Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 16, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6Pu/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824202340
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824202340.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo, v právnej veci nedobrovoľnej hospitalizácie osoby menom A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., t. č. umiestnený na E. F. G. H. C. E. D., I. XXX/XX, D.,
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, v štádiu konania a vyslovenie prípustnosti
prevzatia do zdravotníckeho zariadenia, takto

r o z h o d o l :

Súd v y s l o v u j e, že prevzatie umiestneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D.,

do zdravotníckeho zariadenia G. H. C. E. D., I. XXX/XX, D., b o l o p r í p u s t n é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Psychiatrické oddelenie G. H. C. E. D. podaním prostredníctvom e-mailu zo dňa 14.09.2024 oznámilo,
že dňa 14.09.2024 o 10:46 hod. bol do ústavnej psychiatrickej starostlivosti prijatý pacient bez jeho
súhlasu z dôvodu poruchy správania s heteroagresivitou. Pacient bol zmätený, dezorientovaný a
následne prijatý v rámci bezodkladnej psychiatrickej zdravotnej starostlivosti pre riziko z premeškania,

pričom nebol schopný porozumieť dôsledkom informovaného súhlasu s hospitalizáciou. V prípade
pacienta ide o prvú hospitalizáciu. Stav pacienta je natoľko závažný, že si vyžaduje neodkladnú
hospitalizáciu.

2. Uznesením Okresného súdu Námestovo č. k. 6Pu/7/2024-5 zo dňa 16.09.2024 súd začal konanie
o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestneného pacienta. Uznesenie bolo

umiestnenej osobe doručené dňa 16.09.2024 v rámci jej vzhliadnutia.

3. Ošetrujúci lekár MUDr. Andrea Vajduliaková po poučení podľa § 195 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vo veci uviedol, že pacient bol umiestnený v zdravotníckom
zariadení pre panickú poruchu. Pacient bol do zariadenia privezený prostredníctvom RZP na internú
ambulanciu v dôsledku náhle vzniknutých porúch správania spojených s jeho dezorientáciou. Pacient

mal doma rozbiť televízor. V internej ambulancii bol pacient podrobený vyšetreniam (CT mozgu, EKG,
laboratórne vyšetrenia, etanolémia negatívna, bez somatického korelátu, amentno delirantný syndróm
nejasnej etiológie). Za obdobných okolností bol pacient hospitalizovaný v júli 2024. Dňa 10.09.2024 bol
pacient vyšetrený na internej ambulancii. Poruchy správania sa u pacienta prejavovali heteroagresivitou
a zmätenosťou. Z uvedeného dôvodu bola pacientovi poskytnutá neodkladná starostlivosť. V dôsledku
zmätenosti a dezorientácie pacienta nebol schopný udeliť informovaný súhlas s jeho hospitalizáciou,

a tiež nebol schopný posúdiť riziká spojené s jeho odmietnutím. Po 24 hodinách starostlivosti bol pacient
z dôvodu porúch srdcového rytmu premiestnený na interné oddelenie, konkrétne na JIS. Liečba pacienta
medikamentózna s následne intenzivnou starostlivosťou na JIS.

4. Ošetrujúci lekár na otázku súdu v čom by spočívalo nebezpečenstvo, keby prevzatá osoba nebola
hospitalizovaná uviedol, že v prípade pacienta hrozí jeho nepredvídateľné správanie pod vplyvom

kvalitatívnej poruchy vedomia.5. Umiestnený pacient bol v rámci jeho vzhliadnutia pred vypočutím poučený podľa § 258 a § 259
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a § 195 a nasl. CSP. Pri
vzhliadnutí pacient uviedol, že momentálne je orientovaný a vie čo sa deje. Nepamätá si okolnosti,

ktoré predchádzali jeho umiestneniu v zdravotníckom zariadení. Pamätá si prevoz na interné oddelenie.
Podrobil sa vyšetreniam a cíti sa v poriadku. Nevolí si dôverníka a ani zástupcu. Nechcel sa vyjadriť
kjehoumiestneniunapsychiatrickomoddelení.Predjehohospitalizáciounavštevovalvyššieuvedeného
ošetrujúceho lekára.

6. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke
zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

7. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia
uznesením bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 262 ods. 2 CMP, súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody
umiestneného.

9. Podľa § 262 ods. 3 CMP, súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín
od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

10. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), informovaný
súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie
podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak
(§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).

11. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti, informovaný súhlas sa nevyžaduje v
prípadeambulantnejstarostlivostialeboústavnejstarostlivosti,akideoosobu,ktorávdôsledkuduševnej
choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne
zhoršenie jej zdravotného stavu.

12. Podľa § 9 ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa
nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do
ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej
starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do

rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života
a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

13. Podstatou predmetného detenčného konania je zistenie a posúdenie toho, či osoba prevzatá do
zdravotníckeho zariadenia trpí duševnou chorobou alebo má jej príznaky a či ohrozuje seba alebo

svoje okolie. Na posúdenie tejto otázky je potrebné aplikovať tzv. Winterwerpové kritéria. Podľa prvého
kritéria k obmedzeniu osobnej slobody psychicky chorej osoby môže dôjsť len vtedy, ak je k dispozícii
dostatočný dôkaz o tom, že osoba trpí psychickou chorobou; pričom takýmto dôkazom je posudok, ktorý
opisuje aktuálny stav osoby a v zásade vychádza z jej osobného vyšetrenia. Posudok, ktorý vychádza
len zo zdravotnej dokumentácie, je prípustný len vtedy, ak sa osoba odmieta podrobiť vyšetreniu.

Podľa druhého kritéria musí zistená choroba odôvodňovať nevyhnutnosť prevzatia a umiestnenia do
zdravotníckeho zariadenia. V podstate to znamená povinnosť súdu vykonať test primeranosti, či zistená
duševná porucha znamená také nebezpečenstvo, či už pre posudzovanú osobu alebo všeobecne pre
iných, pre ktorú je nevyhnutné jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení. Dôkazné bremeno v zistení
duševnej poruchy, z toho vyplývajúceho nebezpečenstva a nedostatočnosti alternatívnych opatrení je

na orgánoch, ktoré rozhodujú o nariadení obmedzenia osobnej slobody (III. ÚS 199/2020).

14. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že bez poskytnutia
neodkladnej ústavnej zdravotnej starostlivosti by umiestnená osoba pre duševnú poruchu, ktoroutrpí, mohla ohroziť seba alebo svoje okolie. V dôsledku toho súd rozhodol, že prevzatie osoby
v zdravotníckom zariadení bolo prípustné. K uvedenému záveru dospel súd najmä po konzultácii s
ošetrujúcim lekárom, z ktorej bolo zrejmé, že umiestnený pacient trpí psychickou poruchou, pre ktorú

nevníma závažnosť svojho správania. Uvedené tiež vyplýva zo skutočnosti, že umiestnený pacient
v rámci jeho vzhliadnutia uviedol, že si nepamätá okolnosti jeho umiestnenia v zdravotníckom zariadení.
S poukazom na uvedené má súd za to, že pacient v prípade vyeskalovania jeho duševnej poruchy
nevníma závažnosť svojho správania a konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v
§127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 CMP).