Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120209449
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4120209449.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, 3. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., I. XX, 4. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX,
5. J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXXX/XX, 6. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.,

F. XX/XX, 7. L. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. I. XX/XX, všetci právne zastúpení: JUDr.
Peter Koscelanský, advokát so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 24, IČO: 34 041 427, proti žalovanej: G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Eva Matejovová, advokátka
so sídlom v Nitre, Hollého 12, IČO: 42 049 423, v konaní o zriadenie vecného bremena, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/72/2020-302 zo dňa 14. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie

na ďalšie konané a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa predmetnou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhali, aby súd zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými
motorovými vozidlami v prospech vlastníkov stavby. Žalobcovia svoju žalobu odôvodňovali tým, že
žalobcovia v 1. a v 2. rade sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi domu číslo súpisné XXXX,

ktorý sa nachádza na D. H. XXXX/XXX, zapísaný v LV číslo XXXX pre obec Nitra, katastrálne územie
F. G.. Žalobcovia v 3. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi domu číslo súpisné 4172, ktorý sa
nachádza na D. H. XXXX/XX, zapísaný v LV číslo XXXX pre obec C., kat. územie F. G.. Žalobca v 4. rade
je výlučným vlastníkom stavby číslo súpisné XXX - garáž nachádzajúcej sa na parcele číslo XXXX/XX,
zapísaných v LV číslo XXXX pre obec C., kat. územie F. G.. Žalobcovia v 6. a v 7. rade sú podielovými
spoluvlastníkmirozostavanéhorodinnéhodomunaD.H.XXXX/XXX,zapísanývLVčísloXXXXpreobec

Nitra, kat územie F. G. v súlade s § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že
podľa pripojenej kópie katastrálnej mapy majú svoje stavby a pozemky, na ktorých sú tieto realizované,
umiestnené tak, že prístup k nim je z verejnej komunikácie, ktorú predstavuje parcela číslo XXXX/XXX,
iba cez parcelu číslo XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, pre obec Nitra, kat
územie F. G., zapísaná na LV číslo XXX, ktorá patrí v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej G. C..
Táto parcela číslo XXXX/XXX patrila do roku 2019 matke žalovanej pani M., ktorá v čase, keď realizovali

stavby, na svojich pozemkoch im umožnila cez túto parcelu prístup na ich pozemky k ich stavbám,
pretože iný možný prístup z verejnej komunikácie k ich domom a parcelám neexistuje a inou cestou
sa tam nemôžu dostať. Žalobcovia tvrdili, že z kópie z katastrálnej mapy vidieť, že pred ich rodinnými
domami a parcelami sa nachádza parcela číslo XXXX/XX, zapísané na LV číslo XXXX pre obec C., N.
územie F. G., ktorá patrí v rôznych spoluvlastníckych podieloch im žalobcom a ktorú majú ako vlastnú
cestu, po ktorej sa dostávajú k svojim rodinným domom avšak, aby sa k svojím domom a parceliam

dostali, musia prechádzať cez parcelu, ktorá patrí žalovanej. Matka žalovanej pani M., parc. H. XXXX/
XXX v roku 2017 darovala svojej dcére - žalovanej a tá im odvtedy zamedzuje prístup k ich rodinnýmdomom a parcelám. Tvrdili, že najprv dňa 02.10.2019 vysypala po celej šírke tejto parcely stavebný
odpad spočívajúci z betónových panelov, čím im úplne znemožnila jediný prístup k ich nehnuteľnostiam
a na základe ich sťažností dňa 01.04.2020 tento stavebný odpad síce z uvedeného pozemku odstránila,

avšak na druhý deň 02.04.2020 na tento pozemok umiestnila po celej šírke prístupovej cesty takzvanú
unimobunku, ktorá im absolútne zamedzila prístup k ich nehnuteľnostiam, nemôžu sa k svojim domom
dostať osobnými motorovými vozidlami a taktiež sa tam nemôžu dostať ani nákladné motorové vozidlá
odvážajúce komunálny odpad, nehovoriac o tom, že sa tam nedostane ani auto záchrannej zdravotnej
služby a ani hasiči v prípade požiaru. Žalobcovia ďalej tvrdili, že si v predmetnej veci podali návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že k svojim stavbám nemali prístup. pričom súd prvej
inštancie predbežné opatrenie zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že k svojim stavbám majú
aj iný prístup nielen cez parcelu žalovanej a z toho titulu si podali návrh, pričom tvrdia, že k svojim
stavbám nemajú prístup cez parcelu XXXX/XXX, na ktorú nie je založený list vlastníctva v registri C,
pričom v registri E ide o parcelu registrovanú pod číslom XXX/X O. jej podielovými vlastníkmi sú okrem
žalobcu v 4. rade aj žalovaná a P. H. a F. A.. Na parcele je zapísaných 32 vlastníkov a tento prístup

je úplne nepoužiteľný, pretože sa jedná o poľnú cestu zarastený burinou a v prípade nepriaznivého
počasia je absolútne neprejazdná, je po nej možné chodiť iba ťažkou poľnohospodárskou technikou.
Žalobcovia tvrdia, že z dôvodu že majú skutočne jediný možný prístup dostať sa k ich nehnuteľnostiam
a to práve cez pozemok žalovanej, pričom situácia je teraz taká, že všetci parkujú svoje motorové
vozidlá na ceste pred unimobunkou, kde majú autá rôzne zaparkované aj na trávnatej ploche aj smetné

nádoby sú v deň vývozu odpadu nútení vynášať cez úzky priestor pred túto unimobunku a preto
trvajú na písomne podanom návrhu a to zriadenia vecného bremena spočívajúceho práve v ceste pešo,
osobnými motorovými vozidlami a nákladnými vozidlami chodiť cez pozemok k svojim pozemkom práve
cez parcelu, ktorú vlastní žalovaná.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že
žalobcovia v čase výstavby pred stavebným úradom deklarovali prístupovú cestu cez parc. č. XXX.
Následne uzatvorili, ako aktuálne tvrdia, dodatok k zmluve o zriadení vecného bremena, podľa ktorého
už prístup k svojím parcelám cez parc. č. nemajú a preto aktuálne na prechod peši aj motorovými
vozidlami využívajú parcelu, ktorá patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, k čomu žalovaná nedala

súhlas. Parc. H. XXXX/XXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej tvorí prepojku medzi komunikáciou
I. a parc. č.XXXX/X, ktorá taktiež nepatrí do vlastníctva vyššie uvedených osôb, v rozsahu 1-ica
patrí do vlastníctva žalovanej a ani na využívanie tejto parcely na prechod, prejazd, nedala žalovaná
súhlas. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že prístupovú cestu k svojim pozemkom si žalobcovia
mali riešiť predbežne pred výstavbou svojich domov. Pomery ohľadne samotnej prístupovej cesty si

zmenili po výstavbe týchto domov samotní žalobcovia a zamedzili si tak sami prístup k svojim vlastným
domom s odôvodnením, že si nešťastne naformulovali vecné bremeno. Žalovaná vo svojom vyjadrení
tvrdila, že žalobcovia majú zabezpečený prístup na pozemok cez parc. č. XXX, ktorá je prepojená
s hlavnou komunikáciou I. Q., G. a ďalej cez pozemok XXXX/XX, čo majú zapísané aj vo svojich
listoch vlastníctva. Rovnako je potrebné povedať, že jej parcela registra ,,C“ č. XXXX/XXX, cez ktorú

sa žalobcovia domáhajú prechodu, nenadväzuje z druhej strany na pozemky vo vlastníctve žalobcov,
ale tomu predchádza ešte jedna parcela a to je parcela registra ,,E“ č. XXXX/X, ktorá je taktiež v
súkromnom vlastníctve (LV číslo XXXX), ak sa domáhajú žalobcovia zriadenia vecného bremena cez
jej pozemok, pričom na to, aby sa dalo dostať na jej pozemok musia prejsť cez ďalšie 2 súkromné
parcely, tak táto požiadavka žalobcov nie je absolútne adekvátna. Ďalej uvádza, že sa stotožňuje s tým,

čo zistil Okresný súd, ktorý rozhodoval o neodkladnom opatrení, že priamo z druhej strany (takzvanej
zadnej strany) pozemkov vo vlastníctve žalobcov, sa tiež nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve FO
- parcela číslo XXXX/XX, XXX O. XXX slúžiace ako prístupová cesta, cez ktorú by si žalobcovia mali
možnosť zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam a to priamo z verejnej komunikácie. Parcela č.
XXXX/XXX je priamo napojená na verejnú komunikáciu - I. R. a je vo vlastníctve jednej fyzickej osoby,

ktorá nadobudla túto nehnuteľnosť v roku 2020 darom, ako to vyplýva z listu vlastníctva číslo XXXX
a vlastník sa volá M. H.. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uvádza, že predmetnú žalobu navrhuje v
celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil termín pojednávania. Súd prvej inštancie určil v zmysle §

182CSP,žespornou jeskutočnosť,čijemožnénapredmetnejparcelezriadiťvecnébremeno,vzhľadom
na tvrdenie žalovanej, že žalobcovia majú prístup k svojim pozemkom zo zadnej časti pozemkov.4.Právnyzástupcažalobcovv1.ažv7.radevrámciprocesnéhoútokuuviedol,žesapridržiavapísomne
podanej žaloby, kde je všetko vysvetlené, je podložená listinnými dôkazmi, fotografiami, bolo vydané
neodkladné opatrenie, v ktorom sa riešila otázka, že jeho klienti nemajú inú možnosť prístupu k svojim

nehnuteľnostiamakeďžežalovanáimbránilavtomprístupe, bolotamnajprvsmetie,potomunimobunka
a na základe neodkladného opatrenia sa predmetná unimobunka odstránila a jeho klienti potrebujú mať
vyriešený tento právny vzťah v zmysle § 151 ods. 3 OZ a teda domáhajú sa určenia zriadenia vecného
bremena - práva prechodu cez predmetnú cestu. Ďalej uviedol, že žalobcovia majú postavené domové
nehnuteľnosti na základe riadnych stavebných povolení, ktoré im boli udelené stavebným úradom a

dnes nemajú zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, pretože predtým žiadny problém nebol,
nakoľko nehnuteľnosť vlastnila matka žalovanej, ktorá im tento prístup umožnila v rámci stavebného
konania, že súhlasí so zamýšľaným prístupom k výstavbe rodinných domov. Keby stavebný úrad nemal
vyriešené kade bude viesť cesta, nikdy by nedal stavebné povolenie a toto všetko nastalo, až keď boli
domy postavené, vlastníčkou sa stala pani žalovaná, tá tam zabránila prístup a vznikol spor. Uviedol,
že je notoricky známe, že pod pojmom priľahlý pozemok nemá na mysli len bezprostredne priľahlý

pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, prípadne k
pozemku, z ktorého sa môže dostať z verejnej komunikácie a tu nadväzuje na to, že priľahlý pozemok je
iná parcela, ale tam problém nie je, oni riešia problém, ktorý vznikol, pretože žalobcovia nemôžu lietať
na svoje nehnuteľnosti, musia mať prístup. Pokiaľ sa týka argumentácie, že parcela č. XXXX/XXX, že
je v podielovom spoluvlastníctve, tam nejakých občanov, táto parcela je zapísaná na LV č. XXXX pre

kat. územie F. G. a v spôsobe využitia týchto pozemkov je napísané číslo 22 t.j. pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba cestná komunikácia miestna účelová atď., čiže už v liste vlastníctva je
špecifikované cesta a vlastníci tejto parcely doteraz žiadny problém nikomu nerobili, pretože po tejto
parcele sa tam riadne verejne chodí autami, pešo atď. a majú k nej prístup aj iní vlastníci domov. Pokiaľ
sa týka ďalšieho parcely č. XXX, ktorá bola viackrát spomínaná, je v žalobe uvedené, že je to parcela

z druhej strany, je tam zriadené vecné bremeno a jednak cez túto parcelu sa tam nedá chodiť, lebo má
šírku 2 metre a táto parcela je nepriechodná. Čo sa týka tej tretej D. E., t.j. poľná cesta, ktorá je schodná
poľnohospodárskou technikou a je tam obrovské množstvo majiteľov k nej, nie je to cesta, ktorá by sa
dala využívať na prístup k pozemkom. Po vyslovení predbežného právneho názoru právny zástupca
žalobcov navrhol vykonať ohliadku na mieste samom a vypočuť svedkov L. S. N., A. A. K. a F. A., ktorí

sú susedia pri pozemku, pri ktorom by sa malo viesť vecné bremeno a ktorí by sa mali vyjadriť k situácii,
ako to bolo ako sa predmetná nehnuteľnosť využívala, aký bol prístup na pozemky, ktoré v tej dobe
neboli zastavané. Právna zástupkyňa žalovanej navrhla vypočuť B. B. a N. T., ku ktorým som predložila
aj vyjadrenie na súd, že nesúhlasia s prechodom cez parcelu.

5. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci procesnej obrany uviedla, že navrhuje, aby súd predmetnú
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Uvedené navrhuje z dôvodu, že na to, aby bolo súdom možné zriadiť vecné bremeno je potrebné, aby
boli naplnené zákonomstanovené podmienky v zmysle ustanovenia § 151o) ods. 3 OZ, ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,

súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, o ktoré v rámci tejto žaloby ide. Z uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že je predovšetkým potrebné naplniť skutočnosť, že vlastník stavby nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. V tomto prípade pozemok, o ktorý sa sporíme nielenže nie je priľahlým
pozemkom k stavbe, ale je pozemkom až niekoľkým v poradí od postavených stavieb, pričom na ľavo
pred týmto pozemkom ešte existuje parcela XXXX/X, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou žalovaná

v rozsahu 1-iny a k tejto parcele rovnako neexistuje žiadne oprávnenie žalobcov cez túto parcelu
prechádzať. Tvrdila, že na to, aby žalobcovia sa mohli dostať k miestnej komunikácii musia prejsť ešte
cez 3 pozemky nachádzajúce sa v súkromnom vlastníctve, ku ktorým doposiaľ nemajú zriadené právo
prechodu ani prejazdu. Ďalej poukázala na skutočnosť, že I. Q., po ktorej žalobcovia deklarujú možnosť
prejazdu k svojim nehnuteľnostiam, len v polovici patrí A. C. O. preto aj len v tejto prvej polovici je

umiestnené cestné teleso, druhá polovica nehnuteľnosti je navezená stavebným odpadom, resp. drťou,
ktorú si tam dovolili umiestniť žalobcovia a to bez akéhokoľvek súhlasu vlastníkov B. a T.. Hanácka ulica
je na rozmedzí križovatky I. O. I. P. tabuľou slepá ulica, čiže toto nie je prejazdná ulica, je to koncová
ulica, cez ktorú nemožno prechádzať následne k nehnuteľnostiam. Pri vytvorení pozemkov s možnosťou
výstavby nebola riešená prístupová komunikácia. Čo sa týka ďalšej nehnuteľnosti, tá je vo vlastníctve G.

a J. H., ako už aj spomínaného G. H. r. XXXX. Opätovne platí to isté, že pán G. H., S.XXXX je zároveň
vlastníkompriľahléhopozemku parcelyč.XXX,ktorávyúsťujenamiestnukomunikáciu.ČosatýkaG.H.
ml. r. XXXX, tento získal nehnuteľnosť darovaním od svojho otca G. H. a teda absolútne nevidí problém
na to, aby bol umožnený prístup rovnako cez parcelu XXX, ktorá predstavuje najbližšie vyústenie domiestnej komunikácie na I. Q.. Čo sa týka tretej nehnuteľnosti, tá je vo vlastníctve F. a A. B., pani F. B. je
dcérou podielovej spoluvlastníčky F. A., ktorá opätovne je podielovou spoluvlastníčkou parcely XXX, tá
zase vyúsťuje do miestnej komunikácie. Napokon posledná domová nehnuteľnosť patrí do vlastníctva

M. a K. F., pričom podľa LV č. XXXX sa uvádza, že uvedení vlastníci majú právo prístupu cez parcelu č.
XXX v celom rozsahu, čiže rovnako majú zabezpečený prístup miestnej komunikácie. Ďalej tvrdila, že
okrem príjazdovej cesty cez spomínanú parc. č. XXX G. možné dostať sa na pozemky žalobcov aj z ľavej
strany, kde sa nachádza tzv. P. Q. a následne ulica D. E.. Nie je možné zo strany žalobcov nárokovať
si aktuálne prístupovú cestu cez akúkoľvek parcelu, ktorá im vyhovuje, pretože v práve platí zásada,

že právo praje pripraveným a teda už pri výstavbe rodinných domov, resp. ešte pred ich začatím mali
žalobcovia riešiť príjazd k svojím nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že aktuálne tvrdia, že nemajú prístupovú
cestu, nemôže ísť na ťarchu žalovanej, pretože takýto výkon práva by bol jednoznačný v rozpore s
dobrými mravmi, keďže ako sme uviedli predtým, príjazdovú cestu je možné riešiť aj inými spôsobmi.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd

prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a
nákladnými motorovými vozidlami v prospech vlastníkov stavby
- domu č. súp. XXXX, ktorý sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XXX, zapísaný v liste vlastníctva

č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G.,
- domu č. súp. XXXX, ktorý sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XX, zapísaný v liste vlastníctva
č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G.,
- garáže č. súp. XXX, ktorá sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XX, zapísaná v liste vlastníctva
č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G., rozostavaného rodinného domu na parc. registra ,,C" č. XXXX/

XXX, zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G., cez parcelu registra ,,C" č. XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz.
F. G. v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č. XXX/XXXX vyhotoveným geometrom L. A. B.
dňa 30.06.2020, autorizačne overený dňa 30.06.2020, úradne overený P. U. C., P. katastrálnym dňa
27.07.2020 pod č. 61-1487/2020.

II. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu za zriadenie vecného
bremena jednorazovou sumou 260 eur tak, ako bola stanovená znalcom L. A. I. - znaleckým posudkom
č. 52/2023 zo dňa 13.10.2023 a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcom v 1. až v 7. rade sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinná
zaplatiť žalovaná.

IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

7. K skutkovému stavu sporu uviedol nasledovné:

7.1. Nebolo sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi domu
súpisné číslo XXXX, ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX/XXX, zapísaná na LV číslo XXXX pre obec
C., kat územie F. G..

Nebolo sporné, že žalobcovia v 3. až v 5. rade sú podielovými spoluvlastníkmi domu súpisné číslo XXXX,
ktorý sa nachádza na parc. č. XXXX/XX, ktorý je zapísaný v LV číslo XXXX pre obec C., katastrálne
územie F. G..
Žalobca v 4. rade je výlučným vlastníkom stavby súpisné číslo XXX - garáž nachádzajúcej sa na parc.
č. XXX/XX, zapísaný v LV číslo XXXX pre obec C., N. územie F. G..

Nebolo sporné, že žalobcovia v 6 a 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi rozostavaného rodinného
domu na D. H. XXXX/XXX, zapísané v LV číslo XXXX pre obec C., katastrálne územie F. G..
Z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností a to LV č. XXXX bolo zistené, že žalobcovia v 3. až
v 5. rade majú v liste vlastníctva zapísané vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely
číslo XXXX/XX strpieť a umožniť prechod na parcelu číslo XXXX/XX R. parcelu číslo XXXX/XX peši a

motorovými vozidlami v neobmedzenom rozsahu - 58/09.
Z predloženého LV č. XXXX vyplýva, že parc. č.XXXX/XX, cez ktorú je zriadené vecné bremeno peši a
motorovými vozidlami v neobmedzenom rozsahu pre vlastníkov parcely XXXX/XX, aby teda mohli prejsť
na svoj pozemok, čiže musia prejsť cez parcelu číslo XXXX/XX, pričom aj predmetná parcela XXXX/XXje vo vlastníctve žalobcov v 3. až v 5. rade, pričom parcela XXXX/XX P. výmere 474 m2 orná pôda je teda
využívaná pre rastlinnú výrobu, na ktorej sa pestujú obilniny, ide o pozemok zastavaný v území obce.
Z predloženého výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX bolo zistené, že parcela číslo XXXX/XX F. výmere

474 m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3., v 4. a v 5. rade (G. H., nar. XX.X.XXXX, G. H.,
nar. XX.X.XXXX a J. H. nar. XX.XX.XXXX (žalobca v 6. rade K. F. a v 7. rade M. F., ďalej sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti aj žalobcovia v 1. a v 2. rade A. a F. B. a P. H., nar. X.X.XXXX.
Z predmetného listu vlastníctva bolo zistené, že je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka parcely
XXXX/XX O. XXXX/XXX t.j. pre žalobcov v 1. a v 2. rade spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely číslo

XXX/XX strpieť uloženie inžinierskych sietí cez parcelu číslo XXXX/XX O. umožniť prístup na pozemok
parcely číslo XXXX/XX F. rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne a v povinnosti vlastníka parcely
XXX/XX strpieť a umožniť prechod na parcelu číslo XXXX/XX XXXX/XXX cez parcelu XXXX/XX peši a
motorovými vozidlami v neobmedzenom rozsahu, pričom predmetná parcela XXXX/XX C. na hlavnú
cestu ale na predmetnú parcelu sa dá dostať len prejazdom cez časť parcely patriacej žalovanej, pričom
cez parcelu, ktorá sa nachádza že, aby sa mohli dostať k svojim nehnuteľnostiam majú prístup len z

verejnej komunikácie - I. Q..

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - § 150 ods. 1, § 151 ods. 1,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964

Zb. - § 151o ods. 1 až 3), odôvodnil nasledovne:

8.1. Predmetom sporu bol návrh žalobcov v 1. až 7. rade na zriadenie vecného bremena spočívajúce
v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami v prospech
vlastníkov domu a to:

- domu č. súp. XXXX, ktorý sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XXX, zapísaný v liste
vlastníctva č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G.,
- domu č. súp. 4172, ktorý sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XX, zapísaný v liste
vlastníctva č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G.,
- garáže č. súp. XXX, ktorá sa nachádza na parc. registra ,,C" č. XXXX/XX, zapísaná v liste

vlastníctva č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G., rozostavaného rodinného domu na parc. registra "C" č.
XXXX/XXX, zapísaný v liste vlastníctva č. XXXX pre Obec C., kat. úz. F. G., cez parcelu registra ,,C" č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40 m2, zapísaná v liste vlastníctva č. XXX pre kat.
úz. F. G. v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č. 174/2020 vyhotoveným geometrom L. A. B.
dňa 30.06.2020, autorizačne overený dňa 30.06.2020, úradne overený P. U. C., odborom katastrálnym

dňa 27.07.2020 pod č. 61-1487/2020, a to za náhradu. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobcovia
v 1. až v 7. rade mali svoje nehnuteľnosti postavené na parcele číslo XXXX O. to žalobcovia v 3, 4
a 5 rade, ide o parcelu XXX/XX, žalobca v 4. rade na parcele XXXX/XX, žalobcovia v 6. a v 7. rade
majú postavenú nehnuteľnosť na parcele číslo XXXX/XXX a žalobcovia v 1. a v 2. rade na parcele
č. XXXX/XXX, pričom žalobcovia v 1. až 7. rade na predmetných parcelách majú buď postavené

rodinné domy alebo rozostavané rodinné domy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v 1. až 7. rade
nemajú prístup k svojím nehnuteľnostiam z I. Q., pričom zo samotnej ohliadky bolo zistené, že ide
o úzky pozemok, a na základe správania sa žalovanej, ktorá im zamedzovala prechod, respektíve
prístup k ich pozemku, pričom k svojim pozemkom sa žalobcovia mohli dostať len prechodom cez
pozemok žalovanej a z dôvodu, že nebol iný prístup k ich pozemkom si podali žalobu na zriadenie

vecného bremena. Žalobcovia tvrdili, že aby sa mohli dostať k svojim domom, musia prechádzať cez
parcelu, ktorá patrí žalovanej parcela číslo XXXX/XXX, ktorú v roku 2019 darovala žalovanej jej matka,
ktorá im umožňovala prechod cez túto parcelu a na základe tejto dohody realizovali aj stavbu svojich
rodinných domov. Žalobcovia tvrdili, že od doby darovania spornej parcely vo výmere 40 m2 žalovanej,
majú zamedzený prístup k svojim rodinným domom a parcelám. Žalovaná nepoprela, že je vlastníčkou

spornej nehnuteľnosti, nepoprela, že na svojom pozemku umiestnila unimobunku a tvrdila, že to, že
mohli predmetnú parcelu využívať pri výstavbe svojich rodinných domov ich neoprávňuje k trvalému
bezplatnému užívaniu predmetnej parcely.

8.2. Predmetom konania bolo zriadenie vecného bremena podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

podľaktorého,zriadiťvecnébremenoprávacestypodľa§151ods.3OZ možnozapodmienok vzákone
uvedených a na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť teda splnené tieto 3 podmienky: a) vlastník
stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak ak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Podľa bodu a) § 151 ods. 3 OZmožno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku. Ak
zákon upravuje zriadenie vecného bremena výlučne v prospech jediného subjektu - vlastníka stavby,
nemožnozriadiťvecnébremenovprospechvlastníkainejnehnuteľnejveci,tedaanivprospechvlastníka

pozemku. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok bezprostredne
priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, to znamená
aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty v zmysle § 151 o)
ods. 3 OZ, je zabezpečenie prístupu, (napríklad k ceste, miestnej, či účelovej komunikácii), priľahlými

pozemkami sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo
cesty v prospech vlastníka môže súd zriadiť v zmysle § 151 o) ods.3 OZ aj vtedy, keď je táto stavba
obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky
nedostanekverejnejkomunikácii(napr.R60/2006).Druhoupodmienkounazriadenievecnéhobremena
spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Nevyhnutnú
cestu možno zriadiť len vtedy, ak nemožno prístup zabezpečiť inak, teda najmä zmluvne. Prístup musí

byť zabezpečený k verejnej ceste (napríklad k ceste miestnej, či účelovej komunikácii) vecné bremeno
práva cesty podľa § 151 o) ods. 3 OZ nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup
k stavbe z verejnej komunikácie. Treťou podmienkou je, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba
dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že
vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku,

napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena
cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je
vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi
zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby
zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Pri zriadení práva nevyhnutnej cesty je potrebné

dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Zriadiť vecné bremeno práva
cesty podľa § 151 o) ods. 3 OZ možno za podmienok tam uvedených, len za náhradu a to bez ohľadu
na to, že uvedené zákonné ustanovenie hovorí o možnosti zriadenia vecného bremena, nie však o
poskytnutínáhrady.Tátonáhradamusíbyťprimeranáujme,ktorúvlastníkpozemkuvdôsledkuzriadenia
práva cesty utrpí, teda okrem iného treba zohľadniť aj to, že v dôsledku zaťaženia pozemku vecným

bremenom spravidla klesne jeho cena. Zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty
cez priľahlý pozemok ku stavbe predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby,
ku ktorému nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku v zmysle § 216 ods. 2 CSP.

9. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie

mal jednoznačne za preukázané, že návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena bol v celom rozsahu
podaný dôvodne.

10. Žalobcovia teda museli tvrdiť a zároveň aj predložiť dôkazy, čiže uniesť dôkazné bremeno, z ktorého
by bolo možné dôvodne usúdiť, že prístup ku svojim nehnuteľnostiam nemajú zabezpečený inak, teda

len cez pozemok vo vlastníctve žalovanej a to vo výmere 40 m.2 V predmetnom spore teda mali
žalobcovia v 1. až v 7. rade bremeno tvrdenia, že ako vlastníci rodinných domov na pozemkoch D. E.
nemajú k svojim pozemkom žiadny iný prístup a to len prístup, ktorý vedie z I. Q. C. I. Q. a na konci I.
Q. G. spojovacia cesta, ktorej je v časti hneď na jej začiatku vlastníčkou žalovaná v celkovej výmere
40 m2, pričom sa jedná o parcelu číslo XXXX/XXX V. na LV číslo XXX, a že žalovaná im bráni v práve

v prechodu cez tento pozemok tým spôsobom, že ho zatarasila. Vzhľadom na skutočnosť, ako už bolo
vyššie konštatované, že žalobcovia majú bremeno tvrdenia, že k svojim pozemkom nemajú iný prístup
len cez nehnuteľnosť, ktorej časť patrí žalovanej vo výmere 40 m2 a prístup k svojim nehnuteľnostiam si
nemôžu zabezpečiť inak len zriadením vecného bremena cez pozemok vo vlastníctve žalovanej, a to z
dôvodu, že žalovaná im bráni v práve prechodu cez tento pozemok tým spôsobom, že ho zatarasila. Toto

bremeno tvrdenia žalobcovia v konaní jednoznačne uniesli, pretože dokazovaním bolo preukázané, že
nemajú zabezpečený iný prístup ku svojim nehnuteľnostiam a to len prechodom cez pozemok žalovanej,
teda cez cestu, ktorej časť patrí žalovanej, čo preukázali samotnou ohliadkou na mieste samom, ako
aj výsluchom svedkov na pojednávaní.

11. Ohliadkou, ktorú súd prvej inštancie vykonal bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia sa k
svojím nehnuteľnostiam môžu dostať len po I. Q. C. K. F. G. a potom odbočia na ulicu I., ktorá je slepá a
na konci Hanáckej ulice je spojovacia cesta s ulicou C. E., a tá práve ktorá vedie cez parcelu žalovanej
H. XXXX/XXX vo výmere 40m2, čiže jednoznačne preukázali, že sa na svoju nehnuteľnosť nevediadostať žiadnym iným spôsobom len prechodom cez pozemok žalovanej. Žalovaná v predmetnej veci
argumentovala tým, že samotní žalobcovia majú riadne zabezpečený prístup ku svojim pozemkom a
to práve z I. Q. a to cez pozemok číslo XXX, kde bolo aj zriadené vecné bremeno strpieť uloženie

inžinierskych sietí, ako aj vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť a umožniť prechod peši a
motorovým vozidlom. V rámci ohliadky, ktorá bola vykonaná, bolo jednoznačne preukázané, že sporná
parcela číslo XXX K. nachádza na I. Q., čiže je nesporné, že je odtiaľ možný vstup na pozemky patriace
žalobcom, avšak nie motorovými vozidlami a to z dôvodu, že na predmetnom pozemku je postavený
rodinný dom, kde vzdialenosť predstavujúca medzi rodinným domom a oplotením neumožňuje stranám

sporuvybudovaťcestu,vzhľadomnaúzkypriestor,ktorýnevyhovujevybudovaniucestyakoajvzhľadom
na skutočnosť, že by sa muselo zasiahnuť, prípadne zbúrať predmetná nehnuteľnosť, čím by došlo k
úplnému znehodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti. Formulácia uvedená ohľadom práva prechodu peši
a hlavne motorovými vozidlami nebola správna, avšak je nesporné, že cez túto parcelu vedú inžinierske
siete. Zároveň žalobcovia svoje tvrdenia preukázali aj výsluchmi nimi navrhnutých svedkov a to pána A.
K., S. N. a F. A., pričom svedok L. architekt S. N. potvrdil vo svojej výpovedi, že jeho nehnuteľnosť sa

nachádza na konci ulice I., a zboku tejto ulice sa už nachádza prístupová cesta k pozemkom žalobcov,
pričom aj on pri výstavbe svojho rodinného domu, predmetnú nehnuteľnosť a to prístupovú cestu riadne
užíval a zároveň z dôvodu územného plánu, ktorý predložil súdu mesta C. od roku 2003, táto prístupová
cesta má byť vedená ako komunikácia, ktorá spája I. Q. O. Q. D. E. z dôvodu, že sa tam majú vytvoriť
stavebné pozemky, čiže s touto prístupovou komunikáciou sa ráta v územnom pláne mesta a z toho

titulu si aj on spravil vchod do svojho rodinného domu z tejto prístupovej cesty, avšak vzhľadom na
konflikt žalobcov so žalovanou nevyužíva tento prechod, pretože má zabezpečený prechod aj z ulice I..
Svedok jednoznačne potvrdil, že táto prístupová cesta bola využívaná ako ním tak aj žalobcami, nikdy
nebol on, keď staval nehnuteľnosť a využíval ju na výstavbu svojej nehnuteľnosti upozorňovaný, že cez
túto cestu nemá ísť.

12. Skutočnosti, ktoré predniesol a potvrdil svedok, potvrdil aj svedok A. K., ktorý uviedol, že jeho
nehnuteľnosť sa nachádza vedľa nehnuteľnosti pána N., čiže on od spornej parcely to má 15 metrov,
v nehnuteľnosti býva od roku 2012 a v čase, keď tam už on býval, žalobcovia si stavali nehnuteľnosti
za jeho domom a materiál, ako aj stavebná technika na ich pozemok chodila cez predmetný sporný

pozemok, čiže okolo jeho domu, ktorý má vchod z I. Q., poza teda dom suseda, smerom dozadu a
nespomína si, že by im niekto v prístupe bránil, alebo žeby tam boli nejaké zábrany. K tvrdenia žalobcov,
že cesta sa využívala bezproblémovo, potvrdil aj svedok F. A., ktorý uviedol, že jeho nehnuteľnosti sa
nachádzajú za pozemkami žalobcov a tak isto, keď staval nehnuteľnosť, všetok materiál vozil na svoju
nehnuteľnosť práve cez tento sporný pozemok, teda cez I. Q. K. D. E., čiže sa chodilo zvrchu cez túto

prechodnú cestu, pričom v roku 2017 mali súhlas, že môže chodiť cez túto ulicu, dala súhlas pani C.,
ale podpísať mu to nepodpísala. Keďže začali neskôr konflikty a bolo zo strany žalovanej bránené v
prejazde v čase, keď teda stavali ďalšiu nehnuteľnosť okolo roku 2020, kedy tam vysypala žalovaná suť
a bola tam unimobunka, čiže keď im bolo zabránené v prejazde z vrchu, vybudovali si cestu, ktorá je za
pozemkami žalobcov, pretože nehnuteľnosť za pozemkami žalobcov vyúsťuje až na I. ulicu, pričom po

tejto ceste sa nedá chodiť ťažkými vozidlami, lebo sú tam vodomerné šachty, a keďže mali informáciu,
že I. Q. má byť prepojená s ulicou D. E. v rámci územného plánu neriešili spevnenie ich súkromnej cesty.
S osobnými autami chodia po svojej ulici a keď sa má niečo stavať, tak chodia s nákladnými autami po
I. I. O. D. E.. Ďalej potvrdil skutočnosť, že k užívaniu cesty ho viedlo práve nestretávať sa s konfliktnými
ľuďmi a potom, čo došlo k zataraseniu z I. Q. zo strany žalovanej, pričom potvrdil, že ide o súkromný

pozemok, kde si oni zo svojich nehnuteľností vyčlenili časť na príjazdovú cestu, teda od ulici D. E. od
ich rodinných domov smerom na I. R..

13. Na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, z výsluchu svedkov, z vykonanej
ohliadky a z predložených fotografií nachádzajúcich sa v spise mal súd prvej inštancie jednoznačne za

preukázané, že žalobcovia preukázali splnenie podmienok v zmysle § 151o ods. 3 OZ , ako aj to, že
je potrebné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami
a nákladnými motorovými vozidlami a to v prospech vlastníkov stavby t.j. žalobcov v 1. až v 7. rade,
ktorí k svojim nehnuteľnostiam nemajú žiadny prístup, k nehnuteľnostiam sa nemôžu dostať inak ako
len cez spojovací pozemok patriaci práve žalovanej, pričom zvyšná časť pozemku nie je problematická,

nie je tam sporný prechod, právo prechodu. Žalobcovia preukázali, že žalovaná vzhľadom na nezhody
so žalobcami im bránila v tomto prechode, čo bolo jednoznačne preukázané v konaní aj vydaným
neodkladným opatrením a to vedeným pod spisovou značkou 36C/52/2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/85/2020-112 zo dňa 23. júla 2020, ktorým odvolací súd napadnutéuznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie a to uložil žalovanej
neodkladne povinnosť odstrániť z parcely číslo XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 40
m2 zapísanej v LV číslo XXX pre obec C., katastrálne územie F. G. hnuteľnú vec a to unimobunku,

ktorú tam žalovaná umiestnila z dôvodu zátarasy cez predmetný pozemok a ktorá sa aj v čase ohliadky
nachádzala, ale na hranici cesty a zároveň jej bola uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktorým by znemožnila žalobcom právo cesty pešo, osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez
spornú parcelu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná so zriadením vecného bremena nesúhlasila,
argumentovala tým, že žalobcovia majú zabezpečený vstup na svoje nehnuteľnosti jednak z ulice I., ako

aj zozadu z poľnej cesty, načo súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu, že tento argument sa preukázal
ako nedôvodný, žalobcovia nemajú inú možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam a to len práve
cez prístupovú resp. spojovaciu cestu, ktorá predstavuje práve časť pozemku žalovanej vo výmere 40
m2, , ktorá jej aj za týmto účelom využívaná, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v predmetnom spore,
prihliadnuc na skutočnosť, že sa s tým ráta aj v rámci rozšírenej bytovej výstavby v územnom pláne
mesta Nitra, súd z tohto dôvodu žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel a zriadil vecné bremeno právo

prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve
žalovanej tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vyznačený v geometrickom pláne č. 174/2020
vyhotoveným geodetom L. A. B. zo dňa 30.06.2020, autorizačne overený dňa 30.06.2020 a úradne
overený P. U. C., odborom katastrálnym a to dňa 27.07.2020 pod číslom 61 - 1487/2020.

14. Z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka implicitne nevyplýva, či právo cesty ako
vecné právo možno zriadiť za náhradu alebo bez nej. Zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu
podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka je obdobné trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva
vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR a
môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151 o) ods. 3 OZ neustanovuje

povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru, ktorá ako vyplýva
z rozsiahlej rozhodovacej činnosti sa odstránila ústavne konformným výkladom podľa článku 152 ods.
4 Ústavy SR v spojení s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a článkom 4 ods. 1 CSP. Stanovenie náhrady za
zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, môže byť však riešená aj dohodou strán.
Medzi zriadením vecného bremena a zaplatením primeranej náhrady za jeho zriadenie je sinalagmatický

vzťah.Obmedzenievlastníckehoprávaknehnuteľnostisazriaďujeoprotizaplateniuprimeranej náhrady
(článok 40 ods. 4 Ústavy SR. Výroky o zriadení vecného bremena zaplatenia náhrady za jeho zriadenie
sú vzájomne podmienené. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou
otázkou, náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty trvalo
utrpí, obdobne ako pri vyvlastnení. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastne

nemôže následne ekonomicky využiť dotknutú časť pozemku na iný podnikateľský účel v budúcnosti
(rozsudok Najvyššieho súdu rozsudok NS SR spisová značka 7Cdo/257/2021 zo dňa 28.02.2021. Súd
prvej inštancie vzhľadom na rozhodovaciu prax v predmetnej veci dal vypracovať znalecký posudok,
úlohou ktorého bolo určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena ako jednorazovú sumu,
ktoré vecné bremeno spočíva v práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými

motorovými vozidlami cez parcelu registra C číslo XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
40 m2 zapísanej na LV číslo XXX, katastrálne územie F. G.. Z predloženého znaleckého posudku
vypracovaného znalcom L. A. I. V. posudok č. 52/2023 bolo jednoznačne určené, že všeobecná hodnota
teda jednorazová suma - vecného bremeno predstavuje hodnotu vo výške 260,- eur a na základe
znaleckého posudku, ktorý bol v predmetnej veci vyhotovený, súd rozhodol tak ako je uvedené v bode II.

predmetného rozsudku a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu
za zriadenie vecného bremena a to jednorazovou sumu vo výške 260 eur tak ako bola stanovená
znalcomL.oA.I.,znaleckýmposudkomčíslo52/2023zodňa13.10.2023atodo15dníodprávoplatnosti
rozsudku.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, súd im priznal
voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcom nepriznať.

16. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalovaná v celom rozsahu s poukazom

na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ CSP domáhajúca sa jeho zmeny tak, aby
bola žaloba žalobcov v celom rozsahu zamietnutá a aby jej proti žalobcom v 1. až 7. rade bol priznaný
nárok na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. V dôvodoch odvolania uviedla
(doslovne) nasledovné:16.1. A) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok)
B) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365
ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).
AD A): Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.

1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok): Žaloba v predmetnom súdnom konaní
bola podaná v roku 2020 v takom znení, že žalobcovia žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno bližšie
špecifikovanévžalobezodňa27.08.2020,pričomtotovecnébremenožiadalizriadiťbezodplatne,keďže
za jeho zriadenie nežiadali určiť žiadnu odplatu pre žalovanú. Vychádzajúc z ustanovenia článku 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“ Jedná sa o výnimočný zásah do

vlastníckeho práva, ktorý je možné realizovať len za zákonom presne stanovených podmienok, pričom
je zrejmé, že takýto zásah, aj za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok, nie je možné
realizovať voči vlastníkovi bez akejkoľvek odplaty, keďže je potrebné nahradiť vlastníkovi pozemku
ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí tým, že v dôsledku tzv. právnej vady (teda práva cesty) svedčiacej
vlastníkovi stavieb (žalobcom) bude výkonom práva vlastníkov stavieb obmedzený. Preto súčasťou

navrhovaného petitu by mala byť aj výška odplaty, o ktorej má súd rozhodnúť. Listina základných práv a
slobôd bola uvedená ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky s účinnosťou od 08.02.1991. Výška odplaty nebola zo strany žalobcov vôbec riešená až
do pojednávania dňa 25.05.2023, kedy samotný súd upozornil žalobcov na skutočnosť, že podľa
novej rozhodovacej praxe určuje, že spornou zostala výška hodnoty vecného bremena, ktorá podľa

novej rozhodovacej praxe sa určuje znaleckým dokazovaním. V zmysle ustanovenia čl. 1 Civilného
sporového poriadku: Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. V zmysle
ustanovenia čl. 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku: Strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. V zmysle ustanovenia čl. 8 Civilného
sporového poriadku: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
V zmysle ustanovenia §150 ods. 1 CSP: Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom v zmysle §151 ods. 1 CSP sa skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. K uvedenému žalobkyňa
podotýka, že žalobcovia počas prebiehajúceho súdneho konania nikdy nenaznačili úmysel uhradiť
žalovanej akúkoľvek odplatu za zriadenie vecného bremena. Žalovaná nemala potrebu sa k tomuto
nedostatku podanej žaloby vyjadrovať akýmkoľvek spôsobom jednak z dôvodu, že nie je povinnosťou

žalovanej upozorňovať žalobcov na potrebu doplniť žalobu o povinnosť odplaty a jednak žalovaná mala
aj má za to, že v tomto konkrétnom prípade nie je naplnený samotný základ nároku na zriadené vecného
bremena v súlade s ustanovením §151o ods. 3 písm. Občianskeho zákonníka. Až po skonštatovaní
súdu, že spornou ostáva výška hodnoty vecného bremena, žalobcovia navrhli riešiť odplatu za zriadenie
vecného bremena a navrhli znalecké dokazovanie. Súd teda v tomto prípade poskytol jednej zo strán

sporu návod, ako má ďalej v konaní postupovať za účelom vyhovenia podanej žalobe. Žalobkyňa
namieta, že do tohto momentu, kým súd uviedol, že výška hodnoty vecného bremena ostala spornou a
je potrebné ju preukázať znaleckým posudkom, sa o tejto skutočnosti nikdy medzi účastníkmi konania
na pojednávaní neviedla žiadna argumentácia. Nebolo možné podľa ustanovenia §181 ods. 2 CSP
zo strany súdu v žiadnom prípade konštatovať, že spornou ostala výška hodnoty vecného bremena.

Spornosť/nespornosť nejakého tvrdenia možno konštatovať až po tom, čo sa toto tvrdenie označí
niektorou zo strán sporu a následne ho druhá strana poprie alebo nie. V tomto smere teda žalobcovia
neuniesli bremeno tvrdenia a rovnako tak ani bremeno dôkazu. Nie je a nemôže byť úlohou súdu
navádzať účastníka konania na doplnenie skutkových tvrdení a doloženie dôkazov k nim. Žalovaná má
za to, že žaloba trpela takou vadou, pre ktorú mala byť jednoznačne zamietnutá a táto vada nemala byť

zhojená zo strany súdu navádzaním, ako doplniť žalobu. Žalovaná nevie posúdiť, ako by sa žalobcovia
zachovali,akbysúdneskonštatoval„spornosť“výškyhodnotyvecnéhobremena.Súdpretonesprávnym
procesným postupom zvýhodnil žalobcov v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. AD B): Sú d prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam (§365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Súd vo svojom
rozsudku konštatuje základné požiadavky v zmysle ustanovenia §151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) na zriadenie práva cesty: a) vlastník stavby nie je súčasne

vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak ak, c) neexistujú
okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. a) Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku: Žalovaná má za to, že už pri vysporiadaní sa s náležitosťami podľa vyššie uvedeného písm.
a) súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa v 2/
rade F. B., žalobca v 4/ rade G. H. (1954), žalobkyňa v 7/ rade L. M. F. sú podielovými spoluvlastníkmi

parcely registra „C“ parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1296 m2 vedenej na LV č.
XX katastrálne územie F. G. ako aj parcely č. XXXX/XX – orná pôda o výmere 474 m2 vedenej na LV č.
XXXX katastrálne územie F. G.. Tak vlastníci stavby sú súčasne vlastníkmi aj priľahlého pozemku, ktorý
odichstavbyvedieažkmiestnejkomunikácii(I.Q.).Minimálneutýchtovlastníkovstavbyniejenaplnená
základná zákonná požiadavka uvedená v §151o ods. 3 OZ. Všetky podmienky uvedené v ustanovení
§ 151o ods. 3 OZ je potrebné naplniť súčasne, nie je možné uspokojiť sa so splnením len niektorých

z nich. V prípade žalobcu v 2/, 4/ a 7/ rade teda nie je naplnená ani prvá zo zákonom vyžadovaných
podmienok. Okrem toho je potrebné uviesť, že k pozemku parc. č. XXX majú vlastníci parcely XXXX/
XX – T. manželia F. (žalobcovia v 1/ a 2/ rade) vedené: Vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia
inžinierskych sietí v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č.21/2018 vyhotoviteľa GEO NITRA
s.r.o. a v práve prístupu cez nehn. registra C KN parc. H. XXX v celom rozsahu v prospech vlastníkov

nehn.registraCKNparc.č.XXXX/XXpodľaV11683/17–341/18.Tedabnazákladezriadenéhovecného
bremena aj žalobca v 1/ rade má právo prístupu k stavbe od Hlavnej cesty cez parc.H. XXX a parc.č.
XXXX/XX. Týmto je naplnená možnosť prístupu pre týchto dvoch žalobcov k ich domovej nehnuteľnosti.
Podľa odôvodnenia súdu za priľahlý pozemok možno považovať všetky pozemky, ktorú sú na zriadenie
cesty potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie. Ide o všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže

k verejnej komunikácii dostať. V priebehu celého konania aj samotná žalovaná poukazovala opakovane
na skutočnosť, že sporný pozemok nie je jediným pozemkom v slede pozemkov, ktoré sú potrebné
prejsť za účelom dosiahnutia verejnej komunikácie – I. Q.. Od jednotlivých stavieb žalobcov k I. Q.
je potrebné prejsť cez 1. parcelu č. XXXX/XX vedenú na LV XXXX k.ú F. G. vo vlastníctve žalobcu
v 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, a 7/ rade. Predmetná parcela dokonca v žiadnom podiele nepatrí žalobkyni v 5/

rade. 2. parcelu registra „E“ parc. H. XXXX/X vedenú na LV XXXX k.ú F. G. vo vlastníctve žalobcu v
4/ a 6/ rade, P. H., ktorý nie je účastníkom tohto konania a v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/2
vo vlastníctve žalovanej, ktorá nikdy nedala ostatným žalobcom (okrem podielových spoluvlastníkov
parcely) súhlas na prechod cez túto parcelu k domovým nehnuteľnostiam žalobcov. Pritom v súlade s
ustanovením §139 ods. 2 OZ: O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Žalobkyňa v konaní namietala, že jednak nedala
súhlas na také hospodárenie s vecou, aby cez ňu prechádzali tretie osoby a jednak nebola podaná
žaloba ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou v takomto zmysle. Preto žalobcovia v 1/, 2/, 3/1, 5/,
a 7/ rade na parcelu H. XXXX/X nemajú povolený vstup a ani prechod. 3. spornú parcelu H. XXXX/XXX

vedenú na LV XXX k.ú F. G. len vo vlastníctve žalobkyne 4. parcelu H. XXXX/XXX vedenú na LV XXXX
k.ú F. G. vo vlastníctve - B. B. S. B., I. XXX/XX, C., D. XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, - T.
N. S. T., D. V. B. XXX/XX, C., PSČ 949 01, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX. Jedná sa o tretie osoby,
ktoré jednak nie sú účastníkmi konania 17C/72/2020 a ku ktorým súčasne žalovaná na pojednávaní
konanom dňa 02.11.2021 predložila súdu originál ich vyjadrenia, kde vyjadrili svoj nesúhlas s prechodom

žalobcov cez ich parcelu XXXX/XXX. Osoby, ktoré majú oprávnenie cez ich parcelu prechádzať, majú
toto oprávnenie získané buď od predchádzajúceho vlastníka alebo majú zriadené vecné bremeno na
prechod cez túto parcelu (toto napokon potvrdili aj svedkovia L. S. N. a A. K.). Medzi takto oprávnenými
osobami nie sú žalobcovia. Teda k tomu, aby sa dostali žalobcovia k Hanáckej ulici, musia prejsť cez
štyri parcely, pričom - žalobkyňa v 5/ rade nemá na prechod cez všetky štyri parcely žiadne oprávnenie,

- žalobcovia v 1/, 2/, 3/, a 6/ rade nemajú žiadne oprávnenie na prechod cez tri z nich (XXXX/X, XXXX/
X O. XXXX/XXX) , - žalobcovia v 4/, a 7/ rade nemajú žiadne oprávnenie na prechod cez dve z nich
(XXXX/XO.XXXX/XXX).SnámietkouvlastníkovparcelyXXXX/XXX,ženesúhlasiasprechodomcezich
parcelu, sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, rovnako ako sa súd nevysporiadal s tým, že niektorí
zo žalobcov nie sú oprávnení využívať ani parc.č. XXXX/XX O. D. H. XXXX/X. b) Prístup vlastníka k

stavbe nemožno zabezpečiť inak: Prístup vlastníka k stavbe je možné zabezpečiť inak v prípade, ak
sa vlastník stavby dohodne s vlastníkom priľahlého pozemku zmluvne, alebo ak je možné realizovať
prístup k stavbe inou cestou, ako tou, ku ktorej požaduje žalobca zriadiť vecné bremeno. Na mieste
samom bolo jednoznačne preukázané, že ku stavbám je možné dostať sa aj inými prístupovými cestamiako len tou, ktorú presadzujú žalobcovia. Dokonca po podaní žaloby bola medzičasom na vedľajšej
parcele, ktorá priamo susedí s pozemkami, na ktorých sú stavby postavené, realizovaná asfaltová
komunikácia (cestné teleso nie je možné vidieť ešte aktuálne na katastrálnej mape, ale pri ohliadke

na mieste samom účastníci konania mali možnosť vidieť, že na parcelách XXXX/XX, XXXX/XXX O.
XXXX/XXXjepoloženéasfaltovécestnételeso).Predmetnákomunikáciasaodstaviebrodinnýchdomov
tiahne až priamo k I. Q. (nachádza sa na parcelách XXXX/XX, XXXX/XXX O. XXXX/XXX vedených
na LV XXXX k.ú. F. G. vo vlastníctve: H. M. S. H., D. E. XXXX/XX, C. - G., D. XXX XX, SK, dátum
narodenia: XX.XX.XXXX). Ako žalobkyňa namietala, na uvedenej parcele už je natiahnutý asfaltový

povrch a táto môže byť využívaná výlučne už len ako prístupová cesta. Mohla by byť preto na tento účel
využívaná aj žalobcami, ktorí však nepredložili súdu žiaden dôkaz, ktorým by preukázali, že dohoda o
užívaní tejto prístupovej cesty s jej vlastníkom nie je možná. (Realizáciu tejto asfaltovej komunikácie až
v čase po podaní žaloby potvrdil aj svedok F. A..) Súd pri ohliadke na mieste samom len skonštatoval,
že na začiatku tejto asfaltovej komunikácie je osadená tabuľa s nápisom „Súkromný pozemok“ a preto
túto asfaltovú cestu nie je možné vziať do úvahy ako jednu z možných prístupových trás. Na uvedené

žalovaná namietala, že aj jej pozemok je súkromný, len si na jeho hranici neosadila tabuľu „Súkromný
pozemok“.Súdvšakvnapadnutomrozsudkutútoasfaltovúcestuakomožnúpríjazdovúcestukstavbám
žalobcov vôbec neriešil. Ako aj v predchádzajúcich svojich vyjadreniach a podaniach v tomto konaní
žalovaná zdôrazňuje, že prístup k stavbám žalobcov je možné zabezpečiť okrem vyššie uvedenej
asfaltovej cesty a navrhovanej spornej cesty cez parcelu žalovanej ešte ďalšími 2 možnými cestami: -

cez parc. č. XXX – jedná sa o parcelu obsiahnutú v každom zo stavebných konaní k rodinným domom
žalobcov, ktorá zároveň pre jednu stavbu je vedená aj ako prístupová cesta k pozemku, na ktorom
stavbastojí.Kuvedenejparcelebolajednoznačnevrámcistavebnéhopovoleniadeklarovanáprístupová
cesta, nakoľko iná prístupová cesta k stavbám v stavebnom povolení nie je uvedená a pritom stavbu
nemožno povoliť bez existujúcej prístupovej cesty - cez parc. č. XXXX/XXX – Q. D. E.. Síce je to

poľná cesta, avšak prejazdná motorovým vozidlom, čoho boli svedkami účastníci konania, keď cez túto
prechádzalo motorové vozidlo priamo počas ohliadky na mieste samom, čo jednoznačne potvrdilo podľa
žalovanej, že je to užívaniaschopný prístup. Žalovaná zdôrazňuje, že hoci zabezpečenie prístupu je
pre žalobcov komplikované či už dohadovaním sa s vlastníkom asfaltovej komunikácie alebo jazdením
cez poľnú cestu D. E., nie je toto možné využiť pri žalovanej ako vlastníčke pozemku tvoriaceho časť

možnej prístupovej cesty. Malo byť v záujme žalobcov, aby si k svojim rodinným domom zabezpečili
prístupovú cestu a toto riešili ideálne ešte pred začatím výstavby rodinných domov. Je absurdné, aby
žalovaná aktuálne saturovala potreby žalobcov len preto, že oni sami si prioritne nevyriešili základný
predpoklad na výstavbu rodinného domu, ktorým je prístupová cesta a tiež preto, že toto je pre nich
najvhodnejšia cesta. Argumentácia žalobcov alebo svedkov vypočutých v tomto konaní, že v určitom

časovom období „neboli námietky proti užívaniu parc.H. XXXX/XXX tretími osobami“ predsa z právneho
hľadiska neznamená automatický súhlas vlastníka s užívaním jeho parcely. I. ulica je „slepá cesta“, čo
pri ohliadke a aj v samotnom rozsudku konštatoval aj súd. Na jej začiatku pri odbočení z I. Q. je osadená
informatívna dopravná značka „Slepá pozemná komunikácia“. Na jej konci teda nie je možné pokračovať
ďalej, čo žalobcovia svojvoľne porušujú. Teda nielen, že tým nerešpektujú platné dopravné predpisy,

ale zároveň neoprávnene zasahujú aj do vlastníckeho práva tretej osoby. Podľa názoru žalovanej nie je
možné len vyjsť v ústrety žalobe s odôvodnením, že toto je pre žalobcov najschodnejšia cesta. Dokonca
si žalovaná dovoľuje argumentovať, že príjazd k stavbám cez už zrealizované asfaltované cestné teleso
na parc.č. XXXX/XX, XXXX/XXX O. XXXX/XXX vo vlastníctve pána M. H. by pre žalobcov predstavoval
oveľa pohodlnejší prístup. Na spornej parcele XXXX/XXX totiž nie je asfaltová cesta, rovnako tak asfalt

nie je natiahnutý ani na parc. H. XXXX/X O. D. H. XXXX/XXX. Tento prístup je len poľnou cestou rovnako
ako prístup cez ulicu D. E.. Žalobcovia si neoprávnene na majetku žalovanej realizovali úpravy, keď na
spornú parcelu (cudziu parcelu, ku ktorej im doposiaľ nevzniklo absolútne žiadne právo) dali naviezť
makadamovú drť. Opakovane žalobkyňa v konaní uvádzala, že prístup k svojim rodinným domom si
mali žalobcovia riešiť už v čase ich výstavby. Stavebné konanie ohľadne rodinného domu manž. F.

bolo vedené na Meste C., oddelenie stavebného poriadku pod č. SP20037/2017, stavebné konanie
ohľadne rodinného domu manž. B. bolo vedené na Meste C., oddelenie stavebného poriadku pod
č. SP5460/2009 a Stavebné konanie ohľadne rodinného domu rodiny H. bolo vedené na Meste C.,
oddelenie stavebného poriadku pod č. SP23950/2008 pričom v žiadnom z týchto konaní nie je doložený
súhlas vlastníčky parc.H. XXXX/XXX s prejazdom cez jej parcelu. V konaniach vtedajšia vlastníčka

pozemku nefiguruje ani ako účastníčka. c) Neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú:
Podľa odôvodnenia súdu treťou podmienkou na zriadenie vecného bremena je, aby právo vlastníka
pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. S touto myšlienkou žalovaná samozrejme súhlasí,
avšak poukazuje na fakt, že k obmedzovaniu práva vlastníka pozemku je možné pristúpiť až v tomprípade, ak všetky predchádzajúce podmienky stanovené v §151o ods. 3 OZ sú naplnené. To sa v
tomto prípade nestalo, ako je argumentované žalovanou vyššie. V závere napadnutého rozsudku súd
konštatuje, že žalobcovia jednoznačne uniesli bremeno tvrdenia v konaní, keď dokazovaním preukázali,

že nemajú zabezpečený prístup svojim nehnuteľnostiam a to len prechodom cez pozemok žalovanej,
teda cestu, ktorej časť patrí žalovanej, čo preukázali samotnou ohliadkou na mieste samom ako aj
výsluchom svedkov na pojednávaní. Hoci súd z výsledkov ohliadky na mieste samom skonštatoval,
že iná prístupová cesta k stavbám rodinných domov žalobcov neexistuje, toto už žalovaná vyvrátila v
predchádzajúcom texte tohto odvolania (príjazd cez parc. č. XXX, príjazd cez vyasfaltované parcely vo

vlastníctve M. H. a príjazd cez ulicu D. E.). Nie je možné hľadať len najjednoduchšiu cestu, a ostatné
zamietnuť len preto, že napríklad sú dlhšie na príjazd, alebo dokonca predstavujú „súkromný pozemok“.
Napokon príjazdovú cestu cez parcelu XXXX/XX, XXXX/XXX O. XXXX/XXX súd v rozsudku ani ako
možnú príjazdovú cestu neuvádza. Rovnako tak žalobcovia netvrdili, že k tejto prístupovej cesty by sa
kedy boli bývali snažili získať nejaké právo prechodu a prejazdu a že toto im zo strany vlastníka nebolo
umožnené. Preto žalovaná namieta, že ohliadkou nebolo žalobcami unesené ani bremeno tvrdenia

a ani dôkazné bremeno na preukázanie neexistencie inej možnej prístupovej cesty k rodinným domom.
Rovnako tak žalovaná k záveru súdu namieta, že ani svedkovia svojimi výpoveďami nepreukázali, že na
mieste samom je možný len prístup cez spornú parcelu XXXX/XXX. Svedok L. architekt S. N. predložil
na pojednávaní grafickú časť územného plánu danej lokality z roku 2003, ktorým argumentoval, že cez
spornú parcelu má viesť komunikácia spájajúca I. Q. O. Q. D. E., čiže s touto prístupovou komunikáciu sa

ráta v územnom pláne A. C.. Žalovaná k výpovedi svedka uvádza, že aj podľa tvrdenia svedka definuje
územný plán spornú parcelu ako BUDÚCU MIESTNU OBSLUŽNÚ KOMUNIKÁCIU. Teda aj samotný
svedok potvrdil, že aktuálne nie je sporná parcela komunikáciou, jedná sa stále o súkromný pozemok a
obslužnou komunikáciou sa má stať až v budúcnosti – zrejme po prevode vlastníckeho práva k pozemku
na A. C., ktoré komunikáciu zrealizuje. Pritom grafickú časť územného plánu v zmysle ustanovenia § 13

zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon nie je možné považovať za záväzný právny dokument. Podľa
citovaného ustanovenia zákona sa totiž územnoplánovacia dokumentácia člení na záväznú časť a na
smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy,
ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja,

ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Grafická časť územného plánu, ktorú
predložil svedok L. S. N., predstavuje len smernú časť územnoplánovacej dokumentácie a nie jej
záväznú časť. Pri nahliadnutí do tejto smernej časti územnoplánovacej dokumentácie už aj aktuálne je
možné vidieť, že absolútne nezodpovedá aktuálnemu stavu na mieste samom, keď na uvedenom pláne
sú zakreslené aj ďalšie komunikácie (napr. paralelná komunikácia s ulicou D. E. O. K. Q. I. približne v

prostriedku medzi nimi), ktoré však už aktuálne nie je možné v žiadnom prípade realizovať, nakoľko by
viedli priamo cez už existujúce stavby rodinných domov. K predmetnej komunikácii svedok síce uviedol,
že je v riešení aktuálneho územného plánu zóny, je tam zmienka od útvaru hlavného architekta od roku
2010, kde sa hovorí aj o tejto ceste, avšak neuviedol v akom smere sa „hovorí o tejto ceste“ a tiež
neuviedol, že by na jej realizáciu bolo najskôr potrebné zbúrať čerstvo vybudované rodinné domy, čo je

nepredstaviteľné riešenie. Odvolávať sa na smernú časť územnoplánovacej dokumentácie teda v tomto
konaní neobstojí, hoci si súd pri túto zobral za základ rozhodnutia. Ak by aj na spornej parcele mala
v budúcnosti vzniknúť nejaká verejná komunikácia, toto bude možné až po tom, čo A. C. právoplatne
nadobudne vlastnícke právo k spornej parcele a ďalším nadväzujúcim parcelám predstavujúcim cestu
D. E.. Do tohto okamihu predstavuje táto možnosť len jednu z viacerých hypotetických verzií. Znovu

žalovaná zdôrazňuje, že Hanácka ulica je vedená ako „slepá ulica“, čiže samotné A. C. akceptuje,
že cez túto nie je možné sa dostať ďalej ako len na jej koniec, bez ohľadu na predloženú grafickú
prílohu k územnoplánovacej dokumentácii A. C.. Svedok L. S. N. vypovedal, že si na prístup k svojmu
rodinnému domu pri stavbe zabezpečil súhlas pôvodného vlastníka parcely pod Hanáckou ulicou,
keďže mu Slovenský pozemkový fond ako správca pozemku podľa zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom dal súhlas
s využívaním parcely za zomrelých B. a Slovenskú republiku (predchádzajúci vlastníci parcely XXXX/
XXX). Výpoveďou svedka A. K. bolo potvrdené, že v určitom časovom období sa využívala sporná
parcela ako prístup na pozemky žalobcov (ako žalovaná vyššie uvádza – nekonanie zo strany vlastníka
neznamená automatický súhlas s využívaním predmetu jeho vlastníctva tretími osobami) a súčasne

potvrdil, že na prístup k svojmu rodinnému domu si museli pýtať od Slovenského pozemkového fondu
súhlas, aby sme tam mohli mať príjazd, aby sme tam mohli myť inžinierske siete, súhlas sme dostali
(aj za neznámych vlastníkov). Svedok F. A. rovnako nepotvrdil existenciu žiadneho písomného súhlasu
s trvalým využívaním spornej parcely ako príjazdovej cesty pre žalobcov. Z uvedeného je zrejmé, žedôkazné bremeno na strane žalobcov nebolo unesené. Nesprávny je podľa názoru žalovanej záver
súdu uvedený v časti 22/ napadnutého rozsudku: Na základe vykonaného dokazovania, z výsluchu
strán sporu, z výsluchu svedkov, z vykonanej ohliadky a z predložených fotografií nachádzajúcich

sa v spise mal súd prvej inštancie jednoznačne za preukázané, že žalobcovia preukázali splnenie
podmienok v zmysle § 151o ods. 3 OZ , ako aj to, že je potrebné zriadiť vecné bremeno spočívajúce v
práve cesty pešo, osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami a to v prospech
vlastníkov stavby t.j. žalobcov v 1. až v 7. rade, ktorí k svojim nehnuteľnostiam nemajú žiadny prístup,
k nehnuteľnostiam sa nemôžu dostať inak ako len cez spojovací pozemok patriaci práve žalovanej,

pričom zvyšná časť pozemku nie je problematická, nie je tam sporný prechod, právo prechodu. Žalovaná
k uvedenému záveru súdu namieta, že v konaní tvrdila a aj riadne preukázala, že žalobcovia sa k
svojim stavbám MÔŽU dostať inak a súčasne, že zvyšná časť pozemkov tvoriacich možnú prístupovú
cestu problematická JE a JE tam sporný prechod, právo prechodu. S uvedeným sa súd v rozsudku
nevysporiadal, hoci vlastníci okolitých pozemkov okolo spornej parcely XXXX/XXX namietali, že tiež
nesúhlasia s prechodom a prejazdom cez ich parcely (parc. č. XXXX/XXX O. XXXX/X). Je nelogické, aby

sa zriadilo vecné bremeno na parcelu, ktorá je presne v strede sledu parciel tvoriacich možnú príjazdovú
cestu k rodinným domom, ale nevyriešil sa prístup pred a za touto parcelou.

17. Žalobcovia v spoločnom vyjadrení prostredníctvom spoločného právneho zástupcu žiadali
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť a priznať im

aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď v uvedenom vyjadrení uviedli
(doslovne) nasledovné:

17.1. A/ K námietke odvolateľky o porušení § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
V tejto časti odvolania žalovaná odkazuje na Základné princípy Civilného sporového poriadku a zásadné

porušenie práva na spravodlivý proces vidí v tom, že údajne náš právny zástupca podal nesprávne
žalobu, pretože v nej nenavrhol súdu, aby určil náhradu za zriadenie vecného bremena a aby na určenie
jeho odplaty súd stanovil súdneho znalca.
Odvolateľke zrejme ušlo pozornosti, že v súdnej praxi je zaužívaný a prejudikovaný právny názor, že
náhradu za zriadenie vecného bremena určí súd aj bez návrhu.

Napríklad podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.07.2005, sp. zn.: 22Cdo/1898/2004
vzhľadom na to, že stanovenie náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva vecného
bremenanarozhodnutiesúduonáhradeniejepotrebnýnávrhvlastníckapozemku-idetuoprípad,keďz
právnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyporiadaniavzťahumedziúčastníkmi(pozriajVeľkýkomentár
k Občianskemu zákonníku, autor JUDr. Imrich Fekete, CSc., Veľký komentár, Bratislava, september

2011: EuroKodex 2011, str. 1009).
Čiže nebolo žiadnou vadou žaloby, pokiaľ sa v petite neuviedlo, že my žalobcovia sme povinní zaplatiť
žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena.
K formálnemu upraveniu petitu žaloby došlo na pojednávaní dňa 25. mája 2023, keď sudkyňa
oboznámila obe sporové strany, že najnovšia judikatúra Najvyššieho súdu SR (sp. zn.: 7Cdo/257/2021

zo dňa 28. februára 2022) vyslovila názor, že výšku náhrady za zriadenie vecného bremena nie je možné
určiťtak,akodoterazvoľnouúvahovousúdu,alejetootázkaodbornáatedatútovýškumusíurčiťznalec.
V tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 7Cdo/257/2021 je vyslovená právna veta, že určenie
výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolností každej
prejednávanej veci.

Každé rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena je založené na riešení individuálnych
otázok. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou. Náhrada musí
byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku z dôvodu zriadenia cesty trvale utrpí, obdobne ako pri
vyvlastnení. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže následne
ekonomicky využiť dotknutú časť pozemku na iný účel v budúcnosti.

Z uvedeného vyplýva, že sudkyňa neposkytla žiadne právne poučenie, ktorého úlohou malo byť
navádzať jedného z účastníkov konania na doplnenie skutkových tvrdení a doloženie dôkazov, pretože
ako je hore uvedené tieto povinnosti vyplývajú súdu priamo zo zákona, a to:
• určenie náhrady aj bez návrhu
• ustanovenie znalca na určenie výšky náhrady aj bez návrhu

17.2. B/ K námietke odvolateľky o porušení § 365 ods. 1 písm. f) CSP
Odvolateľka vo svojom odvolaní tvrdí, že prístup k svojim stavbám máme zabezpečený aj cez iné
nehnuteľnosti a takto ju neprimerane obmedzujeme v jej vlastníckom práve.V prvom rade uvádza, že máme údajne zabezpečený prístup cez parcelu H. XXX, pričom sa odvoláva,
že na tejto parcele je zriadené dokonca vecné bremeno prístupu k stavbe od I. cesty cez parcelu č. XXX
C. D. H. XXXX/XX, N. je v spoluvlastníctve žalobcov.

V konaní bolo preukázané, že cez parcelu č. XXX je zriadené vecné bremeno, ktoré spočíva iba v
uložení inžinierskych sietí a pokiaľ bolo nesprávne v zmluve o zriadení vecného bremena uvedené aj
právo prístupu, toto sa ukázalo ako nesprávne a bolo to vysvetlené v podanej žalobe nás žalobcov
pripojením zmluvy o zriadení vecného bremena č. V 8681/08 zo dňa 19.11.2008 aj spolu s Dodatkom
č. 1 a geometrickým plánom č. 69/28, z ktorej zmluvy a GP vyplýva, že žiadne vecné bremeno prístupu

a prechodu cez parcelu H. XXX nie je žiadnou zmluvou zriadené. Poukázali sme najmä na bod IV.
predmetnej zmluvy.
Okrem toho súd pri obhliadke na mieste samom zistil, že na parcele H. XXX sa nachádza aj rodinný dom
a medzi týmto domom a plotom je šírka maximálne 2 metre, cez ktorú by ani nebolo možné žiadnym
autom prechádzať.
Čiže tento prístup je nepoužiteľný.

Odvolateľka tvrdí, že prístup si môžeme zabezpečiť cez parcelu č. XXXX/XX, XXXX/XXX O. XXXX/XXX,
kadiaľ by sme sa dostali priamo na Hlavnú cestu. Údajne je táto komunikácia vyasfaltovaná.
Toto tvrdenie je jednak nepravdivé, pretože iba na časti parcely medzi parcelami č. XXXX/XX O. XXX/
XXX je na kúsku navezený štrkový asfalt, čo bolo zistené pri obhliadke súdu na mieste samom, kde bolo
zistené aj to, že pred touto parcelou je viditeľná značka „Súkromný pozemok“, čím majiteľ dáva najavo,

že majiteľ si nepraje, aby sa cez túto parcelu chodilo, nikdy sa nikým cudzím okrem vlastníka M. H., nar.
XX.XX.XXXX zapísaného v LV č. XXXX, kat. úz. F. G. sa tieto parcely nepoužívali.
Okrem toho používaniu tejto cesty bráni skutočnosť, že na parcele H. XXXX/XXX sú osadené dve
vodomerné šachy na ceste v zemi, po ktorých nie je možné chodiť autami a nemohli by tadiaľ chodiť ani
napr. smetiari pri vynášaní smetí a nedostali by sa tadiaľ ani hasičské vozidlá a používanie osobných

motorových vozidiel je taktiež rizikové. Vôbec nie je pravda, že na parcelách H. XXXX/XX, XXXX/XXX
O. XXXX/XXX je položené asfaltové teleso.
Takže ani cez tieto parcely nie je možné prístup zabezpečiť.
Ďalej odvolateľka namieta, že prístup máme možný aj cez parcelu od cesty D. E., na kópii katastrálnej
mapy pod č. XXXX/XXX, T. parcela je však poľnou cestou, cez ktorú chodí poľnohospodárska technika,

v čase dažďov je rozbahnená a cez túto parcelu nie je možné prístup zabezpečiť, pretože sa jedná len
o poľnú cestu.
V odvolaní odvolateľka uvádza, že k tomu, aby sme sa dostali k cestnej komunikácii k Hanáckej ulici,
tak musíme prejsť tri parcely, ku ktorým nemáme žiadne oprávnenie, a to cez parcelu č. XXXX/X, ktorá
sa nachádza hneď za spornou parcelou č. XXXX/XXX K. k našim domom a k našej ceste parcele č.

XXXX/XX; ďalej cez parcelu č. XXXX/X – túto sme identifikovali, že sa nachádza niekde v chotári medzi
poľnohospodárskymi pozemkami a nevieme vyhodnotiť, aký má súvis s touto vecou; a cez parcelu č.
XXXX/XXX, z ktorej sa ako miestnej komunikácii vchádza na spornú parcelu č. XXXX/XXX.
Vlastníci parcely č. XXXX/X O. XXXX/XXX nám nikdy nebránili a ani nebránia v tom, aby sme tieto
parcely používali pri vstupe k našim domom.

Preto nevidíme žiadny dôvod, aby sme žalovali vlastníkov týchto pozemkov, že máme právo cez tieto
parcely chodiť ako cez parcelu žalovanej. Okrem toho parcela H. XXXX/XXX je síce vo vlastníctve
súkromných osôb, ale v LV ako spôsob využívania tohto pozemku je uvedené v legende č. 22, t .j.
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, cestná, miestna a účelová komunikácia. Táto sa
priamo napája na parcelu H. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve Mesta C. zapísaná v LV č. XXX a ktorá je

súčasťou miestnej komunikácie I. Q..
My sa musíme touto žalobou domáhať prístupu k našim stavbám cez parcelu žalovanej č. XXXX/XXX,
pretože iný prístup zabezpečený nemáme a nemožno ho zabezpečiť inak.
Parcela č. XXXX/XXX, ktorá patrí do vlastníctva žalovanej je maličkou parcelou o výmere 40 m2, pričom
rešpektujúc zásadu, aby vlastník parcely, cez ktorú sa má zriadiť vecné bremeno bol zaťažený čo

najmenej, bola geometrickým plánom geodeta L. A. B., ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, vymeraná iba
nevyhnutná časť o šírke 4 m a dĺžke 4,94 m vľavo a 4,98 m vpravo.
Zvyšná šírka vo výmere 5,37 m a 5,31 m je naďalej v užívaní žalovanej a nami žalobcami nie je dotknutá.
Podľa výsluchu svedkov A. K., F. A. a S. N. bolo zistené, že parcela H. XXXX/XXX bola využívaná ako
prístupová cesta už dávno v minulosti so súhlasom nebohej matky žalovanej a chodili tadiaľ dokonca aj

veľké poľnohospodárske stroje, kombajny a pod. pri obrábaní poľnohospodárskych pozemkov, na ktoré
bol vstup z parcely č. XXXX/XX O. chodili tadiaľ aj občania, ktorí majú na týchto poľnohospodárskych
pozemkoch záhumienky.Čiže aj z tohto vyplýva, že žalovanej sa nespôsobuje žiadna ujma a celé jej konanie spočíva iba v tom,
že chce vyvolávať konflikty a robiť „zlú krv“.
Aj my žalobcovia, keď sme stavali svoje rodinné domy ešte za života matky žalovanej, sme riadne túto

parcelu využívali tak osobnými ako i nákladnými motorovými vozidlami a pešo.
Právnazástupkyňažalovanejsizrejmeposvojomvykladáznenie§151oods.3Občianskehozákonníka,
z ktorého vyplýva, že ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka
stavby nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastnícka stavby zriadiť vecné bremeno v
prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pojem „priľahlý pozemok“ si vykladá tak, že musí to byť priamo pozemok, ktorý sa napája na stavby
žalobcov, resp. na pozemok, ktorý majú pred priamo stavbami a ktorý tvorí ich spoluvlastníctvo.
Je potrebné však zdôrazniť, že súdna prax ustálila, že pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na
mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať
k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii
(pozri Komentár k § 151o str. 1007 publikácie Občiansky zákonník - Komentár, autor L. W., vydavateľstvo

EuroKodex, rok 2011).
Je veľmi zvláštny právny názor odvolateľky, resp. jej právnej zástupkyne, že pokiaľ pred vstupom na jej
pozemok sa nachádza parcela H. XXXX/XXX a za jej pozemkom parcela č. XXXX/X, ku ktorým nemáme
žiadne právo a ani zriadené vecné bremeno, nemôžeme sa domáhať zriadenia vecného bremena iba
cez pozemok žalovanej, ktorý sa nachádza „medzi nimi“.

Tento názor je nesprávny, vymykajúci sa súdnej praxi a v zásade aj dobrým mravom. Pretože pokiaľ
nám vlastníci parcely H. XXXX/XXX O. H. XXXX/X nerobia žiadny problém v prístupe na naše pozemky,
nemáme v súlade s § 137 písm. b) CSP nárok na podanie žaloby na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob vysporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (v našom
prípade § 151o ods. 3 OZ)

Ak by nám vlastníci týchto pozemkov v prístupe bránili, v takom prípade by sme sa museli obrátiť ďalšou
žalobou na súd, aby aj na ich pozemkoch bolo zriadené právo vecného bremena, pretože tak, ako
vyplýva z vykonaného dokazovania, skutočne iný prístup k svojim stavbám nemáme.
Taktiež názor žalovanej, ktorý vyplýva z jej vyjadrení a celkového postoja k tomuto sporu, že „nech sa
nechodí po mojom súkromnom pozemku, veď sa môže v prípade potreby chodiť po inom súkromnom

pozemku a nie po mojom“ je v hrubom rozpore so zásadou vyjadrenou v § 3 Občianskeho zákonníka,
z ktorého vyplýva, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
V podrobnostiach poukazujeme na všetky písomné podania nášho právneho zástupcu, ako aj ústne
vyjadrenia a správne dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, a z dôvodu, že naša žaloba je podaná v

súlade s právom, žiadame aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto vyjadrenia.

18. Žalovaná – odvolateľka sa k uvedenému vyjadreniu žalobcov jej odvolaniu už nevyjadrovala.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť (a vec v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšiekonanieanovérozhodnutie)zdôvodu,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupom–
odôvodnením napadnutého rozhodnutia znemožnil uskutočňovať stranám sporu procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok v konaní pred odvolacím

súdom napraviť nemožno.

20. Je tomu preto, že napadnutý rozsudok nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody a je
ho potrebné považovať za nepreskúmateľný, teda nezodpovedajúci kritériám ustanovenia § 220 CSP,
keď odôvodnenie rozhodnutia predstavuje imanentnú súčasť práva strán na spravodlivé súdne konanie.

21. Je nespornou pravdou, že z podanej žaloby nevyplýval návrh (požiadavka) na zriadenie
požadovaného vecného bremena za finančnú náhradu, teda samotná ponuka žalobcov na takúto
náhradu, keď bolo v spore inak medzi stranami nesporné to, že k zriadeniu práva vecného bremena
bezodplatne prísť nemôže. Je tiež pravdou, že peňažné vysporiadanie za zriadenie vecného bremena

vyplýva z hmotnoprávnej úpravy, avšak uvedené bolo potrebné zohľadniť aj v samotnom žalobnom
petite,akotomujenapríkladajprižalobenaplneniezneplatnéhoprávnehoúkonu,kdevzájomnéplnenia
strán (vrátane peňazí oproti vráteniu veci) majú povahu synalagmatických plnení, čo potom (preto)
nevyhnutne musí podaná žaloba zohľadňovať a teda súd bez ďalšieho (procesne) nesprávny žalobnýpetit dopĺňať sám nemôže. V danej veci síce žalobcovia v tomto smere žalobný petit v priebehu sporu
pred jeho rozhodnutím – na pojednávaní 14.12.2023 doplnili a konajúci prvoinštančný súd v tomto smere
zmenu žaloby pripustil, avšak svoje rozhodnutie o pripustení žaloby s ohľadom na znenie ust. § 140 CSP

nezdôvodnil ústne na pojednávaní ani v napadnutom rozsudku, čím učinil rozhodnutie v tomto smere
nedostatočnepreskúmateľným.Omnohopodstatnejšímvšakboloto,žesúdprvejinštancienevyhodnotil
náležite všetky listiny v spise sa nachádzajúce (a skutočnosti z nich plynúce) k tej skutočnosti, či
jednotlivým žalobcom (ich predchodcom) svedčí alebo v minulosti svedčilo právo prechodu ako vecného
bremena cez parcely H. XXX O. XXXX/XX, čo je podstatné pre vyriešenie tvrdenia žalobcov o tom, že

aktuálnekpredmetnýmsvojimdomovýmnehnuteľnostiamnemajúvôbecžiadnyprístuptak,akototvrdia
v žalobe. Z hľadiska obrany žalovanej o tom, že žalobu žalobcov považuje za rozpornú s dobrými mravmi
je teda potrebné poznať aj genézu vzniku predmetných pozemkových parciel žalobcov a práv k nim
prináležiacich, na ktorých si žalobcovia následne svoje domové nehnuteľnosti postavili, teda uvedené
vyžaduje posúdiť to, či prípadne samotní žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nekonali následne
tak, že sa svojho práva vyplývajúceho z vecného bremena (uvádzaného aj v stavebných povoleniach )

vlastným konaním čiastočne vzdali a teda sami si privodili aktuálny stav. Ďalšou podstatnou otázkou,
na ktorú napadnutý rozsudok nedáva právne významnú odpoveď je to, či žalobcom vôbec prináleží
právo užívať, resp. využívať pozemky bezprostredne susediace s parc. H. XXXX/XXX vo vlastníctve
žalovanej (v konkrétnej veci ide o parc. č. XXXX/XXX O. XXXX/XXX, S.. XXXX/X), ktoré pozemky sú
rovnako priľahlými pozemkami k verejnej komunikácii / nachádzajú sa v smere prechodu od /I. Q. C.

D. H. XXXX/XX (okrem parcely žalovanej), keď odvolací súd má za to, že bez poznania a preukázania
trvalo súhlasného stanoviska vlastníkov uvedených parciel nie je možné požadované právo prechodu
len cez pozemok žalovanej zriadiť, pričom žalobcovia v tomto smere na preukázanie súhlasu vlastníkov
uvedených pozemkov žiadne dôkazné prostriedky neprodukovali (nepodpísaná listina na č. l. 139-145
tento súhlas vyvracia). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že je potrebné pri požadovanom zriadení

vecného bremena osobitne (jednotlivo) posudzovať nárok každého zo žalobcov a to osobitne na každý
požadovaný spôsob prechodu/ podľa hospodárskej potreby stavieb a spravodlivého požadovania na
žalovanú k jeho trpeniu/, teda na prechod pešo a prechod osobnými a nákladnými motorovými vozidlami,
a to aj s ohľadom na stav parc. H. XXX a jej len čiastočnej zastavanosti (zahŕňa aj pozemok pod
stavbou čo do jej aktuálneho využitia tiež neznámou), keď sa treba tiež zaoberať tým, či (vzhľadom

k aktuálnemu stavu vecného bremena zaťažujúceho uvedenú parcelu) sa vôbec oprávnení žalobcovia
domáhalivýkonuvecnéhobremenatak,akoimaktuálnesvedčí(žalobcav4.radejejejspoluvlastníkom).
Nakoľko je súd viazaný žalobným návrhom žalobcov a okruhom strán sporu zo žaloby, nie je jeho
povinnosťou zaoberať sa možnosťou zriadenia vecného bremena zo zadnej časti pozemkov žalobcov –
cez parc. H. XXXX/XXX, XXXX/XXX O. XXXX/XX podľa návrhu žalovanej; s ohľadom na znenie zákona

je však potrebné sa zaoberať tým, či sa prípadne žalobcovia cez uvedené parcely nejak s ich vlastníkmi
na možnosti prístupu dojednať snažili, resp. či prípadne oslovili v tomto smere i vlastníkov iných
do úvahy pripadajúcich parciel (XXX/X, XXXX/XX...). Nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolací
súd videl aj ohľadom toho, ako vôbec bola posúdená prípustnosť používania pokračovania cesty za
Hanáckou ulicou – za tou jej časťou, nad ktorou je vybudovaná stavba verejnej pozemnej komunikácie.

Pokiaľ na parc. H. XXXX/XXX O. XXXX/XXX, rovnako ako na parcele žalovanej nie je vybudovaná
stavba verejnej pozemnej komunikácie (cesta) s príslušným dopravným značením, nemožno považovať
uvedené pozemky za zastavané stavbou a teda za cestu, a to bez ohľadu na to, ako sú aktuálne
v grafickej časti územného plánu mesta zakreslené, resp. aký spôsob ich využitia je uvedený na liste
vlastníctva. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalobcovia požadovali (v replike na č. l. 119) doplnenie

žalobného petitu tak, aby geometrický plán tvoril súčasť rozsudku, keď do rozhodnutia súdu svoju
žalobuvčastioznačeniarozostavanéhorodinnéhodomunaparceleregistra„C“H.XXXX/XXXnezmenili
napriek tomu, že uvedený rodinný dom už má pridelené súpisné číslo XXXX O. je už zapísaný na
LV č. XXXX ako spoluvlastníctvo žalobcov v 6. a 7. rade. Je potrebné tiež zohľadniť, ako bol prístup
kplánovanýmstavbámriešenývstavebnýchpovoleniach(pregarážchýba)apotrebnéjetiežprihliadnuť

k tomu, že žalobcovia súhlas matky žalovanej k prechodu cez predmetnú parcelu uvádzali len počas
výstavby ich domových nehnuteľností, resp. tento ako písomný pre stavebné konanie nepreukázali, teda
je potrebné zohľadniť charakter tohto súhlasu pre stav do budúcnosti. V rámci už uvedeného posúdenia
konania žalobcov v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka a z pohľadu toho, či neexistujú okolnosti,
ktorézriadenieprávacestyvylučujú,savyžadujeajposúdenietvrdeniažalobcov,žesažalovanejvlastne

žiadna ujma nespôsobuje a preto ani prospech žalobcom nevytvára (napr. oproti stavu v čase vydania
im stavebných povolení).22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).