnom zákaze vstupu obžalovaného do
nehnuteľnosti. Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že vzťahy s adoptívnym otcom boli v danom

čase naštrbené a k osobnému stretnutiu došlo až po dlhšom čase práve v záhrade rodinného domu
pred skutkom. Obžalovaný tiež pripustil, že otec mu vtedy povedal, aby odišiel, lebo s ním nechce
hovoriť. V žiadnom prípade však nedošlo k vysloveniu zákazu vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej aj
obžalovaný ako nezaopatrené dieťa mal trvalý pobyt. Uvedené tvrdenie korešponduje aj s výpoveďou
svedka I. A. B., ktorý jednak v prípravnom konaní ako aj opakovane na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že obžalovanému povedal, aby odišiel, nakoľko s ním nechce hovoriť. Aj podľa názoru súdu však

z takto formulovaného vyjadrenia svedka nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že by obžalovaný
bol upozornený na zákaz vstupu do obydlia adoptívneho otca a následne v deň skutku vedome
neoprávnene vznikol do obydlia I. A. B. a K. F. B. J. a teda, že by svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na výpovede svedkov, z ktorých nepochybne vyplynulo, že vzájomné vzťahy

medzi obžalovaným a adoptívnym otcom I. A. B. boli v danom čase v istej miere narušené, avšak
ani svedkovia K. L. B. a M. B., vrátane samotného vlastníka rodinného domu I. A. B. neuviedli, že by
obžalovanému bol udelený zákaz vstupu do rodinného domu. Pokiaľ došlo počas stretnutia na terase
rodinného domu k rozporom alebo hádke, táto bola ukončená odchodom obžalovaného z dôvodu, že I.
A. B. ho požiadal, aby odišiel. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní

I. A. B. viackrát uviedol a zdôraznil, že pri poslednej hádke obžalovanému uviedol, aby odišiel, že si ho
tam neželá. O zákaze vstupu do nehnuteľnosti, ktorý mal byť udelený zo strany osvojiteľa obžalovaného
aj do budúcnosti vypovedala na hlavnom pojednávaní len svedkyňa K. F. B. J.. V tejto súvislosti je však
potrebné poukázať na to, že svedkyňa v prípravnom konaní vo svojom výsluchu po vznesení obvinenia
vypovedala inak a to tak, že pri rozhovore obžalovaného s manželom priamo nebola, len počula manžela

ako hovorí, že si neželá, aby tam obžalovaný bol. Ani z tejto výpovede teda nemožno jednoznačne
ustáliť, že obžalovaný si mohol, resp. mal pri vstupe do nehnuteľnosti byť vedomý, že neoprávnene
vstupuje do obydlia svojho osvojiteľa a jeho manželky K. F. B. J.. To, že obžalovaný rodinný dom svojho
adoptívneho otca považoval aj za svoje obydlie vyplýva jednak z výsluchu obžalovaného, ale aj svedkýň
K. L. B. a M. B., ktoré jednoznačne vypovedali, že ani ony nemali vedomosť o žiadnom zákaze vstupu do

rodinného domu pre obžalovaného. Podstatnou skutočnosťou je tiež to, že v priebehu konania svedok I.
A. B. ako osoba blízka obžalovanému zobral svoj súhlas s trestným stíhaním v celom rozsahu späť a to
dňa 15.08.2022. V procesnom postavení poškodenej po späťvzatí súhlasu s trestným stíhaním I. A. B.
tak v trestnom konaní vystupovala už len K. F. B. J.. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že táto svedkyňa obžalovaného prvýkrát osobne stretla len bezprostredne pred skutkom, keď prebehol

rozhovor na terase rodinného domu medzi obžalovaným a I. A. B., s obžalovaným sa nerozprávala a z jej
strany nebol obžalovanému nikdy vyslovený nesúhlas, resp. zákaz vstupu do rodinného domu.

Vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré mali byť odcudzené z rodinného domu, z vykonaných dôkazov a to
z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 13.09.2018 síce vyplynulo,

že uvedená nehnuteľnosť pripadla do výlučného vlastníctva I. A. B., vrátane zariadenia rodinného domu,
avšakajzvýpovedeK.L.B.malsúdzapreukázané,žeotomtovyporiadaníobžalovanýnemalvedomosť
a zariadenie detskej izby považoval za svoje, aj s prihliadnutím k tomu, že bolo kupované oboma rodičmi
spoločne, výlučne pre jeho potreby. Z vykonaných výsluchov tiež vyplynulo, že I. A. B. s obžalovaným
komunikoval výlučne prostredníctvom jeho matky K. L. B., teda pokiaľ aj z jeho strany bol vyslovený

nesúhlas, resp. zákaz so vstupom do rodinného domu pre obžalovaného, nebolo preukázané, že by
tentobolniekedytlmočenýpriamoobžalovanému.Právenaopak,ajsvedkyňaK.L.B.aM.B.savyjadrili,
že ani ony o takomto zákaze nemali vedomosť.

Na základe vyššie uvedeného musel teda súd konštatovať, že v danom prípade nebolo preukázané

naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194
Tr. zákona preto súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen
č. k. 2Pv 356/20/6611-21 zo dňa 11.05.2021, pretože skutok nie je trestným činom. Na záver súd v tejto
súvislosti ešte uvádza, že podľa jeho názoru, aj v prípade rodinných sporov, trestná zodpovednosť bymala nastupovať až vtedy, keď zlyhajú alebo sú nedostatočné iné druhy právnych zodpovedností, teda
zodpovednosť administratívnoprávna a občianskoprávna. Uvedené je vyjadrením zásady ultima ratio,
v rámci ktorej má trestnoprávny postih prísť až v momente, keď ostatné nástroje ukazujú ako neúčinné.

Teda trestné právo má byť posledným a krajným riešením spoločenských problémov, keď všetky ostatné
možnosti zlyhávajú. Inak povedané, zákonodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a
umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií na prípadné porušenie práva, pričom povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a súdov je reagovať uplatňovaním trestnej represie len na prípady
spoločenskyškodlivé,priktorýchmimotrestnéprostriedkynestačiakochraneohrozených,čiporušených

práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i
v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti
vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj

prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307

ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.