Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 5Sf/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100217
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100217.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: C.L.N. Slovakia s.r.o., IČO: 36 652 211, so sídlom
vKošiciach,VstupnýareálU.S.Steel,Košice-Šaca,právnezastúpený:NOVICKÝadvokátskakancelária
s.r.o., IČO: 47 197 919, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 07.07.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 250768/2023 zo dňa 18.05.2023
(ďalejajnapadnutérozhodnutiealebopreskúmavanérozhodnutie),ktorýmžalovanýpotvrdilrozhodnutie

Mesta Košice (ako správcu dane) č. MK/B/2023/044961/MK/B/2023/00002013/09 zo dňa 13.01.2023,
ktorým bola žalobcovi podľa § 99e zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov a Všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Košice č. 132 o miestnych daniach v znení neskorších zmien a doplnkov vyrubená
daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2021 v sume 165 161,15 eur.

2. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správca dane, a následne žalovaný svojimi argumentami
uvedenými v napadnutom rozhodnutí opakovane popiera princíp právnej istoty na úkor žalobcu. Žalobca
má zato, že žalovaný vôbec neprihliada na to, že žalobca daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie
roka 2021 vzťahujúcu sa na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tzv. spornom území, už raz dobromyseľne
zaplatil. Žalobca pritom nevyvolal tento nepriaznivý právny stav, pretože postupoval iba v zmysle
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovtak,abysinespôsobilďalšiuujmu.Žalobcamázato,žeMesto

Košice nie je miestne príslušným správcom dane na vyrubenie dane z nehnuteľností na zdaňovacie
obdobie roka 2021 vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v spornom území Navrhol preto
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

3. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa

§ 185 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Svoj
návrh žalobca odôvodnil tým, že mu hrozí výkonom napadnutého rozhodnutia vysoký a nepredvídateľný
výdavok, na zaplatenie ktorého žalobca nemal vopred vyčlenené finančné prostriedky, keďže daň
z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2021 už raz dobromyseľne zaplatil. Žalobca ďalej uviedol,
že v roku 2023 už taktiež zaplatil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roka 2023. S prihliadnutím
na výšku vyrubenej dane 165.161,15 eur, žalobca vôbec nepochybuje, že by táto nemala predstavovať

škodu značnú alebo až škodu veľkého rozsahu, pokiaľ by bol preukázaný nezákonný postup mesta
Košice aj žalovaného. Žalobca je v súčasnosti zo strany žalovaného vystavený tlaku, ktorý spočívav akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo značným spôsobom už v súčasnosti narušilo princíp
právnej istoty žalobcu. Žalobca v súčasnosti nevie jednoznačným spôsobom zvoliť svoj ďalší právny
postup tak, aby mu vznikla čo najmenšia ujma na právach.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.11.2023. K návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že žalobca hrozbu závažnej ujmy
nielen nepreukázal, ale svoj návrh ani riadne neodôvodnil. Žalovaný tvrdí, že žalobca poukázal iba vo
všeobecnej rovine na svoje majetkové, ekonomické a hospodárske pomery, ale aká je jeho finančná

situácia konkrétne neuviedol. Podľa názoru žalovaného je žalobcov návrh na priznanie odkladného
účinku neopodstatnený a nedostačujúci, keďže ním nebolo preukázané ani osvedčené, že by žalobcovi
hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný nenapraviteľný následok, a taktiež z neho nevyplýva, že priznanie odkladného účinku nie
je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný preto navrhol súdu návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku zamietnuť.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa
pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na
súdnu ochranu, zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného
účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného
účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych

účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia § 185 SSP. Povinnosťou žalobcu je nie

len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody na
vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu
hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým
výkonomnapadnutéhorozhodnutiaresp.opatreniaorgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinku

je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu
správneho súdu s verejným záujmom.11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva
toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade

účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
tým,žerozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňapredstavujevysokýanepredvídateľnývýdavok,na
zaplatenie ktorého žalobca nemal vopred vyčlenené finančné prostriedky, keďže daň z nehnuteľností na

zdaňovacie obdobie roka 2021 už raz dobromyseľne zaplatil. Žalobca je taktiež podľa svojho vyjadrenia
vystavený tlaku zo strany žalovaného, ktorý spočíva v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, čo
narušilo právnu istotu žalobcu.

13. Správny súd v závere poznamenáva, že právna istota je inštitút, ktorý predznamenáva jasnosť,
určitosť a stálosť úradných rozhodnutí, je dôležitým pilierom ochrany práva. Na základe uvedeného

žalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia deklaruje a akceptuje právny stav dvojitého zdanenia
žalobcu, a teda zaťaženia žalobcu rovnakou daňou vzťahujúcou sa na totožný predmet dane za totožné
zdaňovacie obdobie voči dvom rôznym správcom dane. V takomto prípade by uvedený právny stav
odporoval základnému princípu právneho štátu zakotvenému v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
pretože by nebola zachovaná právna istota žalobcu, čo je navyše v rozpore so zásadou zákonnosti

ustanovenou v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Správny súd na dôvažok pripomína, že v prípade akceptovania právneho názoru
žalovanéhobyhrozilopotenciálnerizikovznikustavuabsolútnejprávnejneistoty,kedybyvktoromkoľvek
zdaňovacomobdobímoholktorýkoľveksprávcadanepristúpiťkvyrubeniudaneznehnuteľností,pretože
by sa podľa jeho právneho názoru dotknuté nehnuteľnosti nachádzali na území, kde vykonáva správu

daní. Správcovia dane by v uvedenom prípade mohli byť limitovaní iba zánikom práva vyrubiť daň
vzhľadom na plynutie času.

14. Pri posudzovaní dôvodov žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel súd k
záveru, že žalobca uviedol dôvodné a dostatočné argumenty na to, aby z nich bolo možné vyvodiť

záver, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcovi hrozí značná
finančná škoda spočívajúca v akceptovaní stavu dvojitej daňovej povinnosti, ako zákonodarcom
predpokladaný následok podľa § 185 písm. a/ SSP.

15. Z uvedených dôvodov správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).