Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324203610
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1324203610.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: HONGKONG SANTA
HOLDING LIMITED, so sídlom ROOM NO. 137, 8/F, ETON TOWER 8, HYSAN AVENUE CAUSEWAY
BAY, Hong Kong (HK), zastúpený advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, 814
99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ Bike Mate s.r.o., Dlhá 248/43, 905 01 Senica, IČO:

36 263 931, zastúpený advokátskou kanceláriou Barger Prekop s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 869 724, 2/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 5, 811 05
Bratislava, IČO: 36 857 513, 3/ DEMA Senica, a.s., so sídlom Dlhá 248/43, 905 01 Senica, IČO: 36
244 490, zastúpený JUDr. Ľubomírom Polákom, advokátom Hurbanova 18, 905 01 Senica, 4/ Huijser &
Smit B.V., so sídlom Centrumbaan 70, 2841 MH, Moordrecht, Holandsko, IČO (KVK číslo): 69397848,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č. k. 61Cb/75/2024-368 zo dňa 04.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 61Cb/75/2024-368 zo dňa
04.06.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

III. Žalovanému 3/ a žalovanému 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 61Cb/75/2024-368 zo dňa 04.06.2024 zamietol návrh

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaným 1/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na
náhradutrovkonaniavcelomrozsahuažalovaným2/a4/náhradutrovkonaniavočižalobcovinepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd nariadil
neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
„1. Súd ukladá žalovaným 1/ až 3/ zákaz nakladať s tovarom priamo nadobudnutého od žalobcu alebo
od osôb s ním personálne prepojených; najmä žalovaní 1/ až 3/ nemôžu uvedený tovar predať, darovať,

alebo inak scudziť, zaťažiť, zbaviť sa držby, odovzdať, zameniť, zničiť, založiť, dať do prenájmu alebo
prepožičať akejkoľvek tretej osobe.
2. Súd ukladá žalovaným 1/ až 3/ zákaz nakladať s tovarom podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č.
23 tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä žalovaní 1/ až 3/ nemôžu tovar podľa
špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 tohto návrhu predať, darovať, alebo inak scudziť, zaťažiť, zbaviť
sa držby, odovzdať, zameniť, zničiť, založiť, dať do prenájmu alebo prepožičať akejkoľvek tretej osobe.

3. Žalovaným 1/ až 3/ sa zakazuje tovar priamo nadobudnutý od žalobcu alebo od osôb s ním personálne
prepojených používať, sú povinní tovar priamo nadobudnutý od žalobcu alebo od osôb s ním personálneprepojených skladovať a chrániť tak, aby nedošlo k zníženiu jeho hodnoty, sú povinní zabrániť a
predchádzať škodám na tovare a zabrániť odcudzeniu.
4. Žalovaným 1/ až 3/ sa zakazuje tovar podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 tohto návrhu

používať, sú povinní tovar podľa špecifikácie uvedenej v dôkaze č. 23 skladovať a chrániť tak, aby
nedošlo k zníženiu jeho hodnoty, sú povinní zabrániť a predchádzať škodám na tovare a zabrániť
odcudzeniu.
5. Žalovanému 2/ sa zakazuje uplatniť si záložné práva zapísané v Notárskom centrálnom registri
záložných práv pod spisovou značkou NCRzp 35393/2023, ako aj prijímať platby získané scudzením

predmetu zálohu.
6. Žalovanému 3/ sa zakazuje uplatniť si záložné práva zapísané v Notárskom centrálnom registri
záložných práv pod spisovými značkami NCRzp 37494/2023, NCRzp 36166/2023 a 36161/2023, ako
aj prijímať platby získané scudzením predmetu zálohu.
7.Žalovanému4/sazakazujeprevziaťbicykleakomponentyvdôkazeč.23odľubovoľnejosoby,scudziť
alebo predať tieto bicykle a komponenty tretím osobám.

8. Dôkaz č. 23 je neoddeliteľnou súčasťou tohto neodkladného opatrenia.“
Ďalej sa voči žalovanému 4/ domáhal nariadenia príkazu na zablokovanie jeho účtov v banke D., W.,
najmä na účte I.: M., a to do výšky 500.000 Eur (petit č. 9) a o trovách konania navrhol rozhodnúť tak,
že súd uloží žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania o
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a konania o európskom príkaze na zablokovanie

účtov vrátane trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu v rozsahu 100% (petit 10).

2. Súd prvej inštancie z rozsiahleho návrhu uviedol, že žalobca dôvodil, že od roku 2018 na základe
ústnej dohody zasiela žalovanému 1/ komponenty na skladanie bicyklov a náhradné diely na bicykle,
žalovaný 1/ z obdržaných súčiastok skladá hotové bicykle podľa pokynov žalobcu, ktoré zasiela v mene

žalobcu a na jeho účet klientom žalobcu v krajinách Európskej únie. Žalovaný 1/ nie je v žiadnom
okamihu vlastníkom komponentov ani bicyklov, je iba zhotoviteľom. Priebeh spolupráce žalobca popísal
nasledovne: 1. Žalobca vyrobil súčiastky bicyklov v Číne na základe zmluvy s odberateľom - žalovaným
4/. 2. Žalobca zaslal proforma faktúru žalovanému 4/ vo vlastnom mene. 3. Žalobca zaslal žalovanému 1/
súčiastkybicyklovspolusfaktúrouvystavenoužalobcomnažalovaného1/adodacímlistomvystaveným

tiež na žalovaného 1/ pre účely colného konania. Faktúru žalovaný 1/ neuhrádzal. 4. Žalovaný 1/ preclil
a prevzal súčiastky bicyklov na základe uvedenej faktúry a dodacieho listu. 5. Žalovaný 4/ zaplatil
zálohu za bicykle žalobcovi na základe proforma faktúry vystavenej žalobcom na žalovaného 4/. 6.
Žalobcadalpokynnazloženiebicyklovžalovanému1/,ktorýnáslednenanákladyžalobcuzaslalzložené
bicykle žalovanému 4/ do Holandska. 7. Žalovaný 1/ vystavil faktúru vo vlastnom mene na žalovaného

4/ v Holandsku, na faktúre uviedol bankové spojenie a bankový účet žalobcu. 8. Žalovaný 4/ zaplatil
zvyšok kúpnej ceny priamo žalobcovi na jeho účet, malú časť platby vo výške určenej žalobcom a
zodpovedajúcej odplate za zloženie bicyklov na základe pokynu žalobcu poslal žalovaný 4/ na účet
žalovaného 1/. Koncom roku 2023 žalovaný 1/ odmietol bicykle vyskladniť a dodať zákazníkom žalobcu
v iných krajinách Európskej únie, pokiaľ mu žalobca nezaplatí ďalších 4,2 mil. Eur, taktiež požadoval,

aby žalobca celý finančný tok za tovar presmeroval na bankový účet žalovaného 1/, začal oslovovať
zákazníkov žalobcu, pokúšal sa i predať bicykle namiesto žalobcu. Žalovaný 1/ tiež založil protiprávne
všetky bicykle a bicyklové súčiastky v prospech žalovaného 2/ na zabezpečenie svojho kontokorentného
úveru a následne aj spriatelenej firme, žalovanému 3/. Žalobca sa o založení tovaru dozvedel iba
náhodne. Žalovaný 1/ doručil žalobcovi emailom dňa 11.4.2024 návrh dohody, v ktorom požaduje, aby

žalobca zaplatil žalovanému 1/ sumu 4.200.000 Eur, zložil zábezpeku v prospech žalovaného 1/ na
ďalších 400.000 Eur a presmeroval svoj finančný tok v rozsahu ďalších minimálne 6.300.000 Eur (60%
celkového finančného toku) cez bankové účty žalovaného 1/ z dôvodu, že peniaze potrebuje na úhradu
svojich záväzkov a na svoju činnosť a odmietol bicykle a ich komponenty vydať žalobcovi. Žalobca
žalovanému 1/ doručil niekoľko výziev na vydanie jeho tovaru. Žalovaný 4/ je v reštrukturalizačnom

konanípodľaholandskéhopráva,reštrukturalizačnýporadcaMarteenJansenvymenovanýsúdom,ktorý
má pripraviť dohodu žalovaného 4/ s veriteľmi, doručil žalobcovi dňa 24.4.2024 vyhlásenie žalovaného
1/ doručené žalovanému 4/, v ktorom žalovaný 1/ prehlasuje, že bicykle a elektrobicykle, ktoré vyrobí,
sú jej vlastníctvom a bude posielať bicykle iba vtedy, keď mu spoločnosť Huiser & Smit B.V. zaplatí
priamo za bicykle vlastnené Bike Mate. Na základe uvedeného žalovaný 4/ v období od 22.04.2024 do

03.05.2024 objednal a zaplatil žalovanému 1/ minimálne za dve zásielky po jednom kamióne bicyklov
zložených zo súčiastok žalobcu. Obe zásielky mali spolu hodnotu približne 500.000 Eur bez DPH.
Žalovaný 1/ ani žalovaný 4/ žalobcovi za odoslané bicykle nezaplatili a plánujú takto odoslať postupne
všetky bicykle vyrobené žalobcom pre žalovaného 4/, priamo žalovanému 4/ postupne každý týždeň,vždy jeden až dva kamióny, každý má hodnotu približne 250.000 Eur. Súčiastky žalobcu sú jedinečné
a sú označené ochrannou známkou „Huyser“, ktorej vlastníkom je žalovaný 4/, z ktorých je možné
poskladať iba bicykle zadefinované v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 4/ o dodávke

bicyklov. Tieto súčiastky a zložené bicykle vlastní výlučne žalobca. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ dali súhlas
žalovanému 1/ na dodanie bicyklov žalovanému 4/ ako záložní veritelia. Žalobca upozornil žalovaného
4/ na protiprávnosť „kupovania“ bicyklov žalobcu od žalovaného 1/ emailom zo dňa 24.4.2024 a
dňa 25.4.2024, preto žalovaný 4/ nie je dobromyseľný a nemohol nadobudnúť vlastníctvo bicyklov
dobromyseľne. Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ sa snaží zneužiť žalobcovu tieseň, spôsobenú tým, že

bicykle a ich komponenty strácajú každý deň veľkú časť svojej hodnoty, pretože ich nebude možné
reálne predať a získať za ne zodpovedajúcu hodnotu po uplynutí letných mesiacov roku 2024. Pokiaľ
žalobca nie je schopný dodať svojim klientom bicykle na začiatku jari 2024, klienti nedokážu predať
bicykle žalobcu svojim zákazníkom, následne stornujú objednávky alebo neobjednajú ďalšie bicykle.
Bicykle sa stanú nepredajnými a žalobca nezíska späť ani náklady na ich obstaranie a doručenie k
žalovanému 1/. Zadržiavanie bicyklov, predaj vo vlastnom mene a na vlastný účet žalovaného 1/ a

požadovanie ďalšieho finančného plnenia prevyšujúceho desaťnásobok dohodnutého plnenia je podľa
žalobcu nesporne šikanóznym úkonom. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku skutočnosti, že všetky
bicykle a ich dizajn je pripravovaný rok vopred a v roku 2025 bude na území EÚ platiť nová regulácia,
všetky bicykle žalobcu, ktoré sú v súčasnosti zadržiavané žalovaným 1/ v jeho skladoch, sa reálne môžu
predávať na území EÚ iba počas teplých mesiacov roku 2024, následne stratia celú svoju hodnotu a

budú na území EÚ nepredajné. Bicyklová sezóna roku 2024 už dávno začala, žalobcovi vzniká veľmi
veľká škoda, pretože protiprávne zadržiavané bicykle žalobcu v skladoch žalovaného 1/ nie je možné
predávať.Žalobcovivdôsledkuzadržaniabicyklovžalovaným1/vznikáškodaminimálnevovýškecolnej
hodnoty týchto bicyklov a ich komponentov, ktorú musel žalobca zaplatiť pri nákupe bicyklov a týchto
komponentov, už dnes vo výške priamej škody žalobcu 1.158.691,44 Eur.

3.Vovzťahukodôvodneniunávrhuvočižalovanému2/a3/žalobcaďalejuviedol,žezriadeniezáložných
práv na bicykloch a ich komponentoch vlastnených žalobcom registrovaných v Notárskom centrálnom
registri záložných práv pod spis. zn. 35393/2023, 37494/2023, 36166/2023 a 36161/2023, je absolútne
neplatný právny úkon odporujúci § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že

je vlastníkom tovaru žalobcu, musel by žalobcovi za tovar zaplatiť kúpnu cenu a toto aj žalobcovi
preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný 1/ nerešpektuje ani obchodné zvyklosti, ktoré sú vytvorené v rámci
zaužívanej praxe medzi ním a žalobcom. Takéto konanie je v príkrom rozpore s platným právom
a spôsobuje žalobcovi škodu, pretože žalovaný 2/ aj žalovaný 3/ obmedzujú nakladanie s tovarom
patriacim žalobcovi.

4. Naliehavosť a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že
žalovaný 1/ predáva bicykle v jeho vlastníctve vo vlastnom mene a na vlastný účet žalovanému 4/ a
ponecháva si celý prospech z predaja, žalovaní 1/ a 4/ uskutočnili už dve zásielky v hodnote približne
500.000 Eur a je zrejmé, že budú v odcudzovaní žalobcovho tovaru pokračovať a obohacujú sa na

úkor žalobcu. Zadržiavané bicykle a ich komponenty strácajú každý deň veľkú časť svojej hodnoty
a tieto nebude možné po uplynutí cyklistickej sezóny roku 2024 reálne predať. Zriadením záložných
práv v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ je spôsobené zaťaženie tovaru vo vlastníctve žalobcu.
Dôvodnosť a trvanie nároku vidí žalobca v tom, že žalovaný 1/ realizuje úkony za účelom zbavenia sa
tovaru žalobcu a reálne tak žalobcovi zmarí možnosť predať bicykle svojim klientom, keďže cyklistická

sezóna roku 2024 sa už začala. Žalovaný 1/ sa zbavuje tovaru vo vlastníctve žalobcu aj tým, že
ho zaťažuje záložným právom v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Žalobca má za to, že
je nevyhnutné poskytnúť mu okamžitú súdnu ochranu vydaním neodkladného opatrenia za účelom
zamedzenia vzniku nenávratnej ujmy, pretože žalovaný 1/ má aj tovar aj peniaze žalobcu. V prípade
neposkytnutia dočasnej ochrany tento následok bude nemenný a žalobcovi bude hroziť ďalšia škoda

spôsobená protiprávnym konaním žalovaných. Podľa žalobcu je preukázané, že žalovaný 4/ realizoval
platbu priamo žalovanému 1/, nakoľko svedok - zamestnanec žalobcu - videl nakladanie bicyklových
komponentov určených výlučne pre žalovaného 4/ na kamión. Tieto komponenty nemôže použiť nikto
iný, pretože sú označené ochrannou známkou žalovaného 4/ a žalovaný 1/ následne odoslal bicykle
žalovanému 4/. Podľa žalobcu navrhované neodkladné opatrenie je len dočasným opatrením; jeho

nariadením sa nijakým spôsobom nezasiahne do práv žalovaných a nebude im hroziť žiadna škoda ani
ujma.5. Súd prvej inštancie umožnil žalovaným vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
oboznámil sa s obsahom ich vyjadrení a podania žalobcu k nim, ako aj obsahom spisu. Pri
rozhodovaní aplikoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1 a § 329

ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca
podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žaloba vo veci podaná nebola. Súd prvej
inštancie mal síce za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami (t. j. medzi žalobcom a
žalovanými 1/ až 4/), avšak povaha vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostala sporná a žalobcovi
sa tiež nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú

úpravu pomerov medzi ním a žalovanými 1/ až 4/, t. j. medzi sporovými stranami nenastal taký
stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a
poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne
hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho
práva navrhovateľa) nemožno ničím nahradiť, je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať
len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca vidí existenciu potreby úpravy pomerov medzi stranami a
naliehavosť situácie vyžadujúcej ich úpravu v tom, že žalovaný 1/ predáva bicykle vlastnené žalobcom
vo vlastnom mene a na vlastný účet žalovanému 4/, pričom si ponecháva celý prospech z predaja,
takto žalovaní 1/ a 4/ postupujú každý týždeň, uskutočnili už dve zásielky v hodnote približne 500.000
Eur a je zrejmé, že žalovaný 1/ a žalovaný 4/ budú v odcudzovaní žalobcovho tovaru pokračovať aj

naďalej, pokiaľ ich konaniu nezabráni súd alebo iný štátny orgán; tiež v tom, že zadržiavané bicykle a ich
komponenty strácajú každý deň veľkú časť svojej hodnoty a tieto nebude možné po uplynutí cyklistickej
sezóny roku 2024 reálne predať a získať za ne zodpovedajúcu hodnotu; že zriadením záložných práv
v prospech žalovaného 2/ a žalovaného 3/ je spôsobené zaťaženie tovaru vo vlastníctve žalobcu; že
žalovaný 1/ a žalovaný 4/ odcudzili bicykle vo vlastníctve žalobcu a obohacujú sa na úkor žalobcu a

že žalobcovi neplatia za jeho bicykle a bicyklové komponenty, pričom takto postupujú každý týždeň od
24.4.2024; že za uplynulé dva týždne už odoslali a odpredali bicykle žalobcu v hodnote približne 500.000
Eur; že na základe uvedeného hrozí žalobcovi škoda a ujma z dôvodu, že žalovaný 1/ neoprávnene
zadržiavabicyklevovlastníctvežalobcuatietobicykleprotiprávnepredávažalovanému4/azákazníkom
žalobcu(bezsúhlasužalobcu);žežalovaný1/sašikanóznymspôsobomsnažípýtaťodžalobcufinančné

prostriedky, na ktoré nemá nárok a kladie si podmienky, ktoré hraničia s vydieraním, k tomuto súd prvej
inštancie uviedol, že bolo vecou žalobcu presvedčiť súd o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán
tvrdeniami (dôkazmi), z ktorých by súd vedel identifikovať hrozbu škody či inej ujmy.

7.Vdanomprípadevšaksúdprvejinštancienemaldostatočneosvedčené,žemedzisporovýmistranami

nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval poskytnutie
súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Argumentácia žalobcu, že ak žalovaný 1/ prevedie
všetky bicykle alebo ich veľkú časť tretím osobám a zinkasuje za ne odplatu, ktorú si v celku ponechá
alebo minie alebo ju zaplatí ďalej žalovaným 2/ a 3/, tak žalobca stratí akúkoľvek možnosť získať späť
jeho bicykle alebo ich protihodnotu, nie je v tomto smere sama osebe dostatočná ani preukazujúca

bezodkladnosť potreby úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom znení neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie uviedol, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku je navrhovateľ
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie, avšak žalobca v prvom rade neosvedčil skutočnosť, že
je vlastníkom tovaru, t. j. bicyklov a ich komponentov, pretože nepredložil žiadny relevantný dôkaz
podporujúci tvrdenie o jeho vlastníckom práve k sporným komponentom a bicyklom, t.j. nepredložil

žiadny dôkaz, že kúpil a zaplatil za akékoľvek bicykle alebo komponenty sumu 1.158.691,44 Eur.
Takýmto dôkazom nie je ani Súpis komponentov bicyklov, pretože neodkazuje na žiadne bicykle a vo
vzťahu k sporným komponentom neobsahuje žiadne údaje o ich údajných nákupoch zo strany žalobcu
od tretích osôb. Petit neodkladného opatrenia je navyše neurčitý a tým i nevykonateľný; nevyhovujúci
ani testu proporcionality. Na tomto mieste súd prvej inštancie poukazuje na argumentáciu žalovaného

3/ vo vyjadrení z 13.05.2024 (uvedenú v bodoch 4.1 až 4.5 odôvodnenia), s ktorou sa stotožňuje, t.j.:
V bode 1 petitu sa žalobca domáha, aby bolo žalovaným 1/ až 3/ zakázané nakladať s tovarom priamo
nadobudnutým od žalobcu alebo od osôb s ním personálne prepojených, tento tovar predať, darovať
alebo inak scudziť, zaťažiť, zbaviť sa držby, odovzdať, zameniť, zničiť, založiť, dať do prenájmu aleboprepožičať akejkoľvek inej osobe, avšak ani pri podrobnom preskúmaní návrhu nie je zjavné, kto sú
personálne prepojené osoby so žalobcom. Takýto extenzívny výrok je zjavne nevykonateľným pre jeho
nepreskúmateľnosť. Pokiaľ sa jedná o výrok č. 2 petitu, žalobca ani len presne neidentifikoval položky,

ktoré majú byť predmetom neodkladného opatrenia a presne ich nešpecifikoval výrobným číslom tak,
aby bola špecifikácia položiek nezameniteľná a mal by uviesť, kde sa majú tieto položky u žalovaného
1/ nachádzať. V celom kontexte návrhu je totiž zjavné, že pre každú sezónu sa pripravuje nová kolekcia
s novými jedinečnými dielcami, avšak žalobca sa pre sezónu 2024 snaží domôcť zaistiť komponenty z
roku 2020, 2021 a 2022. V bodoch 3. a 4. petitu vo vzťahu k žalovanému 3/ je návrh nevykonateľný,

nakoľko žalovaný 3/ s tovarom nedisponuje a nie je v jeho možnostiach skladovať a chrániť ho tak,
aby nedošlo k zníženiu jeho hodnoty, ani zabrániť a predchádzať škodám, tým skôr nie zabrániť jeho
odcudzeniu, ako to požaduje žalobca. Zároveň aj vo vzťahu k označenému nároku žalobcu platí, že nie
je zjavné, kto sú personálne prepojené osoby so žalobcom. Pokiaľ ide o výrok č. 6 petitu, žalovaný 1/
založil v prospech žalovaného 3/ skladové zásoby, tieto tvoria niekoľkonásobok objemu, ktoré údajne
dodal žalobca žalovanému 1/ podľa prílohy č. 23, žalobca sa však v bode 6 petitu domáha, aby bol

žalovanému 3/ zakázaný výkon záložného práva aj vo vzťahu k skladovým zásobám, ktoré žalovaný 1/
nadobudol od iných dodávateľov.

8. Súd prvej inštancie zastáva názor, že nárok žalobcu bolo potrebné uplatniť žalobou vo veci samej.
Je neprípustné obchádzanie zákona domáhaním sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 330

ods. 2 CSP vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť,
ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom
totožným ako výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých však
musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP,
čo splnené nebolo. Súd prvej inštancie dodal, že je neprípustné, aby žalobca na jednej strane tvrdil, že

inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti
poskytovanej ochrany, pretože nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej (porov. bod 91
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a na strane druhej tvrdil, že nariadením neodkladného
opatrenia sa nijakým spôsobom nezasiahne do práv žalovaných, pretože neodkladné opatrenie je len
dočasným opatrením (porov. bod 161 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

9.Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§262ods.1vspojení§255ods.1CSP,žalovaní
1/ a 3/ mali v konaní plný úspech, preto im proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovaným 2/ a 4/ žiadne trovy nevznikli,
v súlade so zásadou procesnej ekonómie im ich náhradu v zmysle čl. 17 CSP nepriznal (R 72/2018).

10. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, má
za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, žalobca má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí, pretože
súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli
uplatnené a z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil

neodkladné opatrenie v znení jeho návrhu.

11. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nebral do úvahy ním opísané a preukázané skutočnosti,
ale osvojil si argumenty žalovaného 3/, takýto postup je v rozpore so zmyslom a účelom právnej
úpravy neodkladného opatrenia zakotvenej v Civilnom sporovom poriadku. Podľa názoru žalobcu súd

prvej inštancie pri rozhodovaní nemal brať do úvahy skutočnosti uvádzané žalovanými, pretože sa
tým marí zmysel a účel neodkladného opatrenia. Žalobca na podporu odvolacej námietky poukazuje
na uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Cdo/159/2019 zo dňa 25.09.2019, podľa ktorého „Umožnenie
sa protistrane, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, sa k tomuto návrhu
vyjadriť, realizuje výlučne odvolací súd“ a uznesenie NS SR sp. zn. 1Obdo/79/2020 zo dňa 23.06.2021.

Žalobca namieta, že súd prvej inštancie umožnil žalovanému 3/ zaujať procesnú obranu a súčasne
odkazuje na argument žalovaného 3/ v odôvodnení, hoci žalovanému 3/ táto procesná obrana
neprináležala a mohol ju uplatniť až v odvolacom konaní. Žalobca konštatuje, že súd prvej inštanciesa pri rozhodovaní nesprávne spravoval zásadou kontradiktórnosti, ktorá sa pri neodkladnom opatrení
neuplatňuje.

12. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil ustálenú judikatúru, poukazuje na uznesenie
NS SR sp. zn. 1Obdo/79/2020 zo dňa 23.06.2021. V zmysle judikatúry pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia postačuje skutočnosti osvedčiť (čo žalobca urobil), nevyžaduje sa preukázanie
a preto sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že „je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu,

preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu.“

13. Žalobca považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie, že si mal nárok uplatniť žalobou vo veci
samej. Súd prvej inštancie nesmie podmieňovať nevydanie neodkladné opatrenia tým, že si žalobca
neuplatnil (zatiaľ) svoj nárok žalobou vo veci samej. Súd nemusí ani uložiť žalobcovi povinnosť podať

žalobuvovecisamej,neodkladnéopatrenieažalobavovecisamejniesúbezpodmienečnespäté.Podľa
žalobcu súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
žalovaný 1/ nebude disponovať majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje nároky. Žalobca
potom namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil § 330 CSP, podľa ktorého mohol súd
určiť,ženeodkladnéopatreniebudetrvaťlenpourčenýčasa taktiežuložiťpovinnosťvprimeranejlehote

podať návrh vo veci samej. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu, že je neprípustné obchádzanie
zákona domáhaním sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP vo veci vyžadujúcej
si riadne dokazovanie, nakoľko návrhom si len uplatňuje svoje zákonné právo na súdnu ochranu.

14. Žalobca má za to, že bol splnený aj test proporcionality, čomu zodpovedá primerané obmedzenie

práv žalovaných tak, aby došlo k minimalizácii, resp. zabráneniu ďalších škôd, ktoré žalobcovi konaním
žalovaných hrozia. Má za to, že súd prvej inštancie mylne preberá argumentáciu žalovaného 1/, ktorý
nesprávne stotožňuje rozsah založeného tovaru v prospech žalovaného 2/ a 3/ s presne špecifikovaným
tovarom vo faktúrach uvedených v prílohe č. 23 návrhu. Žalobca uvádza, že žalovaný 1/ presne vie
a má evidované v skladovom ERP softvéri, ktoré bicykle a ich komponenty boli dodané žalobcom a

osobami prepojenými so žalobcom, tieto sú presne špecifikované aj na faktúrach uvedených v prílohe č.
23 návrhu. Špecifikácia tovaru, ktorý má byť predmetom neodkladného opatrenia je dostatočne presná
dokonca aj pre colný úrad SR, ktorý kontroluje zaradenie tovaru podľa colného sadzobníka, takže
je dostatočne presná aj pre žalovaného 1/ a pre prípadného exekútora, ktorý by dokázal postupom
totožným s inventúrou skontrolovať dodržiavanie neodkladného opatrenia.

15. Žalobca namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, keď nevzhliadol naliehavosť riešenia
situácie neodkladným opatrenia, ktorá je podľa žalobcu daná aj tým, že trvanie cyklistickej sezóny roku
2024 je časovo obmedzené a po jej uplynutí už žalobca nebude môcť bicykle predať. Žalobca uvádza,
že od roku 2025 bude v platnosti nová regulácia a nové modely bicyklov, po uplynutí sezóny 2024 tak

bicykle budú neaktuálne, nepredajné a nebudú mať takú hodnotu, ako majú v tomto čase a žalobca
nezíska späť náklady na ich obstaranie a ani na ich doručenie k žalovanému 1/ za účelom ich zloženia
v skladoch žalovaného 1/.

16. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, že neosvedčil, že je vlastníkom tovaru, t. j. bicyklov a

ich komponentov, pretože nepredložil žiadny relevantný dôkaz podporujúci jeho tvrdenie o vlastníckom
práve k sporným komponentom a bicyklom, t.j. nepredložil žiadny dôkaz, že kúpil a zaplatil za akékoľvek
bicykle alebo komponenty sumu 1.158.691,44 Eur. Žalobca poukazuje na § 151 ods. 1 CSP, podľa
ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Žalovaný 1/ uvádza, že je údajným vlastníkom bicyklov a ich komponentov, a to (i) na základe kúpnej

zmluvy uzavretej s žalobcom a (ii) prevzatím bicyklov a ich komponentov od žalobcu. V zmysle
uvedeného je podľa žalobcu nesporné, že žalobca bol nespochybniteľným vlastníkom bicyklov a ich
komponentov až do okamihu ich prevzatia žalovaným 1/, následne je sporné medzi stranami, či
vlastníkom zostal žalobca alebo sa vlastníkom stal žalovaný 1/. Žalobca uvádza, že v návrhu aj odvolaní
(viď bod 4.1 odvolania) preukázal, že napriek odovzdaniu bicyklov a ich komponentov žalovanému 1/

nedošlo k prevodu vlastníctva, ani k originálnemu nadobudnutiu vlastníctva žalovaným 1/. Súd prvej
inštancie v odôvodnení akoby vyžadoval od žalobcu na preukázanie vlastníctva bicyklov, že zaplatil za
bicykle sumu 1.158.691,44 Eur. Je pritom nesporné a v zmysle § 151 ods. 1 CSP preukázané, že
žalovaný 1/ za bicykle nezaplatil a tiež je nesporné, že žalobca zaslal všetky bicykle a ich komponentyna adresu žalovaného 1/, vystavil z toho titulu faktúru, baliaci a prepravný list, ktoré boli podkladom pre
colné konanie v SR, čo by urobiť nemohol, ak by nebol vlastníkom bicyklov a ich komponentov.

17. Žalobca napokon namieta nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že navrhovaný petit je neurčitý
a preto nevykonateľný. Podľa žalobcu je jednoznačne určité a určiteľné, najmä na podklade žalobcom
vystavenýchfaktúr,ktorýtovaržalovaný1/priamonadobudolodžalobcualeboodosôbsnímpersonálne
prepojených, tovar je špecifikovaný v prílohe 23 návrhu a nie je sporné, o ktorý tovar sa jedná. Žalobca
argumentuje, že špecifikácia tovaru uvedená vo faktúrach priložených k návrhu v prílohe 23 bola

dostatočná aj pre iné štátne orgány v SR, najmä pre colné orgány a daňové orgány, súd nie je uvedeným
štátnym orgánom nadriadený a nepoužíva iné kritériá na určenie dostatočnej špecifikácie ako colné
orgány, ktoré jednotlivý tovar musia dokonca zaradiť pod klasifikáciu požadovanú colným sadzobníkom.
Ak bola špecifikácia tovaru dostatočná pre colný úrad SR, musí byť dostatočne dobrá aj pre slovenský
súd.

18. K návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.05.2024 a k odvolaniu
žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/ podaním zo dňa 16.08.2024, napadnuté uznesenie považuje za vecne
správne. Žalovaný 2/ uvádza, že žalobca dôvodnosť návrhu vo vzťahu k žalovanému 2/ opiera o. i.
aj o skutkové tvrdenie, že má byť vlastníkom hnuteľných vecí (bicyklov a ich komponentov), ktoré
žalovaný 1/ údajne v rozpore so zákonom založil v prospech žalovaného 2/ na zabezpečenie svojho

kontokorentného úveru, žalovanému 2/ konkrétne žalobca vyčíta, že nemôže byť dobromyseľný vo
vzťahu k vlastníctvu založených hnuteľných vecí, nakoľko porušil povinnosť postupovať s odbornou
starostlivosťou pri preverovaní vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetu budúceho záložného
práva . Z týchto skutkových tvrdení žalobca odvodzuje právny záver, v zmysle ktorého má byť úkon
zriadenia záložného práva ako je toto registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv

pod sp. zn. NCRzp 35393/2023 neplatným právnym úkonom pre jeho rozpor s § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 2/ má za to, že žalobca neosvedčil existenciu predpokladov umožňujúcich súdu
rozhodnúť o nariadení ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom splnenie podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia by malo byť súdom posudzované prísnejšie v konaní, v ktorom
žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia s tým, že nemá záujem

podávať žalobu vo veci samej (ako je tomu v prejednávanej veci). Konkrétne v doterajšom priebehu
konania nebola podľa žalovaného 2/ osvedčená dôvodnosť a trvanie žalobcom deklarovaného nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Skutkové tvrdenia žalobcu o jeho vlastníckom práve k založeným
hnuteľným veciam ostali v rovine tvrdenia, žalobca doposiaľ neprodukoval jediný dôkaz, ktorý by súdu
umožňoval prijať záver o osvedčení jeho vlastníckeho práva k sporným bicyklom a ich komponentom.

Žalovaný 2/ upozorňuje, že skutkové tvrdenia žalobcu o jeho vlastníckom práve navyše oslabuje
fakt, že v inom, aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica
pod spis. zn. 36Up/925/2024, deklaruje svoje vlastnícke právo k rovnakým hnuteľným veciam iná
obchodná spoločnosť sídliaca v autonómnej oblasti Hong Kong, a to spoločnosť EPOCH POWER
TECHNOLOGY CO., LIMITED, ktorá k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložila tzv. dôkaz

č. 13, ktorý má obsahovať súpis komponentov zaplatených spoločnosťou EPOCH a dovezených do
prevádzky žalovaného 1/ (jedná sa o rovnaký subjekt, ktorý je žalovaným 1/ v tomto konaní) a ktorá
explicitne deklarovala svoje vlastnícke právo ku komponentom uvedeným v dôkaze č. 13. Dôkaz č.
13 sa pritom takmer úplne zhoduje s obsahom dôkazu č. 23, ktorý žalobca predložil k svojmu návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Obe spoločnosti sídliace v autonómnej oblasti Hong Kong

konštatujú vlastnícke právo k rovnakým hnuteľným veciam. Aj z tohto samostatného dôvodu je preto
sporné, či žalobcovi v tomto súdnom konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Absentuje osvedčenie
ohrozenia práva žalobcu ako základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca
neosvedčil samotný hmotnoprávny nárok, a teda ani súvis navrhovaného neodkladného opatrenia s
takýmto nárokom.

19. Žalovaný 2/ ďalej namieta, že v doterajšom priebehu konania nebola osvedčená potreba neodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu (princíp odôvodnenosti), zároveň uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti). Žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe

nariadenia neodkladného opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. V tejto konkrétnej veci žalobca nielenže neosvedčil, že by mu nejaká škoda reálne
konaním žalovaných vznikala, ale domáha sa nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ktorým aj zahypotetickej existencie jeho nároku objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, čo je v
rozpore s tzv. princípom efektívnosti.

20. Žalobca odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu tým, že mu
údajne vzniká majetková škoda v dôsledku „protiprávneho zadržiavania bicyklov žalobcu v skladoch
žalovaného 1/“, ktoré bicykle v dôsledku tohto konania žalovaného 1/ nemôže žalobca predávať
svojim zákazníkom. Žalobca tiež zdôrazňuje, že všetky spomínané bicykle sa z dôvodu novej právnej
regulácie môžu na území Európskej únie predávať iba počas teplých mesiacov roku 2024, pričom

následne sa tieto stanú na území Európskej únie nepredajnými a stratia celú svoju hodnotu. Akým
spôsobom má časovo neobmedzené (t.j. po dobu určite presahujúcu cyklistickú sezónu roku 2024)
„zapečatenie“ bicyklov v skladoch žalovaného 1/ zamedziť vzniku ďalšej škody na strane žalobcu, z
návrhu nevyplýva. Je predsa zrejmé, že žalobca nebude mať bicykle a ich komponenty vo faktickej moci
ani v prípade, ak by súd návrhu vyhovel, nebude týmito môcť disponovať, a teda ich ani predať svojim
zákazníkom do konca cyklistickej sezóny roku 2024. Žalovaný 2/ uvádza, že prijatím argumentácie

žalobcu dospejeme k záveru, že neodkladné opatrenie nemá slúžiť zamedzeniu hrozby nenapraviteľnej
alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na majetku žalobcu, ale má byť len prostriedkom vybavovania si
sporov so žalovanými, a teda nenapĺňa svoj ochranný účel.

21. Vo vzťahu k žalovanému 2/ nie je z návrhu jasné ani len to, akú právnu povinnosť (vyplývajúcu

zo zákona alebo zo zmluvného, resp. záväzkovo-právneho vzťahu) mal porušiť a právnym poriadkom
akého štátu sa daný zodpovednostný vzťah spravuje. Žalobca v otázke pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 2/ vychádza z nepodložených domnienok o bližšie nevysvetlenom údajnom porušení
povinnosti záložného veriteľa postupovať v súlade s požiadavkami „odbornej starostlivosti“. V
ustanoveniach príslušnej časti Občianskeho zákonníka zákonodarca vnáša požiadavku postupu s

odbornou, resp. náležitou starostlivosťou v iných situáciách (nie pri zriaďovaní záložného práva),
konkrétne pri predaji zálohu (§ 151m ods. 8), resp. vznáša túto požiadavku voči iným subjektom,
odlišným od záložného veriteľa (voči nadobúdateľovi zálohu, § 151md ods. 1 písm. f), ako aj § 151h
ods. 3). Vzhľadom na argumentáciu žalobcu škodou, ktorá má údajne na jeho majetku vznikať,
bolo povinnosťou žalobcu osvedčiť tiež existenciu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti

žalovaných za škodu, ani túto povinnosť však nesplnil.

22. Žalovaný 2/ ďalej namieta že žalobca neosvedčil, že právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
Žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia sa nijakým spôsobom

nezasiahne do práv žalovaných a nebude im hroziť žiadna škoda ani ujma, ale žalobcovi áno,
túto úvahu však opäť nevysvetlil ani neosvedčil naplnenie princípu proporcionality a súčasne svoju
nekonkretizovanú úvahu opiera o dočasnosť úpravy pomerov medzi stranami, hoci vo zvyšnom
texte návrhu akcentuje, že zákonodarca upustil od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v
predchádzajúcej právnej úpravy a preto sa domáha jeho nariadenia bez časového obmedzenia.

Žalovaný 2/ tiež poukazuje na § 324 ods. 3 CSP a namieta, že návrh žalobcu žiadnym spôsobom
neuvádza zdôvodnenie a osvedčenie nemožnosti dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím
opatrením.

23. Žalovaný 2/ namieta aj neurčitosť, nejasnosť a materiálnu nevykonateľnosť navrhovaného petitu.

Pokiaľ ide o navrhované výroky č. 1 a 3, žalobca sa vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/ domáha uloženia
zákazu nakladať s „akýmkoľvek“ tovarom priamo nadobudnutým či už od žalobcu, alebo od „osôb
s ním personálne prepojených“, de facto sa domáha uloženia zákazu aj vo vzťahu k tovaru, ktorý
dodal v minulosti a nie je predmetom sporu. Žalovaný 2/ poukazuje aj na neurčitosť pojmu „personálne
prepojené osoby“. V navrhovaných výrokov č. 2 a 4 žalobca odkazuje už nie na „akýkoľvek“ tovar, ale

na tovar špecifikovaný v dôkaze č. 23 priloženom k návrhu, označené petity sú opäť nevykonateľné
a nevymožiteľné, nakoľko sú obsahovo nezrozumiteľné a neurčité. Z dôkazu č. 23 pritom nevyplýva
ani len to, na aké hnuteľné veci sa má vzťahovať žalobcom navrhovaný zákaz, resp. povinnosť
žalovanýchtietoopatrovať.Predmetnýdokument,ktorýmábyťsúčasťouvýrokusúdnehorozhodnutia,je
vyhotovený v anglickom jazyku, pritom fyzické a právnické osoby majú zákonom ustanovenú povinnosť

používať v úradnom styku so súdom štátny jazyk, označenie položiek v dôkaze č. 23 generickým
pojmom ako „tool“ (nástroj), „chain“ (reťaz), „battery“ (batéria) a pod. spolu s nič nehovoriacim údajom
o čísle objednávky alebo kontajnera, bez priloženia týchto objednávok alebo faktúr obsahujúcich aspoň
výrobné číslo tej-ktorej súčiastky, nezodpovedá požiadavkám určitosti riadne materiálne vykonateľnéhopetitu. Žalovanému 2/ vo vzťahu k navrhovaným výrokom č. 3 a 4 nie je zrejmé, z akého dôvodu sa
žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému 2/ ním označený tovar „skladovať a chrániť tak, aby
nedošlo k zníženiu jeho hodnoty“, či povinnosti „zabrániť a predchádzať škodám na tovare a zabrániť

jeho odcudzeniu“, keď v návrhu zdôrazňuje, že tento tovar údajne protiprávne zadržiava žalovaný 1/.
Navrhovaným výrokom č. 5 sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanému 2/ uplatniť si záložné právo
zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp 35393/2023 a prijímať
platby získané scudzením predmetu zálohu. Žalobca však netvrdil, a teda ani neosvedčil, že by zásoby
žalovaného 1/ ako záložcu pozostávali výhradne zo sporných komponentov, žalobca sa snaží docieliť

znemožnenie uplatnenia záložného práva žalovaného 2/ paušálne vo vzťahu k akémukoľvek tovaru
predstavujúcemu zásoby žalovaného 1/ bez ohľadu na to, kto mu tieto zásoby dodal.

24. Žalovaný 1/ sa k návrhu a odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 26.08.2024, navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal mu voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný 1/ uvádza, že žalobca v odvolaní opakuje a

rozvíja a nadväzuje na svoje skoršie skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
kde pri prezentovaní skutkového stavu predložil množstvo nepodložených, hrubo zavádzajúcich a
nepravdivých tvrdení. Žalovaný 1/ k priebehu spolupráce uviedol, že vyrába bicykle od roku 2004,
kedy mu Európska komisia udelila výnimku z platenia tzv. antidumpingového cla na dovozy bicyklov
z Číny, v roku zahájil obchodnú spoluprácu v oblasti výroby bicyklov so skupinou „Wuxi Shengda“,

Čína, do ktorej patrí aj žalobca. Spolupráca prebiehala tak, že rôzne osoby zo Skupiny WS dodávali
a fakturovali žalovanému 1/ komponenty potrebné na výrobu bicyklov; žalovaný 1/ zabezpečoval
dopravu, splnenie colných a daňových povinností v súvislosti s dovozom a uskladnenie komponentov,
vyrábal z týchto komponentov plne funkčné bicykle a vystavoval vyhlásenia o zhode ako ich výrobca,
niekoľko pracovníkov Skupiny WS sa v rámci výrobného procesu zúčastňovalo na výstupnej kontrole

kvality bicyklov (v konaní sp. zn. 36Up/925/2024 na Okresnom súde Banská Bystrica ich žalobca
označuje ako pracovníkov Epoch Power Technology Co., Limited, Hong Kong), žalovaný 1/ následne
dodával a fakturoval bicykle zákazníkom v EÚ s tým, že doručoval faktúry pre konkrétnych zákazníkov
prostredníctvom zástupcov Skupiny WS, informoval Skupinu WS o detailnej štruktúre a výške svojich
nákladov na činnosti v rámci obchodnej spolupráce prehľadnou tabuľkou; zákazníci platili za dodanie

bicyklovnabankovýúčetžalobcualeboinejosobyzoskupinyWSavniektorýchprípadochajnabankový
účet žalovaného 1/; pohľadávky a záväzky medzi žalovaným 1/, osobami zo Skupiny WS a zákazníkmi
vzniknuté z tejto obchodnej spolupráce boli vysporiadané po skončení príslušných účtovných období
žalovaného 1/ tak, že suma zaúčtovaných pohľadávok žalovaného 1/ voči zákazníkom v určitej mene
(CNY, EUR a USD) bola „započítaná“ oproti zodpovedajúcej sume zaúčtovaných záväzkov žalovaného

1/vočiosobámzoSkupinyWSvtejistejmene.Vseptembri2022začalžalovaný1/upozorňovaťSkupinu
WS,žejehonákladyrádovovstátisícocheurniesúpokrytéplatbamiodzákazníkov,skupinaWSpriznala
finančné ťažkosti, nedokázala zabezpečiť priebežnú úhradu nákladov žalovaného 1/ v dostatočnej
miere.Zatýchokolnostížalovaný1/5.7.2023oznámilSkupineWS,žepočnúc10.7.2023buderealizovať
nakládku bicyklov dvom kľúčovým zákazníkom - Huijser (Holandsko) a BIZBIKE BVBA (Belgicko) - iba

za podmienky, že títo zákazníci zaplatia za bicykle na jeho bankový účet. V priebehu septembra 2023
si žalovaný 1/ a skupina WS potvrdili vysporiadanie pohľadávok a záväzkov, ktoré vznikli z obchodnej
spolupráce v účtovnom období od 1.8.2022 do 31.7.2023, z ktorého ostali nevysporiadané pohľadávky
žalovaného 1/ voči rôznym zákazníkom a záväzky voči rôznym dodávateľom zo Skupiny WS. Začiatkom
októbra 2023 žalovaný 1/ informoval skupinu WS, že financujúca banka, žalovaný 2/, začala mať

pochybnosti o udržateľnosti podnikania s ohľadom na výsledok hospodárenia a požiadala žalovaného
1/ o rozšírenie zabezpečenia úveru aj o zásoby žalovaného 1/, čoho výsledkom bola registrácia
nového záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 35393/2023. K
obdobnému kroku z obdobných dôvodov pristúpil aj ďalší kľúčový veriteľ, žalovaný 3/, čoho výsledkom
bola registrácia nových záložných práv v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn.

36161/2023, 36166/2023 a 37494/2023. Od druhej polovice októbra 2023 obchodné nezhody eskalovali
do sporu, žalovaný 1/ vyčíslil svoje viacnáklady za skladovacie priestory, opravy vadných komponentov
a zníženú produktivitu v celkovej výške najmenej 919.086 Eur a žiadal skupinu WS o presmerovanie
platieb a vyplatenie bankového úveru skupina WS nároky požiadavky Bike Mate opakovane odmietla.
Žalovaný 1/ a skupina WS v druhej polovici decembra 2023 začali rokovať o urovnaní sporných

nárokov, k finálnej dohode priblížili začiatkom apríla 2024, žalobca si však zvolil nového právneho
zástupcu, ktorého predložené návrhy ignorovali dovtedajšie rokovania o znení dohody o urovnaní a
smerovali k platobnej neschopnosti žalovaného s ultimatívnou požiadavkou podpisu predloženej dohody
do 15.4.2024, inak bude ďalej postupovať súdnou a inou právnou cestou a trestného oznámenia prepodozrenie zo spáchania „trestného činu vydierania, krádeže, hrubého nátlaku, ako aj ďalších trestných
činov, popritom začal bezprecedentne útočiť na žalovaného 1/ pred obchodnými partnermi popierajúc
dohodnuté princípy obchodnej spolupráce a elementárne princípy slušnosti. S ohľadom na šikanózne

kroky a minimalizáciu škôd začal žalovaný 1/ rokovať so žalovaným 4/ o dodávkach určitých bicyklov
a komponentov s tým, že žalovaný 4/ zaplatí priamo na bankový účet žalovaného 1/, v tejto súvislosti
reštrukturalizačnému správcovi potvrdil, okrem iného, že je vlastníkom ním vyrábaných bicyklov a je
pripravený poskytnúť potvrdenie o vlastníctve, vyhlásenie výrobcu o zhode a garanciu kvality a bude
realizovať nakládku bicyklov iba za podmienky, že žalovaný 4/ zaplatí za naložené bicykle na bankový

účet žalovaného 1/. Ku dňu vydania napadnutého uznesenia žalovaný 1/ zrealizoval tri dodávky r v
celkovej hodnote 573.333,92 Eur. V rámci diskusií s žalovaný 1/ tiež dozvedel, že žalovaný 4/ minimálne
v posledných rokoch neevidoval vo svojom účtovníctve faktúry žalovaného 1/ za dodané bicykle a
komponenty a všetky záväzky za tieto dodávky evidoval ako záväzky voči osobám zo Skupiny WS na
základe ich faktúr, čo svedčí tomu, že skupina WS v rozpore s dohodnutými podmienkami obchodnej
spolupráce, namiesto doručenia faktúr žalovaného 1/ zákazníkovi tieto faktúry nahrádzala vlastnými

faktúrami a tieto následne doručovala zákazníkovi Huijser.

25. Žalovaný 1/ záver súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol naliehavosť riešenia situácie neodkladným
opatrením, považuje za správny. Podľa žalobcu naliehavosť vyplýva údajne z toho, že sporné bicykle a
komponenty priebežne strácajú hodnotu a po uplynutí cyklistickej sezóny roku 2024 budú nepredajné

a žalobca nezíska späť náklady na ich obstaranie a dodanie žalovanému 1/. Žalovaný 1/ v prvom rade
nikdy nespochybnil právo žalobcu na spravodlivý podiel z predaja, pričom navrhovaným neodkladným
opatrením žalobca žiada o absolútne právne i faktické zapečatenie bicyklov a komponentov v skladoch
žalovaného 1/, čo je v evidentnom rozpore s argumentom o ich priebežne strácajúcej sa hodnote.
Uložením navrhovaných povinností a obmedzení objektívne nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa

žalobca v návrhu domáha.

26. Žalovaný 1/ súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie
nároku. Žalobca celý návrh založil na tvrdení, že má vlastnícke právo ku komponentom potrebným na
výrobu bicyklov, resp. k bicyklom vyrobeným z týchto komponentov, ktoré žalobca a iné osoby zo skupiny

WS v minulosti dodali žalovanému 1/. Následne v odvolaní odmieta, že žalovaný 1/ by mohol byť ich
vlastníkom na základe kúpnych zmlúv medzi osobami zo skupiny WS ako predávajúcimi a žalovaným
1/ ako kupujúcim a uvádza, že právny vzťah potrebné kvalifikovať ako zodpovedajúci mandátnej zmluve
podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý ale celkom zjavne nezodpovedá dohodnutému
obchodnému modelu spolupráce, ktorý vyplýva z listinných dôkazov predložených v tomto konaní.

Žalobca nepredložil žiadny dôkaz podporujúci tvrdenie o jeho vlastníckom práve, naopak, predložené
dôkazy preukazujú, že vlastníkom sporných komponentov a bicyklov je žalovaný 1/, konkrétne v
rozsahu, v akom žalobca a ostatné osoby zo skupiny WS dodávali a fakturovali žalovanému 1/
komponenty na výrobu bicyklov, išlo o dodávky tovaru v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V tejto časti obchodnej spolupráce išlo o priebežne uzatvárané kúpne zmluvy, existenciu takýchto

kúpnych zmlúv potvrdzujú aj dodávateľské faktúry žalobcu adresované žalovanému 1/ priložené k
Doplneniu návrhu z 23.05.2024 ako Dôkaz č. 25, ktoré odkazujú na dodaciu doložku „CIF“ podľa
Pravidiel Incoterms pre vzájomnú prax v zmluvách na predaj/kúpu tovaru. V predmetnej veci sa
osoby zo skupiny WS a žalovaný 1/ nedohodli na režime prechodu vlastníckeho práva k dodávaným
komponentom, a preto sa uplatní zákonná úprava § 443 Obchodného zákonníka a platí, že žalovaný

1/ priebežne nadobúdal vlastníctvo k dodávaným komponentom ich odovzdaním, resp. získaním
oprávnenia nakladať s príslušnými zásielkami. Žalovaný 1/ následne z týchto komponentov vyrábal
bicykle, a teda spracovaním svojich vecí (komponenty) vytváral nové veci (bicykle), ktoré bez ďalšieho
priebežne nadobúdal do svojho vlastníctva. Alternatívne, ak by aj odvolací súd posúdil právne vzťahy
ako zmluvy o dielo spočívajúce v montáži bicyklov podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dodávky

komponentov by predstavovali dodávky vecí určených na vykonanie diela, ktoré obstarali objednávatelia
podľa§§539a540Obchodnéhozákonníka,vsúlades§540ods.1Obchodnéhozákonníkabyžalovaný
1/ priebežne nadobúdal vlastníctvo k dodávaným komponentom najneskôr keď sa spracovaním stali
súčasťou jednotlivých vyrábaných bicyklov a v súlade s § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka by
nadobúdal vlastníctvo k vyrábaným bicyklom najneskôr, keď sa v dôsledku spracovania príslušných

komponentov stávali novými vecami.

27. Žalovaný 1/ namieta že žalobca v návrhu a odvolaní označil jednu konkrétnu zmluvnú povinnosť,
ktorú žalovaný 1/ údajne porušil, a to povinnosť kupujúceho podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka„zaplatiť kúpnu cenu“, s čím sa žalovaný 1/ nestotožňuje. Žalovaný 1/ svoje záväzky zaplatiť kúpnu
cenu dodávateľom komponentov uhrádzal prostredníctvom žalobcu, ktorý bol nielen dodávateľom
komponentov, ale aj inkasnou spoločnosťou inkasujúcou platby zákazníkov za dodávky bicyklov a

komponentov od žalovaného 1/ a vždy po skončení jednotlivých účtovných období žalovaného 1/ si
potvrdzovali konečné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov medzi žalovaným 1/, osobami zo skupiny
WS a zákazníkmi, posledné takéto vysporiadanie si potvrdili v septembri 2023 a k ďalšiemu by mali
pristúpiť po skončení účtovného obdobia, ktoré uplynulo 31.7.2024.

28. Žalobca tiež neoznačil ani neosvedčil žiadnu konkrétnu obchodnú zvyklosť a jej údajné porušenie
zo strany žalovaného 1/ ani konanie žalovaného 1/ v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Žalovaný 1/ skladuje a obchoduje so spornými bicyklami a komponentmi v súlade so zákonom,
najmä v súlade s § 326 ods. 1 Obchodného zákonníka, bol oprávnený podmieňovať ďalšie dodávky
zákazníkom priamymi platbami na svoj bankový účet a následné odmietnutie požiadavky presmerovania
platieb ho oprávňovalo obchody za takýchto platobných podmienok aj zrealizovať, čo bolo tiež v

súlade s povinnosťou predchádzať škodám podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. §
415 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani argument žalobcu o neoprávnenom zriadení záložných
práv, a to aj v rozsahu, v akom sa týkajú sporných komponentov potrebných na výrobu bicyklov i
vyrobených bicyklov, nakoľko žalovaný 1/ bol a je vlastníkom všetkých komponentov na výrobu bicyklov
i vyrobených bicyklov, ktoré priebežne eviduje vo svojich zásobách. Žalovaný 1/ v súvislosti s konaním

v rozpore s poctivým obchodným stykom poukazuje na absolútne nepochopiteľne deštruktívny prístup
nového právneho zástupcu žalobcu, v kultivovanej spoločnosti je neakceptovateľné, aby podnikateľ bez
akékoľvek relevantného základu označoval protistranu rýdzo obchodného sporu ako zločinca a vyhrážal
sa trestnými oznámeniami vo vzájomnej komunikácii i pred obchodnými partnermi druhej strany.

29.Žalovaný1/tiežnamieta,žežalobcaneosvedčil,žemuvzniklaakákoľvekškodavdôsledkuúdajného
protiprávneho konania žalovaného 1/, v odvolaní len opakuje argumentáciu v návrhu, že sporné bicykle
a komponenty po uplynutí „teplých mesiacov roku 2024 […] stratia celú svoju hodnotu a budú na
území EÚ nepredajné a ako dôkaz tejto údajnej škody predložil Dôkaz č. 23 tzv. „Súpis komponentov
bicyklov zaplatených žalobcom a dovezených do prevádzky žalovaného 1/ s uvedením faktúry, ktorou

boli vyúčtované žalovanému 1/“ Ako správne uzavrel prvoinštančný súd, žalobca nepredložil žiadny
dôkaz, že kúpil a zaplatil za akékoľvek bicykle alebo komponenty sumu 1.158.691,44 Eur, takýmto
dôkazom nie je Súpis sporných komponentov, pretože neodkazuje na žiadne bicykle a vo vzťahu k
sporným komponentom neobsahuje žiadne údaje o ich údajných nákupoch žalobcu od tretích osôb.
Väčšina fakturovaných čiastok už bola vysporiadaná v rámci každoročného vysporiadania po skončení

jednotlivých účtovných období a doposiaľ nevysporiadané fakturované čiastky ešte nie sú splatné.
Fakturované čiastky od rôznych dodávateľov komponentov uvedených v Súpise nemôžu z povahy veci
predstavovať škodu ako súčasť sekundárneho zodpovednostného záväzku. To, že tieto bicykle a bicykle
v súčasnosti nepredáva žalobca, ich nerobí nepredajnými a už vonkoncom nie nepredajnými mimo EÚ.

30. Žalovaný 1/ súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že návrhom požadované neodkladné
opatrenie je neurčité, a teda nevykonateľné. Na sporné komponenty sa vzťahujú petity č. 1 až 4 a 7
návrhu, no na Dôkaz č. 23 priložený k návrhu neodkazujú petity č. 1 a 3, len všeobecne odkazujú na
dodávkytovarovžalobcua„osôbsnímpersonálneprepojených“,notietoprepojenéosobynešpecifikuje.
Vo zvyšných petity č. 2, 4 a 7 vzťahujúcich sa na sporné komponenty ani odkaz na Dôkaz č. 23 a snaha

žalobcu inkorporovať ho ako neoddeliteľnú súčasť neodkladného opatrenia prostredníctvom petitu č.
8 nespĺňa požiadavku určitosti petitu. Petit č. 7 odkazuje na bicykle špecifikované v Dôkaze č. 23, no
Dôkaz č. 23 žiadne bicykle nešpecifikuje, ale ide o súpis komponentov na výrobu bicyklov.

31. Podľa žalovaného 1/ požadované neodkladné opatrenie odporuje princípu proporcionality, návrh

smeruje k zablokovaniu značnej časti podnikateľských aktivít žalovaných 1/ a 4/, čo by pre nich
malo likvidačné dôsledky. Takýto zásah je celkom zjavne disproporčný, keď otázka vlastníckeho práva
k sporným bicyklom a komponentom je sporná a na jej vyriešenie je nevyhnutné vykonať riadne
dokazovanie v konaní vo veci samej a aj vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivý podiel z predaja
sporných bicyklov a komponentov, ktoré ešte nie je splatné.

32. Žalovaný 1/ považuje za správne tiež závery súdu prvej inštancie, že v posudzovanej veci je
navrhované neodkladné opatrenie potrebné prepojiť so žalobou vo veci samej, pretože ide o vec
vyžadujúcu riadne dokazovanie a poukázanie na zjavne protirečivé argumenty v návrhu, že navrhovanéneodkladné opatrenie má byť úplne nezávislé od žaloby vo veci samej a nemá mať dočasný alebo
predbežný charakter a zároveň, že má byť iba dočasným opatrením, ktoré žiadnym spôsobom
nezasiahne do práv žalovaných. Nič v uznesení nemožno rozumne vnímať tak, že by prvoinštančný súd

podmienil nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia súčasným podaním žaloby vo veci samej.

33. Žalovaný 1/ nesúhlasí ani s námietkou, že prvoinštančný súd údajne v rozpore s CSP prihliadol
na námietky žalovaného 1/ a žalovaného 3/ proti nariadeniu neodkladného opatrenia, nakoľko CSP
upravuje právo žalovaných vyjadriť sa k návrhu v ustanovení § 329 ods. 1 CSP. Rovnako nesúhlasí s

námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávny dôkazný štandard tým, že od žalobcu
údajne vyžadoval preukázanie, a nie iba osvedčenie ním tvrdených skutočností. Prvoinštančný súd v
bodoch 9 a 9.1 uznesenia vysvetlil, že pri posudzovaní návrhu aplikoval dôkazný štandard osvedčenia,
a nie preukázania skutočností tvrdených žalobcom.

34. Žalovaný 1/ napokon uvádza, že žalobca sa s poukazom na Nariadenie č. 655/2014 domáhal aj

vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov žalovaného 4/ v banke D., Holandsko, a to do výšky
500.000 Eur. Žalobca pritom neosvedčil splnenie podmienok na vydanie takéhoto príkazu, nakoľko nie
je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie takéhoto príkazu, pretože je osobou s bydliskom
mimo EÚ, takýto príkaz nemožno voči žalovanému 4/ vydať aj preto, že je v reštrukturalizačnom konaní
a spory medzi žalobcom a žalovaným 4/ majú byť, podľa rozhodcovských zmlúv priložených k návrhu,

predmetom rozhodcovského konania a napokon návrh ani nespĺňa povinné náležitosti pre návrh na
vydanie takéhoto príkazu stanovené v Nariadení č. 655/2014.

35. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

36. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

37. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

38. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

39. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

40. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

42. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

43. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

44. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.45. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

46.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

47. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

48. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) s poukazom na osobitnú povahu inštitútu

neodkladného opatrenia, ktorej zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri
rozhodovaní, v spojení so zásadou hospodárnosti v zmysle čl. 17 CSP, doručoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP len žalovaným 1/
až 3/ ako subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky. Vo vzťahu k žalovanému 4/ mal odvolací
súd aj s poukazom na materiálny výklad zásady kontradiktórnosti za to, že nedoručením uvedených

písomností žalovanému 4/ mu nebude spôsobená podstatná ujma a nebude významným spôsobom
znevýhodnený. Odvolací súd zároveň s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej
republiky dodáva, že v danom prípade sa nejedná ani o porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko
vyjadrenie žalovaného 4/ by vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia zásadný vplyv na
rozhodnutie vo veci nemalo (bližšie viď. napr. nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020).

49. Odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a
dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami žalovaných 1/ a 2/ k návrhu a odvolaniu žalovaného, podaním

žalobcu zo dňa 26.08.2024 dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

50. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán a k ovplyvneniu správania účastníkov,

predovšetkým k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za
následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný
prostriedok najmä preto, lebo pri rozhodovaní zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada
rovnosti účastníkov konania, účastníci konania nemusia byť vypočutí a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

51. Účinnosťou Civilného sporového poriadku došlo k zmene základného konceptu inštitútu
predbežného opatrenia, ktoré bolo nahradené inštitútom neodkladného opatrenia, pričom jeho právne
účinky nie sú podmienené prebiehajúcim konaním vo veci samej a vo svojej podstate môže konzumovať
vec samu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa v

dôsledku neho spor o veci vymedzenej žalobou právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo
vecisamej.Takétorozhodnutienevykazujecharakterdočasnostiapredbežnostiposkytovanejmeritórnej
ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Jedná sa
o prípad nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, keď súd neuloží povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, a to v prípade, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuťtrvalúúpravupomerovmedzistranami.Rovnakotaksajednáoprípadynávrhovnanariadenie
neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), (viď.
Uznesenie NS SR spis. zn. 4Obdo/79/2018 zo dňa 26. 10. 2018).

52. Z procesného hľadiska prípadné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a neuloženie

povinnosti navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej potom konzumuje vec samu a predstavuje
procesnú prekážku res iudicata pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal uloženia
identickej povinnosti. Napriek tomu, že platná práva úprava umožňuje súdu vydať rozhodnutie o
neodkladnom opatrení, ktoré má povahu rozhodnutia vo veci samej, je potrebné uviesť, že právnaúprava neodkladných opatrení vo svojom obsahu pritom nemá nahrádzať riadne konanie, uvedené sa
prieči účelu neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je preto veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo
k osvedčeniu všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä ak rozhodnutie o

neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, t. j. ak sa v dôsledku neho spor o veci
vymedzenej návrhom právoplatne skončil a nebude nasledované konaním vo veci samej.

53. Odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach
§ 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom odôvodňoval svoj
návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je však jeho povinnosťou v zmysle § 326
ods. 1 CSP návrhom osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo
môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou

právnou argumentáciou. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

54. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd považuje za vecne správny záver súdu prvej inštancie,
že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť ani trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď v prvom
rade neosvedčil vlastnícke právo (ku komponentom a bicyklom), neosvedčil ani potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. Rovnako tak je správny záver napadnutého rozhodnutia o

neurčitosti a nevykonateľnosti žalobcom navrhovaného petitu a nevyhovujúceho testu proporcionality.

55. Žalobca v obsiahlom texte odvolania uvádza obsah výroku napadnutého rozhodnutia a v
prevažnom obsahu odvolania uvádza vlastné skutkové tvrdenia duplikovaním obsahu návrhu a podaní
produkovaných pred súdom prvej inštancie (prakticky po str. 19 odvolania). S poukazom na zásadu

viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania k jednotlivým odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza nasledovné:

56. Odvolateľ namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal spočívať v tom, že
postupoval v rozpore so zmyslom a účelom úpravy neodkladného opatrenia, keď si pri rozhodovaní

osvojil argumenty žalovaného 3/. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nemal brať do úvahy skutočnosti
uvádzané žalovanými, čo odvodzuje z uznesenia NS SR č. k. 4Cdo/159/2019 zo dňa 25.09.2019, z
ktorého má vyplývať, že „umožnenie sa protistrane, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného
opatreniasmeruje,saktomutonávrhuvyjadriť,realizujevýlučneodvolacísúd.“ Odvolacísúdkonštatuje,
že odvolacia námietka žalobcu je zásadným nepochopením postupu súdu v konaniach o nariadení

neodkladného opatrenia. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Právna úprava teda umožňuje súdu vyhodnotiť v konkrétnej veci, či rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania, alebo tieto procesné úkony považuje za potrebné vykonať a
vykoná. Až veta druhá § 329 ods. 1 CSP upravuje postup odvolacieho súdu po rozhodnutí o zamietnutí

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu
o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcom uvádzané rozhodnutie je pre posudzovanie postupu
súdu prvej inštancie nerelevantné, naviac bolo vydané v konaní o neodkladnom opatrení vo veciach
starostlivosti o maloletých a predmetom dovolacieho prieskumu bola úplne odlišná procesná situácia,

a to, že odvolací súd nevyčkal na uplynutie lehoty na vyjadrenie rodičov k odvolaniu voči zamietnutiu
neodkladného opatrenia, o odvolaní rozhodol a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa rodičia k
podanému odvolaniu nevyjadrili napriek tomu, že vyjadrenie rodičov k odvolaniu bolo včas nielen
odoslané, ale aj počas plynutia lehoty na vyjadrenie doručené súdu. Odvolaciu námietku vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodnú.

57. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávny dôkazný štandard tým, že
od žalobcu vyžadoval preukázanie, a nie iba osvedčenie ním tvrdených skutočností, pričom zásada
kontradiktórnosti sa pri neodkladnom opatrení neaplikuje. Odvolací súd síce postrehol terminologickúnepresnosť písomného vyhotovenia v bode 12 napadnutého rozhodnutia, avšak z obsahu rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonával dokazovanie ale skúmal, či žalobca osvedčil
ním tvrdené skutočnosti a skutočnosti tvrdené žalobcom napokon nemal za osvedčené. Odvolaciu

námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

58. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s námietkou žalobcu, že by súd prvej inštancie podmieňoval
nevydanie neodkladného opatrenia tým, že si žalobca neuplatnil nárok vo veci samej a hoci žaloba
a neodkladné opatrenie nie sú bezpodmienečne spojené, súd prvej inštancie nebral do úvahy, že do

času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej žalovaný 1/ nebude disponovať majetkom, z ktorého by
žalobca mohol uspokojiť svoje nároky. Odvolací súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Návrh
žalobcu súd prvej inštancie nezamietol z dôvodu, že si žalobca neuplatnil nárok vo veci samej, ale z
dôvodu, že neosvedčil už prvý predpoklad nariadenia neodkladnej úpravy pomerov strán, a to existenciu
práva, ktorého bezodkladnej ochrany sa žalobca domáhal a zároveň dospel k záveru, že ustálenie
skutkového stavu vyžaduje vykonanie dokazovania spôsobom predpísaným CSP pre kontradiktórne

konanie a presahuje rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia a uvedený záver považuje aj
odvolací súd za správny.

59. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade žalobca podal na súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci a napriek tomu, že v obsahu návrhu dôvodil,

že navrhované neodkladné opatrenie je len dočasným opatrením, v návrhu ani netvrdil, že sa mieni
domáhať akéhokoľvek nároku žalobou vo veci samej. Ak žalobca argumentuje, že súd prvej inštancie
nebral do úvahy, že do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej žalovaný 1/ nebude disponovať
majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoje nároky, ani v rámci odvolacej argumentácie
neuviedol, či vôbec sa mieni domáhať nároku vo veci, ani neuviedol rozhodnutia o akom konkrétnom

nároku sa mieni domáhať vo veci samej. Ak sa teda žalobca domáha neodkladnej úpravy pomerov strán
do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom ani neosvedčil, či navrhované obmedzenie
súvisí s ním neuvedeným právom, ktorého ochrany sa mieni domáhať žalobou vo veci samej, ku ktorej
by malo mať navrhované obmedzenie žalovaných vzťah a ku ktorému by malo byť proporcionálnym
obmedzením. Je pravdou, ako uvádza žalobca, že súd mohol podľa § 330 ods. 1 CSP rozhodnúť,

že neodkladné opatrenie bude trvať len určitý čas, z argumentácie žalobcu v návrhu aj v odvolaní
by bolo možné event. vyvodiť, že by to mohla byť vlastnícka žaloba (o vydanie veci) alebo žaloba o
zaplatenie ceny tovaru, alebo žaloba o náhradu škody, avšak nie je úlohou súdu v kontradiktórnom
procese nahrádzať procesné povinnosti strany, ani si domýšľať alebo rozhodovať za žalobcu, či a akého
nároku by sa žalobca mohol chcieť vo veci domáhať. Ak sa žalobca podaným návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia domáhal uloženia viacerých povinností žalovaným bez časového obmedzenia,
avšak neuviedol, či a akého nároku sa vo veci mieni domáhať, takáto regulácia faktických stavov nie
je v posudzovanej veci možná. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, nemusí vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej len vtedy,
ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami

sporu v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Je preto správny aj záver súdu prvej inštancie, že v posudzovanej
veci bolo nárok žalobcu potrebné uplatniť žalobou vo veci samej, nakoľko nie je možné nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 2 CSP vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie, a to už hneď
v otázke vlastníckeho práva ku sporným komponentom a bicyklom, aj existencie a výšky pohľadávok a
záväzkov žalobcu a žalovaného 1/, resp. žalovaného 4/.

60. Žalobca ďalej namieta vyhodnotenie testu proporcionality súdom prvej inštancie, čomu podľa neho
zodpovedá primerané obmedzenie práv žalovaných tak, aby došlo k minimalizácii, resp. zabráneniu
ďalších škôd, ktoré žalobcovi konaním žalovaných hrozia. Vznik škody a tiež námietku nesprávneho
vyhodnotenia potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodňuje skutkovými tvrdeniami, že

pokiaľ nie je schopný dodať svojím klientom bicykle na začiatku jari 2024, títo nedokážu predať svojím
zákazníkom a následne stornujú objednávky alebo neobjednajú ďalšie bicykle od žalobcu, stanú sa
nepredajné, žalobcovi tým vzniká veľká strata, v deň podania návrhu údajne dosahuje milióny eur, sú
špekulácie a hypotetické úvahy, ktoré nemajú oporu v skutkovom stave tvrdenom žalobcom a ani neboli
ničím osvedčené. Žalobca vyčíslil tvrdenú škodu sumou 1.158.691,44 Eur, táto by mala byť osvedčená

dôkazom č. 23, čo je „Súpis komponentov bicyklov zaplatených žalobcom a dovezených do prevádzky
žalovaného1/suvedenímfaktúry,ktoroubolivyúčtovanéžalovanému1/“. Akžalobcauvádza,žebicykle
sa reálne môžu predať na území EÚ iba počas letných mesiacov 2024, následne stratia celú svoju
hodnotuabudúnaúzemíEÚnepredajnéavzniklamuškodaminimálnevovýškecolnejhodnotybicyklova ich komponentov, ktorú musel žalobca zaplatiť pri nákupe, ani toto tvrdenie žalobca ničím neosvedčil,
v návrhu aj odvolaní sám žalobca tvrdil, že tovar preclil žalovaný 1/ a žalobca potom neosvedčil, prečo
by mala škoda vo výške colnej hodnoty bicyklov a ich komponentov vzniknúť jemu. Rovnako tvrdenie,

že v dôsledku skutočnosti, že všetky bicykle a ich dizajn je pripravovaný rok dopredu a v r. 2025 bude na
území EÚ platiť nová regulácia a nové modely bicyklov, po uplynutí sezóny 2024 tak bicykle zadržiavané
žalovaným 1/ budú neaktuálne, nepredajné a nebudú mať takú hodnotu ako nemajú v tomto čase, je
hypotetickým neosvedčeným tvrdením. V prípade bicyklov a komponentov ide o tovar, ktorý nepodlieha
skaze, odvolaciemu súdu nie je jasné, akú novú reguláciu platnú v roku 2025 (tzn. zrejme predpisy

záväzné na území členských štátov EU) má žalobca na mysli, ktorá by mala za následok nemožnosť
používania a predaja bicyklov vyrobených v r. 2024 a nutnosť výroby nových „modelov“ bicyklov. Púhy
zoznam fakturovaných súm dodávateľov komponentov v Súpise neosvedčuje vznik ani výšku škody na
strane žalobcu a aj prijatie prípadného záveru, že žalobcovi ním tvrdená škoda vznikla, by vyžadoval
riadne dokazovanie presahujúce možnosti konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, že žalobca sa domáha voči žalovaným 1/ až 3/ časovo neobmedzeného zákazu

nakladať s tovarom a uloženia povinnosti ho skladovať a chrániť, požadované neodkladné opatrenie
tak nemá žiaden súvis so zamedzením vzniku škody titulom nepredajnosti bicyklov po skončení letnej
sezóny 2024, ani potenciál byť účinným prostriedkom zabránenia vzniku škody z takéhoto žalobcom
tvrdeného dôvodu.

61. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie,
že žalobca neosvedčil skutočnosť, že je vlastníkom tovaru (bicyklov a ich komponentov). Odvolacia
argumentácia žalobcu, že žalobca ani žalovaný 1/ nespochybňujú vlastníctvo bicyklov, preto mal súd
prvej inštancie postupovať podľa § 151 CSP, je v rozpore s obsahom spisu, naopak, žalovaný 1/ vo
vyjadrení k návrhu uviedol, že je faktom, že je vlastníkom sporných komponentov a bicyklov, v rozsahu,

v akom žalobca a ostatné osoby zo skupiny WS dodávali a fakturovali žalovanému 1/ komponenty
potrebné na výrobu bicyklov, išlo o štandardné dodávky tovaru v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného
zákonníka; t. j. priebežne uzatvárané kúpne zmluvy so žalovaným 1/ ako kupujúcim a ak by aj súd
posúdil právne vzťahy medzi osobami zo Skupiny WS a žalovaným 1/ ako zmluvy o dielo spočívajúce
v montáži bicyklov podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, dodávky komponentov žalovanému

1/ by predstavovali dodávky vecí určených na vykonanie diela, ktoré obstarali objednávatelia podľa §§
539 a 540 Obchodného zákonníka a o vlastníctve žalovaného 1/ k vyrobeným bicyklom nemožno mať
žiadne racionálne pochybnosti, keď žalovaný 1/ priebežne nadobúdal vlastníctvo k vyrábaným bicyklom
najneskôr, keď sa v dôsledku spracovania príslušných komponentov stávali novými vecami.

62. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že skutkové tvrdenia žalobcu, z ktorých má vyplynúť
osvedčenie záveru o jeho vlastníckom práve k tovaru, sú nekonzistentné. Žalobca tvrdí, že vyrobil
súčiastky bicyklov na základe zmluvy so žalovaným 4/, zaslal proforma faktúru žalovanému 4/ pre
žalovaného 4/, z tohto zmluvného vzťahu sa potom javí, že by potom mohlo vyplývať vlastníctvo k
súčiastkam žalovanému 4/. Súčasne tvrdí, že žalovanému 1/ „zaslal“ súčiastky a za tie isté súčiastky

mu zaslal faktúru a dodací list vystavený na žalovaného 1/, žalovaný 1/ prevzal súčiastky a preclil
a po zložení bicykla tovar dodal žalovanému 4/ a vystavil mu vo svojom mene faktúru, čo svedčí
vlastníckemu právu žalovaného 1/. Ak by aj boli údaje o platobnom mieste vo faktúre žalovaným 1/
určené platobným miestom žalobcu, pre posúdenie vlastníckeho režimu tovaru je dohoda o platobnom
mieste právne bez významu. Z takto opísaného skutkového stavu nie je možné vlastníctvo žalobcu

posúdiť ako osvedčené a dokazovanie o charaktere zmluvného vzťahu, zmluvnom type a vlastníckom
práve zjavne v posudzovanej veci presahuje rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia,
zodpovedanie sporných otázok vyžaduje potrebu riadneho dokazovania, ktoré je možné vykonať len
spôsobom predpísaným civilným sporovým poriadkom v konaní vo veci samej. Platná právna úprava
neodkladných opatrení vo svojom obsahu nemá nahrádzať riadne konanie, uvedené sa prieči účelu

neodkladného opatrenia. Z odvolacej argumentácie žalobcu, že súčiastky sú označené ochrannou
známkou žalovaného 4/, jej vlastníkom je žalovaný 4/ a ochranná známka žalovaného 4/ sa napaľuje
v Číne, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako má uvedené tvrdenie vzťah k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď práva z ochrannej známky nie sú predmetom konania, na prípadnú
ochranu by bol vecne aktívne legitimovaný žalovaný 4/ a tunajší súd by ani nebol príslušným na

rozhodovanie. Zároveň odvolací súd má zhodne so žalovaným 2/ za to, že žalobcom tvrdené
vlastnícke právo značne relativizuje aj skutočnosť, že v ďalšom prebiehajúcom konaní pred Okresným
súdom Banská Bystrica pod spis. zn. 36Up/925/2024 vedenému voči rovnakému subjektu, ktorý je
žalovaným 1/ v tomto konaní, tvrdí vlastnícke právo k rovnakým hnuteľným veciam obchodná spoločnosťEPOCH POWER TECHNOLOGY CO., LIMITED, so sídlom v autonómnej oblasti Hong Kong, ktorá
preukazuje svoje právo takmer identickým zoznamom, ktorý obsahuje súpis komponentov zaplatených
spoločnosťou EPOCH POWER TECHNOLOGY CO., LIMITED a dovezených do prevádzky žalovaného

1/ a ktorý je prílohou návrhu v konaní spis. zn. 36Up/925/2024. Odvolací súd zároveň poukazuje na
skutočnosť, že obe spoločnosti vystupujúce v procesnom postavení žalobcu sú v oboch konaniach
zastúpené rovnakým právnym zástupcom. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil základný
predpoklad pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, a to dôvodnosť a trvanie práva,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, v danej veci neosvedčil vlastnícke právo ku komponentom a bicyklom

a vyriešenie otázky vlastníckeho práva vyžaduje vykonanie dokazovania presahujúceho postup súdu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

63. Odvolací súd dodáva, že na požiadavku osvedčenia práva k tovaru, s ktorým sa žalobca domáha
uloženia zákazu nakladať, nadväzuje požiadavkou presnosti, určitosti a vykonateľnosti navrhovaného
petitu. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť

výrok rozhodnutia. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na
formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda
aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania,
z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216

CSP). Súd nemôže priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, čo platí aj v
prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie
práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné,
prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo
nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre

to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97).

64. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že špecifikácia vecí žalobcom púhym
odkazom na prílohu 23 návrhu (dôkaz č. 23) ich neumožňuje presne identifikovať tak, aby bola vylúčená
zámena za iné a aby bolo prípadné rozhodnutie aj vykonateľné. Ako správne namieta žalovaný 2/

vo vyjadrení, naviac dôkaz č. 23 nie je vyhotovený v úradnom jazyku a obsahuje označenie položiek
len generickým termínom, nezodpovedá požiadavkám určitosti riadne materiálne vykonateľného petitu.
Ak sa obmedzenia majú týkať aj tovaru, ktorý žalovanému1/ dodali „osoby personálne prepojené so
žalobcom“, ani takéto opísanie tovaru nespĺňa požiadavku vykonateľnosti, nie je vôbec jasné, konkrétne,
ktoré osoby to majú byť. Odvolací súd zároveň považuje za absurdnú argumentáciu odvolateľa, že ak

bola špecifikácia tovaru dostatočná pre colný úrad SR, musí byť dostatočne dobrá aj pre slovenský
súd. Odvolací súd pripomína žalobcovi, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a
nestranné súdy a súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Colný úrad v colnom konaní pri dovoze tovaru posudzuje zabezpečenie uplatňovania opatrení vydaných
na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi

na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze
a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Žalobca nezrozumiteľne
namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie mylne preberá argumentáciu žalovaného 1/, namieta, že
žalovaný 1/ nesprávne stotožňuje rozsah založeného tovaru v prospech žalovaného 2/ a 3/ s presne
špecifikovaným tovarom vo faktúrach uvedených v prílohe 23 návrhu. Sám žalobca ale žiadal, aby

sa ním požadované obmedzenia týkali vecí v prílohe č. 23, ktorú žiadal pojať do výroku, avšak len v
navrhovanom petite č. 2, 4 a 7 petitu, ale v navrhovanom petite č. 1 a 3 by mal súd uložiť zákaz
nakladať žalovanému 1/ a 3/ pre „akýkoľvek“ tovar priamo nadobudnutým od žalobcu alebo od „osôb s
ním personálne prepojených“, teda aj pre tovar, ktorý už bol v minulosti vysporiadaný a nie je predmetom
sporu. Aniprípadnáskutočnosť,ktorútvrdížalobca,že„žalobcaižalovanýmajúpresnúvedomosťotom,

o aké veci sa jedná“, neznižuje nároky na kvalitu odôvodnenia návrhu žalobcu a napokon ani na kvalitu
a vykonateľnosť z toho vyplývajúceho výroku súdneho rozhodnutia. Povinnosť presne uviesť, čoho sa
žalobca domáha, upravuje CSP, pre vykonateľnosť rozhodnutia nepostačuje konštatovanie, že žalovaný
1/ presne vie, a má evidované vo svojom skladovom ERP softweri, ktoré bicykle a ich komponenty
boli dodané žalobcom a konkrétne neoznačenými osobami prepojenými so žalobcom. Naviac odvolací

súd dodáva, že vo vzťahu k žalovanému 2/ a žalovanému 3/ sa žalobca domáha uloženia povinnosti
skladovať a chrániť tovar, ale v návrhu netvrdil a ani ničím neosvedčil, že akýkoľvek tovar majú títo
žalovaní v držbe, naopak, žalobca tvrdí, že komponenty a bicykle zadržiava žalovaný 1/.65. Ďalej vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, v obsahu odvolania ale voči zamietnutiu jeho návrhu
na nariadenia príkazu na zablokovanie účtov žalovaného 4/ v banke D., W., najmä na účte I.: M., a to

do výšky 500.000 Eur (petit č. 9) neuviedol žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré považuje napadnuté
rozhodnutie v tejto časti za nesprávne. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto
odvolanie v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné.

66. Pokiaľ odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, ktorý spočíva v tom,

že doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, odvolací súd konštatuje, že žalobca v
odvolaníneuviedol,ktorékonkrétneďalšie,t.j.novédoposiaľneuplatnenéprostriedkyprocesnéhoútoku
by nimi mali byť, netvrdil a neosvedčil, že ich bez vlastnej viny nemohol predložiť v konaní pred súdom
prvejinštancie.Odvolanievtejtočastiodvolacísúdvyhodnotilakonedôvodné. Odvolacísúdneprihliadol
pri rozhodovaní na podanie žalobcu zo dňa 26.08.2024, obsahom ktorého sú informácie o podaní

podnetu právneho zástupcu HONGKONG SANTA HOLDING LIMITED so sídlom ROOM NO.137, 8/F,
ETON TOWER 8, HYSAN AVENUE CAUSEWAY BAY, Hong Kong, Čínska ľudová republika, spoločnosti
ULC Čarnogurský s.r.o., voči žalovanému 1/ na Okresný úrad v Senici, odbor živnostenského podnikania
a listinný dôkaz Informácia z vykonanej živnostenskej kontroly žalovaného 1/ zo dňa 23.08.2024, na
základe ktorého má byť zistené porušenie predpisov na úseku živnostenského oprávnenia žalovaným 1/

neoznámením vykonávania podnikateľskej činnosti v ďalších prevádzkach a informácia o jeho ďalšom
podnete vo veci skladovania výbušných premetov a ohrozovania verejného záujmu žalovaným 1/, ktoré
bolo odstúpené Hasičskému a záchrannému zboru v Senici, nakoľko nemajú žiaden súvis s predmetom
konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia a nestotožňuje sa s názorom žalobcu, že by
odvolací súd musel takto hodnoverne získaný dôkaz žalobcu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného

opatrenia vziať do úvahy. Je vecou všeobecného súdu, ktorý zo stranami označených dôkazov posúdi
ako relevantný pre rozhodnutie, nie je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými skutkovými tvrdeniami a
dôkazmi, pokiaľ nemajú žiaden súvis s rozhodovaním o predmete sporu. Nie je úlohou všeobecného
súdu posudzovať dodržiavanie predpisov na úseku živnostenského podnikania ani predpisov ochrany
pred požiarmi.

67. Napokon podľa žalobcu sa mal prvoinštančný súd dopustiť nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo
aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,

alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V danom prípade
základom pri rozhodovaní boli právne normy § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 a ods. 2
a § 329 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenia právnych noriem boli tými, ktoré bolo dôvodné v prejednávanej
veci aplikovať. Súd prvej inštancie uvedené zákonné ustanovenia správne aplikoval, správne vyložil a
interpretoval, preto odvolací súd na rozdiel od žalobcu v tejto časti odvolania rovnako nevidel dôvod na

jeho úspešnosť.

68. Odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní neprihliadol na argumentáciu odvolateľa, zaradenú v časti
IV., bod 4.3.1 odvolania (ktorej obsahom je opis skutkového stavu žalobcom), že sa súd prvej inštancie
nezaoberal ekonomickým a personálnym prepojením žalovaného 1/ a žalovaného 3/, ktorá má spočívať

v tom, že jediný spoločník a konateľ žalovaného 1/ bol dlhé roky členom dozornej rady žalovaného
3/ a finančný riaditeľ žalovaného 1/ je zároveň pracovníkom žalovaného 3/, nakoľko žalobca nijakým
spôsobom neosvedčil, aký majú uvedené skutkové okolnosti vzťah k posúdeniu splnenia predpokladov
pre neodkladnú úpravu pomerov strán súdom.

69. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie, v konaní sa súd prvej inštancie
nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd
prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom

ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.70. V odvolacom konaní bol žalobca plne neúspešný, preto žalovaným v súlade s § 255 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému 1/ a

žalovanému 2/ preto odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Žalovanému 3/ a žalovanému 4/ vznik trov zo spisu nevyplýva, preto v súlade so
zásadou procesnej ekonómie odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že im voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov

CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).

71. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 tretia veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d) a písm. e) CSP).