Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422203411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4422203411.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., C. C. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Ján Chmelo, advokát so sídlom
Piešťany Royova 9, IČO: 42 290 716, proti žalovanému: D. s.r.o., so sídlom Bratislava, Landererova 6,
IČO: 36 781 746, právne zastúpený: RADOSLAV TOTH | law firm, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štúrova

11, IČO: 50 449 184, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 4C/104/2022-167 zo dňa 25. mája 2023 v spojení s jeho opravným uznesením
č. k. 4C/104/2022-234 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví označeným rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemkov zapísaných na E. F. G. H., katastrálnom odbore na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č.
XXXX/XX - orná pôda o výmere 525 m2 a č. XXXX/XX - I. trávny porast o výmere 15947 m2, pre kat.
územie J., obec J., okres G. H.. Žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 písm. c), d) CSP a § 132 odsek 1, 2
Občianskeho zákonníka.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
vyššie uvedených pozemkov, ku ktorým je evidované duplicitné vlastníctvo. Nehnuteľnosti nadobudol
zmluvne v roku 2003 od predchádzajúcich vlastníčok, reštituentiek, D. H. a K. B., ktorým bola

rozhodnutím Pozemkového úradu G. H. č. j. 1355/92/T zo dňa 16.07.1993 schválená Dohoda o vydaní
nehnuteľností podľa § 9 odsek 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku.

1.3. Žalovaný žiadal žalobou zamietnuť. Uviedol, že platne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť, a to par. reg. E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 27000 m2, v čase prevodu zapísaného

na LV č. XXXX od J. L., K. M. a K. L. na základe kúpnej zmluvy z 26.06.2013, pričom títo nadobudli
nehnuteľnosť do ich podielového spoluvlastníctva na základe uznesenia sp. zn. D4734/92, Dnot 645/93
D4966/92, Dnot 892/93 a ich vlastníctvo bolo zapísané do katastra v roku 1995 pod č. zmeny 31/1995,
túto nehnuteľnosť dobrovoľne držali viac ako 10 rokov a v čase podpisu kúpnej zmluvy boli vlastníkmi
viac ako 10 rokov. Na základe žiadosti žalobcu bolo do katastra vyznačené duplicitné vlastníctvo k
nehnuteľnosti. Poukázal na rozsudok NS SR z 24.02.2010, podľa ktorého v súvislosti s nadobudnutím

vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu sa často v praxi objavuje otázka nemožnosti dokázať, že
rozhodnutie, ktoré bolo vydané pred desaťročiami, obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti anadobudlo právnu moc spojenú s vlastníckym právom. V spore, v ktorom sa žalobca domáha kladného
určenia svojho vlastníctva ho zaťažuje dôkazné bremeno, akým titulom tvrdené vlastníctvo nadobudol.

1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú genézu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu
k sporným nehnuteľnostiam od právnych predchodcov a to od roku 1932 tak, že pôvodné PK parcely
L. XXXX, XXXX, XXXX boli vedené v pozemnoknižnej vložke (ďalej „pkv“) č. XX C. kat. územie J., a to
zápisom č. 236 zo dňa 22.01.1932 v prospech K. K. a I. K., N. B. pod B 1a, B 1b, pkv č. XXXX každý v
podiele po 1/2. Následne zápisom L. XXXX zo dňa 28.11.1935 bolo vlastnícke právo K. K. a I. K., N. B.

prepísané v prospech O. (O.) B., N. K. a I. H., N. K. pod B 3a, B 3b pk parcely L. XXXX, každá v podiele
po 1/2. Zápisom L. XXXX zo dňa 22.07.1947 boli pk parcely L. XXXX, XXXX D. L. XXXX prepísané
z pkv č. XXXX v prospech I. H., N. K. pod B 2 do pkv č. XXXX v podiele 1/1. Pod č. zmeny XXX/XX
boli na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu č. j. XXXX/XX/X zo dňa 16.07.1993, H. XXXX/XX C.
C. L. XXXX, XXXX D. L. XXXX zapísané do operátu katastra nehnuteľností ako parc. reg. E - KN č.
XXXX - I. trávny porast vo výmere 6319 m2, č. XXXX - orná pôda vo výmere 70027 m2 a č. XXXX -

orná pôda vo výmere 115934 m2 v prospech D. H. a K. B., N. H. do LV č. XXXX, každej v podiele 1/2.
Následne v roku 1998 bolo v LV č. XXXX číslo parcely reg. E - KN L. XXXX zmenené na parcelné
L. XXXX/X. Aktualizácia údajov v LV č. XXXX bola vykonaná pri zápise práv z Uznesenia o dedičstve
D 4945/92 - 8 pod č. zm. 615/98. Pod č. zmeny. 319/03 bolo dňa 12.06.2003 na základe darovacej
zmluvy V 2249/03 vlastnícke právo K. B., v LV č. XXXX prepísané v prospech A. A. B., v podiele 1/2.

Pod č. zmeny XXX/XX boli dňa 16.06.2003 na základe kúpnej zmluvy V 2245/03 parcely reg. E - KN
č. XXXX, XXXX/X, 3101 a vlastnícke právo D. H. odpísané z LV č. XXXX a zapísané do LV č. XXXX
v prospech A. A. B. v podiele 1/1.Pod č. zmeny XXX/XX bola dňa 19.06.2014 na základe Protokolu o
oprave výmery parciel reg. E - KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X (LV č. XXXX) a zákresu parcely E-KN L.
XXXX/X v mape UO, č. X-160/2014-10 zmenená v LV č. XXXX výmera parcely reg. E-KN L. XXXX/X

na 69685 m2 a výmera parc. reg. E-KN L. XXXX na výmeru 115695 m2.Pod č. zmeny XXXX/XX bola
dňa 25.09.2014 na základe žiadosti žalobcu zapísaná v zmysle Geometrického plánu č. 121/2014 zo
dňa 02.07.2014 do LV č. XXXX parcela nového stavu - parcela reg. C-KN č. XXXX/XX - orná pôda vo
výmere 17.453 m2, pričom parcele reg. E-KN L. XXXX bola zmenená výmera na 5.718 m2 a parcele
reg. E-KN L. XXXX/X na 52833 m2, bez zmeny vlastníckeho práva. Pod č. zmeny XXX/XXXX bol na

základe žiadosti žalobcu o zápis GP č. 49/2014 do katastra nehnuteľností a vyznačenie duplicitného
vlastníctva v zmysle GP č. 49/2014 zo dňa 14.11.2014 v LV č. XXXX zrušený zápis parciel reg. E-KN
č. XXXX a vykonaný zápis parciel nového stavu, a to parciel reg. C-KN č. XXXX/XX - vodná plocha vo
výmere 169 m2 a č. XXXX/X - ornej pôdy vo výmere 593 m2 do LV č. XXXX. Vlastnícke právo vlastníkov
bolo v celom rozsahu z LV č. XXXX prevzaté do LV č. XXXX, v ktorých boli jednotliví vlastníci označení

ako duplicitní. Parcely reg. C-KN č. XXXX/XX D. L. XXXX/X zodpovedajú častiam pôvodných PK parciel
č. XXXX/X, ktorá bola zapísaná v LV č. XXXX ako parcely reg. E-KN vo vlastníctve žalobcu v podiele
1/1 na základe Darovacej zmluvy V 2249/03 v podiele 1/2 od K. B. a Kúpnej zmluvy V 2245/03 v podiele
1/2 od D. H., rozhodnutím C. F. G. H. L. j. 1355/92/T zo dňa 16.07.1993, ktorým bola schválená Dohoda
o vydaní nehnuteľností podľa § 9 odsek 2 Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku a LV č. XXXX bol zrušený.
U právnych predchodcov žalovaných bol prvotný zápis vykonaný na LV č. XXXX a to par. reg. C-KN L.
XXXX/X vo výmere 20000 m2 vlastnícke právo vlastníkov žalobcu a žalovaných bolo po zápise GP č.
49/2014, č. zmeny XXX/XXXX LV č. XXXX a LV č. XXXX prevzaté do LV č. XXXX kat. úz. J..

1.5. Súd konštatoval, že žalobca svoje vlastníctvo odvodzoval od vlastníctva D. H. a K. B., N. H., ktorým
boli nehnuteľnosti navrátené ako oprávneným osobám do vlastníctva podľa reštitučných predpisov na
základe schválenej Dohody o vydaní nehnuteľností, podľa § 9 odsek 2 Zák. č. 229/1991 zb. rozhodnutím
Pozemkového úradu Nové Zámky Č. j. 1355/92/T zo dňa 16.07.1993.

1.6. Žalovaný odvodzuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2013,
zapísanej pod V 3757/13 od predávajúcich - J. L., K. M. a K. L.. Podľa predložených dokladov ich
právni predchodcovia vlastnícke právo nadobudli na základe rozhodnutia býv. E. F. J. - prídelovej
listiny, vydanej v roku 1992 v čase, keď už právni predchodcovia predávajúcich - J. L. a K. L.,
N. P. nežili, teda nemali spôsobilosť byť účastníkmi právnych vzťahov, preto nemohli nadobudnúť

vlastnícke právo po svojej smrti. Z predložených dedičských rozhodnutí ďalej vyplýva, že po neb.
J. L., ktorý zomrel v roku 1971 a neb. K. L., zomrelej v roku 1979, nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam každý v 1/3-ine predávajúci J. L., K. M. a K. L. s tým, že nehnuteľnosť bola
v dedičskom konaní prejednaná ako novoobjavený majetok. S poukazom na vyššie uvedené súduviedol, že žalovaný nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva právne relevantným spôsobom
od vlastníkov - predávajúcich. Konštatoval, že nadobúdanie vlastníckeho práva na základe prídelov
a výmerov o vlastníctve pôdy, vydaných na základe predpisov v povojnovom období a to na základe

Nariadení SNR bolo riešené v mnohých rozhodnutiach súdov SR. Na preukázanie nadobudnutia
vlastníckeho práva takýmto spôsobom slúžila prídelová listina, alebo výmer, ktoré listiny sa považujú za
nadobúdací titul vlastníckeho práva prídelcu k prideleným pozemkom. To znamená, že v prípade sporu
o vlastníctvo je povinnosťou strany nielen tvrdiť, ale aj preukázať nadobúdací titul. Žalovaný, ktorý tvrdil,
že nehnuteľnosti nadobudol právne relevantným spôsobom, kúpnou zmluvou od riadne zapísaných

podielových spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam, ktorí nehnuteľnosti nadobudli od svojich
právnych predchodcov prídelom, bol povinný listinný dôkaz, preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho
práva prídelom, t. j. prídelovú listinu, prípade výmer o vlastníctve pôdy predložiť, čo neurobil. Ako
jediný dôkaz preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam právnych
predchodcov predávajúcich (J. L., K. M. a K. L.), od ktorých nehnuteľnosť žalovaný nadobudol predložil
prídelovú listinu vydanú Obvodným úradom v J. bez akéhokoľvek čísla dňa 14.05.1992, na základe

konečného prídelového plánu zo skonfiškovaného majetku, býv. vlastník Q. E.. V prospech právnych
predchodcov predávajúcich bolo zapísané vlastníctvo v LV č. XXXX, kat. územia J., v podieloch po 1/3
na základe dedičského rozhodnutia po právnych predchodcoch predávajúcich J. L., zomr. XXXX a K.
L., zomr. XXXX, po ktorých bolo iniciované zo strany predávajúcich dodatočné dedičské konanie po
rozhodnutí E. F. M. J.. Súd posúdil prídelovú listinu z roku 1992 za nie vkladu schopnú listinu, ktorá by

preukazovala originálnym spôsobom nadobudnutie vlastníckeho práva a s poukazom na rozhodovaciu
činnosť súdov ju z tohto dôvodu nie je možné považovať za dôkaz o nadobudnutí vlastníctva. Touto
listinou mali nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva J. L. s manželkou K., N. P. parcely L. XXXX/X
D. C. L. XXXX/X, pričom v čase vydania tejto listiny boli obaja nadobúdatelia po smrti, preto neemohli
nadobudnúť na základe takejto listiny vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu predávajúci

J. L., K. M. a K. L. nemohli ako právni nástupcovia z takéhoto neplatného právneho úkonu nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ani ďalej previesť na žalovaného vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam; nemohli previesť na iného viac práv ako mali sami. K tvrdeniu žalovaného, že
predávajúci nehnuteľnosti od roku 1993 vydržali súd uviedol, že táto skutočnosť v konaní preukázaná
nebola a bolo by aj nadbytočné skúmať titul vydržania, pretože právni predchodcovia predávajúcich

nemohli v roku 1992 nadobudnúť vlastnícke právo a ani žiadne iné právo, pretože nemali spôsobilosť
na právne úkony vzhľadom na to, že niekoľko desaťročí C. zomreli. Pokiaľ však došlo k neplatnému
nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predávajúcich, nemohlo dôjsť ani k platnému
právnemu úkonu titulom kúpnej zmluvy z roku 2013 ani voči žalovanému, ide o nulitný právny akt, čiže
išlo o nezákonný právny akt, lebo žalovaný nemohol nadobudnúť od nevlastníka pozemky, ktoré sú

predmetom tohto sporu. Naproti tomu žalobca v konaní predložil rozhodnutie príslušného Pozemkového
úradu G. H. a následne darovaciu a kúpnu zmluvu. Z rozhodnutia Pozemkového úradu je zrejmé,
že nehnuteľnosti boli Dohodou o vydaní nehnuteľností vydané právnym predchodkyniam žalobcu, K.
B., N. H. a D. H.. Dodal, že nemožno pochybovať o rozhodnutí pozemkového úradu G. H. zo dňa
16.07.1993 o schválení Dohody o vydaní nehnuteľností podľa § 9 odsek 2 Zák. č. 229/1991 Zb. právnym

predchodkyniam žalobcu D. H. a K. B., pretože reštitučný predpis bol vydaný s cieľom zmierniť následky
niektorých majetkových krívd a nemožno ich extenzívne vykladať tak, aby obmedzili vlastníkov v ich
práve na ochranu vlastníckeho práva podľa OZ, majú len uľahčiť uplatnenie nárokov oprávnených osôb
a nie vylúčiť ich podľa všeobecných právnych predpisov. Rozhodnutím C. F. G. H. C. predchodkyne
žalobcu dostali späť do vlastníctva aj pozemky, ktoré sú aj predmetom tohto konania, ktoré mali vo

vlastníctve ich právni predchodcovia od roku 1932.

1.7.Nesúhlasilani snámietkoužalovaného,žeprávnepredchodkynežalobcubolinedbalýmivlastníkmi,
lebo žalobca preukázal listinnými dôkazmi opak, keď vtedajší Ovocinársky štátny majetok J. hospodáril
a užíval pozemky, ktoré boli vrátené právnym predchodkyniam žalobcu. Z rozhodnutia Pozemkového

úradu G. H. zo dňa 13.12.1994, ktorým tento úrad schválil vyčlenenie pozemkov do náhradného
užívania podľa § 15 odsek 2 Zák. č. 330/91 Zb. v znení Zák. č. 187/1993 Z. z. urýchlené usporiadanie
vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území J., G. Q., bola právnym
predchodkyniam žalobcu daná do bezplatného náhradného užívania na dobu do schválenia projektu
pozemkových úprav poľnohospodárska pôda vo výmere 103,2361 ha, pričom išlo o pozemky parc. reg.

E-KN č. XXXX, L. XXXX D. L. XXXX o výmere 82,228 ha. Tieto pozemky užíval vtedajší E. J. K. J., ktorý
podal privatizačný projekt na tieto pozemky. Právne predchodkyne žalobcu v súlade so zák. č. 229/1991
Zb. a vládneho nariadenia č. 208/1994 Z. z. na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 14.12.1994
prenajali nájomcovi výmeru 103,2361 ha za účelom poľnohospodárskej výroby a táto nájomná zmluvabola doplnená Dodatkom č. 1 zo dňa 01.11.1995 a Dodatkom č. 2 zo dňa 01.12.1998, podľa ktorých
došlo k zvýšeniu výmery ornej pôdy najprv o 12,1620 ha na výmeru 115,3981 ha a ďalším dodatkom
o 22,6722 ha so súčasnou výmerou 138,0703 ha. Žalobca týmito rozhodnutiami Pozemkového úradu,

ktoré boli tri (Č. j. 728/94 zo dňa 13.12.1994, Č. j. 513/17 zo dňa 01.04.1997 a Č. j. 00888-99/002745 zo
dňa 24.05.1999) preukázal, že nebol a ani nemohol byť nedbalým vlastníkom a to preto, že nemožno
od vlastníka pozemku vyžadovať, aby niekoľkokrát za mesiac išiel na pozemok a zisťoval, kto tento
obrába, seje a kosí a takisto nemožno spravodlivo žiadať od vlastníka pozemku, aby napr. každý týždeň
sledoval katastrálny portál, či nedošlo k zmene na liste vlastníctva. Na základe skutočnosti, že právnym

predchodkyniam žalobcu príslušný Pozemkový úrad vrátil pozemky do vlastníctva a zistenia žalobcu,
že parcely reg. „C“, sa prekrývajú s parcelami reg. „E“ podľa zamerania geodetom a následného zápisu
GP č. 235/2013 zo dňa 09.10.2014 bolo v katastri nehnuteľností vyznačené duplicitné vlastníctvo v LV
č. XXXX. Podľa súdu prvej inštancie aj týmto konaním žalobca preukázal, že nie je nedbalý vlastník,
lebo mal záujem si svoje vlastníctvo dať do poriadku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že k
prechodu vlastníctva prišlo pred obdobím, ktoré pre vydávanie nehnuteľností určil zákon č. 229/1991

Zb., lebo právne predchodkyne žalobcu si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností na pozemkovom
úrade dňa 12.12.1992 a pozemkový úrad postupoval v zmysle zákona a pozemky im vrátil, ktoré mali
vo vlastníctve ich právni predchodcovia od roku 1932.

1.8. Súd dospel k záveru, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva sporných

nehnuteľností právne relevantným spôsobom od svojich právnych predchodcov od roku 1932 a
žalovaný nepreukázal, že nehnuteľnosti nadobudol od vlastníkov, pretože jediný dôkaz, ktorý v
tomto smere preukázal, bolo rozhodnutie býv. E. F. M. J.. Vychádzajúc z hore uvedených dôkazov a
tvrdení strán, keď bolo nesporne preukázané, že v čase vydania predmetnej listiny osoby, ktoré mali
nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, už nežili; súd mal za to, že takáto listina nie je

právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, nie je verejnou listinou preukazujúcou vlastníctvo,
nie je dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam. Žalobca preukázal v konaní
rozhodnutím C. F. G. H. L. j. 1355/92/T zo dňa 16.07.1993, ktorým bola schválená Dohoda o vydaní
nehnuteľností oprávneným osobám podľa § 9 odsek 2 Zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu objektu v znení zákona 93/1992 Zb., že im boli vrátené

poľnohospodárske nehnuteľnosti, ktoré im boli zabraté a uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa04.08.1993,ideorozhodnutiesprávnehoorgánu,jetedasprávnymaktom,ktoréprávnerelevantným
spôsobom napadnuté ani spochybnené nebolo. Súd mal za to, že právnym predchodkyniam žalobcu
boli nehnuteľnosti v rámci reštitučných predpisov vrátené do vlastníctva, a následne s vecou oprávnene
ďalej nakladali.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že do svojho výlučného vlastníctva nadobudol nehnuteľnosti od predávajúcich
J. L., K. Q., N. L., K. L. kúpnou zmluvou z 26.06.2013. Vlastnícke právo bolo zapísané správou katastra

dňa 05.08.2013 a na základe žiadosti žalobcu bolo vyznačené duplicitné vlastníctvo. K nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne oprávnenej držby poukázal na § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/84/2020 zo dňa
27.10.2021 o predbežnom hodnotení dôkazov. Vytkol súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že jeho
právnym predchodcom vzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, keďže boli so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľní a ich dobromyseľnosť nebola nikdy v priebehu plynutia vydržacej
doby spochybnená či narušená. Nehnuteľnosť jeho právni predchodcovia užívali viac ako 10 rokov. Po
prevodevlastníckehoprávananehovroku2013 bolopodčíslomzmeny216/2015 vyznačenéduplicitné
vlastníctvo a vykonaný zápis parciel L. XXXX/XX orná pôda o výmere 525 m2 a L. XXXX/XX orná pôda
o výmere 15 947 m2. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k narušeniu držby a dobromyseľnosti jeho právnych

predchodcov možno konštatovať, že vlastnícke právo vydržali a následne nehnuteľnosti platne previedli
na neho.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovaného k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti na základe

kúpnej zmluvy uviedol, že predávajúci nadobudli nehnuteľnosti dedením po svojich rodičoch - J. a K.
L., ktorí boli zapísaní v konečnom prídelovom pláne z 30.11.1957 ako tzv. prídelcovia, avšak nebola
im vydaná ani prídelová listina, ani výmer. Nepredložili listinu, ktorá by preukazovala či osvedčovala
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Až po ich smrti Obvodný úrad J. vydal na menátzv. prídelcov prídelovú listinu 14.05.1992 a následne na základe rozhodnutia o schválení ROEP-u dňa
18.12.2008 podľa uznesenia o dedičstve sp. zn. D4734/92 po neb. J. L. a uznesenia sp. zn. D4966/92 po
neb. K. L. bol Okresným úradom vykonaný zápis v prospech predávajúcich, každému v podiele 1/3-iny.

Dňa 05.08.2013 bol vykonaný zápis kúpnej zmluvy z 26.06.2013 v prospech žalovaného v podiele 1/1 na
LVč.XXXXkat.úz.J..Stotožnilsasnázoromoneplatnostiprídelovejlistinyzdôvodovuvedenýchsúdom
prvej inštancie, že žalovaný platnú listinu, od ktorej právni predchodcovia mohli odvodiť vlastnícke
právo nepredložil, preto je otázne, na základe akého titulu mali nehnuteľnosti prejsť do dedičstva po
právnych predchodcoch žalovaného. Poukázal aj na zásadu „nemo plus iuris“ s odkazom na rozhodnutie

veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vdo/2/2020. V závere vyjadrenia dodal, že podal niekoľko žalôb
o určenie vlastníckeho práva a bolo vo viacerých sporoch rozhodnuté v jeho prospech, napr. v konaní
sp. zn. 13C/32/2020, 6C/32/2020. Odvolací súd v prvej veci rozhodol tak, že uznesením zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšej veci uznesením zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s názorom, že za situácie, že na súde prebiehajú aj ďalšie
konania žalobcu vychádzajúce z rovnakého právneho základu, aj keď voči iným stranám sporu z dôvodu

právnej istoty a predvídateľnosti ich súd porovná tak po skutkovej ako aj právnej stránke . Súd prvej
inštancie v tejto veci z dôvodu právnej istoty a predvídateľnosti porovnal po skutkovej aj právnej stránke
rozhodnutie s inými rozhodnutiami prebiehajúcimi v konaní pred okresným súdom a následne žalobe
vyhovel.

4. Žalovaný v replike zotrval na dôvodoch odvolania, namietajúc nesprávne skutkové zistenia
a nesprávne posúdenie veci.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal vec – odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

5.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

5.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia jeho výlučného vlastníctva k
pozemkom zapísaným na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 525
m2 a parcela reg. „C“ č. XXXX/XX - I. trávny porast o výmere 15947 m2, pre kat. územie J., obec J.,

okres G. H., ku ktorým má žalovaný duplicitné vlastníctvo. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel dôvodiac
tým, že žalobca nadobudol vlastnícke právo od D. H. a K. B., N. H., ktorým boli nehnuteľnosti
navrátené ako oprávneným osobám podľa reštitučných predpisov Dohodou o vydaní nehnuteľností
podľa § 9 odsek 2 zák. č. 229/1991 zb. rozhodnutím C. F. G. H. L. j. 1355/92/T zo dňa 16.07.1993.
Žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2013, zapísanej pod V

3757/13, č. zmeny XXX/XX, od predávajúcich - J. L., K. M. a K. L.. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva právne relevantným spôsobom, nepredložil
listinný dôkaz, preukazujúci nadobudnutie vlastníckeho práva prídelom, t. j. prídelovú listinu, prípade
výmer o vlastníctve pôdy. Predložil len prídelovú listinu, ktorú vydal E. F. M. J. bez akéhokoľvek čísla
dňa 14.05.1992, na základe konečného prídelového plánu zo skonfiškovaného majetku býv. vlastník

Q. E.. Prídelovú listinu z roku 1992 posúdil ako nie vkladu schopnú listinu, ktorá by preukazovala
originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva predchodcami žalovaného, pretože v čase
jej vydania boli obaja nadobúdatelia (J. L. s manželkou K., N. P.) mŕtvi, preto nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo. K tvrdeniu žalovaného, že predávajúci nehnuteľnosti od roku 1993 vydržali uviedol, že
takáto skutočnosť v konaní preukázaná nebola a bolo by aj nadbytočné skúmať titul vydržania, pretože

právni predchodcovia predávajúcich nemohli v roku 1992 nadobudnúť vlastnícke právo a ani žiadne iné
právo, nakoľko nemali spôsobilosť na právne úkony vzhľadom na to, že niekoľko desaťročí pred tým
zomreli. Pokiaľ došlo k neplatnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predávajúcich,
nemohlo dôjsť ani k platnému právnemu úkonu titulom kúpnej zmluvy z roku 2013, ani voči žalovanému,ide o nulitný právny akt, čiže išlo o nezákonný právny akt. Ďalej v súvislosti s tvrdeniami žalovaného,
že pôvodní predávajúci sporné nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere po svojich predkoch na základe
dedičského rozhodnutia súd prvej inštancie poukazoval na vzťah reštitučných predpisov k Občianskeho

zákonníku ako i na to, že nie je možné pochybovať o rozhodnutí C. F. G. H. H. dňa 16.07.1993, podľa
ktorého bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností podľa § 9 odsek 2 Zák. č. 229/1991 Zb. právnym
predchodkyniam žalobcu D. H. a K. B., pretože reštitučný predpis bol vydaný s cieľom zmierniť následky
niektorých majetkových krívd. Tiež vyjadril nesúhlas s námietkou žalovaného, že právne predchodkyne
žalobcu boli nedbalými vlastníkmi, lebo žalobca preukázal listinnými dôkazmi práve opak, keď vtedajší

E. J. K. J. Q. a užíval pozemky, ktoré boli vrátené právnym predchodkyniam žalobcu.

7.Žalovanývpodanomodvolanínamietal,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

7.1. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

7.2. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Žalovaný konkrétne v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy
skutočnosť,žejehoprávnypredchodcovianadobudli vlastníckeprávoknehnuteľnostivydržaním,keďže
bolisozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľníatátoichdobromyseľnosťnebolaspochybnenánielen
pri vstupe do držby, ale ani po celú dobu vydržania. Tvrdil, že spornú nehnuteľnosť jeho predchodcovia
užívali viac ako 10 rokov a v priebehu vydržacej doby neboli nikým vznesené relevantné požiadavky

týkajúce sa uplatnenia vlastníckeho práva žalobcu a iných osôb. Konštatoval, že by mu mala byť
poskytovaná široká ochrana ako nadobúdateľovi.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v medziach podaného
odvolania a v jeho rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Vzhľadom na

dôvodnosť odvolacích námietok odvolací súd nateraz právny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní
predpokladov vydržania, resp. o tom, že žalobca je vlastníkom sporných pozemkov vyhodnotil za
predčasný, a to z dôvodov uvádzaných nižšie.

10. V danom prípade žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy zo dňa 16.06.2003

a darovacej zmluvy zo dňa 12.06.2003, ktorými nadobudol nehnuteľnosti od D. H. a K. B.. Tieto
predchodkyne odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia C. F. G. H. L. 1355/92/T zo dňa
16.07.1993, ktorým im boli ako reštituentom vrátené pozemky po ich matke, I. H.. Podľa zápisov v PK
boli dňa 22.01.1932 sporné parcely prepísané (predchodcov I. H.) na K. K. a I. K., N. B., následne na
ich dcéry, O. B., N. K. a I. H., rod . K... Potom zápisom L. XXXX boli tieto parcely prepísané výlučne

na I. H., N. K..

10.1. Žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2013, ktorou nadobudol
nehnuteľnosti od J. L., K. M., N. L. a K. L.. Títo predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti do podielovéhospoluvlastníctva v podiele 1/3-iny na základe uznesenia o dedičstve D 4966/92-8, Dnot 892/93 (č. l.
116). Dedičské konanie bolo vedené po J. L. a jeho manželke K. L., ktorí boli zapísaní v konečnom
prídelovom pláne ako tzv. prídelcovia, ktorým bola vydaná prídelová listina až E. F. J. R. 14.05.1992

k prídelovým pozemkom.

11. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého prvoinštančného konania
tvrdil, že jeho právny predchodcovia boli vlastníkmi sporných nehnuteľností, keďže ich užívali nerušene
po dobu viac ako 10 rokov a vlastnícke právo nadobudli vydržaním. Súd prvej inštancie sa podľa názoru

odvolaciehosúdu(spoukazomnapodanéodvolanie)nedostatočnezaoberaltoutonámietkou(tvrdením)
žalovaného, čo zapríčinilo už vyššie zmienenú predčasnosť jeho rozhodnutia. K uvedenému súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „Čo sa týka námietky žalovaného, že
predávajúci predmetné nehnuteľnosti od roku 1993 vydržali, takáto skutočnosť v konaní preukázaná
nebola, a bolo by aj nadbytočné skúmať titul vydržania, pretože právni predchodcovia predávajúcich
nemohli v roku 1992 nadobudnúť vlastnícke právo a ani žiadne iné právo, pretože nemali spôsobilosť

na právne úkony vzhľadom na to, že niekoľko desaťročí C. zomreli“ (bod 28. odôvodnenia). Taktiež
v súvislosti s námietkou žalovaného, že jeho právni predchodcovia nehnuteľnosti nadobudli v dobrej
viere po svojich právnych predchodcoch poukázal len na vzťah reštitučných predpisov k Občianskemu
zákonníku, že nie je možné spochybniť rozhodnutie pozemkového úradu o prinavrátení nehnuteľností
predchodcom žalobcu, ako i na to, že predchodkyne žalobcu ako i žalobca nemohol byť nedbalým

vlastníkom s poukazom na privatizačné procesy konané do roku 2008 na sporných nehnuteľnostiach.
12. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza
k vydržaniu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené
kumulatívne – ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Jednou z podmienok

nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je oprávnenosť držby. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také
faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Oprávnenou môže byť
len dobromyseľná držba k posúdeniu, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy pristupovať
z objektívneho hľadiska, teda nie z aspektu osobného (subjektívneho) presvedčenia toho, kto tvrdí
dobromyseľnosť držby; vždy je potrebné brať do úvahy, či (by aj každý iný, v obdobnej situácii sa

nachádzajúci) držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec
alebo právo patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci
vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len
domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia

vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so
zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú
pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi
napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne
nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo

darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla
2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016, 6Cdo/212/2022).
13. S tvrdením žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva sa súd prvej inštancie zaoberal len
z hľadiska právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva prídelcami - J. L. s manželkou K.,
N. P. a to prídelovou listinou. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že právny záver súdu prvej

inštancie o tom, že prídelová listina vydaná E. F. J. M. roku 1992 (č. l. 41) nepredstavuje platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva je správny, keďže v čase jej vydania prídelcovia
už nedisponovali právnou subjektivitou, resp. ako správne uviedol súd prvej inštancie, listina bola
vydaná po ich smrti a navyše aj orgánom, ktorý nemal kompetenciu k vydaniu prídelovej listiny v roku
1992. Zároveň však v konaní bolo preukázané, že po prídelcoch (J. L. a jeho manželke K., N. P.)

nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ich deti (J. L., K. M. a K. L.) na základe uznesenia
o dedičstve č. k. D 4966/92-8, Dnot 892/93 (č. l. 116). Žalovaný tvrdil, že vlastnícke právo nadobudli
už jeho právni predchodcovia titulom vydržania. Keďže v konaní bola preukázaná existencia vyššie
zmieneného dedičského rozhodnutia, bolo potrebné posúdiť dôsledky tohto rozhodnutia pre žalovaným
tvrdený titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zo strany právnych predchodcov žalovaného,

čo súd prvej inštancie opomenul, resp. zrejme nepovažoval za potrebné vzhľadom na ním vyslovený
názor o nulite prídelovej listiny i keď žalovaný poukazoval nielen na vydržanie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam prídelcami - J. L. a jeho manželkou K., N. P., ale aj ich právnymi nástupcami,
od ktorých nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou.14. Nakoľko súd prvej inštancie nepristúpil k posúdeniu veci aj z hľadiska tvrdenia žalovaného o vydržaní
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam jeho právnymi predchodcami, nezaoberal sa ani tým, či zo strany

žalovaného boli okrem jeho tvrdenia o nerušenom užívaní nehnuteľností splnené aj ďalšie predpoklady
nevyhnutné pre vznik tohto nadobúdacieho titulu, čo činí rozsudok predčasným a nepreskúmateľným
pre absenciu skutkových a právnych záverov o vydržaní vlastníckeho práva právnymi predchodcami
žalovaného.

15. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že rozsudok súdu musí obsahovať úplné
a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku
rozsudku). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu

správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len
takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nezodpovedá
uvedeným predpokladom, keďže sa v ňom dostatočne nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami,
resp. dostatočne sa nevysporiadal s námietkou žalovaného o vydržaní vlastníckeho práva (všetkými
predpokladmi tohto inštitútu) k sporným pozemkom jeho právnymi predchodcami s dorazom na

uznesenie o dedičstve D 4966/92-8, Dnot 892/93 (č. l. 116).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru o potrebe postupu podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP, a teda k nutnosti zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie, keď sa
nedostatočne zaoberal námietkou žalovaného o tom, že jeho právny predchodcovia (aj tí primárni)

nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. V ďalšom konaní bude úlohou
súdu prvej inštancie vysporiadať sa s tým, či v danom prípade na strane právnych predchodcov
žalovaného existovali obligatórne predpoklady vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka, teda
vyhodnotiť najmä to, či na strane právnych predchodcov žalovaného je daný predpoklad oprávnenej
držby zahŕňajúci existenciu nadobúdacieho titulu /domnelého právneho titulu a to s poukazom na

dedičské rozhodnutie D 4966/92-8, Dnot 892/93 (č. l. 116), na podklade ktorého J. L., K. M. a K. L.
nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dedením (na ktorého neplatnosť Prídelovej
listinyvydanejE.F.J.dňa14.05.1992nedopadá).Taktiežbudejehopotrebnévyhodnotiť,čivkonaníbolo
preukázané to, že právni predchodcovia žalovaného tieto nehnuteľnosti užívali po dobu a spôsobom
napĺňajúcim splnenie predpokladov pre vznik vlastníckeho práva vydržaním.

17. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako
súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol), a ako také nemôže byť od doterajšieho
procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné
súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021).

18. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP opätovne posúdi uplatnený nárok žalobcu, zohľadňujúc pritom námietku žalovaného
ohľadom vydržania vlastníckeho práva jeho právnymi predchodcami. Rozhodnutie odôvodní zákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP, t. j. i preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne

súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).