Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-29Cb/341/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515217391
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Brehovský

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1515217391.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: PORT

CONSULTING, a.s., so sídlom Matúšova 12, Bratislava, IČO: 46 325 549, zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tomášikova 28, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
35 855 673, proti žalovanému: Poliklinika Šustekova s.r.o., so sídlom Šustekova 2, Bratislava, IČO: 35
892 200, zastúpeného: HAVRILLA & Co. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám M. Benku 2,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606, o splnenie povinnosti z podnájomnej zmluvy,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V 18. augusta 2015, sa žalobca (pôvodne PORT
CONSULTING,s.r.o.)domáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťumožniťžalobcoviužívaťnebytový
priestor o výmere 315,15 m2, nachádzajúci sa na prízemí budovy v objekte zdravotného strediska, v G.
na Š. W. Č.. X, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie
K. na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX, pozostávajúce z priestoru lekárne, tvoreného miestnosťami
číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX, za účelom prevádzkovania verejnej lekárne v zmysle zmluvy

o podnájme nebytového priestoru uzavretej medzi žalobcom ako podnájomníkom a žalovaným ako
nájomcom 19. februára 2014, a to až do skončenia podnájomného vzťahu založeného touto zmluvou
o podnájme nebytového priestoru.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca (ako podnájomník) a žalovaný (ako nájomca) 19. februára
2014, uzatvorili písomnú zmluvu o podnájme nebytových priestorov (ďalej tiež „podnájomná zmluva“),
predmetom ktorej bola dohoda o podnájme nebytového priestoru nachádzajúceho sa na prízemí budovy

súpisné č. XXXX v katastrálnom území K., v objekte zdravotného strediska Š., a to nebytového priestoru
o výmere: 315,15 m2, pozostávajúceho z priestoru lekárne, tvoreného miestnosťami číslo: XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX M. XXX, ktorého poloha je bližšie označená a špecifikovaná v prílohe podnájomnej
zmluvy. Podnájom mal začať počnúc 1. augustom 2015. Listom z 8. júla 2015 žalobca vyzval žalovaného
naodovzdanieaprevzatiepredmetupodnájmu,pričomžalovanýdopodaniažalobyneumožnilžalobcovi
predmet podnájmu užívať v súlade s podnájomnou zmluvou.

3. Okresný súd Bratislava V vydal 30. septembra 2015 rozkaz na plnenie, proti ktorému podal
žalovaný odpor s odôvodnením, že podnájomná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu bola
uzatvorená za žalovaného F.. Ľ. K. ako splnomocnencom, pričom plnomocenstvo menovanému na
uzatvorenie podnájomnej zmluvy nebolo udelené konateľmi žalovaného, a takéto plnomocenstvonetvorilo prílohu podnájomnej zmluvy. Podnájomná zmluva je za žalovaného podpísaná osobou, ktorá
nemala oprávnenie konať a uzatvoriť podnájomnú zmluvu so žalobcom, pritom F.. K. nikdy neoznámil
štatutárom žalovaného, že došlo k uzatvoreniu takejto zmluvy jeho osobou v mene žalovaného.

Žalovaný sa dozvedel o existencii tejto zmluvy až 8. júla 2015, kedy obdržal písomnú výzvu právneho
zástupcu žalobcu na odovzdanie nebytového priestoru. Naviac z obsahovej stránky vykazuje predmetná
podnájomná zmluva viaceré znaky absolútnej neplatnosti podľa ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že podnájomná zmluva je absolútne neplatná, a to jednak pre jej rozpor s dobrými
mravmi (nakoľko z doteraz zistených skutočností vyplýva, že pri uzatvorení podnájomnej zmluvy mohlo

dôjsť k spáchaniu trestného činu), ako aj z dôvodu, že za žalovaného uzatvorila podnájomnú zmluvu
osoba, ktorá na takéto konanie nebola oprávnená, nakoľko nebola štatutárnym orgánom žalovaného
a ani jej nebolo na uzatvorenie podnájomnej zmluvy udelené platné plnomocenstvo. Poukázal tiež
na to, že žalobca nepreukázal v žalobe, že by vlastník nehnuteľnosti, kde sa predmetný nebytový
priestor nachádza, udelil súhlas s jeho prenechaním do podnájmu žalobcovi. Ďalej argumentoval tým,
že navrhovaný petit žaloby je nejasný a neurčitý.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný udelil plnú moc F.. K. ktorý bol zároveň
zamestnancom žalovaného v pracovnej pozícii výkonného riaditeľa, konajúceho prostredníctvom dvoch
konateľov ako všeobecnú plnú moc ešte v marci 2013, bez akýchkoľvek obmedzení do 31. decembra
2014 s tým, že podpisy konateľov boli úradne overené. Nakoľko žalovaný neuviedol, že by predmetné

plnomocenstvo odvolal, resp., že by zaniklo iným spôsobom, javí sa ako ničím nepodložené jeho
vyjadrenie, že plnomocenstvo na uzatvorenie zmluvy nebolo udelené konateľmi žalovaného. Ďalej
poukázal na to, že z bodu 6.4 zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzatvorenej medzi Bratislavským
samosprávnym krajom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ dal
nájomcovi súhlas na uzavretie podnájomnej zmluvy na taký účel podnájmu, ktorý bude v zhode s účelom

tejto nájomnej zmluvy uvedeným v čl. II (poskytovanie zdravotnej starostlivosti).

5. Žalovaný v následnom vyjadrení zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k neplatnosti podnájomnej
zmluvy z dôvodu absencie platného splnomocnenia na jej uzatvorenie F.. K.. Zároveň spochybnil
existenciu a pravosť podnájomnej zmluvy a plnomocenstva oprávňujúceho F.. K. na uzatvorenie

podnájomnej zmluvy.

6. Konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cb/341/2015 je od 1. júna
2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-29Cb/341/2015.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom
svedkov: F.. Ľ. K., S.. F. K., výsluchom žalovaného (MUDr. Gabriela Miškejeová) a súd sa oboznámil s
predloženými dôkazmi v súdnom spise, najmä: zmluva o podnájme nebytových priestorov z 19. februára
2014, splnomocnenie, žiadosť o odovzdanie a prevzatie nebytových priestorov v súlade s podnájomnou
zmluvou a oznámenie o prevzatí zastupovania, protokol o odovzdaní a prevzatí agend, zverených

predmetov a majetku zamestnávateľa zo 6. mája 2015, pracovná zmluva z 5. augusta 2005 s dodatkom
č. 1, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o podnájme nebytových priestorov z 20. marca 2014.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Medzi žalobcom a žalovaným, za ktorého mal konať F.. Ľ. K. ako splnomocnený zástupca, malo
dôjsť 19. februára 2014 k uzatvoreniu zmluvy o podnájme nebytových priestorov, na základe ktorej
mal žalovaný ako nájomca, prenechať žalobcovi ako podnájomcovi do užívania za odplatu nebytové
priestory, nachádzajúce sa na Š.W. W. Č.. X I. G., o celkovej výmere podlahovej plochy 315,15 m2, ktoré
sa nachádzajú na prízemí nehnuteľnosti a pozostávajú z priestorov lekárne, ktoré tvoria miestnosti č.

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX a z prislúchajúcej časti chodby podľa výkresovej dokumentácie,
tvoriacej prílohu zmluvy a alikvotnú časť spoločných priestorov. Podnájom bol dohodnutý na dobu určitú
od1.augusta2015do31.decembra2040.OprávnenieF..K.nazastupovaniežalovanéhomalovyplynúť
z nedatovaného plnomocenstva, ktoré za splnomocniteľa podpísali konateľky žalovaného - MUDr. Iveta
Plšeková a MUDr. Gabriela Miškejeová. Rozsah plnomocenstva bol vymedzený na všetky právne úkony

s platnosťou plnomocenstva do 31. decembra 2014. Listom z 8. júla 2015 žalobca požiadal žalovaného
o odovzdanie predmetných nebytových priestorov od 1. augusta 2015 v súlade s podnájomnou zmluvou.
Žalovaný nebytové priestory žalobcovi odmietol sprístupniť s odôvodnením, že žiaden z konateľov
žalovaného nesplnomocnil pán K. na uzatvorenie predmetnej podnájomnej zmluvy, pričom F.. K. nebolv čase uzatvorenia tejto zmluvy štatutárom žalovaného, a ani z jeho pracovnoprávneho zaradenia nebol
oprávnený uzatvárať podnájomnú zmluvu, a preto žalovaný považoval podnájomnú zmluvu uzavretú F..
K. v mene žalovaného ako podpísanú neoprávnenou osobou.

10. Svedok F.. K. v rámci svojej výpovede uviedol, že bol zamestnancom žalovaného ako výkonný
riaditeľ polikliniky, kde mal na starosti chod spoločnosti, výkon prevádzky polikliniky a hlavná agenda
pozostávala z prenájmu priestorov. Zmluvy o podnájme v mene žalovaného dohadovali a následne
uzatvárali spočiatku konatelia, následne na neho konatelia delegovali väčšie právomoci, medzi ktoré

patrilo aj podpisovanie podnájomnej zmluvy. Bolo preto obvyklé, že podnájomné zmluvy podpisoval
aj on. Celkovo ich bolo okolo 10, pričom konal na základe plnej moci a vykonával na základe tejto
plnej moci aj iné úkony, ako bola komunikácia s obchodnými partnermi, verejnými inštitúciami a pod. V
rokoch 2006 - 2007 mu boli udelené špecializované plné moci na určitý úkon, v priebehu jeho činnosti
mu boli udelené plné moci na realizáciu zmien v obchodnom registri, následne v rokoch 2010 - 2011
mu bola udelená prvá generálna plná moc, časovo obmedzená na 1 - 2 roky a po jej skončení ďalšia

generálna plná moc, ktorá bola tiež časovo obmedzená na rok a pol až dva, obvykle boli podpisované
dokonca kalendárneho roku. Generálnu plnú moc v jednom vyhotovení mu udelili konatelia a táto bola
notársky overená. O úkonoch, ktoré vykonával na základe plnej moci informoval konateľov spoločnosti
väčšinou s odstupom času, keď bolo stretnutie s konateľmi alebo porada, tieto však nebývali často.
Obsah zmlúv, ktoré na základe plnej moci podpisoval poznal, keďže ich sám pripravoval. Textácia

spornej podnájomnej zmluvy bola pripravovaná spolu s právnikom - p. V., pričom jej znenie s konateľmi
pred jej podpísaním nekonzultoval a konateľov spoločnosti o jej podpísaní ani dodatočne neinformoval.
Neurobil tak ani od februára 2014 do mája 2015 kedy s ním bol ukončený pracovný pomer u žalovaného,
a na dôvody neupovedomenia konateľov si presne nepamätal. Zároveň si nepamätal, kedy dal pokyn
na vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve s AQUA-GROB Invest, s.r.o. Konateľov spoločnosti o už skôr

podpísanej podnájomnej zmluve na ten istý nebytový priestor neinformoval, pretože v čase podpisu
zmluvy z 20. marca 2014 mal za to, že zmluva uzavretá so žalobcom nebude naplnená. Ohľadne
zrušenia podnájomnej zmluvy z februára 2014 kontaktoval konateľa, aby podpísali dodatok a zmluvu
formálne uzavreli, nie len ústne.

11. Svedkyňa S.. F. K.Š. uviedla, že F.. K. bol riaditeľom spoločnosti. Pracovnou náplňou F.. K.
bolo vyhľadávanie nájomcov do prázdnych priestorov, príprava nájomných zmlúv, ich dodatkov,
príprava každoročných vyúčtovaní, rokovanie so samosprávnym krajom o veciach medzi žalovaným
a ním, zabezpečovanie rokovaní s dodávateľmi energií. Hlavným predmetom podnikania žalovaného
bol prenájom priestorov lekárov a iným subjektom v budove za účelom jej spravovania, pričom

celý projekt mal ideu, že polikliniky nemajú spravovať cudzie subjekty, ale najlepším spôsobom
zachovať pôvodný účel polikliník, aby ich spravovali lekári. Bola založená za účelom fungovania ako
zdravotnícke zariadenie na poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pri uzavieraní podnájomných zmlúv
medzi žalovaným ako nájomcom a podnájomníkmi bolo bežnou praxou, že tieto zmluvy pripravoval F..
K. ako riaditeľ a podpisovali ich konatelia a nájomca. F.. K. pripravoval zmluvy a dodatky a často sa

stávalo, že uplynul dlhý čas, kým konatelia podpísali zmluvu alebo dodatok, pretože ľudia to potrebovali
rýchlo z dôvodu vybavovania dokladov. Za účelom urýchlenia sa dohodli, že riaditeľovi udelia plnú
moc. Bola úvaha, či by sa nestal prokuristom, ale rozhodli sa pre túto formu, ktorá bola pre konateľov
zrozumiteľná. O existencii podnájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu vedela od počiatku,
keďže v roku 2014 začala iniciovať hľadanie nájomcu pre lekáreň, a rokovala asi s tromi spoločnosťami a

zaujímala sa o tom aké podmienky ekonomické by vedeli poskytnúť. Tvrdila, že o existencii podnájomnej
zmluvy vedeli od začiatku aj ostatní konatelia. Na otázku, prečo 20. marca 2014 ako konateľka v
mene žalovaného podpísala so spol. AQUA GROB zmluvu o budúcej podnájomnej zmluve na identický
predmet nájmu odpovedala, že rokovali minimálne s tromi spoločnosťami, pričom tá zmluva mala byť
stornovaná, najskôr spoločnosť povedala, že zmluvu podpíšu, potom im niečo ekonomicky nevyšlo.

Nevedela povedať vzhľadom k tomu, že rokovali s viacerými firmami, či ekonomické problémy mala
spoločnosť žalobcu alebo AQUA GROB. Podpísala ju, pretože si myslela, že majú vhodného nájomcu.
Originál podpísanej zmluvy so žalobcom videla, keď sa stala predmetom diskusií, že prečo existuje,
prečo nie AQUA GROB a prečo žalobca. V akom čase bolo obdobie týchto diskusií uviesť nevedela.
Rovnako nevedela ani o tom, že by prenajímateľ dal súhlas na uzavretie tejto zmluvy so žalobcom.

12. MUDr. Gabriela Miškejeová, konateľka žalovaného, v rámci jej výsluchu uviedla, že do júla roku 2015
mali uzavretú nájomnú zmluvu s Lekárňou Šustekova. Rokovali s touto lekárňou o predĺžení nájomnej
zmluvy. V júli 2015 boli prekvapení, keď sa na nich obrátil zástupca žalobcu a z jeho listu sa dozvedeli,že žalobca má mať uzavretú podnájomnú zmluvu na priestory lekárne. Do tejto doby o existencii tejto
zmluvy ona, ani S.. S., ani ostatní lekári nevedeli. O jej uzavretí informovaní neboli a to napriek tomu, že
o ostatných nájomných zmluvách informovaní boli. Táto zmluva bola podľa jej názoru antedatovaná a v

čase, v ktorom mala byť podpísaná neexistovala. Zmluva bola neštandardná, týkala sa veľkej výmery,
bola dohodnutá dlhá doba nájmu. Uzavretie tejto zmluvy nebolo oznámené BSK v čase jej uzavretia
a vzhľadom k tomu, že ako konatelia o tejto zmluve nevedeli, nemohli túto skutočnosť oznámiť, čo
bolo aj od BSK vytýkané. Existenciu tejto zmluvy spochybnila aj z dôvodu, že ak by mala byť taká
výhodná, nebolo si potrebné brať úver na krytie záväzkov. O tomto úvere informovaní síce boli, ale

vzhľadom k tomu, že ostatní spoločníci boli názoru, že tento by mohol byť pre nich likvidačný pri zlom
hospodárení, bol nakoniec úver zrušený. To, že zmluva bola antedatovaná vyvodzovala aj z toho, že v
marci 2014 podpísali zmluvu s AQUA GROB a boli po celý čas neustále manželmi K. a firmou AQUA
GROB atakovaní, aby túto zmluvu realizovali. F.. K. dali splnomocnenie, pretože bolo nutné, aby veci s
dodávateľmi energií realizoval sám. Podnájomné zmluvy prerokovali a podpisovali spoločne, až v roku
2013 začal podpisovať dodatky k existujúcim nájomným zmluvám na základe splnomocnenia. Spornú

plnú moc pravdepodobne podpísala, podpis na nej je jej a overoval sa podpis len na jednej plnej moci.
O uzavretí zmluvy so žalobcom ju S.. K. alebo F.. K.D. neinformovali. Pri skončení pracovného pomeru
s F.. K. bola, pričom v rámci odovzdávania agendy sa tam predmetná zmluva a plná moc nenachádzali.
F.. K. vtedy na otázku, či existuje ešte niečo o čom by mali byť informovaní odpovedal, že nie.

13. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), právne úkony
právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej
osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

14. Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

15. Podľa § 31 ods. 4 OZ, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len

určitého právneho úkonu.

16. Podľa § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za
splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ

neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa
konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

17. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“),

právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

18. Podľa § 13 ods. 2 ObZ, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o
družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

19. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva
neurčuje inak.

20. V predmetnom spore si žalobca voči žalovanému domáha plnenia z podnájomnej zmluvy, ktorú

za žalovaného na základe plnomocenstva podpísal F.. Ľ. K.. Žalovaný sa v spor bránil najmä tým,
že plnomocenstvo, na základe ktorého došlo k podpisu podnájomnej zmluvy považoval za neplatné a
zároveň spochybňoval existenciu a pravosť podnájomnej zmluvy a plnomocenstva oprávňujúceho F.. K.
na uzatvorenie podnájomnej zmluvy.

21. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto
skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sú v prípade civilného
sporového konania upravené v ustanoveniach § 132 CSP a § 167 ods. 3 CSP v prípade žalobcu, a §167 ods. 2 a 4 CSP v prípade žalovaného, resp. vyplýva aj z ustanovení o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná

iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov prináleží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.

Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti,

ktorých rozsah je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah.
Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia
byť ako rozhodné preukázané, a tiež nositeľa dôkazného bremena. V zásade platí, že skutočnosti
navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
musí tvrdiť a preukazovať žalovaný. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája

2012, sp. zn. 1Cdo/78/2010) Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 9. júna 2020, sp. zn. I.
ÚS 24/2019 (uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 20/2020) v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní uviedol, že:
„Civilnésporovékonaniejeovládanéprejednacouzásadou,vsúladesktoroujeúspechprocesnejstrany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby

bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa
domáhala, nedošlo.“ V tomto smere je zároveň potrebné zohľadňovať aj tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, pretože
od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo/81/2010).

22. Vo vzťahu k súkromným listinám, ako dôkazným prostriedkom, je treba rozlišovať ich pravosť, teda
skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený, a správnosť, t.j. pravdivosť.
Ak sa v spore popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na
tom účastníkovi (strane), ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009).
Dôkazné bremeno pravosti alebo pravdivosti súkromnej listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu predložil
ako dôkaz (Zahradníková, R., In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 820 a nasl.).

23. V prejednávanom spore mal žalobca bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno, že so žalovaným
platne uzatvoril podnájomnú zmluvu, nárokov z ktorej sa domáha žalobou. Na preukázanie tejto
skutočnosti žalobca predložil fotokópiu podnájomnej zmluvy spolu s prílohami a plnomocenstvom,
pravdivosť a pravosť ktorých žalovaný spochybnil. Bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať
pravosť a pravdivosť predložených listín, teda najmä to, že podnájomná zmluva bola s tvrdeným

obsahom skutočne uzatvorená v čase, ktorý je na podnájomnej zmluve uvedený. Na preukázanie
predmetnej skutočnosti bolo uznesením Okresného súdu Bratislava V z 15. decembra 2020, č.
k. 29Cb/341/2015-489, nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistického skúmania dokumentov. Úlohou znalca v danom prípade bolo vypracovanie znaleckého
posudku,vktorommalodpovedaťnaotázku,čibolapodnájomnázmluvapodpísanáF..Ľ.K.19.februára

2014. Od vykonania znaleckého dokazovania súd následne upustil z dôvodu objektívnej nemožnosti
jeho vypracovania, keďže žalobca, resp. jeho zástupca, ani po viacnásobných výzvach zo strany znalca
a súdu neposkytli súčinnosť potrebnú k vypracovaniu predmetného znaleckého posudku a originál
podnájomnejzmluvyzaúčelomjejznaleckéhoskúmanianepredložili.Nemožnosťvykonaniaznaleckéhoskúmania v otázke pravosti a pravdivosti podnájomnej zmluvy ako súkromnej listiny, ktoré by skutkové
tvrdenie žalobcu potvrdilo, má za následok hodnotenie dôkazov neprospech žalobcu - neunesenie
dôkaznéhobremenazjehostrany,čojedôvodomnazamietnutiežaloby,keďžalobcavovzťahuktomuto

tvrdeniu nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz. Pravdivosti tvrdenia žalobcu o autenticite predmetných
listín nenasvedčuje ani vykonané dokazovanie, keďže okrem F.. K. M. S.. K. o podpise podnájomnej
zmluvy nikto nevedel až do júla 2015. F.. K. v rámci svojej výpovede potvrdil, že o tejto skutočnosti
nikoho z konateľov neupovedomil a nevedel ani uviesť, prečo ich neupovedomil a to aj napriek tomu,
že z vykonaných výsluchov vyplynulo, že uzatvorenie podnájomnej zmluvy na prevádzkovanie lekárne

bolo zásadnou otázkou v rámci obchodnej činnosti žalovaného, obzvlášť ak malo ísť o podnájom v
trvaní približne 25 rokov. V tomto smere potom výpoveď F.. K. pôsobí nedôveryhodne a je tiež vysoko
nepravdepodobné, že by v takom prípade o existencii tak zásadnej zmluvy pre žalovaného za viac
ako rok od jej uzavretia ani neupovedomil ostatných konateľov. F.. K. tak navyše neurobil ani pri
odovzdávaní agendy pri skončení pracovného pomeru. Zároveň súd neuveril tvrdeniu MUDr. Plšekovej,
že o podpise spornej podnájomnej zmluvy vedela od začiatku, keďže ako konateľka žalovaného

nepochybne podpísala zmluvu o budúcej podnájomnej zmluve s iným subjektom na rovnaké priestory v
zásadebezprostrednepotom,čomalabyťuzavretáspornápodnájomnázmluva.Oautenticitežalobcom
predložených listín tak možno mať odôvodnené pochybnosti. Žalobca tak podľa názoru súdu v spore
hodnoverne nepreukázal, že by mal nárok požadovať od žalovaného splnenie povinností z podnájomnej
zmluvy.

24. Odhliadnuc od uvedeného má súd za to, že ak by sa aj v konaní potvrdilo, že F.. K. skutočne
podpísal podnájomnú zmluvu 19. februára 2015, ako zástupca žalovaného na základe predloženého
plnomocenstva, toto konanie by žalovaného nezaväzovalo.

25. Predložené plnomocenstvo je nepochybne všeobecným (generálnym) plnomocenstvom na výkon
akýchkoľvek právnych úkonov tejto právnickej osoby. Nejde teda o individuálne plnomocenstvo, resp.
plnomocenstvo vymedzené určitým druhom právnych úkonov, na ktorých vykonanie je splnomocnený
oprávnený. Generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých
jej veciach je absolútne neplatná. Vo všeobecnosti platí, že úkony právnickej osoby vo všetkých veciach

môžu vykonávať iba osoby, ktoré sú na to oprávnené zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou
listinou alebo zákonom. Týmito osobami sú teda štatutárne orgány právnickej osoby (konatelia, členovia
predstavenstva, komplementári a pod.). Toto pravidlo vyplýva konkrétne z § 20 ods. 1 OZ. Znamená to,
že zákon nedovoľuje iným osobám realizovať právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach, a to
ani na základe zastúpenia (plnej moci). Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k tejto otázke, a to

v rozhodnutí prijatom v konaní pod sp. zn.: III. ÚS 353/2012 z 1. augusta 2012: Ak je plnomocenstvo
„udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach,
ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne
neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom. S tým úzko súvisí otázka princípu publicity (do

obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi) a na to nadväzujúca požiadavka
právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže nie je zrejmé, či by v týchto
prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a splnomocnenec popri sebe
alebo iba splnomocnenec a pod.“. Ústavný súd následne na svoj výklad nadviazal v náleze z 26.
novembra 2019, sp. zn. I. ÚS 191/2019.

26. Neplatnosť plnomocenstva a z toho dôvodu nedostatok oprávnenia F.. K. na zastupovanie
žalovaného nezakladá bez ďalšieho neplatnosť podnájomnej zmluvy (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky, sp. zn. 29Odo/914/2004). Podľa ust. § 33 ods. 2 OZ, osoba, za ktorú sa konalo
bez plnomocenstva, má možnosť takýto právny úkon bez zbytočného odkladu dodatočne schváliť

(ratihabícia). Dodatočné schválenie právneho úkonu znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky ako
by právny úkon bol od začiatku (ex tunc) urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe
plnej moci. Pokiaľ k dodatočnému schváleniu právneho úkonu nedôjde, jeho dôsledkom je výlučne
osobná zaviazanosť neoprávneného zástupcu z takto uskutočneného právneho úkonu, prípadne vznik
nároku na náhradu škody od neoprávneného zástupcu. V danom prípade žalovaný nepochybne nechcel

byť podnájomnou zmluvou viazaný, keď žalobcovi po tom, čo sa o jej existencii dozvedel, odmietol
na základe tejto zmluvy plniť. Z konania žalovaného je tak zrejmé, že predmetnú podnájomnú zmluvu
dodatočne neschválil a preto ňou nie je viazaný.27.Zuvedenéhopotomplynie,žežalobcovisavsporenepodarilopreukázať,žebymalvočižalovanému
nárokpožadovaťodžalovanéhosplneniepovinnostizpodnájomnejzmluvyapretosúdvyhodnotilžalobu
ako nedôvodnú, čo malo za následok jej zamietnutie v celom rozsahu.

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol v spore procesne úspešný v celom rozsahu, má voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

29. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Mestskom súde
Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a/ až h/, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.