Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201299
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Chlebo

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5822201299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícka

spoločnosť Poľana - Breza, so sídlom Breza 155, IČO: 50348850, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, 3/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 4/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 5/ F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT
DK, s.r.o., so sídlom, M.R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36832103, proti žalovaným: 1/ D. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, všetci žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, so sídlom Zimná
62, Spišská Nová Ves, v konaní o neplatnosť výpovede zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru a uznesení

prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných revírov, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne sa voči žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne p r i
z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2022 domáhali, aby súd určil, že výpoveď
Zmluvy o užívaní poľovného revíru J. C. zo dňa 30.06.2016 evidovanej Okresným úradom Námestovo,
pozemkovým a lesným odborom dňa 11.07.2016 pod č. OU-NO-PLO-2016/01285O, o ktorej výpovedi

sa rozhodlo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. C. konaného dňa
17.06.2022 v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX, je neplatná a tiež aby súd určil,
že všetky uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru J. C.
konaného dňa 17.06.2022 v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX, sú neplatné.

2. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobca 1/ je súčasným užívateľom poľovného revíru J. C.,
uznaného rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne pod č. 00064/2004-

LD zo dňa 15.03.2004 (ďalej len „PR J. C."), a to na základe Zmluvy o užívaní poľovného revíru J.
C. zo dňa 30.06.2016, evidovanej Okresným úradom Námestovom, pozemkovým a lesným odborom
dňa 11.07.2016 (ďalej len „Súčasná zmluva o užívaní“). Žalobcovia 2/ až 5/ sú vlastníci resp.
splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR J. C., ktorých práva
boli na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov PR J. C. konaného dňa 17.06.2022 v budove
pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX (ďalej aj ako „Zhromaždenie“) zo strany žalovaných
hrubo porušené. Dňa 17.06.2022 sa v budove pohostinstva (B. K. K.) na adrese C. s.č. XXX konalo

Zhromaždenie, ktoré bolo zvolané zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako zvolávateľov (ďalej
aj ako „zvolávatelia“). Na Zhromaždení sa zvolávatelia pokúšali ukončiť výpoveďou Súčasnú zmluvu
o užívaní a zároveň sa snažili rozhodnúť o novej zmluve o užívaní poľovného revíru Grúň Breza
(ďalej aj ako „Nová zmluva o užívaní“). Žalovaný 3/ je vlastník poľovných pozemkom, ktorý sazúčastnil na Zhromaždení, hlasoval na ňom v súlade so zvolávateľmi a bol Zhromaždením zvolený
ako splnomocnenec v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o poľovníctve“). Zhromaždenie

neprebehlo v súlade so Zákonom o poľovníctve, prebehlo nezákonné, svojvoľne podľa subjektívnych
protiprávnych rozhodnutí zvolávateľa Zhromaždenia - žalovaného 1/, v prísnom rozpore so skutkovým
stavom, za účelom zabezpečiť si neoprávnený prospech. Žalobcovia 2/ až 5/ ako riadni splnomocnení
zástupcoviavlastníkovpoľovnýchpozemkovzačlenenýchdoPRJ.C.,zastupovaliuvedenýchvlastníkov
na Zhromaždení na základe riadne udelených plnomocenstiev, ktoré (plnomocenstvá) mali žalobcovia

2/ až 5/ na Zhromaždení pri sebe aj fyzicky k dispozícií. Avšak z dôvodu nešpecifikovaného rozhodnutia
žalovaného 1/ neboli predmetné plnomocenstvá žalobcom 2/ až 5/ uznané, v zmysle čoho ani následne
neboli podľa nich v prezenčnej listine prezentovaní. Samotná prezentácia na Zhromaždení prebiehala
tak, že manželka žalovaného 1/ zapísala do prezenčnej listiny výhradne iba to, čo jej odsúhlasil jej
manžel, pritom ten jej výslovne zakázal prezentovať do prezenčnej listiny žalobcov 2/ až 5/ podľa
reálnych plnomocenstiev, ktoré mali k dispozícii, ktoré mali zastupovať na Zhromaždení a v mene

konkrétnychsplnomocniteľovsamozrejmeajnaZhromaždenírozhodovaťahlasovať.Žalobcovia2/až5/
neboli oprávnení z dôvodu výslovného zákazu žalovaného 1/ vykonať vlastnoručne žiadnu prezentáciu
za žiadneho vlastníka, ani zapísať k prezentácii do prezenčnej listiny akúkoľvek námietku či poznámku.
Uvedená prezentácia bola v priamom rozpore s §5 ods. 5 Zákona o poľovníctve. Zároveň prezenčná
listina Zhromaždenia vyzerala tak, že minimálne u zvolávateľov vôbec nevyplývalo, ktorých konkrétnych

vlastníkov zvolávatelia ako splnomocnení zástupcovia zastupujú. Bolo pri nich iba uvedené, že daný
zvolávateľ zastupuje konkrétnu výmeru. Ale či zvolávatelia zastupovali iba samých seba ako vlastníkov
poľovných pozemkov, alebo vystupovali aj ako splnomocnení zástupcovia ďalších vlastníkov, nebolo
z prezenčnej listiny zrejmé. Ak by aj mali zastupovať ďalších vlastníkov poľovných pozemkov, nebolo
zrejmé ktorých konkrétnych vlastníkov zastupovali, akú konkrétnu ich výmeru zastupovali a na základe

akého mandátu. Všetky popísané skutočnosti boli notárovi osvedčujúceho priebeh Zhromaždenia aj
riadne uvedené, pričom notár si ich následne zapísal. Uvedené sa stalo z dôvodu, nakoľko prítomný
notár nebol zúčastnený pri prezentácií na Zhromaždení, neosvedčoval jej priebeh ani zápis do listiny
prítomných. Notár osvedčoval priebeh Zhromaždenie až od bodu 2 programu Zhromaždenia uvedenom
vo verejnej vyhláške, t.j. od bodu „Otvorenie (úvod), kontrola uznášaniaschopnosti zhromaždenia“.

De facto popísaným protiprávnym absurdným konaním zvolávateľov Zhromaždenia bolo zmarená
riadna účasť žalobcov 2/ až 5/ na Zhromaždení, čím bol od samého začiatku zmarený a zneplatnený
aj celý nasledujúci priebeh a výsledky Zhromaždenia. Žalobcovia 2/ až 5/ mali na Zhromaždení
podľa priložených plnomocenstiev zastupovať výmeru poľovných pozemkov (okrem tých, za ktoré
boli zvolávateľmi prezentovaní) v celkovej výške cca 1034,32 ha, čo predstavuje 48,25 % výmery

poľovného revíru. Ak by ale za takúto výmeru boli v rámci prezentácie žalobcovia 2/ až 5/ aj skutočne
prezentovaní, čo avšak zvolávateľ Zhromaždenia protiprávne nedopustil, výsledok a prijaté uznesenia
by boli úplne opačné. Uvedené by následne samozrejme nekorešpondovalo so zámerom zvolávateľov,
a to protiprávne sa zmocniť užívania PR J. C.. V tejto súvislosti žalobcovia pripomenuli, že žalobcom
2/ až 5/ bolo zo strany zvolávateľov umožnené zastupovať iba výmeru v súhrne (žalobcovia 2/ až 5/

+ G. G. L.) 3,72 %, ktorý vo všetkých bodoch programu Zhromaždenia hlasovali (okrem rozhodovania
o vyššej ponuke náhrady za užívanie PR J. C.) proti, resp. sa hlasovania nezúčastnili. Z uvedeného
vyplýva, že ak by žalobcom 2/ až 5/ bolo umožnené hlasovať za celú výmeru, ktorú reálne zastupovali,
disponovali by výmerou 51,97 % výmery PR J. C., čo by zásadne zmenilo výsledok Zhromaždenia. Aj
z uvedeného dôvodu sú dôvodné pochybnosti, či zvolávatelia Zhromaždenia - žalovaný 1/ a žalovaný 2/

boli vôbec oprávnení na zvolanie Zhromaždenia, t.j. či zvolávatelia boli jednotlivými vlastníkmi poľovných
pozemkov začlenených do PR J. C. (t.j. min. 1/3 vlastníkov) splnomocnení na zvolanie Zhromaždenia,
na výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní alebo na rozhodnutie o Novej zmluve o užívaní, a na akékoľvek
ďalšie úkony v súvislosti s rozhodovaním za vlastníka poľovného pozemku o výkone práva poľovníctva.
A to obzvlášť za situácie, že na Zhromaždení sa snažili prezentovať okrem iného za určitých jednotlivých

vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do PR J. C. aj žalobcovia 2/ až 5/, čo im účelovo
nebolo zo strany zvolávateľa - žalovaného 1/ umožnené. Ďalej poukazovali na to, že zvolávatelia
sa domáhali výpovede Súčasnej zmluvy o užívaní z dôvodu, že žalovanému 2/ a žalovanému 3/
ako vlastníkom poľovných pozemkov nebola nikdy vyplatená náhrada za užívanie poľovného revíru
(uvedenú skutočnosť uviedli žalovaný 2/ a žalovaný 3/ iba osobne ústne na Zhromaždení). Obratom

na to predmetnú skutočnosť priamo na Zhromaždení vyvrátil prítomný finančný hospodár žalobcu
1/ p. G. M., ktorý uviedol, že náhrada za užívanie PR J. C. sa riadne žalovanému 3/ v zmysle
Súčasnej Zmluvy o užívaní uhrádzala. Taktiež sa podľa vyjadrení G. M. náhrada za užívanie riadne
uhrádzala aj žalovanému 2/, ktorý avšak poštovú poukážku nikdy neprevzal. Preto je na základeuvedeného zrejmé, že prezentovaný dôvod výpovede Súčasnej Zmluvy o užívaní nemôže mat' v danej
veci relevanciu a spôsobovať právne následky. Ako vyplýva z plnomocenstiev udelených žalobcom 2/
až 5/, udelením takéhoto plnomocenstva zo strany vlastníka poľovných pozemkov, vlastník zároveň

vyhlasuje „podpisom tohto plnomocenstva v tejto veci nikdy neudelím plnú moc ďalšej osobe a ku dňu
podpisu tejto listiny odvolám všetky mnou podpísané plné moci, ktorými som poveril iné osoby alebo
ktorým som udelil plnú moc na akékoľvek úkony týkajúce sa zastupovania, rozhodovania a hlasovania
na zhromaždeniach vlastníkov poľovných pozemkov a na akékoľvek iné úkony a konania týkajúce
sa zastupovania, rozhodovania a hlasovania v mojom mene podľa Zákona o poľovníctve“. Preto je

zrejmé, že ak vlastníci udelili plnomocenstvo na zastupovanie pre žalobcov 2/ až 5/, tým zároveň
aj odvolali akékoľvek predtým udelené plnomocenstvo na zastupovanie podľa Zákona o poľovníctve
akejkoľvek osobe (t.j. aj zvolávateľom Zhromaždenia), čím skôr udelené plnomocenstvá zanikli. Zároveň
jedným z bodov programu Zhromaždenia bola voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania
vlastníkov poľovných pozemkov - bod 9 programu Zhromaždenia uvedeného vo verejnej vyhláške.
Uvedený program bol Zhromaždením aj riadne bezo zmien schválený. Zhromaždenie si v tomto bode

schválilo v zmysle § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve dvoch splnomocnencov, a to žalovaného 1/
a žalovaného 3/. Následne, ale Zhromaždenie pristúpilo k odvolaniu jedného so splnomocnencov,
pričom odvolanie splnomocnencov v programe Zhromaždenia uvedeného nebolo a ani to nebolo do
programu Zhromaždením doplnené. Zhromaždenie sa uvedeným konaním snažilo protiprávne v rozpore
so schváleným programom dodatočne napraviť vadnú voľbu splnomocnencov, nakoľko až po samotnej

voľbe bolo zistené, že jeden zo splnomocnencov - žalovaný 1/ je poverený na uzavretie, podpis Novej
zmluvy o užívaní, ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom poľovníckej organizácie - Poľovnícky klub
Holice, s ktorou by mala byť uzatvorená Nová zmluva o užívaní. Nakoľko by bol žalovaný 1/ v zjavnom
konflikte záujmov, Zhromaždenie si to takýmto nezákonným procesným postupom zmenilo. Na strane
žalobcu 1/ v súčasnosti existuje stav právnej neistoty resp. popierania jeho postavenia ako užívateľa

PR J. C. na základe Súčasnej zmluvy o užívaní, nakoľko táto zmluva bola protiprávne výpoveďou zo
strany Zhromaždenia ukončená. Pritom žalobca 1/ má stále záujem PR J. C. užívať na základe Súčasnej
zmluvy o užívaní. Tento stav môže byť odstránený iba určovacím výrokom súdu, nakoľko iba to je jediný
relevantný spôsob, ako zvrátiť vzniknutý protiprávny stav. Práva Žalobcov boli nie len ohrozené, ale aj
priamo konaním žalovaných porušené, čo spôsobilo výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní. Ak by boli

Žalobcovia 2/ až 5/ na Zhromaždení riadne prezentovaní podľa výmery, ktorú reálne aj zastupovali, k
výpovedi Súčasnej zmluvy o užívaní ani k rozhodnutiu o Novej zmluve o užívaní by nedošlo.

3. Žalovaní navrhovali žalobu v celom rozsahu bez vykonania dokazovania zamietnuť a priznať im plnú
náhradu trov konania.

4. Žalovaní svoje právo vyjadriť sa v lehote danej im súdom nevyužili. Žalovaní svoj postoj vyjadrili
až podaním doručeným súdu dňa 02.01.2024, pričom k skutkovej stránke veci sa nevyjadrili, uviedli
len svoje právne posúdenie veci. Uviedli, že uznaný spoločný poľovný revír okamihom jeho vzniku
treba posudzovať ako spoločnú vec. Jeho vlastníci postupujú právo užívania poľovného revíru

k celému poľovnému revíru a užívateľ poľovného revíru je následne oprávnený vykonávať právo
poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľovného revíru. Uznesenia prijaté na
zhromaždeniach vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí
sa na vydaní uznesenia nepodieľali, alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1
Občianskeho zákonníka upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Zákon prezumuje u všetkých

vlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne oprávnenie všetkých
spoluvlastníkov. To sa v súdnom konaní o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci
premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve, pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne
rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých spoluvlastníkov. Úkony vykonané na Zhromaždení
žalovanými ako zástupcami na základe plnomocenstiev zaväzujú priamo vlastníkov poľovných

pozemkov, ktorí ich zastupovaním poverili a nie iba samotných žalovaných. Uvedené rovnako platí aj
pre žalobcov vo vzťahu k vlastníkom, ktorých podľa ich tvrdení na Zhromaždení zastupovali. Vzhľadom
k predmetom konania je potrebné, aby v konaní buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných
vystupovali všetci vlastníci poľovných pozemkov v PR J. C.. Keďže žalobcovia ako žalovaných označili
len žalovaných, teda len troch z niekoľkých desiatok vlastníkov poľovných pozemkov v PR J. C., jedná

sa na strane žalovaných o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov
poľovnýchpozemkov,čiužnastranežalobcovalebožalovanýchvyplývazoskutočnosti,ževzhľadomna
spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou konania
neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby výpoveď zmluvyalebo sporné uznesenia boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre
inú skupinu nie. V prípade ak by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to, že pre tých vlastníkov, ktorí
boli stranami sporu, v ktorom došlo k určeniu neplatnosti výpovede a uznesení, by bol rozsudok súdu

záväzný (§ 288 CSP), pričom pre ostatných vlastníkov poľovných pozemkov nachádzajúcich sa v PR
J. C., ktorí stranami sporu neboli, by tento rozsudok záväzný nebo. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov
poľovných pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu.
Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí, označili
za žalovaných len niektorých vlastníkov alebo dokonca splnomocnencov niektorých vlastníkov. Vecne

legitimovaní sú všetci vlastníci pozemkov (nie ich zástupcovia, resp. splnomocnenenci) v uznanom
spoločnom poľovnom revíri. Žalovaní ďalej uviedli, že v danom prípade ide o žalobu podľa § 137 písm.
d) CSP, teda o určenie právnej skutočnosti. Z osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade Zákon
o poľovníctve však prípustnosť takej žaloby nevyplýva. Absencia osobitného predpisu pri určovacej
žalobe je podľa ust. § 137 písm. d) CSP sama o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby v celom
rozsahu. Z uvedených dôvodov sa k samotnému meritu veci nevyjadrili. Ďalšie dokazovanie považovali

za nadbytočné, nehospodárne a nespôsobilé privodiť iné než zamietavé rozhodnutie súdu.

5. Žalovaní sa k predmetu konania vyjadrili až svojim podaním doručeným súdu dňa 02.01.2024
a doplneným 04.01.2024. Vzhľadom ku krátkemu časovému úseku medzi doručením týchto podaní
a pojednávaním vytýčeným na 09.01.2024, súd tieto podania žalovaným nedoručoval prostredníctvom

poštového doručovateľa, ale až krátkou cestou na pojednávaní. Hoc ide čo sa týka rozsahu podania
doručeného dňa 02.01.2024 o 6-stranové podanie, z jeho obsahu vyplýva, že žalovaní sa vôbec
nevyjadrovali k skutkovej stránke veci a skutkové tvrdenia žalobcov ani nerozporovali, poukazovali
výlučne na procesné nedostatky žaloby. Podanie žalovaných bolo výlučne právnym hodnotením
a právne hodnotenie je prípustné v ktorejkoľvek fáze konania, hoc aj v záverečnej reči. Podanie

doručené súdu dňa 04.01.2024 obsahovalo len kópiu notárskej zápisnice N 321/2022, Nz 20300/2022
osvedčujúcej priebeh Zhromaždenia a bolo bez akýchkoľvek tvrdení. Na základe uvedeného preto súd
nepripustil odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa žalovaných s podaniami žalovaných
doručených súdu v dňoch 02.01.2024 a 04.01.2024.

6. Súd zamietol aj návrhy žalobcov na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania a návrh
na zmenu žaloby. Žalobcovia tieto návrhy predložili až na samotnom pojednávaní dňa 09.01.2024 (č.l.
311). Za nový subjekt na strane žalovaných žalobcovia navrhli pripustiť Poľovnícky klub Holice, so
sídlom Breza 454, IČO: 54052009, t.j. poľovnícku organizáciu, ktorá by sa mala na základe rozhodnutia
Zhromaždenia stať užívateľom PR J. C.. Zároveň navrhli rozšíriť žalobný návrh takým spôsobom,

aby súd určil, že Poľovnícky klub Holice nemá právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri J. C. na
základe Novej zmluvy o užívaní. Je právom a zodpovednosťou žalobcu určovať okruh účastníkov
konania a predmet konania a ním aj disponovať. Toto právo však nemožno považovať za absolútne
a uplatniteľné kedykoľvek. Právny poriadok (CSP) dáva súdu možnosť posúdiť prípustnosť takýchto
zmien a v niektorých prípadoch takýmto návrhom aj nevyhovieť. Súd odvíja svoje rozhodovanie o

prípustnosti týchto návrhov predovšetkým s prihliadnutím na fázu konania, v ktorej boli tieto zmeny
navrhnuté, charakter a podstatu dôvodov, ktoré viedli žalobcu k takejto zmene, to či nespôsobia ďalšie
prieťahy v konaní, čím sleduje plynulosť a hospodárnosť konania (čl. 17, § 157 ods. 1 CSP) a či by
výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 1 CSP).
Ako z podstaty návrhov na pristúpenie nového subjektu a zmenu žaloby vyplynulo, ich cieľom bolo

v zásade iniciovať nové konanie a to konanie žalobcu 1/ voči Poľovníckemu klubu Holice, ktoré by dalo
odpoveď na jedinú zásadnú a konečnú otázku, t.j. kto, resp. ktorý subjekt je oprávnený užívať PR J.
C. za účelom výkonu práva poľovníctva. Z podania žalobcov predloženého súdu na pojednávaní dňa
09.01.2024 je zrejmé, že aj sami žalobcovia, bez toho aby boli preukázateľne oboznámení s podaním
žalovaných z 02.01.2024, si boli vedomí procesných nedostatkov svojej žaloby a chceli ich odstrániť

navrhovanýmizmenami.Integrálnousúčasťousúdnehokonaniajeajpísomnávyjadrovaciačasť,vktorej
majú strany sporu povinnosť uvádzať svoje tvrdenia a predkladať dôkazy. Súd zároveň už vykonal
dokazovanie oboznamovaním sa s obsahom predložených listín. Dokazovanie bolo preto vykonané
a to v takom rozsahu, ktorý určili samotní žalobcovia svojou žalobou čo do predmetu ako aj rozsahu
subjektov, ktoré sa mohli k žalobe vyjadriť. Súd poukázal na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná

22.06.2022, t.j. pred vyše 18 mesiacmi, a žalobcovia neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá sa počas tejto
doby zmenila a ktorá by odôvodňovala zmenu žaloby. Pripustenie zmeny žaloby a pripustenie nového
žalovaného by znamenalo odročenie pojednávania, nové písomné vyjadrovanie sa všetkých subjektov
a nové dokazovanie. Pojednávanie už raz bolo odročené na žiadosť žalobcov 1/ a 4/, uvedený návrh byopäť spôsobil odročenie pojednávania z dôvodu na strane žalobcov. Tak ako má žalobca práva týkajúce
sa určovania predmetu konania a okruhu účastníkov konania, tak musí niesť aj zodpovednosť pokiaľ
postupuje procesne nesprávnym spôsobom. Pokiaľ by súd pripustil zmenu predmetu konania a okruhu

účastníkov kedykoľvek v priebehu konania, zasiahol by do práv žalovaných, nakoľko tí mali legitímne
očakávania ohľadom toho čo je predmetom konania, čoho sa žalobcovia dovolávajú, ako aj voči komu sa
toho dovolávajú. Bolo by porušením rovnosti strán, kedy mohol žalobca meniť svoju žalobu po každom
vyjadrení žalovaného alebo súdu. Takýmto spôsobom by vlastne súd ako aj žalovaný doviedli žalobcu
až k procesne perfektnej žalobe. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi 1/ nič nebráni, aby podal voči

Poľovníckemu klubu Holice žalobu, tak ako o to prejavil záujem v tomto konaní. Na základe vyššie
uvedeného súd preto konštatoval, že žalobcovia nevykonali procesné návrhy včas a preto ich zamietol
a rozhodol o pôvodnej žalobe s pôvodným okruhom subjektov konania.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.

8. Skutkový stav, tak ako ho žalobcovia uvádzali v žalobe nebol žalovanými rozporovaný.

9. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Súd oba žalobné návrhy, t.j. konkrétne či je výpoveď Súčasnej zmluvy o užívaní neplatnou a či
sú všetky uznesenia prijaté na Zhromaždení neplatné, vyhodnotil v zmysle už ustálenej judikatúry
ako návrhy na určenie právnej skutočnosti. Jedná sa preto o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Súd
preto neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na vyhovení žalobe, ale zisťoval, či
existuje právny predpis, ktorý by umožňoval rozhodovať o platnosti/neplatnosti právnych úkonov, resp.

rozhodnutí, ktorej (neplatnosti) sa žalobcovia dovolávali. Súd doplel k záveru, že Zákon o poľovníctve
a ani iný zákon takúto možnosť žalobcom nedáva a preto vyhodnotil žalobu ako procesne neprípustnú.

11. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov

podľa odseku 1.

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č.
k. III. ÚS 517/2011-9)

12. Základným predpokladom úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je
nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto

právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom tieto otázky súd v sporovom
konaní skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Vecná legitimácia sa
odvodzuje od hmotného práva. Žalobca ako aj žalovaný musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý
hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t.j. z hmotného práva musí vyplývať, že sú nositeľmi už vyššie
spomenutých práv a tomu zodpovedajúcich povinností. Pri dovolávaní sa neplatnosti právneho úkonu

je vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu je záväzný len pre strany sporu, príp. ich právnych nástupcov,
potrebné aby žalobca, ak chce byť v spore úspešný, označil všetkých účastníkov takéhoto právneho
úkonu. Vyslovenie neplatnosti úkonu súdom sa týka celého právneho úkonu a takáto neplatnosť sa týka
všetkých, ktorí boli účastníkmi takéhoto právneho úkonu. Z hmotného práva tak vyplýva, že účastníkmi
súdneho konania, či už na strane žalobcov alebo žalovaných musia byť všetci účastníci právneho úkonu,

ktoréhoneplatnostisažalobcadovoláva.Títoúčastníciprávnehoúkonuvytvárajúzprocesnéhohľadiska
nútené spoločenstvo, je preto nevyhnutné, aby boli všetci účastníkmi súdneho konania. Spoluvlastníci
poľovných pozemkov už dávnejšie prejavili vôľu združiť svoje pozemky do PR J. C., ktorý bol uznaný
príslušnýmsprávnymorgánomvroku2004.Odtejtodobytakexistujespoločnávec–PRJ.C.,vovzťahuku ktorému sú všetci vlastníci pozemkov združených v PR J. C. spoločne oprávnení ako aj zaviazaní.
Rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov PR J. C. sú tak záväzné pre všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov združených v PR J. C., a to bez ohľadu, či sa takéhoto rozhodovania

zúčastňovali alebo či s ním dokonca vyslovili nesúhlas. V zmysle Zákona o poľovníctve sa poľovný
revír dáva poľovnému združeniu do užívania ako vždy ako celok, čiže dotknutými platnosťou alebo
neplatnosťou Súčasnej zmluvy o užívaní sú v súdenom prípade všetci vlastníci poľovných pozemkov
v PR J. C.. To isté platí aj vo vzťahu k uzneseniam prijatých Zhromaždením. V súdenom spore sú
tak vecne legitimovaný všetci vlastníci poľovných pozemkov v PR J. C. a keďže žalobcovia neoznačili,

a teda účastníkmi konania nespravili, všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v PR J. C., trpí žaloba
nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie.

13. Keďže bolo zistené, že v konaní neboli označení a nevystupovali všetky osoby, ktorých sa prípadné
rozhodnutie týka, pričom tieto osoby tvoria nútené spoločenstvo, musel súd žalobu zamietnuť. Súd sa
preto ani nezaoberal skutkovou stránkou veci.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Žalovaní boli z procesného hľadiska úspešní v celom rozsahu žalobou uplatneného nároku. Súd
preto priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. Keďže
uplatnenýnárokbolnedeliteľný,súdpriznalnáhradutrovkonaniažalovanýmakoajtomuzodpovedajúcu
povinnosť žalobcov spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).