Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/131/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7709210511
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7709210511.18

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom Levočská 2, Prešov, správca konkurznej
podstaty úpadcu D. E. F., bytom G. XXX, G. H. I., zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom
so sídlom Hrnčiarska 3, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, v konaní o náhradu škody

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/131/2009 – 809 vydaného vyšším súdnym

úradníkom dňa 31.10.2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby mu žalovaná zaplatila náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným rozhodnutím ministra spravodlivosti SR zo dňa 29.01.2004, ktorým bol pôvodnej
žalobkyni dočasne pozastavený výkon exekútorského úradu a to v sume 353 444,- eur a náhradu
trov konania. Tunajší súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 29.11.2011, č. k. 4C/131/2009 - 371 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 22.12.2011, č. k. 4C/131/2009 - 385 rozhodol, že rozhodnutie
ministra spravodlivosti SR zo dňa 29.01.2004 o dočasnom pozastavení výkonu exekútorského úradu
úpadkyne nie je nezákonným rozhodnutím a postup ministra spravodlivosti nie je nesprávnym úradným
postupom spôsobilým privodiť úpadkyni vznik škody. Po zrušení medzitýmneho rozsudku Krajským
súdom v Košiciach súd prvej inštancie rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom č. k. 4C/131/2009 - 438
zo dňa 10.04.2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/131/2009 - 677 zo dňa 27.02.2020, v

ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 53 284,05 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že o zvyšku nároku (ušlom zisku a úroku z omeškania) a o trovách konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí. Žalovaná proti predmetným rozhodnutiam podala v plnom rozsahu odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 9Co/103/2020 - 637 zo dňa 14.07.2021 tak, že
potvrdil čiastočný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a nepriznal stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom

rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 4Cdo/274/2021 - 741 zo dňa 28.2.2023 tak, že rozsudok
Krajského súdu v Košiciach č. k. 9Co/103/2020 - 637 zo dňa 14.07.2021 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Následne rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 9Co/78/2023 - 753 zo
dňa 20.09.2023, ktorým zmenil čiastočný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom tak, že žalobu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2023.

2. Vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 31.10.2023 rozhodol o výške trov konania, a to tak, že
žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania z dôvodu, že jej v odvolacom
a dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli, s tým, že odvolací súd nepriznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná sťažnosť dôvodiac, že ak vyšší súdny rozhodol výrokom,
ktorým náhradu trov konania žalovanej nepriznal, v skutočnosti nerozhodoval o výške náhrady, aleo nároku na náhradu ako takom, a preto je tento výrok v priamom rozpore s výrokom II. rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Co/76/2023-753 zo dňa 20.9.2023. Nesúhlasila ani s konštatovaním
súdu prvej inštancie v uznesení, že žalovanej nebola v konečnom rozhodnutí priznaná náhrada

trov prvoinštančného konania a tento nedostatok bolo potrebné napraviť dopĺňacím rozsudkom
argumentujúc, že trovy konania nie sú predmetom konania, a preto nie je možné sa domáhať
doplnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Záverom mala za to, že ak rozsudkom odvolacieho súdu
došlo k zamietnutí žaloby, nedošlo tým k zrušeniu uvedeného výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
Žiadala, aby súd napadnuté uznesenie súd zrušil a rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov

prvoinštančného konania v rozsahu 100% a následne priznal žalovanej trovy predstavujúce náhradu
skutočne vynaložených cestovných nákladov vo výške 302,45 eur a výšku náhrady trov odvolacieho a
dovolacieho konania určil na 0,- eur.

4. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

5. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

6. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

7. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

8. Po oboznámení sa s dôvodmi sťažnosti žalovanej dospel súd k záveru, že sťažnosť bola podaná v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná. Vyššie
uvedené dôvody podanej sťažnosti posúdil súd prvej inštancie so záverom, že tieto sú dôvodné. Preto
o sťažnosti voči rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o výške trov odvolacieho a dovolacieho konania,
súd rozhodol v zmysle § 250 ods. 2 CSP tak, že zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom

č.k. 4C/131/2009-809 zo dňa 31.10.2023 pretože mal za to, že predmetné uznesenie bolo vydané
predčasne, keďže vo veci ešte nebolo rozhodnuté konečným rozsudkom. Následne po právoplatnom
skončení veci bude vydané nové uznesenie o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).