Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112213604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1112213604.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov

senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Z.. P.. A. K.,
H.. XX. XX. XXXX, C. F. V.. Č.. X, F., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. novembra 2022, č. k. 8C/94/2012 - 408,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 23. 842, 76 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.
09. 2011 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení
účinnom do 30. júna 2004 (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.), resp. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 1, § 2, § 9 ods. 1 písm. b), § 18 ods.
1, § 25 zák. č. 58/1969 Zb. zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30. júna 2004, § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby,
keď mal vykonaným dokazovaním a následným právnym zhodnotením veci preukázané, že neexistuje
právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. Poukázal na to, že

žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 09.
2011 nadobudol od spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s r.o., Košická 37, Bratislava, IČO: 31 342
841 (ďalej len „VPS“) predmetnú pohľadávku voči žalovanému s tým, že nárok na náhradu škody si
táto obchodná spoločnosť uplatnila žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 20. 09. 2011,
doručenou žalovanému dňa 21. 09. 2011, keď postúpenie tejto pohľadávky bolo žalovanému oznámené
listom zo dňa 23. 09. 2011, doručeným žalovanému dňa 26. 09. 2011. Vysvetlil, že žalobca tvrdil, že
žalovaný zodpovedá za náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod č. 42Rob 34/2004, neskôr po prevedení do C registra pod č. 28Cb
19/2006, pričom nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava III v tomto konaní spočíva v
nesprávnom vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo
dňa 19. 01. 2004, dňom 07. 02. 2004, nakoľko platobný rozkaz z dôvodu jeho riadneho nedoručeniaspoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., Pri Dynamitke 11, Bratislava (ďalej len „LIVAK PLAST“), nemohol
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej
uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného

súdu Bratislava III vo vyššie uvedenom konaní, ktorý mal spočívať nielen v nesprávnom vyznačení
právoplatnosti a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob 34/2004 zo dňa 19. 01. 2004, dňom
07.02.2004, v prieťahoch v tomto celom konaní, ako aj v diskriminácii žalobcu pri rozhodovaní o trovách
konania pri zastavení konania. Uviedol, že po vyhodnotení argumentácie žalobcu a žalovaného dospel
k záveru, že v tejto veci nedošlo, tak ako to uvádzal žalobca, k nesprávnemu úradnému postupu

Okresného súdu Bratislava III v konaní č. 42Rob 34/2004, následne č. 28Cb 19/2006, podľa § 18 ods.
1 zákona č. 58/1969 Zb., z čoho vyplýva, že nebola splnená prvá zákonná podmienka ani pre prípadné
uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa § 18 ods. zákona č. 58/1969 Zb., a
to preukázanie existencie neprávneho úradného postupu. Zdôraznil, že nakoľko pre úspešné uplatnenie
náhrady škody je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok - existencia nesprávneho
úradnéhopostupu,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivzniknutouškodouanamietanýmnesprávnym

úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka - existencia
nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ, z dôvodu
ktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca v konaní zároveň namietal, že žalovaný zodpovedá i za škodu, ktorá mu vznikla
v tejto veci na základe toho, že postup Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod č. 8K 1/2004

sa mu javil ako nesprávny úradný postup, ktorý podľa názoru spočíva v tom, že konkurzný súd zanedbal
svoju dohliadaciu povinnosť, čo malo za následok, že sa ním prihlásená vykonateľná pohľadávka voči
úpadcovi dňa 02. 02. 2005 nestala súčasťou zoznamu pohľadávok a po zrušení konkurzu nebolo
možné viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu na majetok dlžníka, nekonal so spoločnosťou VPS,
ako s konkurzným veriteľom s tým, že aj v tejto časti žaloby dospel k záveru, že nie je splnená prvá

zákonná podmienky ani pre prípadné uplatnenie si náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia
podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., a to preukázanie existencie neprávneho úradného postupu,
keďže v postupe konkurzného súdu v tejto veci nezistil znaky nesprávneho úradného postupu. Opätovne
poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákonných ustanovení zákona č.
58/1969 Zb. je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok: (i) existencia nesprávneho

úradného postupu, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným
nesprávnym úradným postupom, a v tejto veci nie je splnená už prvá podstatná a základná podmienka,
čiže existencia nesprávneho úradného postupu, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny
základ, z dôvodu ktorého sa už nezaoberal ustálením a vyhodnotením ďalších zákonných podmienok.
Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností skonštatoval, že žalobcom uvádzaný právny titul pre

priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2 zákona č. 58/1969 Zb. nebol vykonaným dokazovaním
preukázaný. Zároveň považoval za potrebné nad rámec uvedeného poukázať na viaceré procesné
okolnosti, ktoré žalobca namietal, keď trval na tom, aby súd predložil pred meritórnym rozhodnutím vo
veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu jeho odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu z
08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012 - 266 s tým, že v danom prípade však musel postupovať podľa § 375

C. s. p. a keďže proti citovanému uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 C. s. p.), na rozhodnutie o odvolaní bude vec predložená až po vydaní rozhodnutia vo veci samej.
Uviedol, že v druhom rade nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať
dňa 26. 09. 2022, pretože z 08. 06. 2022, č. k. 8C/94/2012-266, doručeným žalobcovi 30. 06. 2022,
rozhodol, že vzhľadom na nepreukázanie dôvodov vedúcich k odročeniu pojednávania dňa 31. 03. 2022,

nebude podľa § 184 ods. 1 C. s. p. na ďalšie žiadosti o odročenie pojednávania prihliadať, a preto na
žiadosť neprihliadol a vo veci konal, čo však ani nebolo na ujmu práv žalobcu, keďže sa na pojednávanie
konané dňa 26. 09. 2022 dostavil. Poukázal na to, že v treťom rade, žalobca voči osobe konajúceho
zákonného sudcu vzniesol viacero námietok zaujatosti, pričom odhliadnuc od toho, že žalobca sa v
týchto podaniach (č. l. 340-348, 395-402), označuje za rytiera, je vysokoškolsky vzdelaný a pokúšal

sa urážať zákonného sudcu, išlo sčasti o skutočnosti, ktoré sa mali podľa tvrdení žalobcu udiať 11.
07. 2022 na pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/5/2019 a napriek tomu, že ide o nepravdivé
skutočnosti (zákonný sudca sa nikdy voči manželke žalobcu nevyjadril hanlivo, ani inak neznášanlivo,
ani z dôvodu národnosti, ani z iného dôvodu, čo je zrejmé aj zo zvukových nahrávok z pojednávaní), ide
o skutočnosti, ktoré by zjavne boli žalobcovi známe najneskôr 11. 07. 2022 a ak ich teda súdu predložil

ako dôvod zaujatosti sudcu až dňa 08. 11. 2022, predložil ich zjavne po lehote podľa § 53 ods. 1 C.
s. p., z dôvodu ktorého v tejto časti na námietku zaujatosti neprihliadal podľa § 53 ods. 1 druhá veta
C. s. p. Poukázal na to, že žalobca namietal procesný postup súdu a rozhodovaciu činnosť sudcu v
tejto, alebo iných veciach a na takúto námietku zaujatosti tiež nemohol prihliadnuť v zmysle § 53 ods.3 C. s. p. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods.
1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v spore, ktoré mu by preto, v súlade so zásadou úspechu
patrila náhrada trov konania v rozsahu 100 %, a to vo vzťahu ku konaniu pred súdom prvej inštancie,

odvolacím súdom (konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 10Co/87/2015) a dovolacím
súdom (konanie vedené Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Cdo 41/2016), nakoľko
však zo spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli ani v konaní pred súdom prvej inštancie,
ani pred odvolacím alebo dovolacím súdom, v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p. rozhodol,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva za žiadnu z uvedených etáp konania (R 72/2018,

uznesenie NS SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac odvolacími dôvodmi
uvedenými v zákonných ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), h), článkom 2 ods. 2 C.

s. p. a navrhol ho zrušiť (§ 380 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a
zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a právneho zastúpenia. Uviedol, že vo
svetle okolností súdenej veci a nedôstojné, neetické konanie nechutne obézneho K. Z.. Q. C. S..
(bývalého neúspešného advokáta), nebola doposiaľ riadne vybavená a rozhodnutá námietka zaujatosti
nie nezaujatým sudcom z 07. 11. 2022 v dôsledku opakovanej (re)interpretácie prejavu jeho vôle,

porušením zásady Jura (správne iura, pozn. odvolacieho súdu) novit curia a porušením princípu právnej
istoty podľa čl. 2 ods. 2 C. s. p. v úmysle zakryť jeho opakované nedôstojné, ponižujúce konanie voči
nemu zneužitím práva, útoky voči nemu, ohýbaním práva (Rechtsbeugung) listami z 11. 07. 2022 majúce
za následok opakované ohováranie žalobcu pred sudcami Krajského súdu v Bratislave (9 sudcov = 3
senáty), šírením aj bezbrehého tvrdenia a krivým obvinením žalobcu opakovane nepravdivým tvrdením

ním to zmysleným, a to na 3 x, že o ňom „in concrete" tvrdí, že je terorista, čo sa nezakladá na pravde
(K. C. dostane príležitosť sa hájiť v príslušnom konaní na ochranu osobnosti, keďže 3 x neoprávnene
krivo a neeticky v rozpore so
sľubom sudcu, porušením zásady zdržanlivosti obvinil a narkol žalobcu pred tretími osobami, čím
neoprávnene zasiahol do jeho výsostných práv, a to všetko v úmysle vyvolať konflikt sudca vs žalobca,

a to nielen v konaní č. k. 7C, 8C/94/2012, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava 1
pod č. k. 8C/58/2017 a č. k. 7C/5/2019 (viď prílohy k námietke zaujatosti z 07. 11. 2022 v počte 28
ks) s tým, že s jeho špekuláciami a zneužitím práva sa opakovane nestotožnili sudcovia Krajského
súdu v Bratislave, tak ako je popísané na strane 2 cit. námietky zaujatosti, ktorú nie nezaujatý sudca
opätovne vadne právne posúdil dľa jej obsahu, a to formou neprípustnej (re) interpretácie prejavu vôle

dotknutého žalobcu, čím zmaril riadne konanie o nej a rozhodnutie súdu o jeho vylúčení z ďalšieho
konania a rozhodovania vo veci samej, zmaril jej predloženie na rozhodnutie Krajským súdom v
Bratislave, o čo odvolaním žiada, a preto podáva odvolanie dôvodne a po práve, keďže svojvôľa sudcu
sa v právnom štáte zakazuje (doslovná citácia časti odvolania žalobcu, pozn. odvolacieho súdu). Žiadal
zákonného K. Z.. C., S.. vylúčiť z ďalšieho konania a rozhodovania v tejto veci, resp. žiadal zakázať

mu v pokračovať v ďalšom nezákonnom a obštrukčnom konaní proti nemu, uložiť mu povinnosť zdržať
sa jeho ohovárania, ponižovania a neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti šírením
nepravdivého tvrdenia, že o ňom tvrdí, že je terorista (č. l. 285 spisu) a zdržať sa zasahovania do
práva na slobodu slova a slobodu prejavu, zdržať sa ďalšieho neľudského a ponižujúceho, neetického
zaobchádzania so žalobcom, zdržať sa ďalšieho prekrúcania a ohýbania práva. Uviedol, že rozsudok

je nezákonný, bol vydaný predčasne, nie je riadne a presvedčivo a racionálne odôvodnený, je vydaný
zaujatým sudcom a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci na podklade nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci, a preto je jeho odvolanie dôvodné a zmysluplné a navrhol ho zrušiť,
nakoľko došlo k zjavnému mareniu spravodlivosti a ohýbaniu práva. Namietol, že napadnutý rozsudok
nie je súladný s právami, ktoré garantuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keďže súd prvej inštancie nemal splnené

podmienky pre jeho vydanie, keď sudca je zaujatý. Uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval právo
na kontradiktórne súdne konanie, neumožnil mu opakovane nahliadnuť do spisu s tým, že opätovným
bezbreho a urážlivým hanobiacim tvrdeniam a výmyslom sudcu uvedenými v bode 32 napadnutého
rozsudku, sa z etických dôvodov vyjadrovať nebude. Vytkol zákonnému sudcovi, že sa nevysporiadal s
tým, že sloboda prejavu a sloboda slova sa uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam,

ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým,
ktoré urážajú (obťažujú), šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva (rozsudok ESĽP vo veci
Jersild v. Dánsko z 23. 09. 1994). Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súdprvej inštancie nevysvetlil, prečo neprihliadol na princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 2 C. s. p.), čím porušil
jeho právo na súdnu ochranu (I. ÚS z 22. 03. 2006).

3.

Žalovaný, ktorému súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu dňa 07. 11. 2023, možnosť vyjadriť sa,
nevyužil.

4.

Odvolací súd prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 C. s. p. a § 389 ods.
l písm. b) C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a
rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2024 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného

vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, žalobca aj prostredníctvom e-mailu, upovedomené zákonným
spôsobom.

5.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca síce v odvolaní uviedol aj odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), h) (neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci),
nakoľko však k týmto odvolacím dôvodom nič bližšie neuviedol, nebolo možné sa s nimi v odvolacom
konaní zaoberať, keďže pokiaľ strana sporu iba formálne odcituje odvolací dôvod bez toho, aby
ho konkretizovala v súvislosti s napádaným rozhodnutím, a neuvedie konkrétne pochybenia (vadu,
skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu spočívať, odvolací súd na takýto formálne

uplatnený odvolací dôvod neprihliada, a v zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie
odvolacích dôvodov nevyzýva.

6.

K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci, v ktorej
súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

7.

Predmetom odvolacieho prieskumu je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu
domáhajúceho sa náhrady škody v sume 23. 842, 76 eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť

následkom protiprávneho konania žalovaného (nesprávny úradný postup) spočívajúceho v tom, že
Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 42Rob/34/2004, po prevedení do súdneho
registra „C“ pod sp. zn. 28Cb/19/2006, nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť na platobnom
rozkaze zo dňa 19. 01. 2004, sp. zn. 42Rob/34/2004, dňom 07. 02. 2004, napriek tomu, že nebol riadne
doručený spoločnosti LIVAK PLAST, s. r. o., pri Dynamitke 11, Bratislave, ktorá vystupovala v procesnom

postavení žalovaného.

8.Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo

s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie
je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K
nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán
nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Pod termín „postup" možno subsumovať ako

konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym
úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti
a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku,
dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O „úradný" postup ide vtedy, ak tak postupujú

osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci.

9.

Odvolací súd, napriek tomu, že sa žalobca k meritu veci, ktorý súd prvej inštancie právne posúdil

tak, že žalobca nepreukázal žiadny právny titul pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 2
zák. č. 58/1969 Zb., vôbec v odvolaní nevyjadril, keďže neuviedol absolútne žiadnu argumentáciu k
dôvodom zamietnutia žaloby napadnutým rozsudkom, uvádza, že súd prvej inštancie dospel k absolútne
správnemu právnemu záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie,
ani jednej zákonnej podmienky, a už vôbec nie kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok

nevyhnutných pre úspech v spore o náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom
štátu, keďže nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup ani v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 42Rob/34/2004, resp. 28Cb/19/2006 a ani v konaní vedenom na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 8K/1/2004.

10.

Z odvolania podaného žalobcom vyplýva (§ 124 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd každé podanie

posudzuje podľa jeho obsahu), že žalobca sústredil svoju odvolaciu argumentáciu na odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. c) C. s. p., t. j., že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, nakoľko o
námietke zaujatosti, ktorú podal dňa 07. 11. 2022 nebolo doposiaľ rozhodnuté, resp. vec prejednávajúci
sudca o nej rozhodol svojvoľne, keď ju nepredložil na rozhodnutie nadriadenému (Krajskému súdu v
Bratislave) súdu.

11.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca namietal vo svojich podaniach zákonného sudcu opakovane (07. 07.
2022, 08. 07. 2022 a 11. 07. 2022) a prvoinštančný súd dňa 12. 07. 2022 predložil námietku zaujatosti

na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave, ktorý podaním zo dňa 15. 07. 2022, č. k. 14NćC/9/2022
- 287 vrátil spis súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o nej s poukazom na ust. § 52 ods. 2 v spojení s
§ 53 ods. 3 C. s. p., nakoľko námietka zaujatosti smerovala proti procesnému postupu sudcu, ako i z
dôvodu absencie podstatných, zákonodarcom stanovených náležitostí.

12.

K námietke žalobcu v podanom odvolaní, že o jeho spore nerozhodol nezaujatý sudca, ale rozhodol
nezákonný sudca, ktorého namietal v podaní zo dňa 08. 11. 2022, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie postupoval absolútne v súlade so zákonom, keď podľa § 53 ods. 1, 3 C. s. p. (Námietku

zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre
ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa
vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, vtomto prípade vec nadriadenému súdu nepredkladá.) na pojednávaní 28. 11. 2022 v prítomnosti oboch
strán sporu oboznámil obsah vznesenej námietky zaujatosti a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré
na podanú námietku zaujatosti prihliadať nebude.

13.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené posúdil danú odvolaciu argumentáciu žalobcu ako právne
bezvýznamnú a irelevantnú. K obsahu podaných námietok zaujatosti žalobcom sa však žiada dodať, že

žalobca neprípustne a opakovane spochybňuje nestrannosť, čestnosť a schopnosť zákonného sudcu
dodržiavať zásady nezávislosti pri výkone svojej funkcie sudcu a jeho urážlivé podania majú tendenciu
zasiahnuťnielendoprofesionálnejctisudcu,aleobsahtýchtopodaníjespôsobilýznížiťajautoritusudcu.
Podľa názoru odvolacieho súdu je totiž absolútne neprípustné, aby strana sporu svoju nespokojnosť
s rozhodnutím vo veci vyjadrovala verbálnym, či písomným hrubo urážlivým, či ironickým podaním na
sudcu, odvolávajúc sa na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na konanie bez prieťahov,

či inými príslušnými zákonmi Slovenskej republiky.

14.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie považuje za logické,

presvedčivé a zrozumiteľné, pričom je nutné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporových strán (v tomto prípade žalobcu), ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia,
pričom sporovým stranám nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie rozhodnutia súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu bolo realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutia
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo

svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sa zakladajú; článok 6 ods. 1 Dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď
na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van
de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Obsahom základného práva na spravodlivý proces

nie je ani právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sporovej strany, resp. právo na úspech v
konaní. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa vyššie uvedenými
zásadami riadil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a najmä presvedčivo odôvodnil (v súlade s
ust. § 220 ods. 2 C. s. p.), pričom sa dostatočne vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie vo veci
podstatnými skutočnosťami, resp. so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v konaní prezentoval, keď z

hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
220 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom
vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca žalobou domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutiajasneavýstižnevysvetlil,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán
sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom
rozsudku, a preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

15.

Zo všetkých uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď obsah odvolania

žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť týchto záverov z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov,na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

16.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si nárok na ich náhradu neuplatnil, z dôvodu ktorého považoval

odvolací súd dané rozhodnutie o náhrade trov konania v súlade aj s Čl. 17 C. s. p.

17.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).