Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204668
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123204668.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: A. A., narodená:
XX.X.XXXX, bytom: XXX XX B. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Marek Gula, sídlo: Vajanského
43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 458, proti žalovanému: Ing. Jana Kollárová, správca úpadcu Rapid life
životná poisťovňa, a.s. v konkurze, sídlo: Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, sídlo kancelárie

správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice – mestská časť Juh, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
DEMKO & PARTNERS s. r. o., sídlo: Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 54 245 729, o určenie popretej
pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 32Cbi/4/2023 - 68
zo dňa 13. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023
v napadnutom výroku II.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra
2023 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov
konania nepriznáva (výrok II.).

2. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobcom uvádzané dôvody späťvzatia
žaloby neposúdil ako bezdôvodné a po posúdení charakteru samotného sporu ako reakcie na konkurzné
konanie úpadcu dospel k záveru, že v danom prípade možno konštatovať existenciu dôvodov hodných
osobitého zreteľa a preto o nároku strán sporu na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 257 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že

v spore žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II.
uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona CSP. Navrhol, aby
odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný dôvodil, že pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 ods. 1 CSP, sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7MCdo/4/2010
zo dňa 14.09.2011. Súd podľa neho neaplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP správne, pokiaľ uzavrel,

že dôvody vedúce žalobcu k späťvzatiu žaloby neposúdil ako bezdôvodné. Žalobcom uvádzané dôvody,
ktoréhoviedlikspäťvzatiužalobypodľažalovanéhonepredstavujúskutočnosti,ktorébyvzniklipozačatíkonania a už vôbec nie skutočnosti, ktoré by mali svoj pôvod v správaní žalovaného po začatí konania.
Domnieva sa, že žiaden z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP zo strany žalobcu
preukázaný nebol. Nepovažuje za dostatočnú iba všeobecnú konštatáciu o existencii dôvodov hodných

osobitného zreteľa bez precízneho vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti
odôvodňujú, že žalobca (ako účastník, ktorý zavinil zastavenia konania) by nebol schopný nahradiť
žalovanému trovy konania, resp. by bol schopný ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.2.2024.

Uviedol, že roky netušil, že Spotrebiteľské Centrum – nezisková organizácia Medzilaborce, si nesplnilo
riadne svoje povinnosti a nepriložilo k prihláške pohľadávky udelené splnomocnenie. Tým bol uvedený
do omylu, ako aj mnohí iní klienti, ktorých spotrebiteľské centrum zastupovalo a to spôsobilo aj
premlčanie jeho pohľadávky a tým pádom bolo zmarené opätovné prihlásenie pohľadávky do konkurzu.
Žalobca bez svojej viny nebol úspešný pri prihlásení pohľadávky, pri podaní žaloby ako aj pri možnosti
ďalšieho vymáhania svojej pohľadávky. Špecifickosť prípadu vidí v tom, že úpadca, Rapid life životná

poisťovňa, a.s. v konkurze, spôsobil miliónové škody svojim klientom, mnohí z nich prišli o svoje
celoživotné úspory, ktoré s vierou vložili do tejto poisťovne. Žalobca nepatrí medzi ľudí, ktorí by sa mohli
pýšiť výškou dôchodku, jeho dôchodok činí 480,30 Eur mesačne. Rovnako aj jej manžel je dôchodca
s výškou dôchodku 437,30 Eur. Spolu s manželom sa 12 rokov starali o jeho rodičov, teda ich príjmy
neboli vysoké a nemajú žiadne úspory. Rozhodnutie, ktoré by priznávalo žalovanému trovy konania, by

preto bolo krajne nespravodlivé.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože

nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne, preto ho
odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z CSP o vykonávaní dokazovania.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
pričom s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje,
že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho
súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť

zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia a jeho odvolaním napadnutého výroku.

12. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému

doručenej Okresnému súdu Košice I dňa 9.3.2023, ktorou sa žalobca domáhal určenia pravosti, výšky
a vymáhateľnosti žalovaným popretej pohľadávky vo výške 3.831,07 EUR s príslušenstvom.

13.Žalovanýnavrhovalžalobuzamietnuťakonedôvodnúzdôvodu,žesplnomocenenienazastupovanie
žalobcu nebolo správkyni k prihláške pohľadávky preukázané.

14. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 8.11.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu
späť z dôvodu právneho názoru súdu v obdobných veciach, preto je tým pádom podľa jeho názoru
výsledok sporu veľmi neistý a trovy konania by pravdepodobne prevýšili aj prípadný úspech. Podaná
žaloba predstavovala poslednú možnosť ako ochrániť aspoň časť vložených investícií žalobcu, ktorý bol
uvedený do omylu zo strany splnomocnenca. Z uvedených dôvodov navrhol, aby každá strana uhradila

sama doteraz vzniknuté trovy.

15. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 32Cbi/4/2023 - 68 zo dňa 13. decembra 2023 (ďalej aj
„uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania
nepriznáva (výrok II.).

16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ďalej podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá
späť celkom, súd konanie zastaví.

17. V prejednávanom spore žalobca vzal bez pochybností žalobu voči žalovanému späť.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

20. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán
sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane. Táto
zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov konania a

to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

21. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP nie sú špeciálne upravené a v zásade
jetátootázkaponechanánavoľnúúvahusúdu.Rozhodnutiesúduvšakmusívychádzaťzobsahuspisua
priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné,

zárobkovéainépomery).Jepodľanázoruodvolaciehosúduzrejmé,ževtomtokonanízavinilzastavenie
konania žalobca, ktorý žalobu vzal späť. Za tejto procesnej situácie podľa ustanovenia § 256 ods. 1
CSP bolo namieste, aby súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na nahradenie trov konania žalovaného.
Takýto záver však platí iba pokiaľ vo veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257
CSP, ktorý predstavuje určitý materiálny korektív aplikácie ustanovení § 255 a nasl. CSP upravujúcich

postup súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré inak procesne úspešnej strane
sporu náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Odvolací súd má za to, že v prejednávanom

prípade nebolo možné pristúpiť k aplikácii § 257 CSP výlučne poukazom na charakter sporu, ako to
uviedol súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Charakter prejednávaného sporu nebol taký, že by
bez ďalšieho naplnil požiadavky pre použitie § 257 CSP. Odvolací súd sa však domnieva, že aplikácia
tohto ustanovenia v prejednávanom prípade prichádza do úvahy s ohľadom na skutočnosť, že ide oprípad s charakteristickým sociálnym aspektom. Ten vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže nahradiť len s
veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové či iné pomery

strán sporu, prihliada na ich postoj v konaní a prípadne na iné okolnosti, zvážením ktorých môže súd
dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane a to práve s
ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd pri rozhodovaní
zohľadnil sociálne pomery žalobcu, ktoré boli v konaní preukázané oznámením Sociálnej poisťovne zo
dňa 17.3.2023 o výplate dôchodku na účet, z ktorého vyplývala výška dôchodku žalobcu v roku 2023 vo

výške 480,30 EUR. Rovnako žalobca dokladoval potvrdením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku
na účet zo dňa 11.8.2022 výšku dôchodku manžela a to vo výške 437,10 EUR. Odvolací súd dospel
k záveru, že by dôsledkom priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému, mohol sa žalobca
dostať do neprijateľne nepriaznivej sociálnej situácie.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací
súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).