Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12Csp/221/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206740
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1520206740.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. X, C. E., proti žalovanému: International Investment
Platform, o.c.p., a.s., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 771 801 zastúpeným CLS
Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, zaplatenie
50.000 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne

súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 50.000 CZK s príslušenstvom.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že v roku 2017 sa žalobca zoznámil s bankovým maklérom F. G. H.,
ktorý bol od 21.10.2005 až doposiaľ zamestnancom firmy Cornhill Management s.r.o., so sídlom Nad
Ondřejovem 989/24, 140 00 Praha 4 (ďalej len „Cornhill CZ“), do 31.12.2018 registrovaný v Českej
národnej banke ako investiční sprostredkovateľ. Táto osoba ponúkla žalobcovi zhodnotenie finančných
prostriedkovvkladomdoúdajnespoľahlivej,perspektívnejadynamickysarozvíjajúcejspoločnostiWIOF

India Performance Fund – Class A.
Dňa 24.01.2018 podpísal žalobca uvedenému investičnému maklérovi „Návrh na uzatvorenie mandátnej
zmluvy“ s vloženou čiastkou 50.000 CZK v troch vyhotoveniach. Rovnopisy s hlavičkou firmy Cornhill
Management o.c.p., a.s. Einsteinova 24, Bratislava. Po podpise zmlúv žalobcovi F. H. uviedol, že jeden
exemplár po zaplatení obdrží potvrdený späť. Žalobca financie uhradil, ale od doby podpisu žiadnu
potvrdenú ani nepotvrdenú zmluvu nedostal. Od žalovaného nedostal žiadnu inú písomnosť vrátane
obchodných podmienok, výpisu z účtu, či vyrozumenie týkajúce sa sľubovaného zhodnotenia vložených

50.000 CZK. F. H. vždy telefonicky ukľudňoval žalobcu, že investícia sa zhodnocuje. Za celé obdobie
rokov 2018-2020 bolo žalobcovi zaslané iba „Oznámenie o vykonaní pokynu“ z 29.01.2018, „Výpis
z majetkového účtu“ z 03.12.2019 a „Potvrdenie o predaji akcii“ z 11.12.2018. Tieto písomnosti ale
zaslala žalobcovi iná spoločnosť, ktorá s transakciami údajne nemala nič spoločné. Touto spoločnosťou
bola Cornhill CZ. Táto prekvapivá skutočnosť bola žalobcovi uvedená až potom, čo po tejto spoločnosti
požadovalpoukázaniečistejvýškyinvestíciepospätnomodpredajiakciifonduWIOF,údajnevykonaným
dňa 06.12.2019. Bol však so svojim problémom odkázaný na žalovaného, prípadne Luxemburského

regulátora CSSF.
Žalobca sa s uzatvorenou zmluvou oboznámil až po odpovedi Národnej banky Slovenska a zistil, že
zmluva je neplatná od počiatku. Zmluva bola uzatvorená podľa § 36 zákona o Cenných papieroch, český
zákon bol ale zrušený k 01.01.2014. Najzávažnejším nedostatkom je však to, že zmluva nie je podpísanájednou zo zmluvných strán a osoba klienta nie je overená finančným poradcom. Cornhill CZ hrubo
zanedbala zákonnú povinnosť zaistiť a skontrolovať, či má zmluva všetky náležitosti a riadne vyplnenú
ju doručiť druhej zmluvnej strane. Jej postup však svedčí o zámere zastrieť pravú identitu zmluvného

partneraajneplatnosťprávnehoúkonu.Žalovanýnebolzatejtosituácieoprávnenývykonávaťakékoľvek
transakcie či inak nakladať s financiami klienta. Jej povinnosťou by malo byť vrátiť celú čiastku žalobcovi.
Pokiaľ žalovaný zmluvu nepotvrdil a neposlal späť žalobcovi, zmluva nevznikla a bolo jeho povinnosťou
vydať celú čiastku z titulu bezdôvodného obohatenia na účet žalovaného, čo doposiaľ neučinil, hoci
ho žalobca vyzval. Žalobca má za to, že by sa zmluva mala spravovať českým právnym poriadkom

a požaduje okrem sumy 50.000 CZK uhradiť aj zákonné úroky z omeškania a náklady konania podľa
vyhlášky č. 254/2015 Sb.

2. Dňa 07.06.2021 doručil súdu k podanej žalobe svoje vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že rozhodným
právom v danom prípade by malo byť právo SR a to s poukazom na čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 593/2008.
Znávrhuzmluvyvyplýva,žeodkazovalanatzv.Obchodnýzákonník,pričomvČeskejrepublikebolzákon

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zrušený k 31.12.2013. Je tak zrejmé, že návrh zmluvy neodkazuje
na právnu úpravu v ČR ale v SR. V návrhu zmluvy je ďalej odkaz na zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov, pričom v ČR v tom čase platil zákon č. 101/2000 Sb. V návrhu zmluvy je niekoľko
odkazov na zákon o cenných papieroch, pričom samotný český zákon č. 591/1992 Sb., ustanovenia
§73h a 73g neobsahoval. Návrh zmluvy bol vyhotovený slovenským subjektom a mal český jazyk pre

jednoduchšiu zrozumiteľnosť klientov z ČR. Návrh zmluvy odkazuje na obchodné podmienky, ktoré sú
verejne dostupné, pričom v samotnom návrhu zmluvy je aj odkaz, na akých miestach sú obchodné
podmienky dostupné. V podmienkach je vykonaná aj voľba rozhodného práva a to práva SR (bod 19.4.).
Z návrhu vyplýva, že žalobca bol s obchodnými podmienkami oboznámený a túto skutočnosť nepoprel.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Žalobca tvrdí, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil na základe

neplatnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je potrebné aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o premlčaní pri bezdôvodnom obohatení. Oznámenie o vykonaní pokynu bolo žalobcovi doručené
najneskôr vo februári 2018, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula vo februári 2020. Žaloba bola
doručená súdu až 18.12.2020.
K neplatnosti zmluvy uvádza, že z návrhu vyplýva, že tento nemusí byť podpísaný za prítomnosti

finančného poradcu a len v prípade ak je klient identifikovaný finančných poradcom, sú vypĺňané
časti týkajúce sa finančného poradcu. V dotknutom čase 24.01.2018 žalobcom uvádzaná osoba F. H.
nepôsobil ako investičný sprostredkovateľ vo vzťahu k žalovanému. Ak by aj bol F. H. prítomný pri
podpise návrhu zmluvy, uvedené nemá vplyv na proces podpisu návrhu zmluvy a samotný kontrakčný
proces. Zároveň H. keďže nebol finančný poradca žalovaného, nemohol vyplniť údaje k finančnému

poradcovianivypĺňaťsúvisiacečastizmluvy.Znávrhuzmluvyvyplýva,ževnejniejeuvedenápodpisová
časť pre žalovaného (obchodníka). Čl. IV zmluvy viaže okamih platnosti a účinnosti zmluvy na doručenie
súvisiaceho oznámenie. Je tak zrejmé, že žaloba nemal dôvod jedno vyhotovenie zmluvy si neponechať.
Žalovaný dňa 29.01.2018 potvrdil žalobcovi vykonanie pokynu, čím došlo k akceptácii návrhu zmluvy,
informovaniu žalobcu o tejto skutočnosti a tým došlo k dovŕšeniu zmluvu ako dvojstranného právneho

úkonu.
Z návrhu zmluvy vyplýva, kto je zmluvný partner, zároveň z oznámenia o vykonaní pokynu vyplýva, že
pokyn bol vykonaný mandatárom – žalovaným , pričom v oboch dokumentoch je žalovaný označený
nielen obchodným menom ale aj sídlom, vrátane označenia sídla v SR. Žalovaný nepopiera, že pre
účely výkonu administratívnych činností (ako je doručovanie) využíval aj činnosť Cornhill CZ, avšak táto

spoločnosť nie je obchodníkom s cennými papiermi, a teda nemôže vykonávať činnosti spadajúce pod
činnosť obchodníka s cennými papiermi. Žalovaný má vedomosť, že žalobca sa obrátil na Cornhill CZ,
avšak táto spoločnosť nemá žiadny právny vzťah so žalobcom a ani nie je obchodníkom s cennými
papiermi, t.j. nemá súvis s predmetným právnym vzťahom.
Žalovaný neposkytoval žalobcovi služby vedenia investičného účtu ani mu neposkytoval investičnú

službu držiteľskej správy. Návrh zmluvy odkazuje na § 36 Zákona o cenných papieroch, t.j. mandátnu
zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov a nie na iný typ zmluvy. Žalovaný má za to,
že zmluva bola uzatvorená riadne v súlade s právom SR.
Ak by aj súd dospel k záveru, že zmluva je neplatná, neboli naplnené podmienky bezdôvodného
obohatenia. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je podstatné, že musí existovať majetkový prírastok,

ktorý sa musí prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Žalovaný má za to, že nie je subjektom,
v ktorého majetkovej sfére sa odzrkadlilo žalobcom uvádzané bezdôvodné obohatenie. Žalovaný
poukazuje na ustanovenie § 71h ods. 1 zákona o cenných papieroch a uvádza, že žalovaný dňa
29.01.2018 realizoval pokyn, na základe ktorého sa žalobca stal priamym akcionárom/podielnikom voWIOF India Performance Fund – Class A, v hodnote akcii 49.999,97 CZK. Žalovaný tento úkon pritom
realizoval bez nárok na odplatu zo strany žalobcu, čo vyplýva aj z návrhu zmluvy. Jedine sumu odplaty
by bolo možné považovať za bezdôvodné obohatenie. Samotný žalobca následne sám, bez akejkoľvek

súčinnosti zo strany žalovaného realizoval spätný odkup akcií, čo vyplýva z listín ním predložených.
Žalobca má v súčasnosti pohľadávku voči WIOF, ktorý je jediným subjektom, ktorý sa mohol na úkor
žalobcu obohatiť. Žalovaný preto namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
Žalobca má vedomosť, že má pohľadávku 32.000 CZK voči inej osobe ako žalovanému a žalobca sa
obrátil aj na regulátora v Luxembursku. Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 455 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a má za to, že ak je zmluva v danom prípade neplatná pre nedostatok písomnej formy,
je potrebné prihliadnuť na dané ustanovenie zákona. Ak by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy žalobcovi, potom aj žalobca by bol povinný podľa § 457 Občianskeho zákonníka zaplatiť
žalovanému 49.999,97 CZK. Podanú žalobu žalobcu navrhuje zamietnuť v celom rozsahu.

3. K vyjadreniu žalovaného doručil súdu svoje vyjadrenie dňa 21.07.2021 žalobca. Odmieta, že medzi

nímažalovanýmbolauzatvorenázmluva.Nebolisplnenépodmienkyčl.IVnávrhuzmluvy.G.H.predložil
žalobcovi na podpis zmluvy, pričom vôbec žalobcu neidentifikoval podľa občianskeho preukazu, čo
potvrdil tým, že v zmluve zostala nevyplnená časť „finančný poradca“. Všetky tri rovnopisy si poradca
zobral so sebou, s tím, že žalobcovi bude jeden zaslaný po podpise druhej zmluvnej strany. To je
bežná prax v obchodnom styku a žalobca v tom nevidel nič podozrivé. Zmluvu prvýkrát videl keď tvorila

prílohu listu Národnej banky Slovenska. Oznámenie o vykonaní pokynu z 29.01.2018 nemôže nahradiť
oznámenie o prijatí zmluvy. Žalobca poukazuje na ustanovenia obchodných podmienok, ktoré boli zo
strany žalovaného porušené.
Uvádza, že zmluvné strany si nezvolili akým právnym poriadkom sa bude zmluva riadiť. Voľba nebola
uskutočnená výslovne a jasne. Okolnosti prípadu hovoria jednoznačne pre aplikáciu českého právneho

poriadku. F. H. dňa 24.01.2018 žalobcovi nepredal žiadne obchodné podmienky. Ak by žalovaný
nebol s F. H. v žiadnom pracovno-právnom vzťahu, žalovaný nedokázal objasniť ako sa k nemu
dostali žalobcom podpísané rovnopisy návrhu. Mach je zamestnanec Cornhill CZ a do 31.12.2018 bol
registrovaný v Českej národnej banke ako investičný sprostredkovateľ bez uvedenia obmedzenia.
Právo ČR je rozhodné s ohľadom na to, že žiadna zo strán nenavrhla akým právom sa transakcie

budú riadiť, nie to ešte aby bola voľba výslovne učinená výslovne v zmluve alebo okolnosťami prípadu.
Žalobca až do roku 2020 žil v presvedčení, že spoločnosť, ktorá zaisťovala transakcie je česká. Žalovaný
nikdy neobdržal žiadnu písomnosť zo Slovenska o tom, že uzavrel zmluvu s iným subjektom ako
Cornhill CZ. Obchodné podmienky boli žalobcovi zaslané až súdom. Odkaz na tzv. Obchodný zákonník
je identifikovaný zmätočne a nedostatočne. Žiadny Obchodný zákonník bez bližšej špecifikácie na

Slovensku neexistuje a takto nazvaný zákon odkazuje na právny poriadok Českej republiky. Ďalej zákon
č. 122/2013 ani č. 591/1992 Sb., nikdy neexistovali. Ak je v návrhu uvedené, že zmluva je v súlade s § 36
zákona o cenných papieroch, ide podľa názvu bez ďalšieho určenia o zákon vydaný v Českej republike.
Ak by išlo o slovenský zákon, musel by byť označený ako zákon č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca namieta tiež, že by bol jeho

nárok premlčaný. Podozrenie z bezdôvodného obohatenia bolo žalobcovi evidentné až v marci 2020
po doručení listu F. I.. Žalobca od nikoho nedostal od januára 2020, kedy bol údajný fond WIOF India
rozkradnutý, žiadnu informáciu o finančných prostriedkoch. Žalovaný ako aj Cornhill CZ sú prepojené
subjekty. Cornhill CZ odporučil žalobcovi aby sa v prípade podozrenia z neregulérnosti transakcie obrátil
na Luxemburského regulátora CSSF. Tento orgán žalobca považuje za parazitujúcu inštitúciu a preto

sa naň po predchádzajúcej skúsenosti už neobrátil. Skutok bezdôvodného obohatenia nie je v tomto
prípade premlčaný keďže zmluva nebola uzatvorená a teda nevznikla. Nejde o žiadny nedostatok formy.
Aj keby súd posúdil, že sa vec má spravovať slovenským právnym poriadkom, mal by dospieť k záveru,
že zmluva nebola uzatvorená.

4. Žalovaný v doručenej duplike zo dňa 18.08.2021 súdu uviedol, že naďalej zotrváva na námietke
premlčania. Žalobca od počiatku, najneskôr od doručenia oznámenia o vykonaní pokynu vedel, komu
zaslal prostriedky na realizovanie pokynu, ktorý bol uskutočnený 29.01.2018. Na dvoch samostatných
dokumentoch bolo uvedené, že zmluvnou stranou je žalovaný. Žalobca už v čase doručenia oznámenia
mohol vyhodnotiť neplatnosť právneho úkonu. V akceptácii návrhu zmluvy je uvedené, že pokyn

bol realizovaný mandatárom, žalovaným. V akceptácii je obsiahnutá informácia, že jeho zmluvnou
stranou bol žalovaný a žiadny iný subjekt. Žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, že prípadné
bezdôvodné obohatenie sa neodzrkadlilo v majetkovej sfére žalovaného a nespochybnil žalovaným
uplatnenú námietku pasívnej vecnej legitimácie, keď je jasné, že žalobca eviduje pohľadávku voči tretejosobe. Ešte úvodom roka si žalobca uplatňoval vyplatenie 32.198,15 CZK od Cornhill CZ a až pred
podaním žaloby sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia napriek tomu, že bol informovaný, že
žalovaný nevykonáva ním požadovanú výplatu hodnoty odpredaných akcií. Žalovaný dopĺňa informácie

získané od súdneho likvidátora dotknutého fondu týkajúce sa postupu, ktorý sa vyžaduje od akcionárov
ako aj komuniké určené pre akcionárov od riaditeľov predmetného fondu, z ktorého je zrejmé, že vo
vzťahu ku ktorému má žalobca možnosť uplatniť si svoje práva. Žalobca má dostatočné možnosti
uplatňovať si svoje práva voči subjektu, voči ktorému má pohľadávku. Ak by aj súd dospel k záveru,
že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok písomnej formy, žalovaný má za

to, že v posudzovanom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, nakoľko je naplnené negatívne
vymedzenie bezdôvodného obohatenia, a teda žalobcovi nevznikol nárok na jeho vydanie v kontexte §
455 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný považuje za účelové tvrdenia žalobcu, že nevie s kým uzatvoril zmluvu. Strana bola v návrhu
zmluvy identifikovaná. Voľba práva bola realizovaná s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä
všetky ustanovenia v zmluve. Označenie Obchodného zákonníka ako predpisu je dostatočné, keďže

ide o jeden zo základných predpisov účinných na území SR viac ako 30 rokov. Žalovaný poukazuje,
že vzhľadom na skutočnosť, že v ČR sa vytráca znalosť slovenského jazyka, je pre dostatočné
porozumenie návrhu zmluvy a platnosť právneho úkonu nevyhnutné, aby zmluva uzatváraná s občanmi
ČR nebola v slovenskom jazyku, ale v českom. Elementárnou povinnosťou zmluvnej strany bolo
nahliadnuť do zmluvy. Pre zistenie zmluvnej strany bolo postačujúce prezrieť si záhlavie. Nie z dôvodov

na strane žalovaného nemal žalobca k dispozícii návrh zmluvy. Tento mu bol poskytnutý, podpísal
ho a jedno vyhotovenie si mal ponechať. Z návrhu bolo zrejmé, že nebude podpisovaný zo strany
žalovaného.Žalobcanemaldôvodsizmluvuneponechať.Akceptácianávrhuzmluvybolainkorporovaná
dooznámeniaovykonanípokynu.Zmluvabolauzatvorenánadobuneurčitú,nebolaukončenáažalobca
mohol v zmysle zmluvy žalovanému udeľovať pokyny. Samotný predaj akcii ale realizoval priamo s WPP.

K osobe H. uvádza, že nebol v pracovnoprávnom ani zmluvnom vzťahu so žalovaným a nepôsobil ako
finančný poradca žalovaného. V zmluve nemusí byť klient overený finančným poradcom a H. ho overiť
ani nemohol. Absencia overenia však nemá vplyv na samotnú platnosť uzatvorenia zmluvy.
Ak by sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že sa pri podpise zmluvy nemal možnosť oboznámiť
s obchodnými podmienkami, poukazuje na § 41 Občianskeho zákonníka a má za to, že návrh zmluvy

s akceptáciou je dostatočne zrozumiteľným a jednoznačným právnym úkonom. K predloženým dôkazom
z pred roka 2018 žalovaný uvádza, že vtedy medzi žalobcom a žalovaným neexistoval zmluvný vzťah.
Pokyn predaja akcii žalovaný pre žalobcu nevykonal (nebol mu udelený). Z predmetnej listiny vyplýva,
že pokyn bol vykonaný zo strany WPP (World Performance Portfolios), nakoľko je uvedený na jeho
hlavičkovom papieri. Žalovaný poukazuje, že spoločnosť Cornhill CZ vykonáva činnosti aj pre tretie

subjekty, a to aj pre WPP a teda nie je vylúčené aj iné subjekty túto spoločnosť využívajú ako
korešpondenčnú adresu pre doručovanie písomností. Žalovaný navyše nie je vo vzťahu ku Cornhill
CZ vo vlastníckom vzťahu a nemá možnosť z tejto pozície ovplyvňovať jej aktivity. Vzťah žalovaného
s Cornhill CZ je vyslovene v rozsahu predloženej zmluvy o spolupráci.
Aj Česká národná banka uviedla žalobcovi, že Cornhill CZ nie je obchodníkom s cennými papiermi,

ale len investičným sprostredkovateľom. Do zmluvného vzťahu však vstupoval žalobca s obchodníkom
s cennými papiermi – žalovaným. Keďže Cornhill CZ je v ČR istou formou kontaktného miesta, potom
je zrejmé, akým spôsobom boli zo strany žalovaného získané návrhy zmlúv podpísané žalobcom.
Žalobca ani nepoprel, že by spätný odkup akcii realizoval bez súčinnosti zo strany žalovaného. Žalobca
preukázal, že už v roku 2017 mu bol potvrdený predaj akcii na hlavičkovom papieri WPP, z čoho je

zrejmé, že žalobca mal vedomosť s kým komunikovať o spätnom odkupe akcii, ak nadobudol akcie toho
istého subjektu.
K odmietnutiu zo strany žalobcu kontaktovať CSSF žalovaný uvádza, že rozhodnutie žalobcu
neuplatňovať svoje práva v iných konaniach alebo pred inými orgánmi nemôže byť kladené žalovanému
na ťarchu. Žalobca tiež nijako nepreukázal, že by konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi.

5. Dňa 31.10.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu. Zdôraznil, že medzi ním a žalovaným
nebola uzatvorená žiadna zmluva. Vstúpil so žalovaným do deliktívneho vzťahu, pretože žalovaný
porušil ustanovenia viacerých zákonov Slovenskej republiky aj vlastné pravidlá, ktoré sám stanovil.
Žalobca požaduje náhradu škody vrátane príslušenstva. Žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu

nakladalsožalobcovýmifinančnýmiprostriedkami,ktorésúvdôsledkuscudzenianedostupné.Absencia
zodpovednosti, porušenie zákonných povinností a následný vznik škody majú evidentne príčinnú
súvislosť (kauzálny nexus). Došlo k ničotnému úkonu s následkom poškodenia spotrebiteľa. Žalovanýneposkytol spotrebiteľovi ako nepoučenej strane nevyhnutné relevantné informácie o transakcii
a neupozornil ho na rizika s tým spojené. Žalovaný nekonal s povinnosťou starostlivého hospodára.

6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 09.11.2023, na ktoré predvolal obe
sporové strany.

Žalobca pred začatím pojednávania predstúpil pred súd a vyhlásil, že slovenskému jazyku rozumie
avšak pri svojich prednesoch bude používať materinský český jazyk.

Následne na pojednávaní žalobca uviedol, že do fondu investoval na základe konania F. H., voči
ktorému v tom čase prechovával veľkú dôveru. Poukázal na klamstvá H. I. v jeho liste. Má za to,
že Cornhill CZ mohol vykonávať transakcie, o čom svedčí aj to, že prostredníctvom tejto spoločnosti
investoval už skôr. Obdobne F. H. bol vedený v evidencii ČNB a bol zamestnancom tejto spoločnosti.
F. H. žalobcovi predložil návrhy zmlúv na podpis a následne tieto zobral do Bratislavy. Žalovaný aj

Cornhill CZ sú jedným podnikom, o čom svedčí aj to, že Cornhill CZ zasielal žalobcovi listiny, na
ktorých bol označený aj žalovaný. Až 2 roky po podpise zmlúv sa dozvedel, že F. H. nemal oprávnenie
na takéto konanie. So zmluvou sa oboznámil až 29.09.2020 od Národnej banky Slovenska, keďže
všetkými rovnopismi disponoval Mach. Až dovtedy nemal tušenie, že existuje Cornhill aj na Slovensku.
V zmluve žalovaný odkazuje na obchodné podmienky, ktoré mu neboli predložené a dostal ich až

07.06.2021 od súdu. Žalobca poukazuje na viacero článkov obchodných podmienok, ktoré žalovaný
nedodržal, tiež na to, že zmluva by mala mať 3 strany, pričom tá tretia chýba a nebola mu ani poskytnutá
a zmluva nebola platne uzatvorená. Uvádza, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právnu kvalifikáciu ponecháva na súde, súhlasí, aby sa
vec spravovala slovenským právnym poriadkom. Je presvedčený, že financie skončili buď u Cornhill CZ

alebo u žalovaného. Žalobcovi bola spôsobená ujma a žalovaný by mal nahradiť prostriedky, ktorými
disponoval bez právneho titulu. Dňa 03.12.2019 sa z výpisu Cornhill CZ dozvedel, že jeho investícia
nebola výnosná. Následne poslal Cornhill CZ listiny na spätný odkup akcií a prišlo mu aj potvrdenie, že
pokyn bol realizovaný. Pokiaľ ide o fond v Luxembursku, obrátil sa aj na jeho likvidátora mailom, ktorý
nijako nereagoval.

Podotýka, že zmluva nebola uzatvorená vôbec, nie že nebola uzatvorená platne. Žalobca sa obrátil na
korešpondenčnú adresu v Prahe, čo bol subjekt v rámci skupiny. Spätný odkup akcii realizoval, lebo
sa dozvedel, že fond pôjde do likvidácie a nie preto, že jeho investícia sa nezdarila. Keby disponoval
obchodnými podmienkami, zmluvu by neuzatvoril. Žalovaný disponoval s peňažnými prostriedkami
žalobcu bez právneho dôvodu.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vyjadrením z 27.10.2023 zmenil podanú žalobu.
Zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach. Žalobca musel mať vedomosť s kým uzatváral zmluvu.
Nárok, ktorého sa v tomto konaní domáha je premlčaný a zmluva bola platne uzatvorená. Ak by súd
dospel k záveru, že išlo o bezdôvodné obohatenie, uvádza, že žalobca obdržal cenné papiere, teda jeho

pokyn bol realizovaný. Žalobca má pohľadávku priamo voči fondu a nie voči žalovanému. Z dôkazov,
ktoréžalobcapredložilnemožnourčiťvýškuškodyanámietkupremlčaniavznášaajvovzťahuknáhrade
škody. Žalovaný má za to, že svoje povinnosti ako mandatár neporušil a navrhuje žalobu zamietnuť.

7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu

a zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 02.01.2018 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Cornhill CZ Zmluvu o spolupráci.
Podľačl.Ibod1zmluvy,účelomzmluvyjeurčeniepodmienokspoluprácemedzižalovanýmaCornhillCZ
pri zabezpečovaní administratívnej podpory produktu zo strany Cornhill CZ pre klientov, ktorým žalovaný

poskytuje produkt.
Podľa čl. II bod 2 posledná veta, Zmluvné strany berú na vedomie, že Cornhill CZ nie je oprávnená
postúpiť pokyn klientov žalovaného ako zahraničnej osobe ani sprostredkovať uzavretie zmluvy medzi
klientom a žalovaným ako zahraničnou osobou a budú toto obmedzenie bez výnimky dodržiavať.

Dňa24.01.2018podpísalžalobcalistinuoznačenúako„NávrhnauzavřeníRámcovémandátnísmlouvy.“
V záhlaví zmluvy bolo uvedené, že sa uzatvára v súlade s § 36 Zákona o cenných papieroch, ktorý
žalovaný (v tom čase pod obchodným menom Cornhill Management, o.c.p., a.s., so sídlom Einsteinova
24, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 771 801, predkladá klientovi.Podľa čl. II zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok obchodníka menom klienta ako mandanta a na účet
klienta kupovať alebo predávať cenné papiere podľa pokynu klienta, alebo uskutočňovať činnosť na
dosiahnutie tohto výsledku. Klient sa zaväzuje obchodníkovi zaplatiť odplatu a poskytnúť mu všetku

potrebnú súčinnosť.
Podľa čl. III ods. 1 a 4 zmluvy, klient na základe zmluvy môže podať obchodníkovi pokyn na nákup
cenných papierov určených zverejnením. Klient môže na základe zmluvy podať obchodníkovi pokyn na
predaj cenných papierov, ktoré získal prostredníctvom obchodníka na základe zmluvy. Pokyn na predaj
podáva klient na formulári určenom obchodníkom, pričom musí spĺňať náležitosti podľa obchodných

podmienok.
Podľa čl. IV zmluvy, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť doručením oznámenia o prijatí návrhu na
uzatvorenie zmluvy zo strany obchodníka. Obchodník doručí klientovi oznámenie o prijatí návrhu po
overení náležitosti zmluvy. Obchodník je oprávnený odmietnuť návrh zmluvy. Ak nie je dohodnuté inak,
tak zmluva nahradzuje v plnom rozsahu všetky mandátne zmluvy uzatvorené medzi obchodníkom
a klientom pred momentom uzatvorenia zmluvy.

Podľa čl. V písm. c) a d) zmluvy, klient potvrdzuje, že súhlasí, aby sa všetky právne vzťahy medzi
zmluvnými stranami vyslovene neupravené zmluvou, riadili príslušnými ustanoveniami Obchodných
podmienok, zákonom o cenných papieroch, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi,
a to v tomto poradí. Súhlasí, aby sa vzájomné právny vzťahy s obchodníkom podľa § 262 Obchodného
zákonníka upravovali podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V uvedenej zmluve je identifikované, že žalobca udelil žalovanému pokyn na nákup cenných papierov,
a to akcii v WIOF India Performance Fund – Class A, ISIN: J., v hodnote 50.000 CZK.V zmluve bolo
označené číslo účtu žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX. Variabilným symbolom bolo rodné číslo žalobcu.
V závere zmluvy je uvedené, že podpisom tejto zmluvy klient potvrdzuje, že mu boli odovzdané

Obchodné podmienky v písomnej forme, osobne ich prevzal a zoznámil sa s ich znením, s ktorými
súhlasí a zároveň berie na vedomie, že Obchodné podmienky tvoria súčasť zmluvného vzťahu. Aktuálne
znenie obchodných podmienok je dostupné na internetovej stránke K. a v sídle obchodníka.
Žalobca zmluvu podpísal. V zmluve nie je vyplnený žiadny finančný poradca a absentuje aj podpis
finančného poradcu.

Z výpisu z účtu žalobcu z L. M., N., ku dňu 20.02.2018 vyplýva, že žalobca dňa 24.01.2018 odoslal na
číslo účtu žalovaného (ktoré bolo identifikované v zmluve) peňažné prostriedky v sume 50.000 CZK.
Ako variabilný symbol bolo uvedené rodné číslo žalobcu.

Z oznámenia o provedení (vykonaní) pokynu adresovaného žalobcovi od žalovaného vyplýva, že
žalovaný ako mandatár realioval v prospech žalobcu nákup akcii vo fonde WIOF India Performance
Fund A class vo výške 49.999,97 CZK, a to dňa 29.01.2018. Žalobca nadobudol 265,348 ks akcii.
V oznámení je vyslovene uvedené, že protistranou obchodu nebol mandatár, iná osoba zo skupiny
mandatára alebo iný klient mandatára.

V oznámení bola tiež uvedená kontaktná adresa na spoločnosť Cornhill CZ.

Z výpisu majetkového účtu zo dňa 03.12.2019 vyplýva, že žalobca k uvedenému dňu disponoval
s 265,348ks akcii vo fonde WIOF, v celkovej hodnote 32.407,85 CZK. Z výpisu transakcii vyplýva, že
jediná vykonaná transakcia bola dňa 29.01.2018, kedy sa v prospech žalobcu realizoval úpis akcii

v hodnote 49.999,97 CZK.

Dňa 04.12.2019 spoločnosť Cornhill CZ zaslala žalobcovi na základe telefonickej dohody formulár na
spätnýodkupakciifonduWIOFapokynyprejehovyplnenie.Spoločnosťžalobcoviuviedla,abyvyplnené
formuláre zaslal poštou na adresu Cornhill CZ.

Dňa 11.12.2019 bol žalobca informovaný, že jeho akcie 265,348ks v hodnote 32.198,15 CZK,
vedené vo fonde WIOF boli predané. Informácia mu bola doručená na liste, na ktorej záhlaví nebol
označený žalovaný ale subjekty WIOF, WPP a WSP, s registračnou adresou uvedenou v Luxemburgu.
Korešpondenčná adresa bola uvedená v spoločnosti Cornhill CZ.

Z informácie predstavenstva spoločnosti WIOF, zo dňa 14.01.2020 vyplýva, že komisia CSSF dňa
09.01.2020 oznámila, že WIOF bol vyradení z oficiálneho zoznamu nástrojov kolektívneho investovania.
To znamená, že WIOF pôjde do likvidácie. Od 06.01.2020 pôsobí CSSF ako dozorujúci komisár WIOFa schvaľuje všetky platby a rozhodnutia týkajúce sa WIOF. Zatiaľ bol výpočet čistej hodnoty aktív
všetkých podfondov WIOF a spracovanie všetkých pokynov k zápisu, prevodu a spätnému odkupu
pozastavený v súlade so stanovami SICAV a Luxemburského zákona.

Predžalobnou výzvou zo dňa 20.02.2020 vyzval žalobca spoločnosť Cornhill CZ na vyplatenie sumy
32.198,15 CZK.

Dňa 02.03.2020 adresoval WIOF odpoveď vtedajšej právnej zástupkyni žalobcu JUDr. Svatave

Míčkovej, v ktorej jej uviedol, že odkazuje na vydané prehlásenie predstavenstva. Riaditelia fondu
vykonali mnoho žiadostí na Luxemburský finančný regulátor CSSF, aby sa uvoľnili aktíva v portfóliu
fondu WIOF a vyplatili sa dlžné platby veriteľom, tiež odkupy akcionárom a fond vstúpil do dobrovoľnej
likvidácie, ale zatiaľ nedostali zo strany CSSF žiadnu odpoveď. Bohužiaľ správcovská spoločnosť
Casa4Funds aj administrátor fondu WIOF SICAV, ktorí ukončili zmluvy s fondom s účinnosťou od
31.12.2019 nevykonali príslušné platby akcionárom, ktorí mali realizovaní a potvrdení predaj akcii

v posledných pár týždňoch pred ukončením ich mandátu. Riaditelia fondu WIOF vynakladajú maximálne
úsilie v súlade s Luxemburskými právnymi predpismi a regulačným rámcom aby zaistili, že akcionári
a veritelia budú vyplatení.

Listom zo dňa 04.03.2020 spoločnosť Cornhill CZ prostredníctvom svojho právneho zástupcu Mgr.

Šnajdera žalobcovi uviedla, že nakúpené akcie fondu boli evidované na investičnom účte vedenom
fondom a nie obchodníkom, nie to ešte spoločnosťou Cornhill CZ. Obchodník (teda žalovaný) ani
Cornhill CZ nemali ani nemajú k akciám žalobcu akýkoľvek prístup. Žalobca nikdy nebol ani nie je
klientom Cornhill CZ. Žiadosť o spätný odkup akcii fondu WIOF žalobca podal prostredníctvom formulára
tohto fondu s úradne overeným podpisom dňa 06.12.2019. Žalobcovi bolo zaslané potvrdenie o predaji

akcii. Ani obchodník ani Cornhill CZ nezaisťujú výplatu peňažných prostriedkov investorom v súvislosti
so spätným odkupom ich akcii. Peňažné prostriedky zo spätných odkupov zasiela investorom na ich
bankové účty priamo fond, resp. jeho administrátor.

Dňa 29.03.2020 sa žalobca obrátil listom na Národnú banku Slovenska, ktorá mu dňa 29.09.2020

uviedla svoje stanovisko, že po odpovedi žalovaného, na ktorého sa obrátila zistila, že žalobcovi neboli
poskytnuté Obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje. NBS uviedla, že uvedené je v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti a poukazovala na § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. NBS uviedla, že o tom, že žalobcovi konaním spoločnosti vznikla škoda je oprávnený
rozhodnúť jedine súd.

Dňa 19.05.2020 Česká národná banka adresovala žalobcovi list, v ktorom uviedla, že F. H. bol do
31.12.2018 investičný sprostredkovateľ. Toto povolenie mu k uvedenému dňu zaniklo v dôsledku
neuhradenia obnovovacieho poplatku.

Výzvou zo dňa 02.12.2020 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
50.000 CZK.

Žalovaný predložil do konania Obchodné podmienky účinné od 01.03.2017.
Sprostredkovateľom sa v zmysle Obchodných podmienok rozumie: fyzická alebo právnická osoba,

ktorá je na základe zmluvy s obchodníkom oprávnená postupovať pokyny klientov na ich vykonanie
obchodníkovi. Sprostredkovateľ má na základe povolenia príslušného orgánu oprávnenia najmä
sprostredkovať nákup alebo predaj finančných nástrojov a poskytovanie investičného poradenstva.
Právny status sprostredkovateľa musí byť samostatný finančný agent alebo finančná inštitúcia.
Sprostredkovateľ koná voči klientovi prostredníctvom svojich poradcov. Sprostredkovateľ je nezávislou

osobou a obchodník nenesie zodpovednosť za investičné služby, ktoré klientovi poskytuje
sprostredkovateľ.
Podľa čl. 19.14 OP, ak nie je medzi obchodníkom a klientom dohodnuté inak, tak sa všetky zmluvné
vzťahy riadia právom Slovenskej republiky.

Z evidenčného listu dôchodkového poistenia zo dňa 21.01.2020, ktorý predložil žalobca vyplýva, že F.
G. H. bol v roku 2019 zamestnancom spoločnosti Cornhill CZ.Poštovou zásielkou ako aj emailom, oba datované k 04.10.2020, odoslal žalobca osobe označenej ako
O. M. – likvidátor fondu WIOF v Luxemburgu, správu v anglickom jazyku, v ktorom adresátovi uviedol,
že je akcionárom vo fonde WIOF, ktorému naspäť odpredal 11.12.2019 akcie. Žalobca sa dotazoval,

kedy mu budú jeho finančné prostriedky vyplatené, nakoľko predaj sa uskutočnil skôr, ako fond vstúpil
do likvidácie.

Dňa 11.06.2021 zverejnil O. M., likvidátor fondu WIOF informáciu pre akcionárov, v ktorej špecifikoval
informácie, ktoré sú potrebné pre získanie peňažných prostriedkov z likvidácie fondu. Uviedol aj

kontaktnú adresu na zaslanie informácii.

8. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov ako to navrhoval žalovaný, nakoľko na pojednávaní
dňa 09.11.2023 žalovaný uviedol, že na uvedenom návrhu na vykonanie dokazovania naďalej netrval.
Súd tiež nevykonal dokazovanie listom SFM Group zo dňa 13.03.2009 adresovaným žalobcovi, nakoľko
uvedená písomnosť nesúvisela s predmetným konaním, ďalej tiež s listom Cornhill CZ, adresovaného

žalobcovi zo dňa 05.12.2017, nakoľko uvedená komunikácia nemala žiadny súvis s prejednávanou
vecou,keďžezmluvnývzťahmedzižalobcomažalovanýmvznikolaž24.01.2018.Obdobnezrovnakého
dôvodu sa súd nezaoberal potvrdením o predaji akcii z 19.12.2017, nakoľko sa navyše jednalo aj o iný
fond ako v prejednávanom prípade. Súd taktiež nevykonal dokazovanie písomnou komunikáciou medzi
žalobcom a regulátorom CSSF zo dňa 20.12.2017, nakoľko sa netýkala prejednávanej veci.

Súd taktiež nevykonal dokazovanie listinami v anglickom jazyku, ktoré predložil žalovaný súdu ako
prílohu jeho vyjadrenia zo dňa 18.08.2021, nakoľko žalovaný nepredložil súdu preklad do Slovenského
jazyka.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého
účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez
ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba
musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu.
Zmluvné strany si môžu voliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá
fyzickouosobounaúčel,ktorýsamôžepovažovaťzapatriacidooblastimimojejpredmetučinnostialebo
výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti
alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého

pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny.
Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá
spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany,

ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v
prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 272 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že

sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde

navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

Podľa § 8a ods. 1 zák. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, klientom obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona rozumie fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorej obchodník s cennými papiermi poskytuje investičnú službu alebo
vedľajšiu službu.

Podľa § 9 ods. 2 a 3 citovaného zákona, na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka o hnuteľných veciach, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Právne

vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať
len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa
spravujúustanoveniamiObchodnéhozákonníkaaleboObčianskehozákonníkaozáväzkovýchprávnych
vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 36 ods. 1 a 2 citovaného zákona, mandátnou zmluvou o obstaraní kúpy alebo predaja
cenných papierov sa zaväzuje mandatár, že v mene mandanta a na jeho účet kúpi alebo predá cenný
papier podľa pokynov mandanta alebo že uskutoční činnosť na dosiahnutie tohto výsledku, a mandant
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Na povinnosti a práva mandatára sa vzťahujú ustanovenia § 33
o povinnostiach a právach komisionára. Mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných

papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ak tento zákon
neustanovuje inak. Mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov musí mať
písomnú formu.

Podľa § 1810 zákona č 89/2012 Sb., Občanský zákonník, ustanovení tohoto dílu se použijí na smlouvy,

které se spotřebitelem uzavírá podnikatel (dále jen „spotřebitelské smlouvy“) a na závazky z nich vzniklé.

Podľa § 1811 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., veškerá sdělení vůči spotřebiteli musí podnikatel učinit jasně
a srozumitelně v jazyce, ve kterém se uzavírá smlouva.Podľa § 1813 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., zneužívající jsou ujednání, která zakládají v rozporu s
požadavkem poctivosti významnou nerovnováhu práv nebo povinností stran v neprospěch spotřebitele.

To neplatí pro ujednání o hlavním předmětu závazku ani pro posouzení přiměřenosti vzájemného plnění,
pokud jsou spotřebiteli poskytnuty jasným a srozumitelným způsobem.

Podľa § 1815 zákona č. 89/2012 Sb., ke zneužívajícímu ujednání se nepřihlíží, ledaže se jej spotřebitel
dovolá.

Podľa § 2910 zákona č. 89/2012 Sb., škůdce, který vlastním zaviněním poruší povinnost stanovenou
zákonem a zasáhne tak do absolutního práva poškozeného, nahradí poškozenému, co tím způsobil.
Povinnost k náhradě vznikne i škůdci, který zasáhne do jiného práva poškozeného zaviněným
porušením zákonné povinnosti stanovené na ochranu takového práva.

Podľa § 2991 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., kdo se na úkor jiného bez spravedlivého důvodu obohatí,
musí ochuzenému vydat, oč se obohatil.

Podľa § 2997 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb., dlužník, který plnil dluh nežalovatelný nebo promlčený nebo
takový, který je neplatný pro nedostatek formy, nemá právo na vrácení toho, co plnil. Právo na vrácení

nemá ani ten, kdo jiného obohatil s vědomím, že k tomu není povinen, ledaže plnil z právního důvodu,
který později nenastal nebo odpadl.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
je potrebné ju zamietnuť.

11. V predmetnej veci mal súd za ustálené, že hoci sa jednalo o sporové konanie s cudzím prvkom,
keď žalobca pochádzal z Českej republiky a navyše bol v postavení spotrebiteľa, boli v danom prípade
splnené predpoklady právomoci slovenských súdov, keďže nariadenie č. 1215/2012 dáva spotrebiteľovi
na výber možnosť žalovať účastníka zo spotrebiteľského záväzku buď na súde v členskom štáte,

vktorommábydliskožalovanýúčastníkalebonasúdečlenskéhoštátu,vktorommábydliskospotrebiteľ.
Keďže sa žalobca rozhodol podať žalobu na všeobecnom súde Slovenskej republiky, bol predpoklad
daný uvedeným nariadením splnený a právomoc tunajších súdov bola daná.

12. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva. Žalobca v konaní najskôr požadoval, aby sa vec spravovala

právnym poriadkom Českej republiky, vo svojom vyjadrení na pojednávaní pred tunajším súdom
následne vyhlásil, že súhlasí aby sa vec spravovala právom Slovenskej republiky. Bez ohľadu na
uvedené vyhlásenia žalobcu dospel súd k záveru, že sú v danom prípadne splnené predpoklady čl.
3 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008, aby sa predmetná sporová vec spravovala
právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ustanovenie čl. 3 ods. 1 nariadenia definuje, že voľba rozhodného práva záväzkového vzťahu
medzi účastníkmi musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. V danom prípade má súd za to, že priamo v ustanoveniach zmluvy bolo viacero
odkazov na ustanovenia zákonov platných v Slovenskej republike. Hneď v záhlaví predmetnej zmluvy
je odkaz na § 36 zákona o cenných papieroch, pričom práve tento zákon účinný na území Slovenskej

republiky a zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 566/2001 Z.z., upravuje v uvedenom ustanovení
Mandátnu zmluvu na kúpu cenných papierov, ktorú strany v uvedenom prípade aj uzatvorili. Obdobne
zmluva na viacerých miestach odkazuje na Obchodný zákonník, pričom v čase uzatvorenia tejto zmluvy
v Českej republike takto označený zákon neexistoval (napr. čl. V písm. c) d) zmluvy), ako aj na zákon
o Ochrane osobných údajov č. 122/2013 Z.z., ktorý obdobne platil pod daným označením len na území

Slovenskej republiky. Súd preto vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že priamo ustanovenia zmluvy
odkazovali na právne predpisy platné v Slovenskej republike, čím bola splnená požiadavka pre voľbu
rozhodného práva ako ju predpokladá čl. 3 ods. 1 nariadenia.
Nie je možné však opomínať, že žalobca vystupoval v uvedenom záväzkovom vzťahu v postavení
spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené je okrem čl. 3 ods. 1 nariadenia potrebné aplikovať aj čl. 6 ods.2,

v zmysle ktorého nemožno zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých
sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1
rozhodným. Súd preto musel v prejednávanej veci prihliadnuť aj na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa
ako ju predpokladá právna úprava v Českej republike.13. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol na podpis predložený Návrh Rámcovej mandátnej
zmluvy v Českom jazyku, ktorú podpísal dňa 24.01.2018. Sporné tiež nebolo, že žalobcovi ju na

podpis predložil F. G. H.. Obdobne medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal dňa 24.01.2018
v prospech bankového účtu žalovaného platbu v sume 50.000 CZK ako ani to, že za uvedenú finančnú
čiastku nadobudol 265,348ks akcií vo fonde WIOF India Performance Fund A class v Luxembursku,
o čom bol informovaný oznámením žalovaného o provedení pokynu, dňa 29.01.2018. Sporné medzi
stranami nebolo tiež, že Česká spoločnosť Cornhill CZ zaslala žalobcovi dňa 03.12.2019 výpis

z majetkového účtu, z ktorého žalobca zistil, že k uvedenému dátumu malo jeho 265,348ks akcií vo
fonde WIOF hodnotu už len 32.407,85 CZK.

14. Sporné medzi stranami zostalo či Rámcová mandátna zmluva bola medzi stranami uzatvorená
platne, ako aj to, či v dôsledku konania žalovaného došlo na jeho strane na úkor žalobcu
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca realizoval spätný odkup akcii dňa 06.12.2019, a hoci

disponoval potvrdením o predaji akcii, peňažnú čiastku 32.198,15 CZK, nezískal. Sporné tiež bolo, či
žalovaný zanedbal svoje povinnosti, v dôsledku čoho mohla žalobcovi vzniknúť škoda.

15. Žalobcovi bola predložená na podpis Rámcová Mandátna zmluva, ktorej predmetom bol záväzok
žalovaného, že menom žalobcu a na základe jeho pokynov bude kupovať alebo predávať cenné papiere.

Právna úprava uvedenej mandátnej zmluvy sa nachádza v § 36 zákona o cenných papieroch, na
ktorý uvedená zmluva priamo odkazuje. Uvedené zákonné ustanovenie zákona o cenných papieroch
priamo ukladá, že takýto zmluvný typ musí mať písomnú formu. Návrh zmluvy, ktorý bol žalobcovi
predložený na podpis predpokladal naplnenie písomnej formy zmluvy tým, že žalobca mal vlastnoručne
podpísať priamo predmetný návrh na uzatvorenie zmluvy a žalovaný v súlade s čl. IV zmluvy, bol svoj

písomný prejav vôle uzatvoriť zmluvu so žalovaným povinný splniť tým, že žalobcovi doručí oznámenie
o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany obchodníka. Obchodník, teda žalovaný mal aj overiť
náležitosti zmluvy. O všetkom uvedenom mal žalovaný písomne vyrozumieť žalobcu. Žalovaný v konaní
argumentoval, že svoju povinnosť písomne prejaviť vôľu splnil tým, že žalobcovi zaslal oznámenie
o provedení (vykonaní) pokynu, z ktorého je zrejmé, že návrh zmluvy akceptoval a v zmysle pokynu

udeleného v zmluve aj konal.
Podľa názoru súdu uvedené nebolo splnením dojednanej zmluvnej povinnosti. Oznámenie o prijatí
návrhu na uzatvorenie zmluvy je zásadne odlišná listina ako oznámenie o vykonaní pokynu klienta.
Oznámenie o zrealizovaní pokynu je síce prejavom vôle, že zmluvu akceptoval, nie je však takým
prejavom vôle ako ho predpokladala zmluva. Je tak zrejmé, že v danom prípade nebola zmluva

uzatvorená platne, keď síce návrh zmluvy bol v písomnej forme, jeho prijatie však predpísanú
a dohodnutú písomnú formu nemalo a došlo k prijatiu len v nepísomnej forme, keď žalovaný konal
ako keby bol zmluvu so žalobcom riadne uzatvoril a zrealizoval žalobcov pokyn na nákup cenných
papierov. Hoci sa zmluvné strany uvedenou zmluvou následne riadili, čo nepochybne vyplýva aj z toho,
že pokyn žalobcu na nákup akcii bol zo strany žalovaného realizovaný, možno konštatovať, že zmluva

bola neplatná pre nedostatok formy.
Neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že nemal vedomosť, že jeho zmluvným partnerom je žalovaný
ako slovenská obchodná spoločnosť. Od každého subjektu aj od spotrebiteľa je možno rozumné
požadovať, aby si zmluvu aspoň prečítal, aby vedel s kým zmluvu uzatvára. V záhlaví zmluvy bolo pritom
jasne uvedené, že Obchodníkom je žalovaný so sídlom v Slovenskej republike.

16. Žalobca poukazoval, že zmluva nebola uzatvorená vôbec a nie že bola len neplatná. Súd v tejto
súvislostipoučuježalobcu,žepokiaľsúdkonštatujeneplatnosťzmluvy(hociajlenprenedostatokformy),
na takúto zmluvu sa ako na právny úkon hľadí ako keby nikdy nebola vznikla a je neplatná od počiatku
„ex tunc“. Aj z uvedeného dôvodu Občiansky zákonník v ustanovení § 457 upravuje reštitučnú povinnosť

zmluvných strán ohľadne vzájomne prijatého plnenia z neplatnej zmluvy. Jedinou výnimkou v danom
prípade je práve situácia ako v prejednávanom prípade, ak je zmluva neplatná len pre nedostatok formy.
Vtakomprípadestranyniesúpovinnévzájomnesivrátiťprijatéplnenia,pretožezákonpreferujeplatnosť
úkonov, ktoré strany zo zmluvy neplatnej len pre nedostatok formy vykonali.

17. Obdobne tomu bolo aj v tomto prípade. Súd síce konštatoval, že zmluva nebola platne uzatvorená,
keď nebola dodržaná predpísaná písomná forma tejto zmluvy, z takto neplatnej zmluvy pre nedostatok
formy však strany konali a jasne prejavili vôľu sa uvedenou zmluvou riadiť, keď žalobca dňa 24.01.2018
vyplatil na bankový účet žalovaného čiastku 50.000 CZK za účelom nákupu akcií vo fonde WIOFa žalovaný takýto pokyn žalobcu aj vykonal, keď tieto akcie v prospech žalobcu nakúpil, čím sa žalobca
stal priamo podielnikom v uvedenom fonde.
Žalobca v súvislosti s procesom uzatvárania zmluvy poukazoval na osobu G. H.. Uviedol, že táto osoba

mu zmluvy predložila na podpis a následne si všetky tri rovnopisy zobrala so sebou. V konaní bolo jasne
preukázané, že G. H. nebol zamestnancom žalovaného ale bol zamestnancom spoločnosti Cornhill CZ,
kde pôsobil ako investičný sprostredkovateľ. Spoločnosť Cornhill CZ zase pôsobila ako korešpondenčná
adresa a spolupracujúca spoločnosť so žalovaným, ktorá v zmysle predloženej zmluvy o spolupráci
zabezpečovala aj komunikáciu medzi žalovaným a klientmi v Českej republike. Z uvedeného je tak

zrejmé, akým spôsobom sa podpísané zmluvy dostali až k žalovanému a uvedené takisto vysvetľuje,
prečoG.H.nemoholpodpísaťzažalovanéhozmluvuakofinančnýporadca,keďženebolzamestnancom
žalovaného. Žalobca však nepostupoval správne, ak odovzdal všetky tri rovnopisy zmlúv F. H.. Ako už
bolo konštatované vyššie, zmluva mala nadobudnúť platnosť a účinnosť po tom, ako žalovaný doručí
žalobcovi písomné oznámenie o prijatí návrhu zmluvy. Žalovaný teda nemal predmetný návrh zmluvy
podpísať. Ak preto G. H. žalobcovi uviedol, že zmluvy musí odovzdať žalovanému na podpis, konal

v priamom rozpore so zmluvou.
Podľa názoru súdu však G. H. konal aj v rozpore so Zmluvou o spolupráci, ktorú uzatvoril žalovaný
so spoločnosťou Cornhill CZ. Ako vyplýva z čl. II bod 2 tejto zmluvy, spoločnosť Cornhill CZ nebola
oprávnená sprostredkovať uzatvorenie zmluvy medzi klientom a žalovaným ako zahraničnou osobou.
Ak však žalovaný napriek uvedenému podpísaný návrh zmluvy zo strany žalobcu akceptoval (hoci

nedodržal písomnú formu akceptácie zmluvy), a v zmysle takejto zmluvy aj konal, uvedený postup G.
H. nemal žiadny vplyv na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným a preto ďalšia
argumentácia žalobcu ohľadne tejto osoby nebola pre posúdenie veci relevantná.

18. Žalobca požadoval od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom,

že žalovaný prijal od žalobcu sumu 50.000 CZK bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva nebola platne
uzatvorená. Ako súd konštatoval vyššie, v danom prípade nebola zmluva platne uzatvorená pre
nedostatok písomnej formy. Zo správania sa zmluvných strán je však zrejmé, že sa rámcovou zmluvou
spravovali a obe strany prejavili vôľu predmetnú zmluvu rešpektovať.
Rámcová mandátna zmluva bola uzatvorená podľa § 36 Zákona o cenných papieroch, ktorý upravuje

Mandátnu zmluvu o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov. Zákon stanovuje, že sa zmluva
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o Mandátnej zmluve. Na právny vzťah medzi stranami
jetakpotrebnépoužiťustanoveniaObchodnéhozákonníka.Keďžejevšakžalobcomosobaspotrebiteľa,
súd zároveň musí použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa
a takisto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú bezdôvodného obohatenia, keďže

Obchodný zákonník otázku bezdôvodného obohatenia neupravuje. Keďže je navyše žalobca občanom
Českej republiky, prináleží mu aj ochrana spotrebiteľa podľa právnych predpisov platných v Českej
republike.

19. Podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo

prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy (obdobne aj § 2997
ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb). Ako súd uviedol vyššie, Rámcová mandátna zmluva bola neplatná len pre
nedostatok písomnej formy, takže z uvedeného jasne vyplýva, že prijatie financií na nákup akcii fondu zo
strany žalovaného nemožno posúdiť ako bezdôvodné obohatenie. Žalovaný navyše konal podľa pokynu
žalobcu, peňažné prostriedky si neponechal a nakúpil za ne akcie vo fonde v prospech žalobcu, čo bolo

v konaní nesporné.
Podľa predmetného návrhu zmluvy mal žalovaný ako obchodník s cennými papiermi kupovať alebo
predávať cenné papiere podľa pokynov klienta. Žalobca ako klient však žalovanému žiadny ďalší pokyn
nedal,atedamunedalanipokynnaspätnýodkupcennýchpapierov.Naopak,obrátilsastoutožiadosťou
naspoločnosťCornhillCZ,keďjejdňa06.12.2019zaslalvyplnenéformulárenaodkupcennýchpapierov,

čo žalobca preukázal poštovým podacím lístkom. Spoločnosť Cornhill CZ túto žiadosť žalobcu následne
priamo adresovala fondu WIOF, pre ktorý takisto slúžila ako korešpondenčná adresa ako vyplýva
z potvrdenia o predaji akcii z 11.12.2019. Spoločnosť Cornhill CZ tak nevyužila pre vykonanie spätného
odkupu akcii žalovaného, keďže žiadosť žalobcu nebola pokynom pre zmluvného partnera žalobcu –
žalovaného, ale bola žiadosťou na vyplnenom formulári, ktorá bola adresovaná priamo fondu. Žalovaný

v konaní uvádzal, že rozsah jeho spolupráce so spoločnosťou Cornhill CZ je viazaný výhradne na
predloženú Zmluvu o spolupráci. Spoločnosť Cornhill CZ však nevykonáva svoju činnosť investičného
sprostredkovateľa, výhradne a exkluzívne len v prospech žalovaného, čo vyslovene uviedol súdu
samotný žalovaný. Aj z uvedeného dôvodu preto ak žalobca vyplnil formulár o spätnom odkupe akciía zasielal ho spoločnosti Cornhill CZ, uvedené automaticky neznamená, že sa jednalo o pokyn pre
žalovaného na vykonanie spätného odkupu akcií.
Navyše je potrebné uviesť, že táto žiadosť bola od spoločnosti Cornhill CZ prijatá priamo fondom WIOF

a bola aj zrealizovaná. Z potvrdenia o predaji akcii predloženého žalobcom vyplýva, že fond vykonal
spätný odkup akcií dňa 11.12.2019 v sume 32.198,15 CZK. Peňažné prostriedky však zo strany fondu
neboli žalobcovi poukázané na jeho účet.

20. Dôvody, prečo k zaslaniu peňažných prostriedkov na účet žalobcu nedošlo boli žalobcovi priamo

vysvetlené v liste zo dňa 02.03.2020 adresovaného priamo fondom WIOF vtedajšej právnej zástupkyni
žalobcu JUDr. Svatave Míčkovej. Fond konštatoval, že správcovská spoločnosť Casa4Funds aj
administrátor fondu WIOF SICAV, ktorí ukončili zmluvy s fondom s účinnosťou od 31.12.2019 nevykonali
príslušné platby akcionárom, ktorí mali realizovaní a potvrdení predaj akcii v posledných pár týždňoch
pred ukončením ich mandátu.
Z uvedeného jasne vyplýva, že žiadosť žalobcu hoci bola riadne prijatá zo strany fondu, nebola

zrealizovaná, aj keď bolo jej vykonanie potvrdené, čo priznal priamo samotný fond.

21. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný nie je subjektom, ktorý by sa bol na
úkor žalobcu obohatil a nie je ani subjektom, ktorý by zadržiaval žalobcovi finančné prostriedky. Tieto
zadržiava žalobcovi naďalej fond WIOF, ktorý hoci aj keď potvrdil žalobcovi, že vykonal predaj akcii,

tak platba, ktorá mala byť žalobcovi zaslaná na jeho účet nebola vykonaná. Z uvedeného je zrejmé, že
nemohla vzniknúť ani zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá takýmto spôsobom žalobcovi vznikla.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Je síce pravdou, že žalovaný v danom prípade právnu povinnosť porušil tým, že
nedodržal písomnú formu mandátnej zmluvy. Ako však vyplýva z vyššie uvedeného, týmto konaním

žalovaného nevznikla žalobcovi škoda. Naopak, žalobca mal z konania žalovaného v rozhodnom čase
prospech, keď investoval do fondu a získal akcie fondu WIOF podľa vlastného pokynu a vlastnej vôle
investovať. Škoda žalobcovi začala vznikať až keď sa jeho investícia začala znehodnocovať, prípadne
vtedy,keďfondnevykonalplatbuzaspätnýodkupakciinaúčetžalobcu,hocitakbolpovinnývykonať.To,
že k takejto pre žalobcu nepriaznivej situácii došlo však nie je zodpovednosťou žalovaného, ktorý nákup

cenných papierov pre žalobcu len sprostredkoval. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca riadne nevyčíslil
výšku škody, ktorá mu mala konaním žalovaného vzniknúť. Za škodu nemožno považovať sumu 50.000
CZK, keďže za tieto peniaze žalobca nadobudol adekvátnu protihodnotu a to akcie v investičnom
fonde. V konaní tiež nebola preukázaná kauzálna (priama a vzájomná) súvislosť medzi vznikom škody
a zavinením žalovaného. Uvedená zmluva bola navyše bezodplatná, teda žalovaný realizoval jediný

pokyn žalobcu a to bezodplatne, čo bolo medzi stranami nesporné.

22. Súd síce dal za pravdu žalobcovi, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná, ale z uvedenej zmluvy neplatnej len pre nedostatok formy, nebolo možné vyvodiť ani vznik
bezdôvodného obohatenia ani zodpovednosť za škodu zo strany žalovaného. Žalobca sa rozhodol

investovať svoje financie do cenných papierov. Obchodovanie s cennými papiermi je mimoriadne
riziková a negarantovaná forma investície. Jej úspech sa odvíja od mnohých ekonomických, sociálnych
či burzových ukazovateľov a pri vstupovaní na trh s cennými papiermi si investor musí zvážiť a byť si
vedomý rizík, ktoré takáto forma investície so sebou prináša. Ak žalobca nakúpil akcie v podielovom
fonde v Luxemburgu, ktorý sa následne výnosovo prepadol a vstúpil do likvidácie, čím žalobca stratil

svoju investíciu, nemožno jeho investičný neúspech pripisovať na zodpovednosť žalovanému ako
subjektu, ktorý mu investičný nákup iba sprostredkoval. Ak ani spätný odkup akcii nerealizoval žalobca
prostredníctvom žalovaného, s ktorým mal uzatvorenú mandátnu zmluvu a ktorý mal konať v prospech
žalobcu na základe jeho pokynov a teda aj realizovať prípadný pokyn o spätný odkup akcii, nemožno
žalovaného považovať za subjekt zodpovedný z pochybenia súvisiaceho s nevyplatením hodnoty

spätného odkupu na účet žalobcu.
Z vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že žalobcovi mohli vzniknúť nároky zo spôsobenej škody,
prípadne z bezdôvodného obohatenia priamo voči WIOF India Perfomance Fund – Class A. To vyplýva
aj z listín fondu, ktoré boli do konania predložené, a na ktoré súd už odkazoval vyššie, v ktorých
predstavenstvo fondu uvádza aj to, že vykonali mnoho žiadostí na Luxemburský finančný regulátor aby

sa vyplatili dlžné platby veriteľom a akcionárom, ale nedostali žiadnu odpoveď zo strany regulátora.
Je tak zrejmé, že priamo investičný fond si je vedomý, že môže byť dlžníkom žalobcu. Nie je to však
žalovaný, ktorý aj napriek tomu, že pri uzatváraní zmluvy so žalobcom pochybil, nebol subjektom, ktorý
by žalobcovi škodu spôsobil, alebo ktorý by sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.23. Žalobca tiež uvádzal, že zo strany žalovaného mu nikdy neboli predložené Obchodné podmienky, na
ktoré odkazuje zmluva. Súd dal aj v tejto súvislosti za pravdu žalobcovi. Žalovaný v priebehu súdneho

konanianijakýmspôsobomnepreukázal,žebyobchodnépodmienkyboliskutočnežalobcovipredložené
a že by mal možnosť sa s nimi pred uzatvorením zmluvy oboznámiť. Uvedený záver však nemá žiadny
vplyv na právne posúdenie veci zo strany súdu. Predmetná zmluva bola už neplatne uzatvorená,
keď nebola dodržaná predpísaná forma právneho úkonu. Ak nebola zmluva platne uzatvorená už od
počiatku, nemá vplyv na jej platnosť to, či žalobcovi boli poskytnuté obchodné podmienky. Keby však aj

zmluvaplatneuzatvorenábola,to,žežalobcovineboliposkytnutéObchodnépodmienkybyspôsobovalo
neplatnosť zmluvy len v tých častiach, na ktoré zmluva vyslovene odkazuje a nespôsobovalo by to
neplatnosť zmluvy ako takej (§ 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu). Je
pravdou, že v Obchodných podmienkach bolo vyslovene upravené, že zmluva sa spravuje Slovenským

právnym poriadkom, ako však súd konštatoval vyššie, z ustanovení zmluvy a okolností prípadu bolo
takisto možné presvedčivo konštatovať voľbu rozhodného Slovenského práva, a to bez ohľadu na to, či
Obchodné podmienky boli platne do zmluvy inkorporované.

24. Keďže uvedené skutočnosti boli dostatočným predpokladom pre zamietnutie žaloby žalobcu, súd sa

bližšie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, nakoľko už samotný nárok
v jeho podstate bol nedôvodný.
Žalobca na pojednávaní dňa 09.11.2023 tiež poukazoval na nepriaznivé zmluvné podmienky podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd však neprijateľné zmluvné podmienky v návrhu Rámcovej zmluvy
nevzhliadol. V tejto súvislosti však súd dáva do pozornosti aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého, ak by sa v zmluve nachádzala nepriaznivá zmluvná podmienka, uvedené spôsobuje
neplatnosť konkrétnej podmienky a nie neplatnosť celej zmluvy. Uvedené preto nemalo žiadny vplyv na
právne posúdenie veci zo strany súdu (pozri aj § 1815 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník).

25. Žalobcovi ako spotrebiteľovi a zároveň občanovi Českej republiky zároveň v konaní prislúchala

právna ochrana spotrebiteľa, ako ju upravuje Český právny poriadok. Podľa názoru súdu však ani
vychádzajúc z právnej úpravy Českej republiky nebolo možné vzhliadnuť žalobu žalobcu ako dôvodnú.
Bez ohľadu na rozhodujúci právny poriadok v konaní nebolo preukázané, že by bol žalovaný tým
subjektom, ktorý by spôsobil žalobcovi škodu, prípadne ktorý by sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil. Uvedený záver platí bez ohľadu na rozhodujúcu právnu úpravu. Pokiaľ navyše ide o predpoklad

bezdôvodného obohatenia, obdobne slovenský ani český právny poriadok nepovažuje za bezdôvodné
obohatenie prijatie dlhu neplatného len pre nedostatok formy (porovnaj § 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 2997 ods. 1 Občanského zákonníka). Súd sa navyše bližšie nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania, preto na túto otázku nebolo potrebné prihliadať skrz právnu úpravu premlčania
platnú v Českej republike.

26. Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu
žalobcu zamietol. Súd tiež upozorňuje, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný

objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných účastníkmi konania, preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“

27. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o nároku na ich náhradu rozhodol súd v súlade s §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného

predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).