Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/85/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200283
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200283.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ing. Matúša
Škarbalu, v právnej veci žalobcu: Ján Pavelčiak – K.T.O., s miestom podnikania Jablonka 200, 906
21 Jablonka, IČO: 43 130 399, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Potočná
169/85,90901Skalica,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
101884160/2022 zo dňa 01.07.2022, č. 101884789/2022 zo dňa 01.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022

z a m i e t a.

II.Súdžalobuopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.101884789/2022zodňa01.07.2022
z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, ako správca dane, Oznámením o daňovej
kontrole zo dňa 11.05.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly pre daň z pridanej hodnoty (ďalej
len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august až december 2017 s tým, že daňová kontrola začne dňa
18.06.2020. V Oznámení požiadal správca dane daňový subjekt o predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly.

2. Správca dane z dokladov získaných k výkonu daňovej kontroly zistil, že v jednotlivých zdaňovacích

obdobiach žalobca deklaroval dodanie tovaru : za zdaňovacie obdobie august 2017 - faktúrou č.
2017081602 zo dňa 16.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 213,60 eur, 20 % DPH
535,60 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa
na sumu 3 213,60 eur, faktúra č. 201708403 zo dňa 24.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej
sume 4 242 eur, 20 % DPH 707 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej
registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 242 eur; zdaňovacie obdobie september 2017 – faktúrou
č. 2017091301 zo dňa 13.09.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 3 877,44 eur, 20 %

DPH 646,24 eur, faktúra bola uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne
dodávateľa na sumu 3 877,44 eur a faktúrou č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017, predmet dodania –
plátky a závitníky, v celkovej sume 3 175,44 eur, 20 % DPH 529,24 eur, uhradená dňa 11.10.2017 –
doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 175,44 eur – všetko od dodávateľa3W GROUP, s.r.o., Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 50 640 801, DIČ: 2120403934,
IČ DPH SK2120403934 (ďalej len „3W GROUP, s.r.o“).

3. Správca dane kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2017
vykonal v nadväznosti na kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola u žalobcu vykonávaná
za zdaňovacie obdobie roka 2017, pričom ako dôkazy použil zistenia správcu dane z tohto daňového
konania, a to v zmysle § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ďalej len
„Daňového poriadku“. Taktiež správca dane použil ako dôkazy zistenia z daňovej kontroly žalobcu za

zdaňovacie obdobia január až júl 2017, nakoľko v niektorých prípadoch išlo o tie isté dodávateľsko-
odberateľské vzťahy.

4. Správca dane z výpisu z Obchodného registra SR zistil, že od 06.11.2017 jediným konateľom
spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. je A. B., Str. B. XX/XX, C. D. XXXXXX E.. Prostredníctvom žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácii bolo zistené, že adresa C. D., C.. B. XX/XX F. XX G.. XX neexistuje,

nakoľko čísla na ulici Horea sú len od 1 do 13, sociálne číslo 1800714302010 uvedené na osvedčení
pravosti podpisu taktiež neexistuje a ID číslo SM480124 dokladu totožnosti bolo vystavené pre iného
občana rumunskej národnosti, a nie pre A. B.. Na základe uvedených skutočností bolo zrejmé, že osoba
A. B. s uvedenými identifikačnými údajmi neexistuje.

5. Správca dane nahliadol do elektronického spisu daňového subjektu 3W GROUP, s.r.o. vedenom
v informačnom systéme Finančnej správy, o čom spísal úradný záznam č. 101579700/2020 zo dňa
14.10.2017.Zúradnéhozáznamuč.101711374/2017zodňa07.08.2017ohľadommiestnehozisťovania
o ekonomickej činnosti 3W GROUP, s.r.o. správca dane zistil, že na adrese spoločnosti 3W GROUP,
s.r.o. sa nachádza 8. poschodový panelový dom, pričom vo vchode č. 6 sa nachádzali poštové schránky

s menami nájomníkov a zvončekmi. Počas miestneho zisťovania dňa 07.08.2017 bol dolu, nad zemou,
pod poštovými schránkami nalepený biely papier, na ktorom boli napísané mená 123 spoločností, ale
názov spoločnosti 3W GROUP, s. r. o. medzi nimi nebol. Dňa 26.09.2017 zamestnanci správcu dane
vykonali šetrenie na adrese trvalého pobytu bývalého konateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pána A.
F., o čom rovnako spísali úradný záznam č. 102071015/2017 zo dňa 29.09.2017. Zamestnanci správcu

dane zazvonili na zvonček bytu č. 50, na 5. poschodí, kde im otvoril mladý, asi 20 ročný muž, ktorý
uviedol, že je bratom hľadaného A. F. a býva v tomto byte spolu s mamou. Uviedol, že jeho brat A.
F. je nezamestnaný, momentálne nie je doma a nevie, kde sa nachádza. Zamestnanci správcu dane
zanechali A. F. na adrese odkaz napísaný na papieri, aby sa dostavil na Daňový úrad Trenčín, pobočku
Nové Mesto nad Váhom, alebo aby sa telefonicky skontaktoval so správcom dane, avšak A. F. sa

nedostavil, a ani telefonicky neskontaktoval so správcom dane. Správca dane mal k dispozícii výpoveď
A. F. k ekonomickej činnosti spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. vykonanej Kriminálnym úradom finančnej
správy dňa 15.01.2018. Do zápisnice č. 23471/2018 A. F. uviedol, že k spoločnosti 3W GROUP, s.r.o.
nevie nič povedať, v spoločnosti vystupoval ako „biely kôň“, v sídle uvedenej spoločnosti nikdy nebol
a nikdy žiadnu faktúru nepodpísal. Kontaktoval ho H. B. z Nitry, uviedol jeho telefónny kontakt. Mal mu

povedať, že má na seba napísať firmu a o nič iné sa nemá starať, následne sa stretli u notára v Novom
Meste nad Váhom, za prepis spoločnosti nedostal ani korunu. Ďalej vo výpovedi uviedol, že nemá žiadne
písomnosti, resp. účtovné doklady spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. a ani nikdy nemal a uviedol, že počas
doby vykonávania funkcie konateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. nevykonával žiadne úkony, vykonával
len jedinú funkciu, a to „bieleho koňa“. Taktiež uviedol, že nepodpisoval prevod obchodného podielu

spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pravdepodobne sa stal obeťou podvodu. Nevedel uviesť, čo vykonávala
spoločnosť 3W GROUP, s.r.o..

6. Následne správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 na predloženie
všetkých potrebných dokladov na vykonanie daňovej kontroly. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi

žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom na ňu nijak nereagoval. Správca dane zaslal výzvu na
predloženie dokladov i spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. zo dňa 24.11.2020, avšak zásielka sa vrátila
s označením „adresát neznámy“.

7. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 14.03.2018 v súvislosti s inou daňovou kontrolou žalobcu

vypočul žalobcu, ktorý do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100547253/2018 uviedol, že predmetom
obchodovania so spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o. bolo dodanie plátkov, závitníkov a niekedy nakupuje
aj frézy ako nástroj, pričom tovar mu doviezol asi pán F. na osobnom aute na adresu D. XX, I. D. I. J.,
pričom faktúry boli hradené v hotovosti pri odbere tovaru.8. Správca dane ako svedka vypočul pána H. K., zamestnanca žalobcu, pričom o výsluchu spísal
Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100378309/2019 dňa 06.02.2019. Zamestnanec žalobcu uviedol,

že pre žalobcu pracuje ako živnostník, vykonáva strojárske práce v jeho prevádzke, a to každý deň.
K dodávateľom žalobcu, spoločnostiam MESAX, s.r.o., Levice, 3W GROUP, s.r.o. a TECHNOLOGY
REAL, s.r.o. uviedol, že dodávajú frézy, vrtáky a pod. K odberu tovaru na prevádzke žalobcu uviedol,
že predstaví sa človek, ktorý donesie tovar a oni ho odskúšajú. Na otázky splnomocneného zástupcu
žalobcu svedok uviedol, že tovar objednával žalobca, pričom tovar bol ponúkaný tak, že prídu ľudia,

zabúchajú na bránu, vojdú a ponúknu vzorky, pričom takto chodili tri-štyrikrát do mesiaca. Mená
konateľov dodávateľov žalobcu nevedel uviesť, poznal len meno pána L..

9. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení
fakturovaných dodávok od spoločnosti 3W Group, s.r.o. a vierohodnosti predložených faktúr a dokladov
o ich úhrade od uvedeného dodávateľa. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov

č. 100378983/2021 zo dňa 04.03.2021, v ktorej podrobne oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami
a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na rozporuplné vyjadrenie žalobcu ohľadom predložených
pokladničných dokladov, ktorými žalobca deklaroval úhrady faktúr za mesiac august a september 2017,
a ktoré mali byť vystavené dodávateľom 3W GROUP, s.r.o.. Správca dane spochybnil tvrdenia žalobcu,
ktorými tvrdil, že platil hneď pri odbere tovaru v hotovosti. Ani jeden z predložených pokladničných

dokladov nepreukázal tvrdenia žalobcu. Tovar dodaný v dňoch 16.08.2017 a 24.08.2017 bol uhradený
podľa predložených pokladničných dokladov dňa 06.09.2017 o 14:55 hod. a o 14:54 hod. Tovar dodaný
v dňoch 13.09.2017 a 15.09.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa
11.10.2017 o 17:35 hod. a 17:36 hod.. Žalobca zaslal dňa 07.04.2021 vyjadrenie k výzve, pričom
ďalšie dôkazy správcovi dane nepredložil. Následne správca dane o výsledku daňovej kontroly za

zdaňovacie obdobia august až november 2017 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100782067/2021
zo dňa 07.05.2021, ktorý obsahoval skutočnosti, ktoré mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalobca
sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril, pričom opakovane navrhol vypočuť bývalého konateľa
spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. pána A. F.. Vo vyrubovacom konaní sa napriek opakovanému predvolaniu
na ústne pojednávanie svedok ani žalobca nedostavil. Pripomienky k protokolu boli prerokované za

prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu dňa 20.10.2021, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101982506/2021 v zmysle ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v ktorej správca dane
uviedol stanovisko ku všetkým pripomienkam podaným žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.

Prvostupňové rozhodnutia

10. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dňa 29.11.2021 samostatné rozhodnutia, ktorými podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to:
- Rozhodnutie č. 102406903/2021 za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume 1 242,60 eur pre
neuznanie odpočtu z dodávateľských faktúr č. 2017081602 zo dňa 16.08.2017, predmet dodania –

plátky, v celkovej sume 3 213,60 eur, 20 % DPH 535,60 eur, faktúra uhradená dňa 06.09.2017 –
doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 213,60 eur a č. 201708403 zo dňa
24.08.2017, predmet dodania – plátky, v celkovej sume 4 242 eur, 20 % DPH 707 eur, faktúra uhradená
dňa 06.09.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 4 242 eur.
- Rozhodnutie č. 102407040/2021 za zdaňovacie september 2017 v sume 1 175,48 eur pre neuznanie

odpočtuzdodávateľskýchfaktúrč.2017091301zodňa13.09.2017,predmetdodania–plátky,vcelkovej
sume 3 877,44 eur, 20 % DPH 646,24 eur, faktúra bola uhradená dňa 11.10.2017 – doklad z elektronickej
registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 877,44 eur a faktúrou č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017,
predmet dodania – plátky a závitníky, v celkovej sume 3 175,44 eur, 20 % DPH 529,24 eur, uhradená dňa
11.10.2017 – doklad z elektronickej registračnej pokladne dodávateľa na sumu 3 175,44 eur – všetko

od dodávateľa 3W GROUP, s.r.o. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“).

11. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach podrobne popísal priebeh daňovej kontroly, dôkazy,
ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia daňového subjektu
(žalobcu), ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

12. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom
spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., a preto nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemohol byť uznaný
ako oprávnený. Uviedol, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),spája právo na odpočítanie dane so splnením podmienok definovaných v § 49 a § 51 zákona o DPH.
Jedná sa o tzv. hmotnoprávne podmienky, kedy základným predpokladom ich splnenia je samotná
realizácia, dodanie tovaru. Správca dane uviedol, že dôkazy predložené žalobcom v priebehu daňovej

kontroly – faktúry, nepreukazujú, že predmetné obchody vykonal sporný dodávateľ. Žalobca sa neuistil,
že osoba, ktorá mala konať v mene spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. je oprávnená konať v jej mene.
Žalobca vo svojej výpovedi nevedel jednoznačne potvrdiť a nebol si istý, s kým obchodne rokoval
v mene uvedenej spoločnosti. Vo svojej výpovedi uviedol iba „ten pán“, z čoho mal správca dane
preukázané, že svojho dodávateľa nepoznal, nevedel jeho meno, nepreveril si ho. Podľa žalobcu mali

úhrady faktúr prebehnúť pri dodaní tovaru, predložené doklady žalobcom však tomu nenasvedčovali.
Bývalý konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. taktiež poprel, že v mene uvedenej spoločnosti reálne
vykonával ekonomickú činnosť. Správca dane v závere dodal, že nikde v protokole, ani počas ústneho
pojednávania, ktorého predmetom bolo prerokovanie pripomienok k protokolu neuviedol, že konanie
dodávateľa malo znaky podvodného konania a že by túto skutočnosť dával za vinu kontrolovanému
daňovému subjektu a neprenášal tak počin dodávateľa na zodpovednosť žalobcu. Žalobca počas

daňovej kontroly, ale ani počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by dostatočným spôsobom preukazovali, že fakturovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach,
neodstránil pochybnosti správcu dane, a teda nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane.
Správca dane preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvostupňových rozhodnutiach, a to z dôvodu
porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

Druhostupňové rozhodnutia

13. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný o odvolaniach
rozhodol dňa 01.07.2022 tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to

konkrétne rozhodnutím žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022 a č. 101884789/2022 zo dňa
01.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

14. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že
u daňového subjektu H. L. bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia august až december 2017 (december 2017 bez zistenia rozdielu dane – pozn.
správneho súdu), pri ktorej správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
a následné vyrubovacie konania, v rámci ktorých boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z
pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia august a september 2017. Žalovaný ním vydané
a odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vychádzal zo správne

zisteného skutkového stavu, veci posúdil správne a námietky žalobcu uplatnené v odvolacích konaniach
boli nedôvodné.

15. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom
preveriťreálnosťobchodovdeklarovanýchpreverovanýmifaktúramiapresnezistiťskutkovýstav,pričom

si zaobstaral pri výkone kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane, že vykonaným
dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ 3W GROUP, s.r.o žalobcovi dodal tovar uvedený na
faktúrach bol opodstatnený. K výpovedi A. F. žalovaný uviedol, že menovaný poprel obchodnú činnosť
spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. v čase, keď mal funkciu konateľa (od 09.02.2017 do 06.11.2017),
teda v čase zdaniteľných obchodov vykonávať. Uviedol, že v mene tejto spoločnosti nič nevykonával,

vystupoval ako „biely kôň“, v sídle spoločnosti nikdy nebol, nemal žiadne účtovné doklady a nevedel
sa vyjadriť k činnosti uvedenej spoločnosti. Žalobca síce potvrdil, že spoločnosť 3W GROUP, s.r.o. mu
dodala predmetný tovar, ale nevedel jednoznačne povedať, s kým obchodne rokoval v mene uvedenej
spoločnosti, uviedol len „asi s A. F.“, ktorý mu mal tovar doviezť na osobnom aute na adresu D. XX, I. D. I.
J. a za tovar mal zaplatiť v hotovosti pri jeho odbere. Uvedené tvrdenia o úhradách však nekorešpondujú

s predloženými dokladmi žalobcu. Uvedené tvrdenia žalobcu nepotvrdila ani svedecká výpoveď pána H.
K., ktorý síce potvrdil, že ako živnostník pracuje u žalobcu na jeho prevádzke, a ktorý ústne potvrdil, že
tovar mala dodať spoločnosť 3W GROUP, s.r.o., avšak rovnako nevedel uviesť osobu, ktorá vystupovala
v mene spoločnosti, a ani sa nevedel bližšie vyjadriť k dodávateľsko-odberateľským vzťahom.

16. Podľa žalovaného správca dane vychádzal z dokazovania v rozsahu postačujúcom na učinenie
záveru o nepreukázaní dodania tovaru platiteľovi spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., pričom nezaťažoval
žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Správca dane na základe
vykonaného dokazovania správne s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH vec posúdila to tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou
spoločnosťou tak, ako je deklarované na preverovaných faktúrach.

17. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že dodávateľ 3W GROUP, s.r.o. žalobcovi reálne nedodal
tovar, nevznikla mu daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH, ale vznikla mu povinnosť odviesť
daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Na základe uvedeného nevzniklo žalobcovi právo odpočítania
DPH.

Správne žaloby – žalobné námietky

18. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Trenčíne v zákonných lehotách sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a to pod sp. zn. 11S/85/2022 vedeného konania o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884160/2022 zo dňa 01.07.2022 a pod sp. zn.

13S/86/2022 vedeného konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884789/2022
zo dňa 01.07.2022, zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie.

19. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých

veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu
v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. V dôsledku uvedeného sú konania pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.
11S/85/2022 a 13S/86/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/85/2022
a pod sp. zn. TN-13S/86/2022.

20. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. TN-11S/85/2022 zo dňa 14.05.2024 spojil
na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-11S/85/2022
a TN-13S/86/2022 s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou
sp. zn. TN-11S/85/2022.

21. Žalobca v oboch správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe ktorých sa
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, keďže podľa názoru žalobcu
rozhodnutia žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci, rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu žalovaného boli nedostatočné na riadne posúdenie vecí
a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu.

22. V prvom rade žalobca namietal to, že žalovaný preniesol na žalobcu dôkazné bremeno ku

skutočnostiam, ktoré tento nevedel ovplyvniť. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť kontrolovať ekonomickú
činnosť spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. a taktiež preverovať skutočnosti ohľadom obstarávania tovarov
pred ich následným predajom, a preto je neprípustné, aby uvedené skutočnosti boli pričítané na ťarchu
žalobcu. Žalovaný svoje pochybnosti o obchodnej spolupráci žalobcu so spoločnosťou 3W GROUP,
s.r.o., teda záver, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočítanie DPH z faktúr od

spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., opiera okrem iného o skutočnosť, že uvedená spoločnosť 3W GROUP,
s.r.o. nevedela preukázať nadobudnutie tovaru.

23. Podľa žalobcu, on si splnil svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly, predložil všetky dôkazy
a upozornil správcu dane na dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré mu musia byť známe z jeho

činnosti. Správca dane však účelovo ignoroval tieto fakty, čo má za následok porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane ignoroval tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru, riadne
vystavenie faktúr, ako aj totožný popis obchodnej spolupráce medzi žalobcom a jeho dodávateľom,
spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., čo podľa žalobcu znamená, že v danom prípade sa správca dane
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a nedostatočne zistil skutkový stav (správca dane ignoroval

tvrdenia žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadne vystavenie faktúr).

24. Žalobca bol toho názoru, že správca dane nesprávne vykladá ustanovenie § 24 ods. 1 a § 45 ods.
2 písm. d) a e) Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena. Citované ustanovenia zákonanepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov. Dôkazné bremeno znáša daňový
subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. V danom prípade žalobca tvrdil, že tovar bol dodaný
dodávateľom 3W GROUP, s.r.o. a k tomuto tvrdeniu žalobca predložil všetky dôkazy, najmä faktúru a

výpoveď svedkov, ktorí potvrdili a objasnili skutkový stav tak, ako ho popisoval žalobca.

25. Správca dane záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa žalobcu založil výlučne len na
zisteniach,naktorýchvyvráteniežalobcanemalaaninemoholmaťvplyvaanimožnosťpredložiťdôkazy.
Takýto záver žalovaného je nesprávny a neudržateľný, nakoľko žalovaný núti žalobcu, aby preukazoval,

akým spôsobom a od koho nadobudol tovar jeho dodávateľ 3W GROUP, s.r.o.. Ak vznikli pochybnosti
správcu dane ohľadom dodávateľa 3W GROUP, s.r.o., nebolo možné tieto nejasnosti v obchodných
vzťahoch subdodávateľov subsumovať aj do obchodného vzťahu a plnenia medzi žalobcom a jeho
dodávateľom a tieto teda nemajú žiadnu hodnotu závažnosti pre posúdenie veci samej.

26. Žalobca v správnych žalobách taktiež namietal, že v protokole vypracovanom správcom dane

boli tvrdenia o neoprávnenom uplatnení práva na odpočet DPH zistené nedostatočne. Podľa žalobcu
bol správca dane zaťažený dôkazným bremenom a bolo jeho povinnosťou dostatočným spôsobom
preukázať kontrolné zistenia a nie sa len stroho odvolávať na ustanovenia zákona o DPH.

27. V závere správnych žalôb žalobca uviedol, že správca dane porušil základné zásady daňového

konania, a to zásadu právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality a to tým,
že neumožnil žalobcovi ako účastníkovi daňového konania sa včas vyjadrovať ku skutočnostiam
zisteným správcom dane v priebehu daňovej kontroly, čím odoprel možnosť vyvrátenia pochybností zo
strany správcu dane o zistených skutočnostiach, pričom žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach s
takýmto postupom stotožnil, keď uviedol, že uvedené zásady porušené neboli a tvrdil, že správca dane

postupoval zákonom ustanoveným postupom, avšak argumenty na podporu svojich tvrdení neuviedol.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

28. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k jednotlivým správnym žalobám poukázal na aktuálnu judikatúru,

v zmysle ktorej uviedol, že v preverovaných prípadoch správca dane uniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k spochybneniu základnej hmotnoprávnej podmienky zo strany žalobcu, teda že sporný tovar bol
žalobcovi skutočne dodaný osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby. Pochybnosti správcu dane
podľa žalovaného neboli vyvrátené ani u deklarovaného dodávateľa, keďže spoločnosť 3W GROUP,
s.r.o. je nekontaktná, nepredložila účtovné doklady. Dôkazné bremeno na preukázanie dodávateľa

tovaru, resp. zdaniteľného postavenia tohto dodávateľa, ako hmotnoprávnej podmienky priznania
nároku na odpočet DPH bolo prenesené opätovne na žalobcu. Žalobca však počas daňovej kontroly,
ani vyrubovacieho konania ohľadom preukázania dodávateľa, resp. zdaniteľného postavenia tohto
dodávateľa nepredložil žiadne ďalšie dôkazy.

29. K námietkam žalobcu ohľadom unesenia jeho dôkazného bremena žalovaný uviedol, že prijatie
faktúrsformálnesplnenýmináležitosťamipodľa§71zákonaoDPHeštenezakladápodmienkumožnosti
uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Samotné predloženie faktúr s predpísanými
náležitosťami nestačí, faktúry musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú
skutočnosť vo všetkých jej znakoch – v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte, čo podľa žalovaného

žalobca nesplnil.

30. Podľa žalovaného správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní z dokazovania v rozsahu
postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou 3W GROUP,
s.r.o., nezaťažoval žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Podľa

žalovaného správca dane na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2
zákona o DPH veci posúdil tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne
realizované dodávateľskou spoločnosťou, ako bolo deklarované na preverovaných faktúrach.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

31. Žalobca žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie
podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“, nadeň 31.07.2024. Žalobca aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadali,
aby správny súd veci prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

32. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobami
napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov
uplatnených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto
správne žaloby zamietol podľa § 190 SSP.

33. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná
správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci

skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu

predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134
ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

34. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b)
rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa

§ 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods.
2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

37. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

42. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

44. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

45. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

46. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

47.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.51. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami
vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym

súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne
iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom.

53. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú

zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za

predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa

22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

54. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

55. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho

ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú
splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

56. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49

ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§
49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktoréhomu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane.

57. Správny súd poukazuje na to, že nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre
priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva automaticky, avšak nedostatky
v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane
v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutie
Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29.). Z uvedeného rozhodnutia zároveň

vyplýva, že právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo
za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(pozri bod 31 uvedeného rozhodnutia), pričom splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane, resp. žalovaným.

58. V súvislosti s uvedeným správny súd poukazuje na nedôvodnosť žalobnej námietky žalobcu

týkajúcej sa rozsahu dôkazného bremena, resp. prenosu dôkazného bremena zo žalobcu na správcu
dane. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné
s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva
práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom

nestačí deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podaných správnych žalobách.
Predložené doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku
pochybností na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností
leží práve na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže
(nedoloží spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018
zo dňa 11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu
nie je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). „Daňový
subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia
dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju

dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa

14.11.2018)

59. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca správcovi dane na preukázanie
obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o. predložil len
faktúru č. 2017081602 zo dňa 16.08.2017, faktúru č. 2017082403 zo dňa 24.08.2017, faktúru č.

2017091301 zo dňa 13.09.2017 a faktúru č. 2017091502 zo dňa 15.09.2017 spolu s pokladničnými
blokmi z registračnej pokladnice. Správca dane výzvou č. 101581614/2020 zo dňa 14.10.2020 vyzval
žalobcu na predloženie dokladov k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia august až
december 2017. Výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 30.10.2020, pričom
ďalšie doklady správcovi dane nepredložil (zoznam predložených dokladov vyplýva z potvrdenia

o zapožičaných dokladov č. 101692530/2020 zo dňa 06.11.2020). Následne správca dane zaslal
žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov č. 100378983 zo dňa 04.03.2021, ktorou podrobne oboznámil
žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami. Predovšetkým poukázal na rozporuplné vyjadrenie
žalobcu ohľadom predložených pokladničných dokladov, ktorými žalobca deklaroval úhrady faktúr za
mesiac august a september 2017, a ktoré mali byť vystavené dodávateľom 3W GROUP, s.r.o.. Správca

dane spochybnil tvrdenia žalobcu, ktorými tvrdil, že platil hneď pri odbere tovaru v hotovosti. Ani
jeden z predložených pokladničných dokladov nepreukázal tvrdenia žalobcu. Tovar dodaný v dňoch
16.08.2017 a 24.08.2017 bol uhradený podľa predložených pokladničných dokladov dňa 06.09.2017
o 14:55 hod. a o 14:54 hod. Tovar dodaný v dňoch 13.09.2017 a 15.09.2017 bol uhradený podľapredložených pokladničných dokladov dňa 11.10.2017 o 17:35 hod. a 17:36 hod.. Ďalšie doklady
preukazujúce tvrdenia žalobcu neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu následného
vyrubovacieho konania predložené.

60. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len
pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní
a úhrade faktúr za predmetný tovar sa dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení

podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp.
pokladničný doklad, ak správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade
výsluch samotného žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,
pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na
žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

61. V predmetných zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatnil právo na odpočet dane na základe
faktúr vystavených v mesiacoch august a september 2017, a to za dodanie tovaru – plátky
a závitníky od deklarovaného dodávateľa spoločnosti 3W GROUP, s.r.o., pričom správca dane ani
žalovaný nespochybnili existenciu materiálneho plnenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej

osoby deklarovaného dodávateľa. V zmysle vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20
Kemwater ProChemie s.r.o. vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je
preukázanie statusu osoby dodávateľa, t. j. statusu ako zdaniteľnej osoby. Inak povedané, daňový
subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice, teda podľa § 49 ods.
1 a 2 písm. a) zákona o DPH musí byť schopný preukázať, že tovar bol reálne dodaný zdaniteľnou

osobou, teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.

62. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
argumentoval, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol dodaný od deklarovaného dodávateľa –
spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. (spochybnil dodanie od deklarovaného dodávateľa), spochybnil práve

splnenie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky práva na odpočet dane – dodanie tovaru osobou so
statusomzdaniteľnejosobypodľačl.168písm.a)vspojenísčl.287Smernice,tedasostatusomplatiteľa
dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

63. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, resp. žalovaným, že v prejednávaných veciach

(zdaňovacie obdobia august a september 2017) vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej
hmotnoprávnej podmienky odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Dôkazné bremeno
ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Treba
uviesť, že môžu existovať aj osobitné skutkové okolnosti a vtedy možno považovať túto podmienku
za splnenú aj bez preukázania zo strany osoby, ktorá si právo na odpočet uplatňuje. V danom

prípade však osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli, a ani
žalobca ich netvrdil, keďže trval na tom, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o.,
a to napriek tomu, že konateľ spoločnosti 3W GROUP, s.r.o. nemal vedomosť o ekonomickej činnosti
spoločnosti, nedisponoval žiadnou dokumentáciou a zároveň poprel obchodnú činnosť spoločnosti,
nakoľko bývalý konateľ spoločnosti – pán A. F. vystupoval v spoločnosti ako tzv. „biely kôň“.

Absencia konkrétnych informácií o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa
predstavoval pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou 3W GROUP, s.r.o., ktoré
spochybňovali hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom a opätovne preniesli dôkazné
bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti týchto listinných dôkazov) na žalobcu. Správny súd
uvádza, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti 3W GROUP, s.r.o.

napriek skutočnosti, že s ňou obchodoval počas roka 2017 (čo bolo preukázané z informačného
systému finančnej správy, najmä z daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobia január až júl 2017
– pozn. správneho súdu), nemal informácie o osobe konateľa spoločnosti, ani osobe, s ktorou údajne
komunikoval pri preberaní tovaru (žalobca na výsluchu uviedol, že to bol „asi pán F.“ – pozn. správneho
súdu), pričom žalobca ani neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by predmetný tovar mala dodať. Ani

z administratívneho spisu nevyplývajú takú skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že
skutočný dodávateľ žalobcu by mal postavenie zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane.64. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov
a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti
priamo v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podaných správnych žalobách.

Pretoboloodžalobcumožnéspravodlivopožadovať,abyokremfaktúrapokladničnýchblokovpreukázal
alebo označil ďalšie dôkazy (napr. preukázanie prepravy tovaru, jeho vykládku, protokol o prevzatí
tovaru, uvedenie osobných identifikačných údajov osôb, konajúcich za deklarovaného dodávateľa
a pod.). Správny súd sa preto nestotožnil ani so žalobnou námietkou žalobcu ohľadom ignorovania
tvrdení žalobcu ohľadom dodania tovaru a riadneho vystavenia faktúr. Ako už bolo vyššie uvedené,

správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania opätovne
preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca považoval
nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

65. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správne žaloby žalobcu
ako nedôvodné zamietol.

66. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

67. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.