Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/130/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200395.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a

členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ TEPELNÉ
HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom A. B. X, XXX XX A., IČO:
31 679 692, zastúpeného GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom Eisteinova 21, 851 01 Bratislava,

IČO: 36 856 380, 2/ Občianske združenie Nádej pre C. D. A., so sídlom Švabinského 20, 851 01
Bratislava, IČO: 37 928 074, 3/ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice
2013, so sídlom Ulica pokroku 7, 040 11 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/022092/HLU z 30.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré
vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/022092/HLU z 30.03.2020 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č.
OU-KE-OSZP3-2019/031051zodňa27.11.2019(ďalejaj„prvostupňovýsprávnyorgán“a„prvostupňové
rozhodnutie“) o súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o
ochrane prírody a krajiny v účinnom znení (ďalej aj „zákon o ochrane prírody“). Súhlas bol na základe
žiadosti doručenej 27.05.2019 udelený spoločnosti TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením
obmedzeným Košice na výrub 18 kusov drevín v nasledovnom druhovom zložení: krovitý porast: 1 ks

zlatovka + ruža (Forsythia + Rosa) o výmere 2 m2, 1 ks ruža + orgován (Rosa + Syringa) o výmere 12,2
m2, 1 ks baza čierna (Sambucus nigra) o výmere 2 m2, ruža mnohokvetá (Rosa multiflora) o výmere
2,2 m2, 2 ks krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) o celkovej výmere 8,5 m2, 1 ks vtáčí zob
obyčajný (Ligustrum vulgare) o výmere 2,3 m2, 1 ks borievka netatova (Juniperus sabina) o výmere 2m2, a stromy: 2 ks stromov druhu borovica poľná (Pinus silvestris) obvodmi kmeňov 70 a 85 cm, 2 ks
stromov druhu breza previsnutá (Betula pendula) s obvodmi kmeňov 99 a 102 cm, 1 ks stromu druhu
orgován obyčajný (Syringa vulgaris), s obvodom kmeňa 30 cm, 2 ks stromov druhu smrek obyčajný

(Picea abies) obvodmi kmeňov 48 a 42 cm, 1 ks stromu druhu smrekovec opadavý (Laryx decidua)
obvodom kmeňa 168 cm, 1 ks stromu druhu tuja západná (Thuja occidentalis) s obvodom kmeňa 31 cm
a 1 ks stromu druhu cypruštek lawsonov (Chamaeciparis lawsonia) obvodom kmeňa 37 cm, meranými
vo výške 130 cm nad emou, rastúcich na pozemkoch Mesta Košice v lokalite ulíc: E. B. X, F. B. XX,
XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XX a 21 rastúcich na parcelách registra „C“ č. 1388, 1398, 1392/2,

3902, katastrálne územie G.. Dôvodom tejto žiadosti o výrub drevín bola príprava líniovej stavby „TEHO
- Modernizácia časti SVR okruhu OST 2773“ v MČ Košice - Západ.
Prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil bližšie
podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny:
1. výrub stromov a krovitých porastov sa uskutoční po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia
na stavbu „TEHO - Modernizácia časti SVR okruhu OST 2773“ čase vegetačného pokoja v termíne od

1.10. do 31. 03. kalendárneho roka.
2. Pri výrube stromov a krovitých porastov žiadateľ zabezpečí, aby nedošlo k ohrozeniu života, k
poškodeniu okolitých objektov drevín a prostredia.
V súlade s § 48 ods. 1 citovaného zákona uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť finančnú náhradu vo
výške 9 870, - eur, ktorú sumu je povinný žiadateľ uhradiť do pätnástich dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia na príjmový účet mesta Košice.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval priebeh a výsledky konania pred
prvostupňovým správnym orgánom. Po posúdení spisového materiálu dospel k záveru, že prvostupňový
orgán správny orgán zistil čo najpresnejšie skutkový stav veci, zistenia boli dôsledne zdokumentované,

dostatočne preukázané a posúdenie posúdené s tým, že tento postupoval v konaní v úzkej súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania. Požiadavku na žiadosť na výrub drevín posúdil prvostupňový orgán zo
všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti
výrobu na predmetných parcelách. Udelil súhlas na výrub drevín zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 zákona
o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhlášky po posúdení ekologických a estetických funkcií

dreviny,vplyvovnazdraviečlovekaapovyznačenídrevínurčenýchnavýrub.Takistovsúlades§48ods.
1 citovaného zákona bola uložená žiadateľovi povinnosť adekvátnej finančnej náhrady. Prvého stupňa
dospel k záveru, že prvostupňový orgán vydal napadnuté rozhodnutie v súlade s platnými právnymi
predpismi a predpismi vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu zisteného stavu veci a
obsahuje predpísané náležitosti a rozhodol v predmetnej veci po 2 vážení všetky skutočnosti, ktoré mohli

mať vplyv na výsledok jeho rozhodovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia svoj postup zdôvodnil
v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku.

3. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa dodal:
- že rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 17.12.2019 a lehota na odvolanie začala plynúť týmto dňom

s tým, že obsahovo duplicitné rozhodnutie, ktoré bolo doručené 20.12.2019 nenadobudlo prebratím
zásielky žiadne právne účinky,
- stotožnil sa s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že nebol povoľovacím orgánom a že týmto
orgánom je príslušný stavebný úrad, ktorý bude vydávať stavebné povolenie na predmetnú stavbu,
- Mesto Košice prvostupňovému správnemu orgánu neposkytlo údaje o pozemkoch, kde bolo možné

uskutočniť náhradnú výsadbu z dôvodu komplexnej aktualizácie Územného plánu hospodársko -
sídelnej aglomerácie Košice, čo prvostupňový správny orgán dostatočne zdôvodnil,
- do záujmového územia nezasahujú žiadne chránené územia a ochranné pásma, jedná sa o obytnú
zónu, kde je nevyhnutné modernizovať teplovodné potrubie a všetky dreviny, ktoré majú byť vyrúbané
boli posúdené v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a vykonávacej vyhlášky, tak aby nedošlo

k narušeniu miestneho systému ekologickej stability v danom území.

4. Žalovaný zároveň uviedol, že v odvolacom konaní nedoplňoval dokazovanie a preto nebol dôvod dať
účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v účinnom znení, ďalej aj „Správny poriadok“).

II.
Správna žaloba, stanoviská,konanie pred správnym súdom

A. Správna žaloba

5. Žalobca podal podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom
znení (ďalej aj SSP“) na Krajskom súde v Košiciach správnu žalobu zo dňa 30.05.2020, elektronicky
doručenú 02.06.2020 na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/022092/HLU z 30.03.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Košice,

odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č. OU-KE-OSZP3-2019/031051 zo dňa 27.11.2019.

6. V správnej žalobe namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia s tým že orgány verejnej správy
pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady
potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých

výrube sa jedná. Ide o najmä tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a to
sú najmä: Analýza súčasného výskytu a stavu drevín; Zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného,
estetického a kultúrnohistorického významu. Dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci
zlý stav drevín, resp. že či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o predmetné dreviny.
Tiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných drevín.

7. Namietal, že prvostupňový správny orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a
adekvátnosť určenia uloženia finančnej náhrady, keďže napadnuté rozhodnutie neuvádza zdôvodnenie
výšky finančnej náhrady a preto nie je splnená podmienka jej uloženia do výšky spoločenskej hodnoty
drevín. Nebolo preukázané, že je nemožné nariadiť náhradnú výsadbu na verejných pozemkoch Mesta

Košice,ažeajvsamotnomnapadnutomrozhodnutísaibakonštatuje,žeMestoA.dotermínumiestneho
šetrenia nepredložilo aktuálnu evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, čo samo o sebe
nie je dôvodom na to, aby sa pred náhradnou výsadbou uprednostnilo uloženie finančnej náhrady,
teda z toho usudzuje, že sú nedostatočne zdôvodnené napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v tejto časti a teda je nepreskúmateľné. Zistenie skutkového stavu

orgánu verejnej správy nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci. Dal do pozornosti súdu aj
požiadavkunazabezpečenieDokumentustarostlivostiodreviny,ktorejsúčasťoujeajzoznampozemkov
vhodných na náhradnú výsadbu.

8. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil s tvrdením

prvostupňového správneho orgánu, že nebol povoľovacím orgánom a týmto orgánom je príslušný
stavebný úrad, ktorý bude vydávať na uvedenú stavbu stavebné povolanie tak citujúc ustanovenie §
37 ods. 3 zákona o EIA má za to, že sa nesmie udeliť akékoľvek povolenie alebo súhlas bez vydania
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa zákona o EIA. V danom prípade dôvodom na výrub je
realizácia stavby rekonštrukcie teplovodov MČ Košice - Západ a je nesporné, že táto stavba podlieha

zisťovaciemu konaniu a teda zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci.

9. Žalobca tiež namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty v napadnutých rozhodnutiach.
Spoločenská hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti pri

rozhodovaní o náhradnej výsadby, ale aj uloženia finančnej náhrady. Ani z jedného rozhodnutia
správnychorgánovniejemožnépreskúmať,čirozhodnutiespĺňatútozákonnúpožiadavkunaposúdenie
adekvátnosti uloženia finančnej náhrady, ako aj jej výšky.

10. Ďalej žalobca namietal, že odvolací orgán neinformoval žalobcu o ukončení dokazovania v

odvolacom konaní podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nedal mu tak možnosť vyjadriť sa k
podkladom odvolacieho konania a ani navrhnúť nové dôkazy v odvolacom konaní, čo je dôvod na
zrušenie rozhodnutia žalovaného sám o sebe.

11. Podľa žalobcu sú rozhodnutia orgánov verejnej správy nezákonné a nepreskúmateľné, pretože

v nich absentuje zdôvodnenie zásahu do ochrany drevín. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:
I./ sp. zn. 5Sžp/103/2009 zo dňa 21.6.2011, kde upozornil na dôležitosť verejného záujmu a relevanciu
názorov účastníkov konania, ktorí ho reprezentujú pri posudzovaní žiadosti o výrub drevín, ako aj napotrebu plurality názorov a podkladov pre konanie a v tejto súvislosti žalobca poukázal na § 47 ods. 3
Správneho poriadku a tam zmienenú povinnosť správneho orgánu uviesť v rozhodnutí, ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom;

II./ sp. zn. 1So/115/2010 týkajúce sa povinnosti správnych orgánov dostatočným spôsobom odôvodniť
svoje rozhodnutia.

B. Vyjadrenie žalovaného, ďalšie stanoviská a priebeh konania pred správnym súdom

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.07.2020, doručenom súdu 06.07.2020 navrhol,
aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný zrekapituloval argumentáciu napadnutého rozhodnutia,
pričom zdôraznil, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín
a súhlas na jeho vykonanie bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov
na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.

13. V replike z 20.07.2020 žalobca zotrval na podanej správnej žalobe. Poukázal na to, že správne
orgány nesprávne a nedôsledne aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a
záujmov životného prostredia s tým, že tieto práva sú aj reálne odopreté, pričom občianske združenia
majú legitímne právo vykonávať svoju činnosť smerujúcu k zabezpečeniu a odstráneniu spoločensky
nežiadúcich javov. Pokiaľ ide o funkčné vymedzenie kontroly verejnej správy z tejto vyplýva, že sa

vykonáva vnútorná alebo vonkajšia kontrola a medzi vonkajšiu kontrolu patrí aj správne súdnictvo
alebo pôsobnosť prokuratúry. Z ustanovenia § 178 ods. 3 SSP súčasne vyplýva, že neštátnymi
subjektami kontroly zákonnosti sú aj občianske združenia, ktoré sa zúčastňujú správnych konaní s
cieľom zabezpečiť ochranu verejných záujmov životného prostredia. Žalobca tvrdí, že celá jeho činnosť
je súčasným naplnením jeho ústavných práv, ale aj zákonných povinností. Ďalej zotrval na svojej

argumentácii, že riadne zdôvodnenie a uvedenie spoločenskej hodnoty je podľa neho menej prácne a
časovo menej náročné ako vpisovať do odôvodnenia rozhodnutia „výhovorky“ a následne sa zaoberať
odvolaniami, či súdnymi konaniami. Absencia spoločenskej hodnoty je tiež porušenie zásady materiálnej
pravdy, nakoľko práve spoločenská hodnota objektívne kvantifikuje kvalitatívne vlastnosti - pomocou
zrážkových indexov, ktoré zohľadňujú zdravotný stav, ekologické a estetické funkcie ako aj ďalšie

osobitne významné skutočnosti. Namietal, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentujú dôvody
týkajúce sa postupu vo výrubových konaniach, ktoré podľa žalovaného sú jednoznačné, avšak zo
žalovaných rozhodnutí to nie je zrejmé. Uviedol, že mal za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné aj z toho dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym
a legálnym záujmom žalobcu, pretože ju považoval za nemorálnu, hoci žalobca si robil svoju prácu

v zmysle práva a zákona priznaného európskym aj slovenským právnym poriadkom. Podľa jeho
názoru rozhodnutie žalovaného je konštruované tak ako je práve preto, aby neposkytlo právnu ochranu
žalobcovi, ale súčasne právne konvalidovalo dovtedajší postup.

14. Žalovaný sa duplikou nevyjadril.

15. Ďalší účastník konania 1/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice
vo vyjadrení z 11.05.2020 elektronicky doručeným súdu 15.05.2023 najmä uviedol, že o súhlas s
výrubom drevín žiadal z dôvodu výstavby nových rozvodov tepla s tým, že výrub predmetných drevín
bol nevyhnutný pre realizáciu tejto stavby. V prípade, že by nedošlo k realizácii stavby tak budovy, ktoré

sa nachádzajú v blízkosti miesta výrubu by neboli zásobované teplom. Tvrdil, že postupoval v súlade so
zákonom a predložil potrebné podklady pre súhlas s výrubom, ktorý bol vydaný príslušným správnym
orgánom s tým, že si splnil povinnosť náhradnej výstavby vo forme finančnej náhrady vo výške 9 870 eur.

16. Ďalší účastník konania 2/ Občianske združenie Nádej pre C. D. A. sa vo veci nevyjadril.

17. Ďalší účastník konania 3/ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny vo vyjadrení zo 06.05.2023
doručenom na súd poštou 10.05.2023 uviedol, že Sa stotožňuje s obsahom podanej správnej žaloby v
celom rozsahu a navrhol, aby súd v tejto vyhovel.

18. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením
obmedzeným Košice vo vyjadrení zo dňa 11.12.2023 uviedol, že v tomto prípade sa jedná o kolíziu
dvoch rovnocenných práv a záujmov a to je právnej povinnosti podľa § 47 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny, ktoré dodržiavanie ďalšiemu účastníkovi 1/ nevyhovovalo a práva podľa § 47 ods.3 citovaného zákona (ktoré žalobcovi vyhovovalo). Poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
SR, z ktorej vyplýva, že v prípade kolízie rovnakých práv a záujmov je potrebné vysvetliť a zdôvodniť
prevahu jedného záujmu nad druhým. Tvrdil, že nespochybňuje splnenie zákona zo strany ďalšieho

účastníka 1/, k nezákonnosti nemuselo dôjsť v dôsledku jeho pochybení a aj zo správnej žaloby vyplýva,
že jej dôvodom nie je pochybenie ďalšieho účastníka 1/, ale pochybenie správneho orgánu, ktorý
nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukázal na záväzný výklad práva Európskej únie, podľa
ktorého majú záujem životného prostredia prednosť pred hospodárskymi, či ekonomickými záujmami,
ktoré sa musia prispôsobiť ekologickým a environmentálnym záujmom čo nebolo v tomto prípade

dodržané. Poukázal na to, že správnu žalobu podal z dôvodu, že chráni verejný záujem v oblasti
životného prostredia právnou cestou a snaží sa o systematickú ochranu životného prostredia cestou
prispievania k tvorbe právneho štátu.

19. Pokiaľ ide o vyjadrenie ďalšieho účastníka 3/ Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, tak
vzhľadom k tomu, že sa tento stotožňuje s obsahom podanej správnej žaloby v celom rozsahu tak

žalobca toto vyjadrenie vzal na vedomie.

20.Nažiadosťžalobcusprávnysúdnariadilvovecipojednávanienadeň25.04.2024,naktorésadostavil
právny zástupca ďalšieho účastníka 1/. Ostatní účastníci sa na pojednávanie nedostavili s tým, že z
neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnili žalovaný a ďalší účastník 3/. Žalobca a ďalší účastník 2/ sa z

neúčasti na pojednávaní neospravedlnili, pričom pojednávaní a predvolanie na pojednávanie bolo riadne
doručené. Za daných okolností správny súd prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti označených
účastníkov konania v súlade s ust. § 114 SSP.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

22. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivého zisteného stavu veci.

23. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

25. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

26. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Podľa § 37 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o EIA“ ), ak ide o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu,
ktorá má samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou, alebo s iným strategickým dokumentom
pravdepodobne významný nepriaznivý vplyv na územie sústavy chránených území, príslušný orgán

vydá záverečné stanovisko na základe stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorým
sa vyberie variant s najmenším pravdepodobne nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Príslušný
orgán v záverečnom stanovisku odsúhlasí variant vybraný v stanovisku štátneho orgánu ochrany prírody
a krajiny. Príslušný orgán v tom prípade v záverečnom stanovisku zároveň stanoví, že navrhovateľ je
pred vydaním povolenia povinný príslušnému orgánu a povoľujúcemu orgánu hodnoverne preukázať

zabezpečenie splnenia podmienok podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 38 ods. 3 zákona o EIA, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

33. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v
odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov
na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie

vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník,
správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

34. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v
súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred

určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.
Akžiadateľniejevlastníkompozemku,naktoromsanáhradnádrevinavysadila,môžemuorgánochrany
prírodyuložiťistarostlivosťoňu,najviacvšaknadobutrochrokov.Aknemožnouložiťnáhradnúvýsadbu,
orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán
ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a

to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub
uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s
a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,
b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c)výsadbounajmägeografickypôvodnýchatradičnýchdruhovdrevínastarostlivosťouodrevinyrastúce

na jej území,
d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej
stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému
ekologickej stability,
e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.

35. Podľa § 64 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny, štátnu správu vo veciach ochrany
prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva obec.

36. Podľa § 68 písm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad môže si vyhradiť pôsobnosť

obce vo veciach podľa § 13 ods. 2 písm. a), § 47 a 48, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa
má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom
ochrany,37. Podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, obec dáva súhlas podľa § 13 ods.
2 písm. a) a § 47 ods. 3.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov.

39. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 95 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota chránených rastlín,
chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje
najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť,
ohrozenosťaplneniemimoprodukčnýchfunkcií.Spoločenskáhodnotadrevínsapoužívaajnavyčíslenie

spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany
a chránených stromov.

41. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota podľa odsekov
1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za

vyrúbané dreviny podľa § 48.

42. Podľa § 17 ods. 1 vyhl. MŽP SR č. 24/2003 Z.z. (ďalej aj „vykonávacia vyhláška“), ochrana drevín
je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbárnom
priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu.

43. Podľa § 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky, žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
a) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania
žiadateľa,
b) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a druh
pozemku, na ktorom drevina rastie a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu

dreviny v teréne,
c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu, na ktorom drevina rastie,
d) špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav, obvod kmeňa meraný
vo výške 130 cm nad zemou,
e) odôvodnenie žiadosti.

44. Podľa § 17 ods. 9 vykonávacej vyhlášky, sa doklady podľa odseku 8 písm. b) a c) vykonávacej
vyhlášky nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub drevín z dôvodu umiestnenia líniovej
stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť.

45. Podľa § 139 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, sú líniovou
stavbou na účely tohto zákona najmä teplovody.

46. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

47. Krajský súd v Košiciach, v konaní podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku (SSP), po oboznámení sa obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj
ostatnými predloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
žalobu procesným postupom podľa § 190 SSP zamietol.

48. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia

odvolávajúc sa na to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán nevychádzali pri
rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu, pretože si nezaobstarali všetky podklady potrebné na
zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrube bolo
rozhodnuté. Týka sa to najmä podkladov a to: Analýzy súčasného výskytu a stavu drevín, Zhodnotenieich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrno historického významu, Dendrologický alebo
fytopatologický posudok, ktorý preukazuje zlý stav drevín, resp. či sa na účel výrubu nedá dosiahnuť
starostlivosťou o údržbou o predmetné dreviny. Zároveň namietal, že nebola objektívne vyčíslená

spoločenská hodnota predmetných drevín. Namietal, že prvostupňový orgán neuviedol a nezdôvodnil
výšku finančnej náhrady a z tohto dôvodu nesplnil podmienku uloženia finančnej náhrady do výšky
spoločenskej hodnoty drevín. Zároveň tvrdil, že nebolo preukázané, že je nemožné nariadiť náhradnú
výsadbu na verejných pozemkoch Mesta Košice, pritom aj v samotnom napadnutom rozhodnutí sa
iba konštatuje, že H. A. do termínu miestneho šetrenia nepredložilo aktuálnu evidenciu pozemkov

vhodných na náhradnú výsadbu, čo samo osebe nie je dôvodom na to, aby sa pred náhradnou výsadbou
uprednostnilo uloženie finančnej náhrady a teda nie sú dostatočne zdôvodnené rozhodnutia správnych
orgánov v tejto časti a z tohto dôvodu sú aj nepreskúmateľné čo znamená, že aj zistenie skutkového
stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Do pozornosti súdu
dal aj požiadavku na zabezpečenie dokumentu starostlivosti o dreviny, ktorej súčasťou je aj zoznam
pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu. Namietal najmä nedostatočné odôvodnenie a s tým spojenú

nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k dôvodnosti výrubu v spojení s prevahou
verejného záujmu nad súkromným záujmom a použitie správnej úvahy, pričom táto mala vybočiť z medzí
zákona, nakoľko rozhodnutie nevychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu.

49. K vyššie uvedeným námietkam súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné z týchto dôvodov:

50. V zmysle ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v odôvodnených prípadoch
vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so
súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznačení výrubu dreviny.

51. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom
ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe

podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok.
Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže
súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie
súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny
nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich

výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom
rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na
zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k
poškodzovaniu životného prostredia [MÚČKOVÁ, Beáta, I. I., D. D. a H. A.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie
a výrub drevín]. In: H., I., I. I., D. D. a H. A.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém

ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN:
1339-133X.].

52. Pokiaľ ide o postup prvostupňového orgánu tento bol v súlade so zákonom. Správny orgán pri
posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub stromov a krovitých porastov vychádzal zo žiadateľom

predloženej dokumentácie, jeho žiadosti, ktorá bola vypracovaná v súlade so zákonom a s ustanovením
§ 17 ods. 8 yvhl. a zároveň vychádzal aj z vlastných zistení na miestnom šetrení. Prihliadal pri svojom
rozhodovaní na oprávnenosť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme ale aj na ekologické a
estetické funkcie stromov a krovitých porastov, ktoré boli navrhované na výrub, ako aj na ich lokalizáciu
t. z. vhodnosť lokalizácie dreviny a stanovištných podmienok, typ, druh a pôvod ich vzniku, ako aj

ich vlastností, funkciu a význam pre životné prostredie. Skonštatoval, že v lokalite, kde bol plánovaný
výrub sa nevyskytujú žiadne navrhované ani vyhlásené veľkoplošné a maloplošné chránené územia, ani
územia európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Nezasahujú do tohto záujmového územia
žiadne chránené územia a ochranné pásma. tento vymedzený krajiny priestor nepredstavuje územie
osobitne chránené a ani priestor, na ktorý by sa vzťahoval osobitný režim ochrany prírody podľa zákona,

a jedná sa o územie, v ktorom platí I. stupeň ochrany.53. Pokiaľ ide o náhradnú výsadbu v tomto prípade ako to vysvetlil správny orgán a odôvodnil túto nie je
možné realizovať z dôvodu, že žiadateľ nedisponuje pozemkami, na ktorých by táto náhradná výstavba
výsadba sa mohla realizovať a z tohto dôvodu mu táto povinnosť uložená nebola.

54. Ako neopodstatnená je aj námietka žalobcu, že správne orgány majú zdôvodniť zásah do ochrany
drevín relevantnými a najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi, pričom nestačí, aby boli súčasťou
administratívneho spisu, ale majú byť priamo súčasťou rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia, aj rozhodnutie žalovaného obsahujú výpočet relevantných podkladov, ktoré vzali pri

vydaní rozhodnutia do úvahy, ďalej relatívne podrobný popis záverov miestnej obhliadky, kde sa pri
jednotlivých drevinách ozrejmuje aj miera ich poškodenia, ktorá je aj súčasťou výpočtu spoločenskej
hodnoty. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach podrobne popísali stav dotknutých drevín spojený
s opodstatnenosťou ich výrubu. Nie je potrebné, aby boli všetky podklady pre rozhodnutie doslova
prekopírovanédorozhodnutiasprávnehoorgánu.Ještandardnéapraktickéajpreadresátovrozhodnutí,
že správny orgán z podkladov abstrahuje podstatu resp. relevantné skutočnosti, ktoré pri svojom

rozhodovaní zohľadnil. Nemá význam, aby rozhodnutia boli zaťažené ,,prekopírovaním“ obsahu
administratívneho spisu do odôvodnenia, okrem toho účastník má právo nahliadať do administratívneho
spisu.

55. K námietke žalobcu, že sa nesmie udeliť akékoľvek povolenie alebo súhlas bez vydania

rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa zákona, v danom prípade bol dôvod výrubu realizácia stavby
rekonštrukcie teplovodov a táto stavba podlieha zisťovaciemu konaniu, ktoré uskutočnenia nebolo a
teda zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
súd uvádza, že v tomto prípade povoľovacím orgánom nie žalovaný ako príslušný stavebný úrad, ktorý
bude v tomto prípade vydávať stavebné povolenie, takže predmetná námietka je nedôvodná.

56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v súvislosti s
absentujúcim stanovením spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a jej neuvedenie v rozhodnutí
a chýbajúci podklad na jej stanovenie, tak súd túto nepovažuje za dôvodnú.

57. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z., ak nemožno
uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty
dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská hodnota uplatňuje
najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny

podľa § 48 < zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej
hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani ostatných relevantných
ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty
malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č.
543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská

hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil
prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci
príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné.
Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúceho, že v
prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na

znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi
povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota
má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti
náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym
spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú,

ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie
mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia
vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“

58. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je zrejmé, že spoločenská hodnota

vyrúbaných drevín je uvedená v jeho rozhodnutí (str. 6. rozhodnutia) a aj podklad na jej výpočet
vypracovaný J. K. v 07/2018, ktorý predložil žiadateľ a správny orgán sa s ním stotožnil a nachádza sa
v administratívnom spise, takže tvoril podklad pre rozhodnutie správneho orgánu o predmetnej žiadosti
žalobcu.59. K námietke, že nebolo preukázané, že je nemožné nariadiť náhradnú výsadbu na verejných
pozemkoch Mesta Košice, pritom aj v samotnom napadnutom rozhodnutí sa iba konštatuje, že H. A. do

termínu miestneho šetrenia nepredložilo aktuálnu evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu,
čo samo osebe nie je dôvodom na to, aby sa pred náhradnou výsadbou uprednostnilo uloženie finančnej
náhrady súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú.

60. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ

o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste, na náklady
žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak
by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú
náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody). V tomto prípade
ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia vydaného prvostupňovým správnym orgánom tak povinnosť
náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny žiadateľovi nebola uložená z dôvodu,

že žiadateľ nedisponuje pozemkami, na ktorých by sa táto náhradná výsadba mohla realizovať. Z tohto
dôvodu ako konštatoval správny orgán preto pristúpil k uloženiu povinnosti zaplatiť finančnú náhradu
do výšky spoločenskej hodnoty dreviny v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 tretej vety zákona o ochrane
prírody a krajiny.

61. Žalobca v ďalšej žalobnej námietke namietal, že správny orgán neupovedomil účastníkov konania
o ukončení dokazovania správnym orgánom v druhostupňovom konaní a neumožnil im, aby sa vyjadrili
a navrhli nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd z administratívneho spisu
zistil, že prvostupňový správny orgán listom č. OU-KE-OSZP3-2019/031051-14/KRL zo 04.10.2019
upovedomil účastníkov konania o ukončení dokazovania a umožnil im podať vyjadrenie a navrhnúť

nové dôkazy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v lehote siedmich pracovných dní od doručenia
oznámenia. Na uvedenú výzvu žiadny z účastníkov konania v stanovenej lehote nereagoval.

62. Podľa názoru správneho súdu povinnosť aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku má nielen
správny orgán prvého stupňa, ale aj odvolací správny orgán, a to za podmienok, že ak odvolací správny

orgán v odvolacom konaní zistí, že prvostupňový správny orgán porušil uvedené ustanovenie, tak je
odvolací správny orgán povinný vyzvať na vyjadrenie účastníkov konania. Ak prvostupňový správny
orgán svoju povinnosť umožniť, aby sa účastníci konania vyjadrili a navrhli nové dôkazy podľa § 33
ods. 2 Správneho poriadku neporušil a odvolací orgán nevykonáva ďalšie dokazovanie a vychádza len
zo spisového materiálu, doručeného správnym orgánom prvého stupňa, tak odvolací správny orgán

už nie je povinný aplikovať ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
neporušil žiadne zákonné ustanovenie, keď účastníkov konania neupovedomil o ukončení dokazovania
v druhostupňovom konaní a neumožnil im podať vyjadrenie a navrhnúť nové dôkazy podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku, nakoľko žalovaný ako odvolací orgán zistil, že túto povinnosť si prvostupňový
správny orgán splnil a odvolací orgán nevykonával ďalšie dokazovanie a vychádzal len zo spisového

materiálu, ktorý mu predložil prvostupňový správny orgán, s ktorým mal žalobca možnosť oboznámiť sa.
Vzhľadom na uvedené súd túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú.

63. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov súd uvádza, že o nepreskúmateľné
rozhodnutie ide v prípade, kedy by sa správny opieral o skutočnosti, ktoré v konaní buď neboli zisťované

vôbec,alebobolizisťovanévrozporesozákonom.Zobsahunapadnutýchsprávnychrozhodnutívyplýva
právny rámec, ako aj východiská, ktoré pri rozhodovaní zohľadnili. Z obsahu odôvodnení je zrejmé, ktoré
argumenty považovali za relevantné a naopak, ktorým neprikladali väčší význam. Odôvodnenia teda
obsahujú dostatočné odpovede na tie právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich
zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce. Z uvedeného vyplýva, že námietka je nedôvodná.

64. Pokiaľ ide o vlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam tento nebolo potrebné preukázať
žiadateľom, keďže ide o žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia líniovej
stavby, na ktorej účely možno pozemky vyvlastniť.

V.
Záver65. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru
v postupe žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru a
takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili

preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
66. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa
posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a 168 SSP a nepriznal účastníkom
konania právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní nebol úspešný, avšak žalovanému voči
žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

68.Ďalšímúčastníkomkonaniasúdpriznal vočineúspešnémužalobcoviprávonanáhradutrovkonania,

ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil (§ 169 SSP). O ich výške súd
rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

69. Rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.