Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323202903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4323202903.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: UBC 2020, k. s., so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, správca konkurznej podstaty úpadcu
Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
50 052 560, zastúpený: VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807
915, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o zaplatenie 2 395,05 eura
s príslušenstvom a o zaplatenie zmluvnej pokuty 491,18 eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 16Csp/83/2023 – 158 zo dňa 12. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a IV. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

III. Odvolanie žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 218,72 eura zastavil
(I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 651,72 eura, zmluvné úroky
vo výške 632,92 eura, poplatky vo výške 10,50 eura, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

102,87 eura od 26. 08. 2020 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 09. 2020 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 10. 2020 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 11. 2020 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 12. 2020 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 01. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 02. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 03. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 04. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 05. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 06. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 07. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 08. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 09. 2021 do zaplatenia, zo

sumy 102,87 eura od 26. 10. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 11. 2021 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 12. 2021 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 01. 2022 do zaplatenia, zo
sumy 102,87 eura od 26. 02. 2022 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 03. 2022 do zaplatenia,
zo sumy 102,87 eura od 26. 04. 2022 do zaplatenia, zo sumy 102,87 eura od 26. 05. 2022 do zaplatenia,
zo sumy 102,87 eura od 26. 06. 2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(II. výrok), vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (III. výrok) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 30,04 % (IV. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 1, ods. 3, § 46 ods. 1, § 47 ods. 5 zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 122 ods. 1, ods.2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods.
2, § 11 ods. 1, ods. 2, 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, ods. 20, ods. 21, ods. 23, ods. 27 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 1 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 1a ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 3a ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čl. I, § 1 písm. a), § 8 písm.
a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID -19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, § 144,

§ 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 151 ods. 1, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi obchodnou spoločnosťou Silverside, a. s. ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 01. 06. 2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4 000 eur. Žalovaný sa v zmluve o spotrebiteľskom

úvere zaviazal splatiť poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 18,59 % ročne, zaviazal sa splácať
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 60 a
vo výške 102,87 eura, pričom splatnosť prvej splátky bola dňa 25. 07. 2017, splatnosť každej ďalšej
splátky vždy 25. deň v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol dojednaný na deň 25. 06. 2022. RPMN
poskytnutého úveru bola v zmluve uvádzaná vo výške 19,62 %, priemerná hodnota RPMN uvádzaná vo

výške 14,84 %, celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí vyčíslená vo výške 6 172,20 eura. Odplata za
poskytnutie úveru bola vyčíslená vo výške 18,59 %. Zo sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý
bol v zmysle Článku XII., bodu 3 zmluvy súčasťou zmluvy vyplýva, že výška poplatku za vystavenie 1.
listovej upomienky pri oneskorenej úhrade predstavuje sumu 3 eurá a za vystavenie listovej upomienky
s informáciou o zosplatnení sumu 4 eurá. Žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie sadzobníka

dňa 01. 06. 2019. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho však nesplácal, v
dôsledku čoho ho veriteľ opakovane upozorňoval na omeškanie s úhradou mesačných splátok, pričom
ho tiež poučil, že pokiaľ dlžná suma akejkoľvek mesačnej splátky nebude uhradená a s jej úhradou
bude v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, môže pristúpiť k zosplatneniu celého dlhu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Upomienku č. 1 zo dňa 01. 01. 2020 si žalovaný preukázateľne prevzal

dňa 07. 01. 2020, Poslednú výzvu zo dňa 29. 01. 2020 si preukázateľne prevzal dňa 31. 01. 2020 a
poslednú výzvu zo dňa 29. 09. 2017 si prevzal dňa 19. 10. 2017, o čom svedčia veriteľom predložené
doručenky. Podľa listiny označenej ako „Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 188
817 042“ je zrejmé, že žalovanému bol dňa 01. 06. 2017 vyplatený úver vo výške 4 000 eur. Žalovaný
titulom poskytnutého úveru uhradil celkovo čiastku vo výške 3 746,40 eura (žalovaný tak uhradil 30

splátok a časť 31. splátky vo výške 58,13 eura). Z úhrad vykonaných žalovaným bola veriteľom na
istinu započítaná čiastka vo výške 1 604,95 eura, na zmluvné úroky suma vo výške 1 539,28 eura, na
poplatky suma vo výške 11 eur, na úroky z omeškania suma vo výške 124,20 eura, na zmluvné pokuty
suma vo výške 248,25 eura a na poplatky pre E. suma vo výške 218,72 eura. Zo žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru zo dňa 01. 06. 2017 vyplynulo, že žalovaný je ženatý, s počtom vyživovaných

osôb: 0, stredoškolsky vzdelaný, s vlastným bývaním. Ako zdroj príjmu uvádza samostatnú zárobkovú
činnosť od 04. 11. 2014, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 1 347,79 eura, minimálne
výdavky vo výške 336,28 eura a dopytované výdavky vo výške 108 eur. Príjmy žalovaného sú vyčíslené
vo výške 1 347,79 eura, jeho spoločné výdavky vo výške 444,28 eura a voľné zdroje vyčíslené vo
výške 749,51 eura (príjmy – výdavky). Príjem žalovaného je podložený províznymi listami žalovaného

za obdobie 02/2017, z ktorého vyplýva príjem vo výške 2 061,66 eura, za obdobie 03/2017, z ktorého
vyplýva príjem vo výške 821,61 eura a za obdobie 04/2017, z ktorého vyplýva príjem žalovaného vo
výške 1 160,22 eura. Žalovaný k žiadosti o poskytnutie úveru predložil aj výpisy z účtu za mesiace
03/2017, 04/2017 a 05/2017, ako aj daňové priznanie za rok 2016. Zo Správy z registra úverov s
dátumom lustrácie zo dňa 31. 05. 2017 predloženého žalobcom vyplýva, že lustrácia žalovaného v

zdroji: Register – CRIF – nebank je pozitívna s tým, že žalovanému zostáva uhradiť jeden záväzok v
počte splátok 119 po 53 eur mesačne a druhý záväzok v počte splátok 118 po 101 eur mesačne, pričom
lustrácia žalovaného v zdroji: RegisterUverov s. r. o. je negatívna. Dňa 29. 09. 2022 bolo v Obchodnom
vestníku pod č. 187/2022, K056351, zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.
09. 2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok obchodnej

spoločnosti Silverside, a. s. Dňa 04. 05. 2023 bolo v Obchodnom vestníku č. 85/2023 pod číslom
K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24. 04. 2022, sp. zn.: 31K/25/2022,
ktorým Okresný súd Bratislava I rozhodol o tom, že do funkcie správcu úpadcu spoločnosti Silverside,a. s. v konkurze, ustanovuje UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava,
značka správcu: S 2009.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 08. 12. 2023 vzal
žalobu späť v časti žalovanej istiny vo výške 218,72 eura a to z dôvodu absencie zmluvného základu
pre poplatok za odovzdanie do mandátnej správy, a preto konanie v časti o zaplatenie sumy 218,72 eura
zastavil, keď súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby sa s poukazom na § 146 ods. 1 CSP
nevyžadoval. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie istiny vo výške 2 176,33 eura, zmluvných úrokov

vo výške 632,92 eura, zmluvných pokút vo výške 491,18 eura, zákonných úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok, nákladov za vystavenie listových upomienok vo výške
10,50 eura a tiež náhrada trov konania.

5. V prejednávanej veci uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie posúdil jednak
ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň aj spotrebiteľskú zmluvu podľa

ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah posúdil aj v zmysle
ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní nebolo sporné, že veriteľ opakovane
vyzýval žalovaného na zaplatenie omeškaných dlžných splátok, v konaní však nebolo preukázané, že
by v prejednávanej veci došlo k predčasnému zoplatneniu úveru, pričom dňa 25. 06. 2022 v zmysle

zmluvy nastal termín konečnej splatnosti úveru. Keďže v Obchodnom vestníku bolo až dňa 29. 09.
2022 pod č. 187/2022, K056351, zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 09.
2022, sp. zn. 31K/25/2022, ktorým Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok obchodnej
spoločnosti Silverside, a. s., termín konečnej splatnosti úveru žalovaného tak nastal skôr, než mohli
nastať účinky podľa § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého

nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajúc
majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za
splatné, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Preskúmaním zmluvy o úvere súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a dodal, že dátum
uzavretia zmluvy sa nachádza na 9 strane zmluvy. Ďalej preskúmal výšku odplaty poskytnutého úveru,
ktorý postáva len zo zmluvného úroku vo výške 18,59 % ročne. Keďže zmluva bola uzavretá dňa
01. 06. 2017, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej
RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2017, keď v zmysle § 2 vyhlášky

Ministerstva financií SR č. 289/2010 bola táto hodnota za tento štvrťrok zverejnená najneskôr dňa 28. 04.
2017. Priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok
2017 pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, predstavovala hodnotu 9,81 % pri obdobnom
spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver
vo výške 18,59 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 19,62% (18,59 % < 2 x 9,81 %) s

poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva podľa názoru súdu prvej inštancie
obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré požaduje § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
a správne sú uvedené náležitosti, ktorých hodnota závisí od jednotlivých parametrov poskytovaného
spotrebiteľského úveru, a teda údaje o celkovej čiastke na zaplatenie (60 splátok x 102,87 eura = 6

172,20 eura), priemernej RPMN (14,84 %), ako aj výška odplaty (18,59 %). Hoci sa v zmluve uvádza
RPMN poskytnutého úveru vo výške 19,62 %, v zmysle výsledku výpočtu RPMN úveru prostredníctvom
interaktívnej kalkulačky MFSR predstavuje táto hodnotu 18,59 %, však táto nie je v zmluve uvádzaná
v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona. RPMN poskytnutého
spotrebiteľského úveru vo výške 18,59 % alebo vo výške uvádzanej v zmluve 19,62 %, neprekračuje

najvyššiu prípustnú výšku odplaty 19,62 % stanovenej podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a §
1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zmysle požiadavky § 11 ods. 1 písm. g) zákona č.
129/2010 Z. z., keď priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk
predstavovala za 1. štvrťrok roku 2017 pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane, hodnotu 19,62
% (18,59 % < 2 x 9,81 %, resp. 19,62 % = 2 x 9,81 %).

7. V danom prípade veriteľ v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, s odbornou starostlivosťou
preskúmal aj schopnosť žalovaného splácať ním požadovaný spotrebiteľský úver, keď prihliadol
tak na príjmy, výdavky, ako aj rodinný stav spotrebiteľa a tiež nahliadol do elektronického registraspotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti poukázal na § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ako vyplýva z predložených

listinných dôkazov, čistý príjem žalovaného predstavoval sumu 1 347,79 eura, náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb zohľadnil veriteľ vo výške 336,28 eura, čo predstavuje súčet životného
minima vo výške 198,08 eura mesačne na jednu plnoletú fyzickú osobu a životného minima na ďalšiu
spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu vo výške 138,19 eura, keďže ako vyplýva zo žiadosti
žalovaného o poskytnutie úveru, tento je ženatý. Výška splátky spotrebiteľského úveru predstavuje

sumu 102,87 eura a peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa zohľadnil veriteľ tak vo výške
žalovaným uvádzaných 108 eur, pričom prihliadol aj na dva existujúce úverové záväzky žalovaného vo
výške 154 eur (101 eur + 54 eur). Z uvedeného vyplýva, že súčet hodnôt položiek na výpočet limitu
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d),
teda suma 701,15 eura (336,28 eura + 102,87 eura + 108 eur + 154 eur), neprevyšuje sumu 1 347,79
eura. Naviac v čase posudzovania schopnosti žalovaného splácať ním požadovaný úver, nebolo ešte

účinné Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14. 11. 2017, ktoré výrazným spôsobom
sprísnilo požiadavky na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej
inštancie nevzhliadol dôvody podľa § 11 ods. 1 predmetného zákona, pre ktoré by mal byť poskytnutý
úver bezúročný a bez poplatkov.

8.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške4000euražalovanýtitulom
poskytnutéhoúveruuhradil30splátokačasť31.splátkyvovýške58,13eura,vdôsledkučohotaktitulom
istiny uhradil žalovaný čiastku vo výške 1 604,95 eura. Neuhradená ostala tak časť istiny splátky č. 31 vo
výške 6,73 eura a istiny splátok č. 32 až 60, v celkovej sume 2 395,05 eura. V prejednávanej veci nebolo
preukázané predčasné zosplatnenie úveru a ako teda na to správne poukázal v konaní aj samotný

žalobca, v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, plynie premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti, pričom táto je s poukazom na § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka trojročná. Dňa 27. 03.
2020všaknadobudolúčinnosťzákonč.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnychopatreniachvsúvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, pričom podľa Čl. I, § 1 písm. a) predmetného zákona, lehoty ustanovené právnymi

predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla
2020 neplynú, v dôsledku čoho tak premlčacia doba 35 dní neplynula. Dňa 19. 01. 2021 bol predmetný
zákon doplnený 40vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k
premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,

v dôsledku čoho tak premlčacia doba opäť 41 dní neplynula. V zmysle uvedeného neuhradené čiastky
istiny obsiahnuté v splátkach č. 31, 32, 33, 34 a 35 (suma vo výške 276,36 eura) sú premlčané, keď
premlčacia doba splátky splatnej dňa 25. 05. 2020 (splátka č. 35) uplynula dňa 10. 08. 2023, pričom
žaloba bola podaná dňa 23. 08. 2023 (premlčacia doba splátky č. 36, splatnej dňa 25. 06. 2020, uplynula
dňa 10. 09. 2023). Od sumy dlžnej istiny bolo potrebné ďalej odpočítať aj čiastku vo výške 218,72 eura,

ktorú žalobca započítal žalovanému na úhradu „Poplatku pre E.“ a tiež čiastku vo výške 248,25 eura,
ktorú veriteľ žalovaného započítal titulom zmluvných pokút, keďže dojednaná zmluvná pokuta je podľa
názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Dlžná neuhradená
istina tak predstavuje sumu 1 651,72 eura (4 000 eur – 1 604,95 eura – 276,36 eura – 218,72 eura –

248,25 eura), pričom žalobca si po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňoval titulom istiny sumu vo výške
2 176,33 eura. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že žalobcovi túto dlžnú istinu uhradil,
zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie istiny v tejto výške a vo zvyšnej časti uplatňovanej
istiny žalobu zamietol.

9. Predmetom konania bol aj nárok žalobcu na zmluvné úroky vo výške 632,92 eura. Celková čiastka
úveru predstavuje sumu 6 172,20 eura a po odpočítaní istiny tak predstavuje vyčíslený zmluvný úrok
sumu vo výške 2 172,20 eura (6 172,20 eura – 4 000 eur). Ako vyplýva z prehľadu vykonaných úhrad,
žalovanýtitulomzmluvnýchúrokovuhradilčiastkuvovýške1539,28eura,vdôsledkučohodlžnáčiastka
zmluvného úroku, predstavuje sumu vo výške 632,92 eura. Keďže žalovaný v konaní opäť netvrdil a

nepreukázal, že by žalobcovi túto dlžnú čiastku uhradil, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie týchto
žalobou uplatňovaných zmluvných úrokov.10. Žalobca si ďalej v konaní uplatnil zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 491,18 eura,
pozostávajúcich zo zmluvnej pokuty vo výške 10 % ročne zo súm jednotlivých omeškaných splátok
úveru. V zmysle Článku IX, bodu, 1. a 2. zmluvy, „Ak sa Dlžník dostane do omeškania so splácaním

Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných
pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého
dňa omeškania. Zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú presahovať maximálnu výšku
stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, t. j. priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch pred

vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z
omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna
miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku
poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú
prevýšiť úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.“ Z článku II. bod 2. zmluvy ďalej
vyplýva, že veriteľ žalovaného si pre prípad omeškania spotrebiteľa dojednal úrokovú sadzbu vo výške 5

% ročne. Z dojednaných zmluvných podmienok vyplýva, že veriteľ žalovaného si pre prípad omeškania
žalovaného,dojednalsankciepozostávajúcetakzozmluvnejpokutyvovýške12%ročneakoajzúrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne, čo predstavuje sankčné nároky v úhrnnej výške 17 % p. a., pričom ako
to nepochybne vyplýva aj z listiny označenej ako „Platobná disciplína k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 188 817 042“, obe sankcie si veriteľ voči žalovanému aj súčasne uplatňoval. Podľa názoru súdu prvej

inštancie dojednané sankčné nároky pre prípad omeškania spotrebiteľa v úhrnnej výške 17 % ročne
prekračovali v čase dojedania tejto zmluvnej podmienky limit zakotvený v § 3a ods. 1 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z. z., keď dojednané sankčné nároky vo výške 17 % ročne prevyšovali trojnásobok úrokov
z omeškania podľa nariadenia vlády (17 % ? 3 x 5 %). Dojednané zmluvné ustanovenia teda požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú

s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré je s poukazom na § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a žalobcovi nárok na uplatnené zmluvné pokuty neprináleží.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca si v konaní napokon uplatnil zmluvné pokuty len
vo výške 10 % p. a., keď na skúmanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné vychádzať zo

samotnéhodojednaniaozmluvnejpokuteahodnotiťkumulatívnyúčinokvšetkýchsankčnýchpodmienok
bez ohľadu na to, či veriteľ skutočne trvá na ich plnej úhrade alebo nie. V tejto súvislosti súd poukázal
na právne závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 8CoCsp/2/2022 – 373 zo dňa
29. 09. 2022. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie žalobu v časti uplatňovaných zmluvných pokút
vo výške 491,18 eura zamietol.

11. Súd prvej inštancie za dôvodený považoval aj nárok žalobcu na náklady spojené s vystavením a
zaslaním troch upomienok v celkovej sume 10,50 eura. V zmysle Článku XII., bodu 3., bol Sadzobník
poplatkov súčasťou zmluvy, pričom žalovaný jeho prevzatie svojim podpisom potvrdil. Súd prvej
inštancie nevzhliadol dôvod žalobcovi tieto poplatky nepriznať, keď tieto boli medzi stranami sporu

nepochybnedojednané,pričomideonástroj,ktorýmveriteľupozorňujeavyzývadlžníkanadodržiavanie
zmluvnýchpodmienok,spočívajúcichvpovinnostiplniťsvojdlhriadneavčasataktodojednanépoplatky,
kompenzujú veriteľovi len náklady s tým vzniknuté. Žalobca existenciu vzniku týchto nákladov navyše
riadne preukázal, keď predložil doručenky týkajúce sa jednotlivých odoslaných upomienok.

12. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobcovi vznikol aj
nárok na úrok z omeškania, ktorému patrí vo výške 5,00 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 30,04 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 3 529,65 eura

(istina 2 395,05 eura + zmluvné úroky 632,92 eura + zmluvné pokuty 491,18 eura + poplatky 10,50
eura) a bol v spore úspešný v sume 2 295,14 eura (1 651,72 eura + 632,92 eura + 10,50 eura), čo
predstavuje 65,02 % zo žalovanej sumy a žalovaný v sume 1 234,51 eura (späťvzatie žaloby vo výške
istiny218,72eurazavinilžalobcaavčastiozaplateniesumy524,61euraasumy491,18eurasúdžalobu
zamietol), čo je 34,98 % zo žalovanej sumy. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov.

Žalobca bol úspešný v 30,04 % (65,02 %– 34,98 %) a v takomto rozsahu mu súd prvej inštancie priznal
aj náhradu trov konania.14. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že v rozhodnutí sa
nespomína dohoda o zrážkach zo mzdy, ktoré boli vykonávané jeho zamestnávateľom v prospech
žalobcu. Namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy a skutočnosti, ktoré

doteraz neboli uplatnené. Žalobca predložil všetky dokumenty okrem dohody o zrážkach zo mzdy.
Na pojednávaní uviedol, že je invalidný dôchodca a nemal možnosť si skontrolovať jednotlivé splátky.
V platobnej disciplíne sa uvádza, že čerpal úver 4 000 eur, do 07. 11. 2019 mal splatené 2 880,36,
avšak zamestnávateľ previedol 07. 11. 2019 sumu 2 166,55 eura, ktorá mnohonásobne prevyšovala
sumu, ktorá mala byť dovtedy zaplatená. Je potrebné doložiť do spisu dokumenty, na základe ktorých

jeho zamestnávateľ vykonal tak vysokú splátku, ktorá prevyšovala v tom čase sumu, ktorá mala byť
splatená podľa splátkového kalendára. Poukázal na to, že v mnohých rozsudkoch, ktoré sú na stránkach
okresných súdov sú uvedené skutočnosti, ktorými oznamovala spoločnosť Silverside zamestnávateľom
žalovaných ako je on, že pristúpila k zosplatneniu pohľadávky a mal za to, že takto postupoval žalobca aj
v jeho prípade. Žiadal, aby zasadol odvolací súd, na ktorom sa chýbajúce dokumenty môžu prerokovať
a porovnať jednotlivé dokumenty, ktoré v spise doposiaľ chýbajú a sú dôležitými dokumentmi sporu.

15. Žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho

preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti

preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil
skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,príslušnéustanoveniapodstatnépreprávneposúdenieveciinterpretovalaaplikovalprávne
súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd

prvej inštancie primerane rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na
odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje
rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné
otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti,
skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, pokiaľ boli pre danú vec

relevantné. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku vo vyhovujúcej časti dodáva nasledovné:

20. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je primárne zásadná skutočnosť (ktorú
nemožno opomínať), že sa jedná o spotrebiteľský spor. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 188817042, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil také

skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o tom, že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal posúdením ďalších náležitostí zmluvy o úvere
podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zo správnym výsledkom
o tom, že v predmetnej zmluve o úvere neabsentujú také údaje, ktoré by viedli k záveru o tom, že úver je

bezúročný a bez poplatkov. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal aj výškou odplaty poskytnutého
úveru podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka so správnym záverom, že výška odplaty za poskytnutý
úver vo výške 18,59 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 19,62 %. V tomto smere
sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným, keď posudzoval premlčanie jednotlivýchsplátok úveru s ohľadom na § 101 Občianskeho zákonníka a aj s ohľadom na zákon č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícií a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súd prvej inštancie skúmal aj

dodržanie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. V konaní nevyšlo najavo, že by veriteľ neposúdil schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať
spotrebiteľskýúversohľadomnazískanéinformácieaposudzovalajprijateľnosťzmluvnýchpodmienok,
najmä pokiaľ išlo o dojednania o zmluvných pokutách.

21. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neposudzoval dohodu o zrážkach zo mzdy a neskúmal
sumu 2 166,55 eura prevedenú dňa 07. 11. 2019 jeho zamestnávateľom, ktorá mala prevyšovať sumu,
ktorá mala byť do vtedy uhradená. Z platobnej disciplíny (č. l. 14 - 21 spisu) vyplýva, že žalovanému
bol dňa 01. 06. 2017 vyplatený úver vo výške 4 000 eur. Žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil
celkovo čiastku vo výške 3 746,40 eura (žalovaný tak uhradil 30. splátok a časť 31. splátky vo výške
58,13 eura). V tejto sume je zahrnutá aj žalovaným uvádzaná suma 2 166,55 eura, pričom súd prvej

inštancie zohľadňoval aj túto sumu z hľadiska posúdenia rozsahu vyplatenia úveru žalovaným. Súd
prvej inštancie ustálil, že žalovaný titulom poskytnutého úveru vo výške 4 000 eur uhradil 30. splátok
a časť 31. splátky vo výške 58,13 eura, t. j. celkovo uhradil na istinu čiastku vo výške 1 604,95 eura.
Neuhradená suma istiny predstavuje sumu 2 395,05 eura, ktorá pozostáva z časti istiny splátky č. 31
vo výške 6,73 eura a istiny splátok č. 32 až 60. V prejednávanej veci nebolo preukázané predčasné

zosplatnenie úveru, hoci žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca zosplatnil úver, ako to mu bolo aj
v iných konaniach, čo usudzoval podľa rozhodnutí okresných súdov. Keďže žalobca tvrdil v spore, že
k zosplatneniu úveru nedošlo, žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti,
že došlo k zosplatneniu úveru, a to predložením alebo označením relevantných dôkazov. Žalovaný
však nepreukázal v konaní, že by v prejednávanej veci došlo k predčasnému zoplatneniu úveru, a preto

odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie mal za to, že termín konečnej splatnosti úveru nastal podľa
zmluvy dňom 25. 06. 2022. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné posudzovať premlčaciu dobu
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti tak ako postupoval súd prvej inštancie. Vzhľadom na to, že
dňa 27. 03. 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a

dopĺňajú niektoré zákony, súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že v čase odo dňa účinnosti
tohtozákonado30.apríla2020premlčaciadobaneplynula.Rovnakotakdňa19.01.2021bolpredmetný
zákon doplnený o § 8 písm. a), a preto v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021
neplynula premlčacia doba. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie považoval neuhradené
čiastky istiny obsiahnuté v splátkach č. 31, 32, 33, 34 a 35 (suma vo výške 276,36 eura) za premlčané,

keď premlčacia doba splátky splatnej dňa 25. 05. 2020 (splátka č. 35) uplynula dňa 10. 08. 2023,
pričom žaloba bola podaná dňa 23. 08. 2023. Od neuhradenej sumy dlžnej istiny odpočítal súd prvej
inštancie aj sumu vo výške 218,72 eura, ktorú žalobca započítal žalovanému na úhradu „Poplatku pre
INTRUM“ a sumu vo výške 248,25 eura, ktorú veriteľ žalovaného započítal titulom zmluvných pokút,
keďže dojednaná zmluvná pokuta je podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa §

53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu na zaplatenie
istiny dlžnej sumy úveru za dôvodný vo výške 1 651,72 eura (4 000 eur – 1 604,95 eura – 276,36 eura
– 218,72 eura – 248,25 eura). Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že žalobcovi túto dlžnú
istinu uhradil, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného na zaplatenie istiny v tejto výške.

22. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zmluvné
úroky vo výške 632,92 eura. Keďže celková čiastka úveru predstavovala sumu 6 172,20 eura, po
odpočítaní istiny úveru 4 000 eur predstavuje vyčíslený zmluvný úrok sumu vo výške 2 172,20 eura,
z ktorej sumy uhradil čiastku vo výške 1 539,28 eura. Ani v tomto smere žalovaný v spore netvrdil a ani

nepreukázal, že by žalobcovi uhradil dlžnú sumu titulom zmluvných úrokov. Odvolací súd dodáva, že
spotrebiteľ si musí byť vedomý toho, že v súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru platí
zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia zmluvy až do zaplatenia celého dlhu a v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania
až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom

aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca
- ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú
(popri zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy riadne
nespláca. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanejistiny. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej
pôžičkedohodnúťúroky.Vzhľadomnauvedenénemožnovylúčiť,abysizmluvnéstranyvrámcizmluvnej
autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude

istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník
ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach
veriteľovi nevrátil. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov
vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za
užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a

na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu
existovať popri sebe.

23. Námietku žalovaného, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prvej inštancie
neposudzoval dohodu o zrážkach zo mzdy, odvolací súd posúdil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie na

základevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavykonalvšetkydôkazypotrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti a prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo počas konania najavo v súlade s § 191 ods. 1 CSP.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v napadnutom vyhovujúcom výroku sa súd dôsledne vysporiadal
so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré

skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

24. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom II. a IV. výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), vrátane výroku o trovách

konania, na ktoré súd prvej inštancie síce aplikoval § 255 ods. 1 CSP, hoci správne bolo potrebné
aplikovať § 255 ods. 2 CSP, avšak o nároku na náhradu trov konania vecne správne rozhodol, keďže
žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 30,04 % s prihliadnutím na jeho
čiastočný úspech v konaní.

25. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v tomto odvolacom konaní bol úspešnou stranou
žalobca, mal by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v tomto
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu odvolací súd nepriznal.

26. Žalovaný vo svojom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti I. výroku, ktorým
súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 218,72 eura zastavil, pričom odvolateľ v tejto
časti neuvádza dôvody, pre ktoré považuje rozsudok v zastavujúcej časti za nesprávny (odvolacie
dôvody). Za danej procesnej situácie odvolací súd odvolanie žalovaného proti I. výroku rozsudku v
zmysle§386písm.d)CSPodmietol.ŽalovanýnapadolodvolanímajIII.výrokrozsudku,ktorýmsúdprvej

inštancie vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v prospech
žalovaného a žiadna ujma mu v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať len strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), odvolací súd odvolanie žalovaného proti III.
výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.