Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100224
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100224.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E., zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokátska kancelária so sídlom D. Dlabača 2748/28,
010 01 Žilina, IČO: 424 33 665, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za
účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F. G. A., bytom C. B. XXXX, XXX XX E., 2/ H. I. A., H., J., bytom

C. B. XXXX, XXX XX E., 3/ J. K., bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 4/ J. K., bytom C. D. XXXX/XXX,
XXX XX E., 5/ G. K., bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E., 6/ F. G. I., so sídlom L. M. XXX, XXX XX L.
M., IČO: 47 967 358, v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2024/004720-008 zo
dňa 13. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 10. apríla 2024 Správnemu
súdu v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-
ZA-OVBP2-2024/004720-008 zo dňa 13. marca 2024, ktorým Okresný úrad Žilina zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil Rozhodnutie prvostupňového orgánu-Mesta Žilina č. 6465/2023-126873/2023-SÚ-

OKU zo dňa 26. mája 2023 v spojení s opravou chyby v písaní rozhodnutia č. 1614/2024-3648/2024-SÚ-
OKU zo dňa 22. januára 2024, ktorým povolil stavbu „Rodinný dom s prístupovou cestou na pozemku v k.
ú. E., parc. č. 4764/16 KN-C, 4767/1, 6017/26 KN- C“ (ďalej ako „stavba rodinného domu“) stavebníkom
F. G. A., bytom C. B. XXXX, XXX XX E. a H. I. A., H., J., bytom C. B. XXXX, XXX XX E..

2. Žalobkyňa zároveň v správnej žalobe požiadala správny súd o priznanie odkladného účinku správnej

žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), a to s prihliadnutím na skutočnosť, že stavebníci budú oprávnení realizovať
stavebné práce a dokončiť stavbu rodinného domu, ktorou by došlo k zníženiu hodnoty pozemku
žalobkyne a závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že umiestnenie
stavby rodinného domu obmedzuje, ak nie úplne vylučuje na pozemku žalobkyne postaviť zamýšľanú
a aj inú stavbu. Podľa tvrdenia žalobkyne by dokončením stavby rodinného domu došlo k značnej

finančnej škode na majetku žalobkyne vo výške minimálne 35 280,00 Eur, pričom na účely preukázania
tohto tvrdenia žalobkyňa predložila aj Odhad trhovej hodnoty nehnuteľného majetku vypracovaný
realitnou kanceláriou MGM realitné centrum s. r. o. na účely ohodnotenia pozemku reg. C-KN parc. č.
4767/10 o výmere 465 m2, reg. C-KN parc. č. 4767/13 o výmere 140 m2, reg. C-KN 4767/20 o výmere
100 m2 a reg. C-KN 6017/27 o výmere 79 m2 v k. ú. E. (ďalej ako „odborné vyjadrenie k cene pozemku
žalobkyne“). Žalobkyňa má tiež za to, že stavba rodinného domu je povolená na základe nezákonného

rozhodnutia, teda je postavená protiprávne a odstránenie takejto stavby by znamenalo značnú finančnú
škodu aj na strane stavebníkov. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobetiež uviedla, že zrušením napadnutého rozhodnutia po dokončení stavby rodinného domu by došlo
k popretiu základného zmyslu súdneho konania, ktorým je včas poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi
a rozhodnúť o zákonnosti napadnutého rozhodnutia pred výstavbou. Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že

pokiaľ by stavebníci postavili stavbu rodinného domu, tak z povahy stavby je zrejmé, že jej odstránenie
by bolo náročné, nakoľko v zmysle § 88b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov by sa nemohlo začať konanie o dodatočné povolenie stavby
alebo jej odstránenie. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že časť stavby rodinného domu sa má postaviť na
vodnom toku, osobitne aj Ústavou Slovenskej republiky chránenej veci, pričom o tejto stavbe rodinného

domu rozhodli orgány verejnej správy, ktoré nemali právomoc v tejto veci rozhodovať. Vzhľadom k tomu
má žalobkyňa za to, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia nastane aj v zmysle zákona
uvádzaný iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa poukázala tiež na to, že jej námietky vo vzťahu
k rozporu povoľovanej stavby rodinného domu s právnymi predpismi na úseku ochrany životného
prostredia, konkrétne najmä ovzdušia a vodných tokov, neboli riadne v správnom konaní preskúmané.
V prípade postavenia stavby rodinného domu by tak došlo k závažnej ujme na životnom prostredí.

Na preukázanie tejto hroziacej škody priložila žalobkyňa k svojmu návrhu aj Projektové hodnotenie
energetickej hospodárnosti budovy – rodinný dom-novostavba k. ú. E., č. parc. 4767/1,16, 6017/26,
vypracované F. D. K., autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej ako „odborné vyjadrenie k stavbe
rodinnéhodomu“).Žalobkyňaďalejuviedla,žezpredloženéhoodbornéhovyjadreniakstavberodinného
domu je zrejmé, že povolená stavba rodinného domu je v rozpore najmä s § 5 ods. 4 vyhlášky č.

364/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 55/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a ktorá
stanovuje, že pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018
a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre
globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Predmetná povolená stavba rodinného domu
je však podľa odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu až v triede B, čo je stav protiprávny

a závažný, nakoľko sa nejedná ani o energetickú triedu A1, ktorá bola vyžadovaná v zmysle § 5 ods. 3
predmetnejvyhláškypo31.decembri2015.Žalobkyňazáveromuvádza,žepriznanieodkladnéhoúčinku
nespôsobí akémukoľvek subjektu žiadnu ujmu či škodu, a to aj s prihliadnutím na to, že podľa § 186
ods. 2 SSP by odkladný účinok zanikol najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia súdu v tejto veci. Podľa
názoru žalobkyne by bolo priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe práve v súlade s verejným

záujmom, nakoľko sa takýmto postupom predíde zvýšeniu výšku prípadnej náhrady škody štátom po
zrušení napadnutého rozhodnutia ako nezákonného rozhodnutia, ako aj finančnej škode stavebníkov
a žalobkyne. Okrem toho je podľa slov žalobkyne v súlade s verejným záujmom, ak sa nepostaví
stavba rodinného domu v rozpore s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia a nedôjde takto
k závažnej ujme na životnom prostredí postavením povolenej stavby, o ktorej v časti dokonca rozhodol

orgán verejnej správy, ktorý na to nebol oprávnený. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhuje žalobkyňa,
aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.

3. Dňom 1. apríla 2024 došlo k prechodu práv a povinností okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona 200/2022 Z. z.

o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi

by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.6. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej

7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9.Správnysúdvsúladesustanovením§187ods.3SSPvýzvouzodňa9.mája2024vyzvalžalovaného,

aby sa písomne vyjadril k obsahu správnej žaloby a k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24 júla 2024 k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať vzhľadom

na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy)
len výnimočný charakter. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno nesie
žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť,
ale aj konkrétnymi predloženými dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či

iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu nie je postačujúce len nepodložené
všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov musí byť objektívne možná, teda musí byť v príčinnej súvislosti
s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017, z ktorého vyplýva, „že
preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku“. To,
že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. mája 2018. Žalovaný má za to, že
žalobkyňariadnenepreukázalazákonomvyžadovanépredpokladydefinovanévust.§185písm.a)SSP,

preto navrhol správnemu súdu zamietnuť návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

11. Správny súd doručil správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku a vyjadrením
žalovanéhozodňa24.júla2024ďalšímúčastníkomkonaniaavýzvouzodňa30.júla2024vyzvalďalších

účastníkov konania, aby sa vyjadrili k správnej žalobe, k návrhu na priznanie odkladného účinku ako aj
k vyjadreniu žalovaného. Dňa 14. augusta 2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie účastníkov
1/ F. G. A. a 2/ H. I. A., H., J., ktorí uviedli, že námietky žalobkyne považujú za neopodstatnené a podľa
ich názoru sa v prípade žalobkyne jedná o tzv. notorického sťažovateľa, kedy sa ako neúspešná strana
v konaní snaží prostredníctvom stále nových podaní meniť rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp.

docieliťvydanietakéhorozhodnutia,ktorébudezodpovedaťjejpredstave.Pooboznámenísasobsahom
správnej žaloby účastníci konštatovali, že ako stavebníci realizovali svoje právo na stavbu rodinného
domu v Žiline, pričom postup a následné rozhodnutia prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu
verejnej správy považujú za vecne správne a zákonné, pričom sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich
predchádzajúcich vyjadrení z administratívneho konania.

12. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa neosvedčila
skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by jej v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná

hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa vo
svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedla aké následky
by mohlo mať dokončenie predmetnej stavby rodinného domu, avšak neuviedla konkrétne skutočnosti,
ktoré by osvedčovali hroziacu škodu na strane žalobkyne, či iný zásah do práv žalobkyne. Žalobkyňa vnávrhu neuviedla žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú
ujmu na strane žalobkyne.

13. Správny súd k tvrdeniam žalobkyne uvádza, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je
vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 SSP. Tvrdiť existenciu
hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, a túto hrozbu aj osvedčiť, je povinnosťou

žalobkyne. Žalobkyňa je podľa citovaného § 185 písm. a) SSP povinná nielen tvrdiť aké negatívne
následky výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozia, ale aj osvedčiť, že tieto
následky skutočne hrozia a nie sú len v hypotetickej rovine. Žalobkyňa uviedla, že umiestnenie stavby
rodinného domu obmedzuje, ak nie úplne vylučuje možnosť postaviť zamýšľanú stavbu na pozemku
žalobkyne, čím dôjde k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne. Správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila jej záujem realizovať na susednom

pozemku stavbu, keďže tento je doposiaľ využívaný ako záhrada pre rodinný dom. Skutočnosť, že
by predmetná stavba rodinného domu obmedzovala alebo vylučovala realizáciu stavby žalobkyne
na jej susediacom pozemku nevyplýva ani zo samotného odborného vyjadrenia k cene pozemku
žalobkyne, ktorý priložila žalobkyňa k správnej žalobe. Z priloženého odborného vyjadrenia k cene
pozemku žalobkyne je naopak zrejmé, že aktuálne podmienky výstavby rodinného domu výrazne

nelimitujú žalobkyňu a ani neznižujú hodnotu jej pozemku: „Možnosti výstavby rodinného domu pri
šírke pozemku 16 m, je po dodržaní dvojmetrovej odstupovej vzdialenosti od hranice susedných
pozemkov, síce čiastočne limitujúci, ale stále pri tejto šírke ešte postačujúci.“. Žalobkyňa svoj návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňovala hypotetickou úvahou o stave, ktorý
však v čase rozhodovania správneho súdu neexistuje. Žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe vyjadrila svoj predpoklad, že v prípade dokončenia stavby rodinného domu
sa bude jednať o stavbu postavenú protiprávne, pričom jej následné odstránenie bude mať za
následok značnú finančnú škodu na strane stavebníkov. Takýto záver však podľa správneho súdu
nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa považuje stavbu rodinného domu za postavenú
protiprávne a v rozpore s verejným záujmom. Správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa nijakým

spôsobom neosvedčila konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásah do jej práv. Žalobkyňa svoje
tvrdenia opiera len o hypotetické konštrukcie, ktoré nie sú nijakým spôsobom osvedčené, nesúvisia
so súčasným stavom a neohrozujú práva žalobkyne. Čo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa
ochrany životného prostredia, k tejto správny súd uvádza, že žalobkyňa neosvedčila, že by prípadným
výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla ujma takej intenzity ako predpokladá zákonná úprava pre

priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V závere odborného vyjadrenia k stavbe rodinného
domu týkajúceho sa posúdenia kritéria minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť budov
bolo konštatované, že: „Objekt spĺňa predpoklady energetickej hospodárnosti v zmysle čl. 8.2.2 STN
730540:2012.“ Pre zvýšenie kategorizácie energetickej hospodárnosti budovy z triedy „B“ na triedu „A“
je v odbornom vyjadrení odporúčané doplniť obnoviteľný zdroj tepla a centrálnu rekuperáciu pre stavbu

rodinného domu. Uvedené však nie je prekážkou pre povolenie stavby rodinného domu a rovnako
z odborného vyjadrenia k stavbe rodinného domu nevyplýva, že dokončením takejto stavby by vznikla
ujma na životnom prostredí. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí
byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila skutočnosť, že dokončením stavby rodinného domu by
vznikla závažná ujma na životnom prostredí. Správny súd musí mať dostatočným spôsobom osvedčené,
že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto vyžaduje,
aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil opodstatnenosť priznania odkladného účinku.
Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je pritom povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama

a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z
uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie
hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie
ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp
zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Správny súd má na základe vyššie uvedených skutočností za to,

že žalobkyňa neosvedčila konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok značnú škodu či závažnú
ujmu takej intenzity, aby správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe.14. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené
v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto
následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že

tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí.

15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné

ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

16. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného, avšak len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom
prípade bol žalobkyňou podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil
dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, návrh žalobkyne na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP z a m i e t o l .

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).