Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202219
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4116202219.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, A. -
D., zastúpená: advokátska kancelária Mgr. Štefan SLOVÁČIK, advokát, so sídlom Štefánikova trieda
33, Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 65.852,- eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. apríla 2023, č. k.
17C/43/2016-818, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až VIII. z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolanie žalobkyne proti výroku I. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudok zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 17C/43/2016-818, zastavil konanie
v časti o zaplatenie sumy vo výške 16.148,- eur (výrok I.). Žalovanému v časti späťvzatia priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa (výrok II.). O výške náhrady trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok III.). Súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 63.078,22 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet žalobkyni (výrok IV.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok V.). Žalobkyni priznal náhradu trov
konania v rozsahu 56,68 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný (výrok VI.). O výške náhrady trov
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok VII.). Štát má nárok na
náhradu trov vyplatených na znalečnom proti žalobkyni v rozsahu 21,66 % a proti žalovanému v rozsahu
78,34 % (výrok VIII.)

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 100 ods. 2,
§ 101, § 104, § 121 ods. 3, § 797 ods. 1, 2, § 799 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 152, § 165 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou

domáhala zaplatenia žalovanej sumy vo výške 82.000,- eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne
počnúc od 18. 12. 2015 až do zaplatenia. Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobkyne pred
začatím pojednávania konanie vo veci o zaplatenie sumy vo výške 16.148,- eur zastavil. Vzhľadom k
tomu, že prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby súd prvej inštancie konštatoval, že k späťvzatiu žaloby
prišlo pre správanie sa žalobkyne, a preto žalovanej v časti späťvzatia žaloby priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/43/2016-290, zo dňa 09. 04. 2018 konanie prerušil do
skončenia trestného konania vedeného pod sp. zn. ORP-1530/2-VYS-NR-2015 spojené s trestnou
vecou vedenou pod ČVS: PPZ - 305/NKA-ZA - 2016 na MV SR, Prezídium Policajného zboru,

národná kriminálna agentúra, národná protizločinecká jednotka expozitúra Západ, Rázusova 7, Nitra. K
prerušeniu sporu došlo na základe žiadosti žalovanej v zmysle § 164 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že
konanie vedené na okresnom súde pod spisovou značkou 5T38/2019 bolo právoplatne skončené dňa
25. 02. 2020 a to rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T 38/2019, ktorým bol E. B. oslobodený
spod obžaloby okresného prokurátora v Nitre z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, preto súd prvej

inštancie pokračoval v predmetnom konaní.

5. Súd prvej inštancie sa musel v prvom rade vysporiadať so vznesenými námietkami strán sporu a
to so vznesenou námietkou povereného zástupcu žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobkyne
ako aj so vznesenou hmotnoprávnou námietkou voči zmene petitu predneseného právnym zástupcom
žalobkyne. Súd mal za to, že v danej veci je žalobkyňa aktívne legitimovaná na podanie žaloby, pričom

poukázal na Všeobecné poistné podmienky pre poistenie moje auto KASKO a to na článok VII. zmena
a zánik poistenia bod 10, ktorý hovorí, že poistenie zaniká okamihom vzniku totálnej škody, prijatím
oznámenia príslušným orgánom, z čoho vyplýva, že poistenie zaniká totálnou škodou. Že došlo k totálnej
škode potvrdila aj spoločnosť ČSOB Leasing. V zmysle článku 14 predmetného bodu, poistenie zaniká
aj dňom, kedy bolo vozidlo uvedené v poistnej zmluve natrvalo vyradené z premávky na pozemných

komunikáciách. Ďalej súd poukázal na článok X. bod 13, ktorý hovorí o tom, že poistné plnenie je možné
vinkulovať - viazať v prospech tretej osoby s dojednaním v poistnej zmluve, alebo osobitnou zmluvou,
s výnimkou pripoistenia náhradného vozidla, pripoistenia batožiny a úrazového pripoistenia osôb vo
vozidle. V súvislosti s týmto súd prvej inštancie dal do pozornosti návrh poistnej zmluvy, kde v odseku II.
sa konštatuje, že poistník súhlasí s vinkulovaním poistného plnenia po dobu trvania leasingovej zmluvy v

prospechČSOBLeasing ažiadapoisťovateľa,abytakučinil.PodľavyjadreniaČSOBLeasingzodňa23.
06. 2016 č. l. 184 bolo zistené, že došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a to ku dňu 15. 10.
2015 z dôvodu totálnej škody na motorovom vozidle, v dôsledku čoho predložili žalobkyni vyúčtovanie,
v ktorom jej vznikol nedoplatok vo výške 16.848 eur. V danom prípade mal súd prvej inštancie za
to, že aj keď poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, poistenie zaniklo v dôsledku totálnej

škody motorového vozidla. Na základe uvedeného zo strany ČSOB Leasing došlo k predčasnému
ukončeniu zmluvy a to ku dňu 15. 10. 2015, čo medzi stranami nebolo ani sporné, čo znamená, že
končí aj oprávnenie poistníka platiť poistné. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k totálnej škode na
motorovom vozidle, ktoré mala žalobkyňa v leasingovom nájme, došlo aj k vyradeniu predmetu leasingu
z prevádzky. Na základe preukázateľného zničenia (totálnej škody) došlo aj k predčasnému skončeniu

leasingovej zmluvy. Keďže z návrhu poistnej zmluvy bolo zistené, že poistník súhlasí s vinkuláciou
poistného plnenia len po dobu trvania leasingovej zmluvy v prospech ČSOB, čiže vinkulácia trvá len
po dobu trvania zmluvy, pričom v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že leasingová zmluva
zanikla, čo potvrdila aj samotná ČSOB Leasing, pretože vinkulácia poistného plnenia bola viazaná len
na dobu trvania leasingovej zmluvy, t. j. ukončením leasingovej zmluvy zanikla aj samotná vinkulácia.

V danom prípade žalobkyňa je aktívne legitimovaná v žalobe o výplatu poistného plnenia. Vzhľadom
na to, že vinkulácia bola viazaná len na dobu trvania leasingovej zmluvy, pričom bolo preukázateľné,
že došlo k ukončeniu leasingovej zmluvy, žalovaný je povinný vyplatiť plnenie žalobkyni. Súd uviedol,
že tvrdenie žalovanej, že z dôvodu trvalého vyradenia predmetu leasingu z prevádzky, je dispozícia s
poistným plnením v plnej kompetencii spoločnosti ČSOB Leasing, je nesprávne, pretože vinkulácia sa

viaželennaexistujúcuzmluvu,pričomvdanomprípadedošlokpredčasnémuukončeniuzmluvy,čobolo
zrejmé aj spoločnosti ČSOB Leasing, ktorá si podala žalobu na zaplatenie neuhradených splátok, čomu
svedčí skutočnosť, že svoje neuhradené splátky si nemôžu odpočítať z plnenia, a preto sa ich domáhali
samostatnou žalobou, v čom bola táto spoločnosť úspešná. V tomto prípade vzhľadom k tomu, že došlo,
čo nebolo medzi stranami sporné, k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy, zanikla vinkulácia,

ktorá platila len do doby trvania leasingovej zmluvy. Čo sa týka nedoplatku, ktorý má žalobkyňa voči
leasingovej spoločnosti, na predmetný nedoplatok bola táto zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Nitra
č. k. 23Cb/42/2017-164 zo dňa 26. septembra 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
26Cob/23/2019-197 zo dňa 16. mája 2019. Predmetným rozsudkom bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 16.848 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania, pričom v samotnom rozsudku sa uvádza,

že povinnosť Allianz Slovenská poisťovňa plniť za žalovanú na základe poistnej zmluvy zanikla práve
okamihom zániku leasingovej zmluvy, teda dňom 15. 10. 2015 a doba vinkulovania poistného plnenia
na základe poistnej zmluvy bola viazaná po dobu trvania leasingovej zmluvy, tak, ako bolo dohodnuté v
samotnej poistnej zmluve. Čiže aj Okresný súd Nitra v spojení s Krajským súdom v Nitre vyslovil právnynázor z čoho jednoznačne vyplýva, že leasingová zmluva zanikla dňom 15. 10. 2015, pričom vinkulácia
trvala len do doby trvania leasingovej zmluvy, čo bolo dohodnuté v samotnej poistnej zmluve a zánikom
leasingovej zmluvy, čo strany sporu nerozporovali, došlo k predčasnému zániku, čiže ČSOB nemá nárok

na výplatu poistného plnenia, naopak na výplatu poistného plnenia má nárok žalobkyňa.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je povinný v prvom rade prihliadnuť na vznesenú hmotnoprávnu
námietku zo strany povereného zástupcu žalovanej, čo má zásadný význam pre stanovenie predmetu
sporu, pričom premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok

(súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť vznesenou námietkou premlčania. Z obsahu spisu bolo ďalej
preukázané (čo medzi stranami sporu nebolo sporné), že ku škodovej udalosti došlo dňa 15. 10. 2015.
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Kombinácia
osobitnej a všeobecnej premlčacej doby 4 - ročná premlčacia doba (1 + 3), ktorá plynie od poistnej
udalosti. Súd prvej inštancie mal za to, že premlčacia doba uplynula nasledujúci deň po vzniku škodovej
udalosti plus 4 roky (15. 10. 2015 + 4 roky = 15. 10. 2019), a žalobkyňa si návrh na rozšírenie petitu

podala až 9. 6. 2020, čiže po márnom uplynutí premlčacej doby, a preto súd nemohol prihliadnuť
na tvrdenia žalobkyne, že prerušením konania sa prerušuje aj premlčacia doba. Súd prvej inštancie
vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o kombináciu osobitnej a všeobecnej premlčacej doby
4 - ročná premlčacia doba (1 + 3) a plynie od poistnej udalosti, čiže premlčacia doba začína plynúť
nasledujúcimdňompopoistnejudalosti,čižeplynúcodtejtodobysimohlažalobkyňasvojeprávouplatniť

na súde a táto doba uplynula 15. 10. 2019, pričom bolo preukázané, že žalobkyňa si podala žalobu na
súd až po premlčacej dobe, t. j. 9. 6. 2020. Vznesená hmotnoprávna námietka zo strany povereného
zástupcu žalovaného je dôvodná a z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol a
predmetom sporu zostal pôvodne uplatnený žalobný nárok žalobkyňou a to suma vo výške 65.852,-
eur spolu 5,5 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 18. 12. 2015 až do zaplatenia, ktorá vyplynula

z čiastočného späťvzatia. Súd prvej inštancie v predmetnej veci za premlčané považoval aj uplatnené
úroky z omeškania, nakoľko tieto tvoria osud hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že
vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

7. Po vykonanom dokazovaní, hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie

dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.

8. Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí zo strany žalobkyne, prihliadnuc aj na hmotnoprávnu
námietku vznesenú žalovanou bolo zaplatenie sumy vo výške 65.852,- eur spolu s úrokmi z omeškania
a to z titulu plnenia, na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, v dôsledku

vzniku poistnej udalosti. Poistná udalosť vznikla na osobnom motorovom vozidle značky F. G. F., H.:
A. XXX I., ktorého majiteľkou bola žalobkyňa a v čase vzniku poistnej udalosti vozidlo viedol p. B. -
manžel žalobkyne. V predmetnom spore nebolo sporné, že dňa 15. 10. 2015 došlo k škodovej udalosti,
pri ktorej bolo poškodené zatopením motorové vozidlo, ktorého vodičom bol E. B.. Nesporné bolo, že
vodič sa oboznámil s ohliadkou a kalkuláciou nákladov na opravu pri prehliadke motorového vozidla 19.

10. 2015, čím vzal na vedomie rozsah poškodenia, bol oboznámený s nákladmi, nesporná bola aj suma
17.500,- eur, ktorá predstavuje odpočet zvyškov a nesporné bolo aj to, že v priebehu konania došlo k
zmene popisu skutkového stavu o priebehu vzniku nehody. Podľa tvrdenia žalovanej je sporný nárok,
pričom je na strane žalobkyne, ktorá musí preukázať, že je ňou uplatnený nárok v celom rozsahu čo
do základu aj do výšky daný. Zároveň žalovaná tvrdila, že zo strany p. B. došlo k zmene podstatných

skutkových okolností rozhodujúcich pre posúdenie, či už v priebehu nehodového deja, ale aj pre riešenie
poistnej udalosti. Poukázala na článok XII. ods. 6 VPP (č. l. 416), s tým, že došlo k nepravdivému alebo
neúplnému uvedeniu podstatných náležitostí týkajúcich sa vzniku nároku a priebehu poistnej udalosti.
Pán B. udával iný priebeh dopravnej nehody policajtom, ktorí dopravnú nehodu šetrili, ďalej pri hlásení
poisťovni a tak isto pri zadávaní súkromného znaleckého posudku znalcovi J., ktorý tiež pracoval s

verziou šmyku motorového vozidla a z dôvodu, že s odstupom viac ako štyroch rokov došlo k zmene
priebehu nehodového deja, je poisťovňa oprávnená poistné plnenie zamietnuť a majú za to, že žaloba je
nedôvodná. Žalovaná strana za sporný považuje aj výpočet východiskovej hodnoty vozidla a všeobecnej
hodnoty vozidla, od ktorej sa odvíja plnenie z poistenia v zmysle dojednanej poistnej zmluvy.

9. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že v predmetnom spore bola sporná otázka plnenia, keďže
došlo k totálnej škode motorového vozidla značky F. G. F., H.: A. XXX I.. Podľa Všeobecných poistných
podmienok pre poistenie Moje auto KASKO, článku XVIII bod 2, v prípade totálnej škody poisteného
vozidla alebo jeho odcudzenia je poistným plnením všeobecná hodnota. Podľa článku I. bod 48všeobecná hodnota je hodnota poistenej veci v danom mieste a čase, pri stanovení ktorej sú okrem
vplyvu opotrebenia, či iného znehodnotenia zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť). Vyjadruje hodnotu
poistenej veci pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu v čase bezprostredne pred škodovou

udalosťou. V predmetnom spore bola práve sporná otázka všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku
dňu vzniku poistnej udalosti, pričom na preukázanie svojho nároku žalobkyňa za týmto účelom predložila
tri znalecké posudky, ktoré žalovaná strana neakceptovala a rozporovala. Žalovaná v predmetnom spore
predložila výpočet výšky škody (č. l. 139) vypracovaný G. K., zo dňa 21. 10. 2015, z ktorého bolo zistené,
že sa jedná o totálnu škodu, zároveň v tomto stanovisku bola určená všeobecná hodnota vozidla vo

výške 48.012,73 eura, hodnota použiteľných zvyškov 20.000 eur, a poistné plnenie 28.012,73 eura.

10. Žalobkyňa v predmetnom spore predložila znalecký posudok č. 12/2017 vypracovaný znalcom Ing.
Marcelom Jancom (č. l. 149), z ktorého bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla F. G. F. ku dňu 15.
10. 2015 vrátane 20 percent DPH predstavuje sumu vo výške 51.655 eur a reprodukčná obstarávacia
hodnota vozidla ku dňu 15. 10. 2015 predstavuje sumu 53.352 eur. Zároveň z poznámok znalca bolo

zistené, že cena oceňovaného vozidla bola k 15. 10. 2015 vyššia, približne v hodnote 68.205 eur.
Predmetný znalecký posudok bol znalcom vypracovaný 23. 2. 2017, s tým, že nemal znaleckú doložku
(§ 209 CSP) a z toho dôvodu bol namietaný žalovanou a pre súd prvej inštancie bol neakceptovateľný.

11. Vzhľadom na vznesenú námietku žalobkyňa predložila ďalší znalecký posudok č. 30/2020 (č. l. 311)

vypracovaný Ing. Marcelom Jancom, ktorý znalec na podnet žalobkyne vypracoval dňa 9. 3. 2020 a z
jeho záverov bolo zistené, že všeobecná hodnota vozidla ku dňu 15. 10. 2015 predstavuje sumu 66.480
eur a reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla predstavuje ku dňu 15. 10. 2015 v rámci DPH čiastku
68.177 eur. Znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že pri vyhotovovaní posudku 12/2017
bolo počítané so stavom odometra 55 000 tisíc kilometrov. Tento stav mu bol oznámený majiteľom

vozidla,pričomonnemalinýzdrojnajazdenýchkilometrovapovažovaltentoúdajzatechnickyprijateľný.
Zároveň vo svojom znaleckom posudku počítal s dátumom prvého uvedenia vozidla do prevádzky
dňa 14. 8. 2013, reálny stav je 14. 6. 2013 dôvodom zámeny čísla 8 za číslo 6, z čoho vyplýva
nekvalitná kópia OEV. Znalec vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že nepresné informácie o
počte najazdených kilometrov, respektíve dátumu prvého uvedenia vozidla do prevádzky majú určitý

vplyv na výpočet VHV, nie však zo zásadného charakteru. V posudku 30/2020 je počet najazdených
kilometrov,respektívedátumprvéhouvedeniavozidladoprevádzkyuvedenýtechnickysprávnevsúlade
so skutočným stavom. Zároveň vzhľadom k argumentácii poisťovne Allianz, že stanovil koeficient K5
ako pomer technickej hodnoty vozidla a priemernej predajnej ceny inzerovaných vozidiel v októbri 2015
uvádza, že táto informácia vo vyjadrení poisťovne je však nesprávna, pretože použil v posudku postup

na stanovenie hodnoty koeficienta K5 predajné ceny inzerovaných vozidiel na portáli L. a autobazár SK
k mesiacu október 2015 a vypočítal priemernú predajnú cenu ponúkaných vozidiel, následne vypočítal
koeficient dopytu trhu ako podiel priemernej predajnej ceny obdobných vozidiel a technickej hodnoty
vozidla.

12. Žalovaná tvrdila, že v predložených znaleckých posudkoch, ktoré boli predložené žalobkyňou sú
rozpory, hlavne čo sa týka všeobecnej hodnoty vozidla, a keďže boli predložené 3 znalecké posudky
nevie, ktorý bol ten správny a z ktorého má vychádzať a taktiež sa odlišujú od ich vypočítanej hodnoty
a trvá na vykonaní znaleckého dokazovania.

13. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie a následne vykonal
dokazovanie znaleckým posudkom číslo 54/2022, ktorý navrhla vykonať žalovaná. Znalecký posudok
vypracovával v predmetnom spore znalec Ing. Roman Červinka (č. l. 669) a to ku dňu vzniku škody, t.
j. k 15. 10. 2015 a úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu motorového vozidla ku dňu škodovej
udalosti a dostatočne vysvetliť svoj postup pre stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla. Z predmetného

znaleckého posudku bolo zistené, že znalec stanovil východiskovú hodnotu vozidla na sumu vo výške
89.163 eur, pričom vo svojom znaleckom posudku presne odôvodnil odlišnosť východiskovej hodnoty
vozidla oproti východiskovej hodnote vozidla stanovenej znalcami vo svojich znaleckých posudkoch, a
to v znaleckom posudku M. J. a v znaleckom posudku M. K.. Znalec M. N. O. vo svojom znaleckom
posudku uviedol, že podľa rakúskeho technického preukazu A30702918 bol prvým držiteľom vozidla

predajcaMBvoViedni,ktorývozidlopoužívalbuďnaslužobnéúčely,aleboakopredvádzacieanásledne
ho so zľavou predal zákazníkovi. Správnosť uvedenej východiskovej ceny potvrdzuje aj kalkulačný
software CebiCat od spoločnosti Cebia, prostredníctvom ktorého vozidlo ocenil a určil východiskovú
hodnotu vozidla na sumu 90.084 eur, čo je porovnateľné s cenou nového vozidla podľa nákupnejfaktúry. Rozdiel môže byť spôsobený tou okolnosťou, že vozidlo bolo vyrobené na rakúsky trh, ktorý
mal iné obchodné podmienky ako trh český a slovenský, ktorý je zahrnutý do kalkulačného softvéru
CebiCat. Z tohto znaleckého posudku bolo zároveň zistené, že znalec všeobecnú hodnotu osobného

terénneho vozidla F. G. H. G. ku dňu 15. 10. 2015 vyčíslil sumou 49.730,- eur, pričom presne rozpísal
v čom videl rozdiel vo výpočte všeobecnej hodnoty vozidla vypracovaného znaleckého posudku M. J.
a M. K.. Ďalej tento znalec odôvodnil nesprávnosť spomínaných dvoch znaleckých posudkov v tom,
že obidvaja znalci použili ponukové a nie predajné ceny, pretože koeficient dopytu trhu sa počíta z
priemerných predajných cien vozidiel a znalci použili ponukové a nie predajné ceny, čo bol nesprávny

postup v rozpore s platným právnym predpisom pre postup výpočtu znalca. M. O. ďalej uviedol, že
portál CebiCAT GT ponúka ako realizované predajné ceny inzerovaných vozidiel, tak aj inzertnú históriu,
na ktorej je viditeľná ako doba predaja vozidla tak aj pokles inzerovanej ponukovej ceny smerom
k predajnej cene a nič z týchto podkladov nebolo M. J. využité. Znalec ďalej vo svojom znaleckom
posudku uviedol, že vyššie popísaným nesprávnym postupom sa M. J. dopracoval k nesprávnej a
vysokej všeobecnej hodnote vozidla, pričom všeobecná hodnota vozidla vyjadruje hodnotu vozidla pri

jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému dátumu a na voľnom trhu by vozidlo
za cenu vypočítanú M. J. v porovnaní s uvedenými inzerátmi vyššiu o minimálne 18.000 eur nebolo
reálne predajné, a teda vypočítaná cena M. J. je nesprávna, lebo nespĺňa definíciu citovaného článku
36. Zároveň znalec uviedol, že znalecký posudok M. K. taktiež vykazuje porovnateľné chyby vo všetkých
spomínaných predchádzajúcich odsekoch ako znalecký posudok Ing. Janca. Znalecké posudky číslo

30/2020 M. J. a 5/2020 M. K. nie sú vypočítané správne, nakoľko nie sú v súlade s prílohou číslo 6
vyhlášky 492/2004 Z. z., ktorá je záväzná pre vyčíslenie všeobecnej hodnoty vozidla z nasledujúcich
dôvodov. V oboch znaleckých posudkoch bola nesprávne vypočítaná východisková hodnota vozidla,
ktorá bola cca o 14.000 eur vyššia ako skutočná nákupná cena vozidla bez zľavy vrátane príplatkov
výbavy. V oboch znaleckých posudkoch bol nesprávne vyčíslený koeficient dopytu trhu. Pre vyčíslenie

koeficientu dopytu trhu boli nesprávne použité ponukové inzertné ceny namiesto skutočných predajných
cien porovnateľných jazdených vozidiel. Na základe uvedených nedostatkov bola všeobecná hodnota
vozidla v oboch znaleckých posudkoch vyčíslená nesprávne a v neprimerane vysokej hodnote, čo
nezodpovedalo reálnej tržnej cene jazdeného ohodnocovaného vozidla. Ďalej znalec Ing. Roman
Červinka vo svojom znaleckom posudku uviedol, že hodnotenie vozidla v znaleckých posudkoch, že

bolo používané len na reprezentáciu uvádza, že na základe podkladov zo spisu konštatuje, že hľadanie
remeselníka na stavbu na mŕtvom ramene Váhu nie je reprezentačným použitím vozidla, a preto podľa
neho nie je splnená citovaná podmienka bodu 16.4. prílohy číslo 6 vyhlášky 492/2004 Z. z. a koeficient
spôsobu prevádzky v hodnote 1,05 nie je možné objektívne použiť. Technický správny koeficient dopytu
trhu má byť 1,00 ako ekvivalent firemného vozidla používaného na súkromné účely.

14. Právny zástupca žalobcu k znaleckému posudku vypracovaného M. N. O. zaslal odborné stanovisko
číslo 6/2022 zo dňa 10. 11. 2022 vypracovaného M. F. K., v ktorom namietal všeobecnú hodnotu
motorového vozidla a uviedol, že záver M. N. O. považuje za nesprávny a zavádzajúci a nezrozumiteľný.
Znalec v podstate popiera celý postup výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla, ktorý je daný vyhláškou.

Podľa jeho vyjadrenia sa javí, že výpočet nie je potrebný a postačuje určiť všeobecnú hodnotu vozidla
na základe inzercie. Znalec vo svojom odbornom stanovisku k posudku ďalej uviedol, že M. O.
duplicitne vyrátal položky ako sú vyhrievané predné sedadlá, predné sedadlá s vetraním a vyhrievaním,
multifunkčnývyhrievanýkoženývolant,volantdrevo,pričomtvrdí,žetietopoložkybolinesprávnezadané
do mimoriadnej výbavy, správne mali byť zadané len drahšie položky, čím vznikol rozdiel 720 eur. Ďalej

znalec nesprávne vo svojom posudku uviedol, že vozidlo malo 21 palcové disky kolies v hodnote 2.940
eur, pričom v jeho výpočte počítal s 20 palcovými diskami v hodnote 2.200 eur. Rovnakú chybu urobil vo
svojom posudku aj M. F. J., rozdiel je 720 eur. Ďalej znalec v posudku Ing. Červinku namietal položku
číslo 7 a to kontrolu tlaku v pneumatikách 366 eur v štandardnej výbave, pričom uvedená položka nebola
v základnej výbave vozidla, jedná sa o systém RDK, ktorý aj v dnešných vozidlách značky Mercedes nie

je v štandardnej výbave, prípadne sa pridáva do drahších AMG packetov. Ďalej znalec namietal položku
26 navigačný modul becker MAP PILOT BH: 960 eur je duplicitne zadaná s položkou číslo 27: comand
online S 6DVD meničom v hodnote 3.504 eur, položka je zadaná správne, aby mohol multimediálny
systém pracovať ako navigácia potrebuje fyzickú jednotku, ktorá je umiestnená v priestore odkladacej
skrinky spolujazdca. Jednalo sa o bežný prvok doplatkov výbavy pri viacerých modeloch MERCEDES,

dnes sa už nevyužíva. Uvedený prvok výbavy sa dal doobjednať kedykoľvek aj po zakúpení vozidla.

15. Predmetné stanovisko bolo zaslané na vyjadrenie M. N. O., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení
číslo 65/2022 zo dňa 22. 12. 2022 (č. l. 755) uviedol, že odborné stanovisko číslo 6/2022 vypracované M.K. neprinieslo žiadne nové skutočnosti, o ktorých by nevedel zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený
k vypracovaniu znaleckého posudku. Zároveň tento znalec uviedol, že k odbornému vyjadreniu žiada,
aby súd zvážil a zaobstaral prostredníctvom svojich justičných partnerov v Rakúsku, pôvodnú faktúru

na nákup vozidla od prvého majiteľa, čím by sa definitívne odstránil rozpor vo východiskovej hodnote
vozidla a jeho výbave a v prípade, že sa došetrí a zistí iná cena nového vozidla od prvého majiteľa
v Rakúsku, znalecký posudok prepočíta. Ďalej uviedol, že M. K. vo svojom posudku použil všetky
najvyššie ním dohľadné vstupy hodnoty (východisková hodnota, ponukové ceny inzerátov, koeficient
spôsobu prevádzky) aké zistil, pritom ich neoveril, čo viedlo k výpočtu neúmerne vysokej a nereálnej

všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá nezodpovedala jeho hodnote pri predaji obvyklým spôsobom na
voľnom trhu ku rozhodnému dátumu, ako to určuje vyhláška číslo 492/2004 Z. z. v znení vykonávacej
prílohy 6 tejto vyhlášky. V znaleckom posudku č. 54/2022 M. O. vyhľadal skutočne realizované predaje
vozidiel v cene od 39.221 eur po 48.769 eur. Predmetné vozidlo ohodnotil na všeobecnú hodnotu
49.730 eur, čo je nad hornou hranicou dohľadaných realizovaných predajov porovnateľných vozidiel a to
jednoznačne svedčí o tom, že v ohodnotení vozidla zohľadnil jeho rozsiahlu výbavu a takisto to svedčí o

jeho nestrannosti a objektívnosti pri ohodnotení vozidla. Ďalej znalec uviedol, že ako znalec ustanovený
súdom vychádzal len z podložených a overených podkladov, ako sú preukázané v predloženom súdnom
spise a nepoužíva žiadne dohady. Všetky výpočty v znaleckom posudku č. 54/2022 sú podložené
a preskúmateľné, vychádzajú zo súdneho spisu a z overiteľných zdrojov ako sa nachádzajú v prílohách
a texte znaleckého posudku.

16. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného súdom
ustanoveným znalcom, ktorý podrobne zdôvodnil výpočet všeobecnej hodnoty motorového vozidla
a tú ohodnotil vo výške 49.730,- eur, ktorý žalovaná akceptovala. Žalovaná strana uviedla, že so
znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca M. N. O. sa najviac stotožňuje v tých podstatných

položkách, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú stanovenú všeobecnú hodnotu vozidla, čiže
akceptovala všeobecnú hodnotu motorového vozidla stanovenú znalcom vo výške 49.730,- eur. Právny
zástupca žalobkyne sa nestotožňoval so závermi znalca a predložil odborné stanovisko č. X/XXXX,
vypracované znalcom Ing. Michalom Gutom k znaleckému posudku vypracované súdom ustanoveným
znalcom. S predmetným stanoviskom sa nestotožnila žalovaná strana a ani jedna zo strán sporu

na odstránenie rozporov nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie, preto súd vychádzal zo znaleckého
posudku vypracovaného v predmetnom spore znalcom Ing. Romanom Červinkom.

17. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že ako už bolo vyššie konštatované, predmetom sporu
bolo určenie plnenia zo strany žalovanej, pričom žalobca sa domáhal plnenia vo výške 65.852,- eur.

Vychádzajúc zo Všeobecných poistných podmienok pre poistenie Moje auto KASKO a to konkrétne
čl. XVIII. Bod 22, že v prípade totálnej škody poisteného vozidla je plnením všeobecná hodnota,
ktorá podľa článku I. bod 48 vyjadruje hodnotu poistenej veci pri jej predaji obvyklým spôsobom na
voľnom trhu v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou. Z predloženého znaleckého posudku bolo
nesporne zistené, že všeobecná hodnota motorového vozidla k dátumu poškodenia je 49.730,- eur. K

predmetnej sume je potrebné prirátať čiastku vo výške 30.000,- eur, ako plnenie z doplnkového poistenia
finančnej straty (článok IX ods. 3 VPP pre poistenie KASKO TOTAL), sumu vo výške 1.560,92 eura,
čo predstavuje výšku spoluúčasti z havarijného poistenia pre prípad totálnej škody, ktorá sa pri totálnej
škode neodratúvava, pričom predmetné sumy neboli ani jednou zo strán rozporované, čo predstavuje
celkové plnenie zo strany žalovaného vo výške 81.290,92,- eura. Z predmetnej sumy súd prvej inštancie

odrátal hodnotu zvyškov 14.583,33 eura ako aj nedoplatok na poistnom vo výške 3.629,37 eura, čo
predstavuje celkovú sumu plnenia vo výške 63.078,22 eura, na ktorú sumu zaviazal žalovanú stranu a
vo zvyšku žalobu a žalobkyňou uplatnený nárok ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

18. Žalovaná strana tvrdila, že poistený nielenže porušil prevenčnú povinnosť, ale taktiež uviedol

poisťovateľovi, teda žalovanému nepravdivé údaje o vzniku a priebehu predmetnej dopravnej nehody,
čím porušil ďalšiu povinnosť, ktorá mu vyplýva jednak zo zákona, ale aj z poistných podmienok a to
poskytnúť poisťovateľovi pravdivé informácie. Argumentovala tým, že vodič motorového vozidla E. B.
nesprávne uvádzal priebeh nehodového deja. V zázname o dopravnej nehode spísaného Okresným
dopravným inšpektorátom v Galante (č. l. 17) bol priebeh dopravnej nehody uvedený tak, že k dopravnej

havárii došlo dňa 15. 10. 2015 okolo 19:10 hod., vodič E. B. viedol OMV zn. F. F., H.: A. po účelovej
komunikácii zo smeru od LODENICE (priehrady) v smere k ceste II/573 pri obci Šoporňa, kde sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a taktiež neprispôsobil jazdu situácii v cestnej premávke, poveternostným
podmienkamasvojimschopnostiam,čímnamokrejvozovkepočasdažďasasvozidlomdostaldošmykua nezvládol riadenie, vyšiel mimo komunikáciu a následne s vozidlom spadol do vody (mŕtveho ramena
Váhu /Pasienok/), s tým, že vozidlo tu zostalo ponorené vo vode. Žalovaná založila do spisu stanovisko
č. 1541057136/2015 (č. l. 122), ktoré bolo vypracované interným expertom ASP špecialista v oblasti

kontrolnej činnosti a z jeho záverov bolo zistené, že z dostupnej dokumentácie je možné konštatovať, že
na mieste nehody neboli v čase vzniku zdokumentované stopy, ktoré by ukazovali na šmyk a nestabilitu
vozidla, t. j. že vozidlo schádza z cesty vľavo, takmer v pravom uhle a bez známok šmyku, čomu
muselo predchádzať natočenie volantu a pohybuje sa ďalej smerom k vode bez zjavných známok
brzdenia, alebo snahy o zabránenie zbehnutiu do vodného toku. Uvedené je možno interpretovať tak,

že zbehnutie vozidla mimo vozovku a následne vbehnutie do vody nenesie znaky náhodilej udalosti.
Ďalej argumentovala žalovaná strana tým, že zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing.
Josefom Veverkom, na základe žiadateľa a to Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odbor
kriminálnej polície (č. l. 211) bolo zistené, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z
nahlásenej poistnej udalosti, kde je uvedené, že pršalo, na vozovke bolo veľa vody, vodič dostal šmyk,
zletel takým zrázom do vody asi do Váhu. Poškodená bola celá predná časť, plecharina - celé vnútro

aj s motorom bolo zatopené. Ako miesto vzniku prípadu je uvedená Šoporňa, popis miesta na ceste z
priehrady do Šoporne a miesto poškodenia celé vozidlo. Zároveň z predmetného znaleckého posudku,
vychádzajúc z popísaného nehodového deja p. B. vyplýva, že z technického hľadiska príčinou vzniku
dopravnej nehody bolo technicky nevysvetliteľné konanie vodiča vozidla, ktorý odbočil z vozovky vľavo,
pričom nebol technicky dôvod pre toto odbočenie, pri odbočení vľavo konal spôsobom, ktorý neviedol k

zabráneniu vzniku škodovej udalosti (vojdenie vozidla do vody) napriek tomu, že pri obvyklom spôsobe
konania odpovedajúcom tejto situácii (intenzívnom brzdení, mohol vzniku škodovej udalosti zabrániť).
Znalec ďalej uviedol, že pri danom priebehu nehodového deja je vylúčené náhodné konanie vodiča,
napríklad v dôsledku šmyku vozidla, respektíve inej technickej prijateľnej príčiny. V trestnom konaní
vedenom pod spisovou značkou 5T/38/2019 bol vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline znalecký posudok číslo 148/2019 zo dňa 20. 9. 2019, ktorý vychádzal z nehodového
deja a to zrážky vozidlo s pevnou prekážkou a taktiež vychádzal zo zvukového hlásenia udalosti na linku
číslo 112, kde volajúci uviedol, že spadli s autom do vody, vybehlo im auto takto zvrtli a vletel do vody.
Znalecká organizácia pri vypracúvaní s matkou úsudku už nevychádza z informácií o šmyku vozidla
na mokrej vozovke, ale vychádzali už z toho, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody

mohla byť jazda neznámeho protiidúceho vozidla, ktoré sa mohlo pohybovať neprimeranou rýchlosťou,
v dôsledku čoho bol vodič vozidla Mercedes nútený vykonať vyhýbací manéver v snahe odvrátiť čelný
stret vozidiel. Žalovaná strana poukazovala na skutočnosť, že vodič ako príčinu dopravnej nehody už
neuvádzal šmyk, ale uviedol oproti idúce motorové vozidlo. Toto tvrdenie žalovanú stranu viedlo k tomu,
že vodič v dôsledku uvedenia nepravdivých údajov o vzniku a priebehu predmetnej dopravnej nehody

porušil článok XII. bod 6, písmeno a/, tým, že nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné skutočnosti
týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, v dôsledku čoho je žalovaná ako poisťovateľ oprávnená
zamietnuť poistné plnenie. Preto žiadajú, aby súd na túto námietku prihliadol a pri rozhodovaní ju zobral
do úvahy s poukazom na § 799 ods. 3 OZ. Žalovaná strana vzhľadom na rozpor a na neuvedenie
správnosti nehodového deja vodičom p. B. žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Súd prvej inštancie v predmetnej veci ohľadom nehodového deja vypočul svedka E. B., ktorý k
nehodovému deju uviedol toľko, že hľadal vodára, ktorý si zobral od nich zálohu a nenastúpil na dom.
Na otázku kedy dal vodárovi zálohu a v akej výške, kde spoznal vodára si nevedel spomenúť. Nevedel
si spomenúť ani ako sa volá, len vedel, že tam chodieval chytať ryby, pričom si už viac nespomína. Ďalej

uviedol, že v čase nehody vedel ako sa volá vodár a vedel, že tam má chytať ryby. Na otázku ako sa
dostal z vody uviedol, že si nespomína, v tom čase nevedel ako sa dostal z vody, ale po informovaní od
rodinných príslušníkov sa následne dozvedel ako sa dostal z vody a neskôr sa to dozvedel aj z trestného
spisu. Na vznik nehodového deja si nepamätá a všetko vie len z trestného spisu a zo znaleckých
posudkov. Priebeh deja danej nehody nevie vôbec.

20. Zároveň právny zástupca žalobkyne založil do spisu odborné vyjadrenie číslo 19/2020 vypracované
znalkyňou Mgr. Jolanou Múdrou, znalkyňou z odboru psychológie (č. l. 450) zo dňa 23. 6. 2020, s tým,
že z neho bolo zistené, že úlohou znalca bolo vyjadriť sa, či je možné, že žiadateľ si nepamätá istý
časový úsek pred nehodou, samotný priebeh nehody a čas po nehode. Zo záverov znaleckého posudku

bolo zistené, že na základe štúdia spisového materiálu a znaleckého psychologického vyšetrenia
znalkyňadospelakzáveru,žežiadateľsvysokoupravdepodobnosťoutrpelponehodeposttraumatickou
stresovou poruchou. Nehoda a strach z utopenia boli pre neho ako neplavca emočne silnou a
traumatizujúco situáciou. Posttraumatická stresová porucha sa u neho prejavila flashbackmi, úzkosťoua depresiou, poruchou spánku, podráždenosťou a amnéziou - teda neschopnosťou spomenúť si na istý
časový úsek pred nehodou, počas nej a po nehode. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je teda možné,
že si žiadateľ určité informácie súvisiace s nehodou skutočne nepamätá, ide o následok prežitej traumy.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci nie je dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 2, 3 OZ, nie je dôvod na zníženie poistného plnenia ani dôvod na
zamietnutie plnenia a to z dôvodu, že žalobkyňa v predmetnom konaní predložila znalecký posudok,
ktorým preukazuje skutočnosť, že si vodič osobného motorového vozidla nepamätá informácie súvisiace

s nehodou z dôvodu prežitej traumy, pritom súd prvej inštancie v závere uvádza, že Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zvukového
záznamu, ktorým bola nahlásená dopravná nehoda, kde volajúci uviedol, že spadli s autom do vody,
vybehlo im auto takto zvrtli a vletel do vody a vzhľadom na tieto skutočnosti súd na argumentáciu
žalovanej strany neprihliadol z dôvodu, že nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 799 ods. 2 a 3 OZ, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku svojho rozsudku a žalovanú stranu zaviazal na zaplatenie sumy

titulom plnenia poistného vo výške 63.078,22 eura a žalobu vo zvyšku žalobkyňou uplatneného nároku
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

22. Súd prvej inštancie žalobkyni nepriznal náklady, ktoré vznikli súvislosti s vyhotovením znaleckého
posudku a to z dôvodu, že tieto budú predmetom trov konania.

23. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala aj zaplatenia úroku z omeškania, pričom súd rozhodol
tak, že úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v predmetom
sporu určil výšku plnenia, ktorá bola medzi stranami sporná a na výšku plnenia zaviazal žalovanú
až týmto rozhodnutím. Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť predmetný dlh do troch dní od

právoplatnosti rozsudku, čiže až dňom kedy žalovaný nesplní svoj dlh sa dostane do omeškania a týmto
dňom teda vzniká žalobkyni aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si potom môže žalobkyňa uplatniť
samostatne v súdnom konaní. Súd vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná bola rozsudkom zaviazaná na
plnenie, a povinnosť platiť úroky z omeškania nastáva až keď je dlžník v omeškaní, čo si vyžaduje, že
predmet záväzku je splatný, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplynulo, že splatnosť dlhu nastane až

3 dni po právoplatnosti rozsudku, pričom nie je preukázané, že sa žalovaná strana dostala do omeškania
s plnením a z toho dôvodu úrok z omeškania ako nedôvodný nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

24. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy po rozšírení v celkovej výške 80.516,20
eura. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia sumy vo výške 63.078,22 eura (78,34 %), úspech

žalovaného bol v rozsahu 20,66 %, teda čistý úspech žalobkyne je v rozsahu 56,68 %. Súd prvej
inštancie preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56,68 %. O výške trov
rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

25. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že v danom spore vznikli trovy súvisiace s podaným
znaleckým posudkom, pričom z rozpočtových prostriedkov súdu bola vyplatená znalcovi suma vo výške
208,54 eura, a preto súd s poukazom na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, keďže súd
náhradu trov konania pomerne rozdelil, zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy štátu v rozsahu 21,66 %
a žalovaného v rozsahu 78,34 %.

26. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná aj žalobkyňa.

27. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrokov IV., VI. a VIII.
z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne, alebo aby
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná
dala do pozornosti tú skutočnosť, že poistenie slúži na odškodňovanie poistných udalostí, ktoré sú
vymedzené ako náhodné udalosti v poistnej zmluve bližšie špecifikované, s ktorými je spojený vznik
povinnosti poisťovateľa plniť, pričom v danom prípade má žalovaná za to, že pri danej udalosti absentuje

prvok náhodnej udalosti, a teda nemôže ísť o poistnú udalosť. Z uvedeného preto nevzniká ani právo
na poistné plnenie. Žalovaná ďalej uviedla, že oprávnenou osobou, tak ako vyplýva aj zo záhlavia VPP
je aj vodič poistného motorového vozidla, a keďže pán B. udával policajtom, ktorí dopravnú nehodu
šetrili iný priebeh dopravnej nehody, taktiež žalovanej a taktiež aj pri zadávaní súkromného znaleckéhoposudku znalcovi M. J., ktorý taktiež pracoval s verziou šmyku motorového vozidla, a s odstupom času
(viac ako 4 roky) zmenil popis priebehu vzniku dopravnej nehody, trvá žalovaná na tom, že s poukazom
na VPP je oprávnená zamietnuť poistné plnenie. Zároveň upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že

žalobkyňa si žalobou uplatnený nárok uplatnila najskôr u žalovanej a následne aj v žalobe na základe
popisu skutkového stavu, ktorý sa vlastne nikdy nestal.

28. V ďalšom žalovaná namietala nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu – výsluh znalca Ing. Veverku,
pretože súd sa uspokojil len so závermi ÚSI. Žalovaná sa s týmito závermi nestotožnila vzhľadom

na uvedené nejednoznačné závery, na ktoré v konaní poukázala. Súd však na námietky žalovanej
nijako neprihliadol. Uviedla, že v konaní nebola pasívna, navrhovala ďalšie dokazovanie za účelom
objasnenia pravdivosti jednotlivých verzií priebehu nehodového deja, na ktoré v konaní poukazovala.
Týmto postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. V priebehu celého konania poukázala na tú skutočnosť, že
nehodový dej nemá charakter náhodnej udalosti. Súd sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že

vodič žalovanej neposkytol pravdivý a úplný popis priebehu vzniku dopravnej nehody a že zmenil verziu
priebehu vzniku dopravnej nehody (čo vyplýva zo šetrenia škodovej udalosti a z predložených dôkazov).
Súd sa v súvislosti s otázkou priebehu nehodového deja uspokojil preto so ZP ÚSI v Žiline, s výsluchom
manžela žalovanej, ktorého výsledkom bolo, že si na nič nespomína, čo žalovaná považuje za účelové.
Zároveň sa súd uspokojil s predloženým odborným vyjadrením č. 19/2020 vypracovaným Mgr. Jolanou

Múdrou, z ktorého vyplýva, že žiadateľ, t. j. E. B. s vysokou pravdepodobnosťou trpel po nehode post
traumatickou stresovou poruchou, a že vzhľadom na uvedené skutočnosti si žiadateľ určité informácie
súvisiace s nehodou skutočne nepamätá. Žalovaná v ďalšom namietala nedostatočné, nepresvedčivé
a bez potrebnej argumentácie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalovanej strane.

29. Žalovaná namietala aplikáciu ust. § 799 ods. 3 OZ súdom prvej inštancie, keď tento v odôvodnení
rozsudku uviedol, že predmetné ustanovenie predstavuje kogentnú právnu normu, ktorú nemožno
zmeniť ani všeobecnými poistnými podmienkami, avšak je možné poistné plnenie znížiť v prípade
splnenia zákonných predpokladov, pričom poistné plnenie nie je možné zamietnuť. S týmto názorom
súdu sa žalovaná nestotožňuje. Má za to, že uvedené ustanovenie predstavuje dispozitívnu právnu

normu, ktorú môže poisťovateľ vo svojich poistných podmienkach upraviť odchylne od zákona. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. mája 2018, sp.
zn. 41Cob/42/2018. Žalovaná uviedla, že uzatvorením poistnej zmluvy poistený vyjadruje súhlas so
Všeobecnými poistnými podmienkami, s ktorými by sa mal oboznámiť, a teda vedieť, aké správanie
vodiča môže byť sankcionované zamietnutím poistného plnenia. Navyše, v danom prípade vodič vozidla

pánB.boloprávnenouosobouvzmysleVPP,apretopoistnépodmienkyplatilirovnakoakoprepoistníka,
tak aj pre neho. Vodič si preto musel byť vedomý toho, že v prípade poskytnutia nepravdivých informácií
o priebehu vzniku dopravnej nehody môže prísť zo strany žalovanej k zamietnutiu poistného plnenia.
V prípade, ak mal súd prvej inštancie za to, že § 799 ods. 3 OZ predstavuje kogentné ustanovenie, má
žalovaná za to, že boli splnené zákonné predpoklady k tomu, aby súd poistné plnenie primerane znížil.

Vodič pán B. porušil predovšetkým prevenčnú povinnosť.

30. V ďalšom žalovaná namietala výpočet poistného plnenia súdom prvej inštancie, ktoré považuje za
nesprávne. Súd pri výpočte poistného plnenia síce vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú
stanovil súdom ustanovený znalec, s čím je možné súhlasiť, avšak súd nesprávne odrátal hodnotu

zvyškovvsumevovýške14.853,33eura,keďžehodnotazvyškovpredstavovalasumuvovýške17.500,-
eur. Uvedená hodnota zvyškov, ktorú súd odrátal bola stanovená leasingovou spoločnosťou pre účely
finančného vyúčtovania predčasne ukončenej leasingovej zmluvy medzi žalobkyňou a leasingovou
spoločnosťou. Rozhodne ju však nemožno akceptovať pre účely výpočtu výšky poistného plnenia a vo
vzťahu k žalovanej je irelevantná. Hodnota zvyškov bola prostredníctvom AUTOonline stanovená na

sumu vo výške 17.500,- eur, pričom táto suma nebola medzi stranami sporná. Žalovaná preto nerozumie
prečo súd operoval s inou sumou. Žalovaná taktiež uviedla, že doplnkové poistenie GAP môže vyplatiť
maximálne po sumu 30.000,- eur. Z uvedeného dôvodu súdu predložila správny výpočet poistného
plnenia, ktoré je nasledovné. Poistné plnenie z primárneho poistenia:
VŠH: 49.730,- eur

Odpočítateľné zvyky: - 17.500,- eur
Spoluúčasť 5 %: - 1.611,50 eura
Poistné plnenie: 30.618,50 euraPoistné plnenie finančnej straty GAP:
Limit poistného plnenia: 30.000,- eur
Poistné plnenie spolu: 60.618,50 eura

31. Žalovaná podala odvolanie aj do výroku o trovách konania. Žalobkyňa podaním zo dňa 8. 6.
2020 zmenila žalobu tak, že si uplatňovala sumu vo výške 80.516,20 eura s 5,05 % ročným úrokom
z omeškania od 18. 12. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa si
pôvodne žalobou uplatnila sumu vo výške 82.000,- eur, následne vzala žalobu v časti 16.148,- eur späť

a následne žalobu rozšírila na sumu 80.516,20 eura, kde žalovaná v časti nároku žalobkyne nad sumu
68.852,- eur vzniesla námietku premlčania, o ktorej súd rozhodol tak, že v tejto časti žalobu zamietol z
dôvodu, že ide o premlčaný nárok. Súd prvej inštancie však rozhodol o trovách konania žalovanej iba
vo výroku II., kde žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % v časti späťvzatia žaloby.
Následne v ďalších výrokoch predmetného rozsudku súd už o trovách konania žalovanej nerozhodol,
a teda nepremietol čiastočný úspech žalovanej do náhrady trov konania žalovanej, kedy iba vo výroku

VI. rozhodol o náhrade trov konania žalobkyne v rozsahu 56,68 %. Žalovaná ma za to, že súd mal v
ním úspešnej časti konania, t. j. v časti žalobkyni nepriznaných úrokov z omeškania, ktoré k dátumu
vyhlásenia rozsudku predstavujú sumu vo výške 29.614,45 eura a taktiež aj v časti vo výške 17.437,98
eura, v ktorej súd žalobu zamietol, rozhodnúť aj o náhrade trov konania žalovanej, ktorá bola v tejto časti
v konaní úspešná, a preto mal aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania § 255, ods. 1 CSP a priznať

aj trovy konania žalovanej podľa pomeru úspechu vo veci. Súd však rozhodol iba o trovách konania
žalobkyne bez toho, aby rozhodol aj o trovách konania žalovanej v časti, v ktorej bola v konaní úspešná.
V tomto prípade dala do pozornosti skutočnosť, že vzhľadom na hodnotu sporu, do ktorej je potrebné
prirátať nielen istinu, ale aj požadovaný úrok z omeškania, bol úspech oboch strán približne rovnaký,
každý na úrovni cca 50 % z pôvodne žalovaného celku. Za týchto okolností preto prichádza do úvahy

aj rozhodnutie, že žiadna zo strán v súlade s § 255 ods. 2 CSP nemá právo na náhradu trov konania,
keďže ich úspech v spore bol približne rovnaký. Vzhľadom na tieto dôvody bolo preto potrebné dané
dôvody premietnuť aj do výroku VIII. predmetného rozsudku.

32. K žalovaným podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, uvádzajúc, že s podaným odvolaním nesúhlasí. Uviedla, že v danej veci je preukázané, že
sa nejednalo o poisťovací podvod a že žalovaná uvádza nepravdivé tvrdenia. Žalovaná nepredložila
žiadny dôkaz, že by vodič p. B. hovoril nepravdu. O skutočnosti, že si priebeh nehody nepamätá,
informoval osobne aj listom vodič p. B. dňa 19. 10. 2015 žalovanú, pričom na žiadosť nereagovala.
Brzdné stopy na mieste nehody neboli dopravnou políciou zadokumentované, resp. nebolo možné určiť

komu jednotlivé stopy patria, teda nie je možné ani určiť ako vodič p. B. brzdil. Zároveň táto skutočnosť
nemá vplyv na predstieraný úmysel vodiča náhodne havarovať ako tvrdí žalovaná, keďže z vyšetrovania
OČTK nevyplýva, že by sa chcel vodič pokúsiť o samovraždu ako neplavec. Čo sa týka znaleckého
posudku Ing. Jozefa Veverku č. 1/2016, tak tento znalec pracoval hlavne na základe informácie od
žalovanej, respektíve na základe odborného stanoviska 1541057136/2015, ktoré vypracoval interný

zamestnanec žalovanej, ktorý nebol na danú vec oprávnený ako znalec, aj keď ho žalovaná takto
prezentuje. K osobe M. P. J., ktorý vypracoval stanovisko 1541057136/2015 zo dňa 12. 11. 2015,
ktoré malo za dôsledok trestné stíhanie vodiča p. B., žalobkyňa uviedla, že toto stanovisko slúžilo ako
podklad k znaleckému posudku znalca Ing. Jozefa Veverku č. 1/2016. Ako dôkaz ho použila aj polícia a
prokuratúra. Ako prvé treba uviesť, že v čase keď písal Ing. Jarouš stanovisko, nemal na to oprávnenie

(nehody v cestnej doprave mal zapísané v zozname znaleckej činnosti až od 31. 10. 2017). Vyjadrenie
žalovanej, že je expert a má skúsenosti neobstoja. M. J. pracuje u žalovanej ako interný expert.
Žalobkyňa namietala účelovosť stanoviska Ing. Ľubomíra Jarouša (stanovisko 1541057136/2015 zo
dňa 12. 11. 2015), z vyššie uvedených dôvodov. V ďalšom žalobkyňa poukázala na odborné vyjadrenie
znalca č. 19/2020 a na výsluch svedka M. F. J. zo dňa 20. 6. 2018. Žalovaná nepravdivo tvrdí, že Ústav

súdneho inžinierstva v Žiline v Znaleckom posudku č. 148/2019 skúmal a vychádzal len z nehodového
deja na základe nahrávky tiesňovej linky 112. Uvedené sa nezakladá na pravde, keďže ústav skúmal
a hodnotil Znalecký posudok č. 37/2017 M. F. J. - kladným hodnotením a Znalecký posudok M. J. Q.
1/2016 - záporným hodnotením. Ďalej uviedla, že Kasko total – GAP poistenie bolo dojednané podľa
poistnej zmluvy a návrhu poistnej zmluvy na sumu 30.000,- eur a spoluúčasť pre prípad totálnej škody

maximálnym poistným plnením spoluúčasti do 6.000,- eur. Teda tvrdenie žalovanej sa nezakladá na
pravde keď tvrdí, že poistné plnenie Gap má limit max 30.000,- eur a to aj so zarátaním spoluúčasti.
Z výpočtu výšky škody č. l. 139 vypracovaného G. K., zo dňa 21. 10. 2015 vyplýva, že spoluúčasť samedzi žalovanou a žalobkyňou započítava z dôvodu poistenia Gap (spoluúčasť). V ďalšom uviedla, že
má za to, že ust. § 799 ods. 3 OZ je kogentné ustanovenie.

33. Žalobkyňa taktiež popiera, že by medzi stranami nebola sporná suma 17.500,- eur, ktorá má
predstavovať sumu výťažkov z predaja motorového vozidla. Čo sa týka výťažkov z predaja motorového
vozidla, žalobkyňa opätovne poukazuje na rozsudok Okresného súdu Nitra a Krajského súdu Nitra, ktorý
priznal žalobcovi (ČSOB Leasing, a. s.) nárok na odpočítanie hodnoty zvyškov zo sumy po odpočítaní
DPH, teda 14.583,33 eura, keďže ČSOB Leasing, a. s. z kúpnej ceny 17.500,- eur odviedol štátu 20 %

DPHvovýške2.916,67eura,atedajehočistýziskzaodpredajzvyškovpredmetuleasingubol14.583,33
euraatútosumuvzáverečnomvyúčtovanízapočítalvprospechžalovanej.ZároveňponukaAUTOonline
predaja zvyškov motorového vozidla bola 17.500,- eur vrátané dph kupcovi, ktorý bol platca dph CZ a
kúpu by uskutočnil netto, teda bez dph. V závere podaného odvolania navrhla odvolaciemu súdu, aby
odvolaniu žalovanej nevyhovel a zároveň žiadala priznať aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

34. Žalovaná v rámci odvolacej repliky uviedla, že právny zástupca žalobkyne vychádzal z nesprávneho
článku VPP, v danom čase neaktuálne VPP. V ostatnom poukázala na svoje predchádzajúce tvrdenia,
na ktorých v plnej miere zotrváva.

35. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. apríla 2023, č. k. 17C/43/2016-818 v časti výrokov

I. až III. a V. až VIII. podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho
zmenil tak, že odvolaniu vyhovie v celom rozsahu. V podanom odvolaní poukázala na odvolacie dôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Žalobkyňa má za to, že súd nerešpektoval základné
zásady civilného procesu, skutkový stav vyhodnotil jednostranne v jej neprospech, odmietol vykonať

navrhnuté dôkazy a v odôvodnení predmetného rozsudku sa nedostatočne vysporiadal s žalobkyňou
uvádzanými relevantnými skutočnosťami. Za najväčší rozpor v argumentácii žalovanej považuje jej
tvrdenia, kto je majiteľom, resp. vinkulantom predmetu leasingovej zmluvy. V prejednávanej veci bolo
preukázané, že vinkulantom je po zániku leasingovej zmluvy žalobkyňa. Súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku nesprávne vyhodnotil premlčanie časti nároku žalobkyne, keď sa nevysporiadal so všetkými

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Dlh voči ČSOB leasing a.s. vyplývajúci z leasingovej zmluvy
č. LZF/13/01581 bola žalobkyňa v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/42/2017
(rozhodnutie potvrdené Krajským súdom Nitra sp. zn. 26Cob/23/2019) povinná uhradiť, čo aj žalobkyňa
urobila.

36. Ďalej konštatovala, že keďže bolo predmetné konanie uznesením súdu zo dňa 9. 4. 2018 prerušené
a v začatom konaní sa riadne nepokračovalo, počas tohto obdobia neplynula ani premlčacia doba.
Vzhľadom na uvedené majú za to, že nárok uplatnený nad rozsah žaloby premlčaný nie je. Taktiež
poukázala na to, že ak v dôsledku zmeny pôvodne uplatneného hmotnoprávneho nároku dôjde k
zmene rozsahu uplatneného nároku, spočívanie premlčania sa vo vzťahu k novému alebo zmenenému

nároku začína plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola zmena žaloby pripustená.
V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať aj na zmenu žaloby zo strany samotnej žalobkyne, s
ktorou sa súd nevysporiadal, aj keď táto argumentácia žalobkyne vyplýva jednak z listinného dokladu
ako aj tvrdení počas pojednávaní. Žalovaná vo svojich vyjadreniach tvrdí, že sa nedostala do omeškania
z dôvodu šetrenia poistnej udalosti. Takýto prístup je však v príkrom rozpore s právami poisteného.

V ďalšom žalobkyňa poukázala na vyjadrenia žalovanej, z ktorých je zrejmé, že poisťovne sú si vedomé
svojich záväzkov z prebiehajúcich súdnych sporov a podľa toho aj sami určujú výšku plnenia vrátane
príslušenstva, ktoré by v prípade prehry museli uhradiť. Preto tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že
výšku plnenia v predmetnom spore musel určiť súd, nie je pravdivé. Ak teda v prejednávanej veci
žalovaná po nahlásení poistnej udalosti vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť ani

nezačala, nemôže logicky tvrdiť, že v omeškaní nie je, pretože vyšetrenie neskončila. Nepochybne je
rizikom poistiteľa, ak odmietne plniť z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo; pričom v súdnom konaní
sa preukáže opak. Následkom potom je aj povinnosť žalovanej plniť nielen poistné plnenie, ale aj
úrok z omeškania od 18. 12. 2015. Je nepochopiteľné tvrdenie, že súd prvej inštancie v predmetnom
spore určil výšku plnenia. Žalobkyňa nepodala žalobu na určenie výšky plnenia, požadovala náhradu

škody (v peniazoch) na ktoré má nárok. Súd prvej inštancie len posudzoval či výška uplatneného
nároku je adekvátna. Na margo nepriznania žalovaného úroku z omeškania žalobkyňa zastáva názor, že
pokiaľ poisťovateľ výslovne (napriek tomu, že táto skutočnosť evidentne vyplýva zo záverov „odborného
stanoviska“ č. 1541057136/2015) neoznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniťlen čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť
poškodenémuajúrokyzomeškania.Nemožnotaksúhlasiťsnázoromsúduprvejinštancie,žepovinnosť
platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto

prípade bola žalovaná stranou sporu, teda sa jej nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti
ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaná aj môže využiť. Doručenie právoplatného
rozsudku žalovanej by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani
intervenientom a poistený by žalovanej ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o
povinnosti plniť poškodenému. Splatnosť poistného plnenia bolo potrebné stanovovať aj s prihliadnutím

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 122/2012. Žalobkyni sa javí, že súd
prvej inštancie sa uspokojil v otázkach premlčania a úrokov z omeškania len s dôvodmi uvádzanými
žalovanou, argumenty žalobkyne opomenul, pričom sa vôbec nezaoberal prípadným rozporom takejto
argumentácie žalovanej s dobrými mravmi.

37. Žalobkyňa v ďalšom namietala nedostatočnú odôvodnenosť rozsudku súdu prvej inštancie podľa

ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom uviedla, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne
voči Znaleckému posudku číslo XX/XXXX, M. N. O. a nijako neodôvodnil svoj postup, prečo vychádzal
zo všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej M. O.. Napriek návrhu na výsluch a konfrontáciu znalcov, títo
vypočutí neboli. Zároveň nemožno súhlasiť so zaplatením trov znalečného, ktoré zabezpečoval súd, t. j.
vyjadrenie Ing. Červenku k námietkam žalobkyne, ktoré predložil vo forme odborného stanoviska číslo

65/2022, nakoľko v takomto prípade mal znalec vykonať doplnenie znaleckého úkonu bez zbytočného
odkladu a bez nároku na odmenu. K doplneniu znaleckého úkonu sa pripája znalecká doložka s
uvedením čísla úkonu, pod ktorým je úkon zapísaný v denníku. Žalobkyňa navyše podala sťažnosť
na M. O. za prieťahy v konaní, keďže v súdom stanovenej lehote znalecký posudok nevypracoval a
niekoľkokrát si predlžoval lehotu na jeho vypracovanie. Úlohou súdu bolo dostatočne odôvodniť, prečo

pridvochrozdielnychznaleckýchposudkochsarozhodolprikloniťprávekznaleckémuposudkučísloXX/
XXXX, M. N. O. a nie k znaleckému posudku žalobkyne, ktorý spĺňal všetky zákonné atribúty, aby ho bolo
možné považovať ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Žalobkyňa v súdnom rozhodnutí
nedostala odpoveď na túto otázku. Tým, že sa súd vôbec nevenoval zásadným argumentom žalobkyne
a nevysporiadal sa so všetkými dôvodmi, má napadnutý rozsudok za následok jeho nepreskúmateľnosť

a porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces.

38. Žalobkyňa namietala aj sumu dlžného poistného k čomu uviedla, že súd prvej inštancie akceptoval
poistnú sumu (východiskovú hodnotu vozidla na sumu vo výške 89.163,- eur), žalovaný platil poistné
z poistnej hodnoty 99.500,- eur, a teda preplácala sumu poistenia o 10.337,- eur. Dlžné poistné sa

má vypočítať ku dňu zániku predmetu poistenia, teda totálnej škody, to je ku dňu 15. 10. 2015. Keďže
poistná zmluva bola na dobu neurčitú, žalovaná má nárok na dlžné poistné do konca poistného obdobia,
teda obdobie od 1. 10. 2015 do 31. 10. 2015 čo predstavuje 265,33 eura. V tejto súvislosti žalobkyňa
poukázala na článok I a článok VII VPP. Keďže konajúci súd prvej inštancie po námietke právneho
zástupcu ohľadom dlžného poistenia, ktoré predniesol na pojednávaní neakceptoval a nevykonal žiadne

dokazovanie, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Čo sa týka nároku žalobkyne, ktorý bol
ňou uplatnený v rámci žaloby – sumu, ktorú musel vyplatiť za odťah vozidla po PU vo výške 705,60 eura,
tak k tomuto súd prvej inštancie vo svojom rozsudku nijako nereflektoval a túto sumu vôbec nezahrnul
do celkového výpočtu škody.

39.Kvýrokuotrováchkonaniauviedla,žesúdprvejinštancievprípade,akbyajakceptovalaskutočnosť,
že časť nároku je premlčaná (16.148,- eur) priznal žalovanej v tejto časti trovy konania v rozsahu 100
%, a tento jeho priznaný „úspech“ (20,66 %) duplicitne odrátal od úspechu žalobkyne (78,34 %), čo
je postup nesprávny. Žalovaná by tak celkovo bola úspešná v rozsahu 43,32 %, čo je s ohľadom na
súdom priznanú sumu nesprávne. Zamietnutie návrhov žalovanej na doplnenie dokazovania, ktoré bolo

v danom prípade pre rozhodnutie súdu nevyhnutné, zapríčinilo nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku.
Žalobkyňa má za to, že bola z uvedených dôvodov postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní.

40. Žalovaná k žalobkyňou podanému odvolaniu uviedla, že medzi stranami nebolo sporné, že poistné

plnenie bolo vinkulované po dobu trvania zmluvy č. LZF/13/01581 v prospech ČSOB Leasing, a.s..
Žalovaná svoje tvrdenie v konaní preukázala listom zo dňa 23. 10. 2015. Je nepochybné, že v prípade
predčasného skončenia leasingovej zmluvy z dôvodu trvalého vyradenia predmetu leasingu z prevádzky
(aj prípad totálnej škody) nedochádza k prechodu vlastníctva k predmetu leasingu na leasingovéhonájomcu ani k prechodu práva na poistné plnenie. Podľa oznámenia ČSOB Leasing, a.s. žalobkyňa
nemala ani v rámci prebiehajúceho predmetného súdneho konania vysporiadaný nedoplatok v zmysle
finančného vyúčtovania LZF. Ku škodovej udalosti došlo počas trvania leasingovej zmluvy a v čase, kedy

bolo plnenie viazané na súhlas leasingovej spoločnosti, ktorý ako majiteľ nesúhlasil s vyplatením plnenia
žalobkyni a tento súhlas neodvolal ani v čase prebiehajúceho súdneho konania, keďže žalobkyňa
uzavrela s leasingovou spoločnosťou splátkový kalendár, v zmysle ktorého sa predpokladala úhrada
záväzku zo strany žalobkyne v priebehu 3 rokov, čo znamená, že jej záväzok nebol vysporiadaný
v rámci súdneho konania, a preto by žalovaná ani nemohla pristúpiť k poistnému plneniu a už vôbec

by sa nemohla dostať do omeškania. Uvedené dala žalovaná do pozornosti aj vzhľadom na žiadané
úroky z omeškania. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadne rozšírenia žaloby v súvislosti s tým, že
tvrdí, že pre zmenu petitu bolo podstatné ukončenie súdneho konania medzi leasingovou spoločnosťou
a žalobkyňou, žalovaná uviedla, že ide o dve neporovnateľné veci, keď predmetom súdneho konania
bolo predčasné ukončenie leasingovej zmluvy, čo je nárok absolútne nesúvisiaci s predmetom tohto
súdneho konania, kde ide o plnenie z poistnej zmluvy a výška poistného plnenia nekopíruje leasingové

splátky.

41.Žalovanávyjadrilanesúhlasstvrdenímžalobkyne,žebymalaplniťcelkovosumuvovýške98.728,60
eura v zmysle výpočtu uvedeného v podanom odvolaní. Uviedla, že žalobkyňou predložený znalecký
posudok od M. K. v konaní rozporovala, pretože obsahoval závažné nezrovnalosti. Žalobkyňa v konaní

predložila niekoľko znaleckých posudkov, ktoré VŠH vozidla stanovili vždy rozdielne aj v porovnaní so
žalovanou predloženými posudkami. Znalecký posudok vypracovaný Ing. Červinkom vyvrátil znalecký
posudok od M. K., preto nie je možné vychádzať práve zo záverov uvedeného posudku, na ktorý
žalobkyňa poukazuje, keďže jeho závery boli v konaní jednoznačne vyvrátené. K otázke vznesenej
námietky premlčania žalovaná uviedla, že táto ňou bola vznesená dôvodne a v súlade s dobrými mravmi.

Taktiež má za to, že jej omeškanie neprichádza v danom prípade do úvahy, pretože právny základ
nároku na plnenie je do dnešného dňa sporný a nepreukázaný. K poukázaniu žalobkyne na rezervy
nevyplatených poistných udalostí žalovaná uviedla, že zo samotného významu slova rezerva vyplýva,
že v prípade rezerv nie je známa presná výška záväzku alebo čas, kedy bude záväzok vyrovnaný. Ďalej
uviedla, že k stanovisku, ktoré k predmetnej škodovej udalosti vyhotovil jej interný expert, je potrebné

dodať, že z neho jednoznačne vyplynulo, že zbehnutie vozidla mimo vozovku a následne vbehnutie do
vody nenesie znaky náhodnej udalosti. Rovnako interný expert, ako aj znalci v rámci trestného konania
a aj polícia pracovali s pôvodnou verziou vodiča i šmyku motorového vozidla, čo nie je sporné. Čo sa týka
oslobodzujúceho rozsudku, na ktorý žalobkyňa poukazuje, žalovaná uvádza, že ho akceptuje, avšak
uvedené nič nemení na skutočnosti, že v prebiehajúcom civilnom konaní súd týmto oslobodzujúcim

rozsudkom nie je viazaný. Súd je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. V ostatnom žalovaná poukázala na obsah ňou podaného
odvolania, na ktorom v plnom rozsahu zotrváva.

42. Žalobkyňa v odvolacej replike poukázala na všetky svoje doterajšie vyjadrenia prezentované

v konaní.

43. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobkyne a žalovanej
boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
viazaný rozsahom a dôvodmi obidvoch odvolaní (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne

a žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a následne dospel
k tomu záveru, že napadnuté rozhodnutie v rozsahu výrokov II. až VIII. je potrebné postupom podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobkyne proti výroku I. odvolací súd podľa § 386 ods. 1 písm.
b/ CSP odmietol, pretože v tejto časti išlo o odvolanie podané neoprávnenou osobou (žalobkyňou), ktorá

sama iniciovala čiastočné zastavenie konania ohľadom sumy 16.148 eur.

44. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

45.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolacívrámcitohtoodvolaciehokonaniavychádzalzosvojejzákonnej
povinnosti skúmať, čo zo strany žalobkyne a žalovanej ako odvolateľov, napadnutý prvoinštančný
rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád obsiahnutých
v ust. § 389 ods. 1 CSP, prijal ten záver, že napadnutý rozsudok vykazuje procesné vady v zmysle

§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/CSP, pre výskyt a zároveň aj odstránenie tejto vady musel byť odvolacím
senátom 5Co aplikovaný procesný postup podľa § 391 ods. 1 CSP majúci za následok zrušenie
napadnutého rozsudku a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
K dôvodom takto zaujatého procesného postupu odvolacím súdom je predovšetkým to, že zaujaté
závery konajúceho súdu (Okresného súdu Nitra), ktoré tento primäli k vyneseniu napadnutého rozsudku

nepôsobia presvedčivo (§ 220 ods. 3 CSP) a taktiež niektoré z nich postrádajú oporu vo vykonanom
dokazovaní.

46. Na margo kritérií kvalitatívnych súdnych rozhodnutí požadovaných súčasnou rozhodovacou praxou
ako aj ust. § 220 ods. 1 až 4 CSP je potrebné poznamenať, že tieto nemusia byť totožné s očakávaniami

a predstavami strán sporu, avšak z hľadiska svojho odôvodnenia musia spĺňať parametre zákonného
rozhodnutia. Štruktúru odôvodnenia a jeho obsah stanovuje ust. § 220 ods. 1 až 4 CSP. Právo strany
sporu a povinnosť súdu náležite odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z potreby transparentnosti služby
spravodlivosti, ako esenciálnej náležitosti každého súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preukázanie jeho správnosti, logickosti s tým, že zároveň bude vnútorne kompaktne

a neprotirečivo vysvetlený myšlienkový postup súdu vedúci k vyneseniu daného rozhodnutia. V takomto
rozhodnutí nemôže byť miesto pre dohady a domnienky, pretože je aj prostriedkom kontroly správnosti
postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré musia byť preskúmateľné. Povinnosť súdu
odôvodniť rozhodnutie (rozsudok) spôsobom zodpovedajúcim obsahu ust. § 220 ods. 2 CSP je jeden zo
základných princípov riadneho a spravodlivého procesu rezultujúcich jednak z Listiny základných práv

a slobôd a jednak aj z článku Ústavy SR. Samotný nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
súdneho rozhodnutia predstavuje porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces. V danom prípade
vychádzajúc z rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno vytknúť konajúcemu súdu snahu
v tom smere, aby predmetný rozsudok vykazoval kritéria naň kladené v ust. § 220 CSP, avšak z hľadiska
prijatej právnej argumentácie, pokiaľ ide o niektoré otázky zásadného právneho významu, odôvodnenie

napadnutého rozsudku nepôsobí konzistentne a tým aj presvedčivo, čo je v rozpore s ust. § 220 ods.
3 vety tretej CSP.

47. Prvou z týchto nepresvedčivo odôvodnených zásadných otázok právneho významu je zo strany
žalovanej v priebehu celého prvoinštančného konania a zároveň aj v odvolacom konaní namietaný

nesprávny a zároveň aj nedostatočný výklad ust. § 799 ods. 1 až 3 OZ v nadväznosti na obsah článku
12 ods. 6 všeobecných poistných podmienok žalovanej. V súvislosti s objasnením vzniku poistnej
udalosti udávanej žalobkyňou, resp. jej manželom ako vodičom inkriminovaného motorového vozidla
bude v ďalšom konaní povinnosťou prvoinštančného súdu po skutkovej stránke nad všetky pochybnosti
ustáliť skutočný dôvod a príčiny vzniku tejto udalosti a až následne po právnej stránke posúdiť, či

ide o náhodnú udalosť zakladajúcu právny nárok žalobkyne na vyplatenie výšky ňou požadovaného
poistného plnenia, resp. ide o dôvod pre aplikáciu ust. § 799 ods. 3 OZ. Tu odvolací súd poukazuje aj na
nesprávne zo strany konajúceho súdu zaujatý právny záver ohľadom kogentného charakteru ust. § 799
OZ, ktorý je negovaný právnym záverom rezultujúcim z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v BanskejBystrici zo dňa 30. 5. 2018, sp. zn. 41Cob/42/2018, na ktorý poukazuje aj odvolací súd a s týmto sa
stotožňuje. V intenciách tohto záveru je totiž potrebné konštatovať, že ust. § 799 ods. 3 OZ nemá
kogentnú úpravu, pretože táto skutočnosť nevyplýva z právnej úpravy. Akceptujúc uvedené, odvolací

súd právny záver o nemožnosti aplikácie ust. § 799 ods. 1 až 3 OZ na daný právny vzťah považoval za
predčasný, nepodložený náležitým zistením skutkového stavu.

48. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v ďalšom konaní po skutkovej a zároveň aj argumentačnej
stránke sa vysporiada s bezprostredným dôvodom vzniku poistnej udalosti uvádzanej vodičom

predmetného motorového vozidla, t. j. či táto vznikla v dôsledku šmyku motorového vozidla na mokrej
vozovke s následným zatopením celého vozidla po jeho páde do vody, ako to nahlásil vodič motorového
vozidla dňa 16. 10. 2015 v nasledujúci deň po dopravnej nehode, resp. či predmetná dopravná nehoda
bola vyvolaná vybehnutím do dráhy vozidla E. B. iným (neznámym) motorovým vozidlom, čo nahlásil E.
B. na linku č. 112. Taktiež sa konajúci súd v tejto súvislosti vyporiada s rozdielnymi závermi znaleckých
posudkov vypracovaných M. J. Q. a ÚSI v Žiline, ktoré vychádzali z rozdielneho priebehu vzniku

danej škodovej udalosti. Za účelom odstránenia rozporov medzi týmito dvoma znaleckými posudkami
a tým aj zároveň objektívnemu zisteniu, či predmetná škodová udalosť má charakter náhodnej udalosti
zakladajúcej právny nárok na vyplatenie žalovaného poistného plnenia má súd prvej inštancie možnosť
vypočuť v spore autorov týchto dvoch znaleckých posudkov. V súvislosti s preverovaním verzie, ktorá
bola bezprostrednou príčinou vzniku danej škodovej udalosti bude potrebné zo strany prvoinštančného

súdu vyporiadať sa s časovým aspektom nahlásenia týchto dvoch verzií vodičom inkriminovaného
vozidla žalovanej, prípadne na linku č. 112. V ďalšom konaní súd vezme zreteľ aj na dôvody, resp.
odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra vydaného v konaní na tomto súde pod sp.
zn. 5T/38/2019, ktorým bol E. B. oslobodený spod obžaloby pre podozrenie zo spáchania trestného činu
podvodu. V kontexte uvedeného sa konajúci súd vysporiada s dôkaznou silou každého z týchto dvoch

vypracovaných znaleckých posudkov a ich upotrebiteľnosťou pre spravodlivé a objektívne posúdenie
vzniku škodovej udalosti ako poistnej udalosti v tomto spore.

49. Časový aspekt zohľadní konajúci súd aj v súvislosti s posudzovaním dôkaznej sily odborného
vyjadrenia č. 19/2020 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológie Mgr. Jolanou Múdrou dňa 23.

6. 2020 (viac ako 4,8 roka po danej dopravnej nehode), z ktorého záveru vyplýva, že E. B. v dôsledku
posttraumatickej stresovej poruchy si nepamätá istý časový úsek pred nehodou, samotný priebeh
nehody a čas po nehode a to najmä s poukazom na hlásenie o poistnej udalosti E. B. žalovanej dňa 16.
5. 2015, resp. na tiesňovú linku č. 112.

50. Pokiaľ ide o samotný výpočet výšky poistného plnenia prichádzajúceho do úvahy v prospech jeho
žiadateľky, tak tu je potrebné sa stotožniť s odvolacími námietkami žalovanej ohľadom nesprávneho
započítania hodnoty zvyškov v sume 14.583,33 eura, ktorá mala byť správne uvádzaná v sume 17.500
eur a takisto aj nesprávne pripočítanie sumy 1.560,92 eura k poistnému plneniu, pretože poistenie
finančnej straty GAP, ktoré má doplnkový charakter je možné maximálne vyplatiť do výšky 30.000 eur,

pričom v sebe zahŕňa aj položku spoluúčasti.

51. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovanou, ktorú súd prvej inštancie považoval za
dôvodnú, pretože v danom prípade kombinovaná 4 ročná premlčacia doba (všeobecná 3 ročná
a osobitná 1 ročná) uplynula 15. 10. 2019, pričom žalobkyňa návrh na rozšírenie petitu podala až

dňa 9. 6. 2020, t. j. po márnom uplynutí premlčacej doby, s tým, že súd v tomto smere nemohol
prihliadnuťnatvrdeniežalobkyne,žepriprerušeníkonaniasaprerušujeajpremlčaciadoba,odvolacísúd
poznamenáva, že a priori nevylučuje správnosť takto zaujatého právneho názoru ohľadom premlčania
zo strany prvoinštančného súdu, avšak poukazuje na jeho nekonzistentnosť a s tým spojenú aj
čiastočnú nepreskúmateľnosť. V súvislosti s týmto inštitútom súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu

pôvodne uplatneného žalobného nároku prihliadne vo vzťahu k navýšeniu nároku aj na počiatok plynutia
novej premlčacej doby so začiatkom jej plynutia odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým takáto
zmena návrhu bola pripustená. Ďalej pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania sa bude nutné
vysporiadať s pozitívnym, resp. negatívnym vplyvom ust. § 112 OZ na takto vznesenú námietku a tento
aj následne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vyhodnotiť. Pri počítaní začiatku alebo konca plynutia

premlčacej doby v danej prejednávanej veci súd prvej inštancie bude postupovať v intenciách obsahu
ust. § 121 ods. 1 až 5 CSP.52. V prípade napadnutého rozsudku týkajúceho sa jeho výrokov II., III., VI., VII. a VIII. odvolací
súd považuje odvolacie námietky obidvoch sporových strán za opodstatnené a poznamenáva, že
rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania malo byť jednotné, subsumujúce v sebe

rozhodnutie o trovách zastavujúceho konania, vo vyhovujúcej časti výroku a zároveň aj v zamietajúcej
časti výroku s tým, že s poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 CSP mal byť zohľadnený percentuálne
úspech tej ktorej strany v spore, ku ktorému súd dospeje vzájomným odčítaním pomeru úspechu
a neúspechu sporiacich sa strán, ktorý celkovo vyjadrí v percentách, eventuálne rozhodne, že žiadna
zo sporiacich strán nemá právo na náhradu trov konania. K takémuto rozhodnutiu o náhrade trov

konania vykazujúcemu znaky objektivity a správnosti musí zo strany konajúceho prvoinštančného súdu
predchádzať dôsledná analýza uplatneného žalobného návrhu s prihliadnutím na všetky čiastkové
nároky v ňom uplatnené a ich postupné zvyšovanie, resp. znižovanie s poukazom na celkový výsledok
konania. Odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nezohľadnenia zamietnutia požadovaného úroku
z omeškania žalobcom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania považoval odvolací súd za
opodstatnenú, pretože pri zohľadňovaní pomeru úspechu strany v konaní je potrebné vychádzať

zúspechu,resp.neúspechuvýškyžalovanejistiny,ataktiežpokiaľideajožalovanépríslušenstvo.Vtejto
súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti konajúceho súdu rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/122/2012.

53. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd podané odvolanie obidvoch sporiacich sa strán
považoval v naznačenom rozsahu za opodstatnené s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutých výrokoch II. až VIII. procesným postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil
a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pri
rešpektovaní záväzného právneho záveru odvolacieho súdu obsiahnutého v tomto uznesení (§ 391 ods.
2 CSP).

54. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj
o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

55. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).