Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13P/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208274
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123208274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

R. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matka: Y. E., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V., a otec: E. J.Ő.,
X.. XX.XX.XXXX, V. L. N. Z. Y. L. XXXX/XX, V., o návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 23.10.2023 zveruje maloletú R. J., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca
s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia.
II. Matka je s účinnosťou od 23.10.2023 povinná prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 85
eur mesačne, ktoré výživné je povinná platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

III. Zameškané výživné za obdobie od 23.10.2023 do 31.07.2024 vo výške 789,68 eur povoľuje súd
matke splácať 26 splátkami po 30 eur a 1 splátkou po 9,68 eur mesačne spolu s bežným výživným, s
tým, že v prípade omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky zameškaného výživného, stáva
sa splatnou celá suma nezaplateného zameškaného výživného.
IV. Styk matky s maloletou R. sa neupravuje.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13P/44/2022-54 zo dňa 14.04.2023 v časti
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R..

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.10.2023 sa otec domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej
starostlivosti a voči matke výživného na maloletú vo výške 150 eur mesačne.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe posledného rozhodnutia súdu je maloletá zverená
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bez určenej vyživovacej povinnosti. Matka o maloletú
neprejavuje záujem, od mája 2023 je v jeho starostlivosti, matka na výživu maloletej neprispieva.
Matka nemá zabezpečené stabilné bývanie, prebýva u náhodných známostí. V nadmernej miere požíva

alkohol, je nespoľahlivá, na témy súvisiace s maloletou reaguje podráždene.

3. Matka sa k návrhu nevyjadrila, predvolanie na pojednávanie si osobne prevzala na súde dňa
23.07.2024, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila.

4. Kolízny opatrovník žiadal návrhu vyhovieť, súhlasil s tým, aby styk matky s maloletou zostal
neupravený.

5. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletej, výsluchom navrhovateľa, lustráciami v registri
obyvateľov a sociálnej poisťovni, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13P/44/2022-54 zo dňa
14.04.2023 a zistil nasledovný skutkový stav:6. Maloletá R. je dcérou rodičov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 13P/44/2022-54

zo dňa 14.04.2023, ktorým súd schválil uzatvorenú rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá
zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bez určenej vyživovacej povinnosti. Matka sa o
maloletú nezaujíma, model striedavej osobnej starostlivosti nefunguje, osobnú starostlivosť maloletej
zabezpečuje otec. Matka nemá zabezpečené stabilné bývanie od júla 2023 do podania tohto návrhu
využila možnosť stretnúť sa s maloletou asi 5 krát. Otec je zamestnaný v spoločnosti MKVM s.r.o., jeho

čistý mesačný príjem predstavuje približne 900 až 1.000 eur. Býva v trojizbovom byte spolu s maloletou
a svojou matkou, vlastníkom bytu je otcova matka. Matke na bývanie neprispieva, uhrádza však výdavky
za internet a televíziu, zabezpečuje stravu. V súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb má
spojené len bežné výdavky, rovnako bežné výdavky sú spojené s výživou maloletej, ktorá navštevuje
druhý ročník základného štúdia. Matka od 01.07.2022 vystriedala viacero zamestnaní, momentálne
podľa lustrácie v sociálnej poisťovní nie je zamestnaná, má dve vyživovacie povinnosti. Zo strany súdu

neboli zistené objektívne dôvody, pre ktoré by sa matka nemohla zamestnať.

7. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), súčasťou rodičovských práv
a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (1).

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa (2).

8. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods. 2 ZoR, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

15. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

16. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.18. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

19.Podľa§2ods.1zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(ďalejlen„CMP“),nakonania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

23. Predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a úprava
vyživovacej povinnosti matky. Keďže mal súd v konaní preukázané, že model striedavej osobnej

starostlivosti upravený posledným rozhodnutím súdu nefunguje, maloletá sa fakticky nachádza
starostlivosti otca, matka o maloletú prejavuje záujem veľmi zriedkavo, čo potvrdzuje aj pasivita matky v
tomto konaní, považoval súd návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti za dôvodný
a vyhovel mu.

24. Keďže súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné upraviť vyživovaciu povinnosť
matky k maloletej. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú

iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a
závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o
seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné
výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady.
Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho

schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu
a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča
je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a
spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť.

Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho
možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

25. Pri rozhodovaní o výške jej vyživovacej povinnosti vychádzal súd zo zistení, že matka je schopná
sa zamestnať, nebránia jej v tom objektívne dôvody, napriek tomu je v čase rozhodovania súdunezamestnaná. Súd mal za to, že je v jej možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem aspoň vo
výške minimálnej mzdy, ktorá v čistom predstavuje 615,50 eur. Výdavky na výživu maloletej sú bežné,
s výživou maloletej nie sú spojené žiadne zvýšené výdavky.

26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom
- tabuľkové výživné, podľa ktorej výživné v prípade dvoch vyživovacích povinností k dieťaťu študujúcemu
na prvom stupni základnej školy by sa malo určiť vo výške 14% z príjmu povinného rodiča, čo je v
predmetnom prípade 14% zo sumy 615,50 eur, čo predstavuje 86,17 eur, po zaokrúhlení 85 eur.

27. V dôsledku zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca počnúc dňom podania návrhu, t.j.
23.10.2023, vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 789,68 eur (alikvotná časť za
október 2023 - 24,67 eur, za november 2023 až júl 2024 - 9 x 85 = 765 eur, čo spolu s časťou za
október 2023 predstavuje 789,67 eur (24,67 + 765 = 789,67)), ktorý súd povolil matke splácať 26
splátkami po 30 eur a jednou splátkou po 9,68 eur spolu s bežným výživným s tým, že v prípade

omeškania sa so zaplatením čo i len jednej splátky zameškaného výživného, stáva sa splatnou celá
suma nezaplateného zameškaného výživného. Platením zameškaného výživného v splátkach bude
zabezpečený vyšší mesačný príjem na maloletú po určitý čas (nasledujúcich 26 mesiacov - 85 + 30 =
115) eur, čo je viac na prospech maloletej, ako jednorazovo vyplatená suma.

28. Keďže v konaní nebolo sporné, že otec matke nebráni v styku s maloletou, pričom matka toto právo
využíva zriedkavo, súd styk matky s maloletou výrokom IV. ponechal neupravený.
29. Týmto rozsudkom súd vo výroku V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13P/44/2022-54
zo dňa 14.04.2023 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R..
30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

31. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade
vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených
v § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku otec nie je oprávnený podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva v súlade
s § 368 CSP po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdal.

Proti tomuto rozsudku môže matka a opatrovník podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.