Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 26, 2004

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/70/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2004
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu L. B., bytom K.,

V. C. XX,. zastúpeného JUDr. J. L., advokátom, K., P. K. X proti žalovanému T. Š. - S., T., B. XX. o
neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhradu mzdy s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd určuje,žeokamžitézrušeniepracovnéhopomeruzodňa12.11.2001,danéžalobcovižalovaným,
j e n e p l a t n é.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45.644,- Sk so 17,6 % úrokom od 01.01.2002 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 10.609,- Sk a zaplatiť ich JUDr. J. L., advokátovi, K., P. K. X,.
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Trenčín súdny poplatok 2.280,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 03.12.2001 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného
pomeru je neplatné. Žalobu odôvodnil tým, že dôvod, pre ktorý bol okamžite zrušený pracovný pomer,
neexistoval a žalovaný nedodržal zákonom stanovenú jednomesačnú lehotu na doručenie okamžitého
zrušenia pracovného pomeru. Žalobou zo dňa 04.12.2002 si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu
mzdy za mesiace september až november 2001 a náhradu pomernej časti dovolenky v sume 40.000,-
Sk.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 27.05.2003, v ktorom uviedol, že so žalobcom
bol okamžite zrušený pracovný pomer, a preto mu patrí náhrada mzdy len za mesiac október 2001.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracoval u žalovaného ako skladník v sklade v K.. Inventúry sa robili
priebežne, ale poslednú nerobili v jeho prítomnosti. Táto sa robila až potom, keď bol tovar presunutý do
skladu v P., a teda v čase inventúry sa v sklade tovar už nenachádzal. V sklade robili štyria a dohodu
o hmotnej zodpovednosti podpísanú nemali. Po inventúre, keď prišli do práce, bolo na bráne napísané
„z technických príčin zatvorené“. Keď čakali pri bráne, prišiel žalovaný a oznámil im, že sú od toho
dňa prepustení. Do rúk im však žiadny papier nedal. Okamžité zrušenie pracovného pomeru mu bolo
doručené dňa 16.11.2001. Od toho dňa už do práce nechodil a od mája 2002 je zamestnaný.Žalovaný sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd konal v jeho neprítomnosti.

Podľa § 53 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote

jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného
roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 55 Zákonníka práce okamžité zrušenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ i zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným,
a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné, uvedený dôvod nesmú
dodatočne meniť.

Z predložených dôkazov, výpovede žalobcu, pracovnej zmluvy z 01.07.1998, dohody o zmene pracovnej
zmluvy z 01.10.1998, okamžitého zrušenia pracovného pomeru z 12.11.2001 mal súd za preukázané,
že žalovaný sa o zistenom schodku dozvedel najneskôr 14.10.2001, keď bol oboznámený s výsledkom
inventúry, a teda od tohto dňa mu začala plynúť jednomesačná lehota podľa § 53 ods. 2 Zákonníka
práce. V tejto lehote bol povinný žalobcovi okamžité zrušenie pracovného pomeru doručiť. Nepostačuje

podať písomnosť v tejto lehote na poštu. Podľa predloženej obálky však žalovaný v zákonom stanovenej
lehote nedoručil žalobcovi, ale v posledný deň lehoty podal písomnosť na pošte. Žalobcovi bolo okamžité
zrušenie pracovného pomeru doručené po zákonom stanovenej lehote, a preto je okamžité zrušenie
pracovného pomeru neplatné podľa § 55 Zákonníka práce.

Taktiež treba konštatovať, že dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru nie je skutkovo

vymedzený, keď nie je uvedené, v čom žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu, ktoré konkrétne
pracovné postupy nedodržal a porušil.

Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a

zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne,

avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, pokiaľ sa
so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol
pracovný pomer zrušený okamžite dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že doba, za ktorú je žalovaný povinný poskytnúť
žalobcovi náhradu, je za obdobie od 01.10.2001 do 31.12.2001, nakoľko žalobca už netrvá na ďalšom

zamestnávaní, keď od mája 2002 uzavrel nový pracovný pomer.

Patrí mu preto v zmysle cit. § 61 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce náhrada mzdy za výpovednú dobu,
teda za dva mesiace.

Z predloženého mzdového listu a v ňom vykázaných príjmoch za tretí štvrťrok 2001 vyplýva, že žalobca
dosiahol hrubý príjem 45.644,- Sk, a preto za obdobie od 01.11.2001 do 31.12.2001 patrí žalobcovi preto

náhrada mzdy v sume 30.428,- Sk.Keďže žalovaný taktiež neumožnil žalobcovi pracovať v mesiaci október 2001 a za tento mesiac mu
taktiež nevyplatil žiadnu mzdu, patrí žalobcovi i za tento mesiac náhrada mzdy vo výške priemerného
zárobku 15.214,- Sk.

Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy, nakoľko takýto
úrok je v súlade s § 3 vl. nar. č. 87/1995 Z. z.

Vo zvyšku, týkajúcom sa vyplatenia náhrady za dovolenku, súd žalobu zamietol, nakoľko zo strany
žalobcu nebolo preukázané, v akom rozsahu dovolenku v priebehu roka čerpal a za koľko dní mu patrí
náhrada.

Súd zároveň podľa výsledku sporu zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku 2.280,- Sk

podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko bol v konaní neúspešný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej
pomoci po 200,- Sk, dva úkony po 700,- Sk (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby o neplatnosť
okamžitého zrušenia pracovného pomeru, podanie žaloby na náhradu mzdy), 4-krát paušálna náhrada

po 100,- Sk podľa vyhl. č. 240/1990 Zb., jeden úkon po 1.850,- Sk a jedenkrát paušálna náhrada po
136,- Sk podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. a cestovné na trase K. - T. a späť osobným motorovým vozidlom
5.290,- Sk a strata času za 20 polhodín po 56,60 Sk, spolu 10.609,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín

prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi

uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) až g) O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.